Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

E-obchod v informačnej politike Európy

Autori: Veronika Hrbeková; Andrea Hrčková; Mária Kropajová; Júlia Špačková
Číslo: 1/2011 - Informačná politika
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Úvod

Rozvoj ľudskej spoločnosti znamená zmeny vo viacerých jej aktivitách. Nové možnosti, ktoré poskytujú informačno-komunikačné technológie, znamenajú posun aj v obchodovaní a finančných transakciách. Trh sa premiestnil do elektronického prostredia, čím vznikol elektronický obchod (skrátene e-obchod, niekedy sa používa aj anglický termín e-commerce) a obchodovanie nadobudlo nový rozmer. Až teraz môžeme hovoriť o skutočnej neobmedzenosti hranicami krajín, pretože sa buduje globálny otvorený trh. Tento krok je charakteristický pre informačnú spoločnosť, ktorej sme súčasťou. Položme si však otázku, či sme pripravení na tento posun. Sú nám známe všetky výhody, ale aj riziká, ktoré medzinárodný elektronický obchod prináša? Európska únia má záujem podporovať vzájomné obchodovanie medzi svojimi krajinami, pričom sa snaží podložiť ho najmä legislatívne. Pozrieme sa, čo nám v tejto oblasti pripravila.

Charakteristika elektronického obchodu

Elektronický obchod je v podstate prenos a spracovanie dát v elektronickom prostredí, ktoré zahŕňa takmer všetky činnosti a operácie elektronického obchodovania, finančných transakcií a elektronickej komerčnej komunikácie. Jednotlivé služby elektronického obchodovania by sme podľa Central European Initiative, fóra, ktoré presadzuje regionálnu spoluprácu medzi stredoeurópskymi a východoeurópskymi štátmi, mohli rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to:

1. priamy e-obchod – elektronické objednávanie nehmotných tovarov a služieb, ich elektronické doručenie a zaplatenie;

2. nepriamy e-obchod je elektronickým objednávaním hmotných tovarov. Ich dodanie je uskutočnené fyzicky, pričom takáto operácia je ovplyvnená vonkajšími faktormi, ako sú napríklad dopravný a poštový systém.

Elektronický obchod a informačná spoločnosť

Služby e-obchodu, nazývané aj služby informačnej spoločnosti, sú realizované najmä prostredníctvom nasledujúcich operácií:

  • elektronické obchodovanie s tovarmi a službami,
  • elektronické prevody finančných prostriedkov,
  • online doručovanie digitálneho obsahu,
  • online sprístupňovanie informácií,
  • elektronické obchodovanie s akciami,
  • verejné obstarávanie,
  • elektronická komerčná komunikácia (prostredníctvom e-mailov),
  • elektronické platenie daní,
  • elektronické poisťovníctvo,
  • elektronické účtovníctvo,
  • elektronické uzatváranie zmlúv.

Poskytovanie služieb elektronického obchodovania vyplýva aj zo základných predpokladov existencie a rozvoja informačnej spoločnosti, pretože ponúka značné príležitosti na zamestnanie, stimuluje hospodársky rast a investície európskych spoločností do inovácií a zlepšuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu (Smernica 2000/31 o elektronickom obchode).

Elektronický obchod na Slovensku

Tak ako v ostatných krajinách EÚ, aj na Slovensku je elektronické obchodovanie už bežným pojmom. U nás sa najčastejšie vyskytuje v podobe B2B, čo je skratka pre obchodovanie medzi podnikateľmi, a B2C, teda forma obchodovania medzi podnikateľom a spotrebiteľom cez maloobchodný predaj. B2B a B2C je teda bežný elektronický predaj tovarov a služieb. Platí sa e-platbami z kariet, cez mobil a online služby.

E-obchod však môže prebehnúť aj medzi bankou a jej klientom. Elektronická komunikácia banka – klient prebieha na základe kódu, hesla – PIN-u alebo elektronického podpisu. Využívaný je aj systém elektronického dodávania informácií EDI prostredníctvom európskeho štandardu EDIFACT (elektronická objednávka, elektronická faktúra).

Komunikácia B2G, teda obchodovanie medzi podnikateľom a vládou, je na Slovensku možná najmä využitím služieb, ako sú elektronické daňové priznania, nahlasovanie poistných udalostí, elektronická komunikácia s colnými úradmi a online komunikácia s obchodným registrom.

Jednotný otvorený trh vo svete

Za rozvoj globálneho trhu elektronického obchodovania (v rámci Európy aj celosvetovo) sa angažuje najmä Svetová obchodná organizácia (WTO – World Trade Organisation). V rámci nej v roku 1998 podpísalo 69 krajín dokument Agreement on basic telecommunication, záväzok o prístupe na národný trh.

V záujme zabezpečenia globálneho trhu je nevyhnutné vyriešiť tieto základné otázky, ktoré sú podstatné pre jeho rozvoj, otvorenosť a jednotnosť:

  • Interoperabilita medzi jednotlivými službami

Jednotný otvorený trh  môže fungovať iba vtedy, ak je zabezpečená interoperabilita medzi jednotlivými službami elektronického obchodovania krajín Európy. Tú možno dosiahnuť prostredníctvom  normalizácie priemyslu. Európske normalizačné orgány pre túto oblasť sú najmä CEN (Comité Européen de Normalisation – Európsky výbor pre normalizáciu) a CENELEC (Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike) a ETSI (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy).

  • Budovanie dôvery a zodpovednosti

Pre rozvoj elektronického obchodu je potrebné šíriť povedomie a dôveru v elektronické obchodovanie v podnikateľských aj spotrebiteľských kruhoch (podnikatelia, podniky, verejnosť, verejná správa). Európska únia podporuje a podnecuje podnikateľov, aby sa nebáli svoju činnosť vykonávať aj v elektronickom prostredí. Nedôvera spotrebiteľov sa na druhej strane odstraňuje používaním určitých značiek kvality, dodržiavaním  kódexov správania sa a zvyšovaním transparentnosti transakcií (European Initiative). Spoločnosti musia vedieť zodpovedať na otázku, kto má prístup k ich údajom a ako môžu udeliť tretej strane čiastočné prístupové práva k svojim údajom.

  • Bezpečnosť a súkromie

Bezpečnosť a súkromie sú v oblasti jednotného otvoreného trhu veľmi podstatné. Aby mohli podnikatelia, spotrebitelia a verejnosť dôverovať elektronickému obchodu, musí byť zaistená bezpečnosť prenášaných údajov a súkromia zabezpečením vhodného šifrovania. Pre rozvoj informačnej spoločnosti a elektronického obchodu treba zaistiť aj primeranú ochranu duševného vlastníctva a podmieneného prístupu.

  • Právne predpisy a legislatíva

Aby sa mohol vytvoriť jednotný a otvorený európsky trh, musí byť vyriešená otázka právnych predpisov a legislatívy v rámci zúčastnených krajín. Každá krajina poskytujúca služby e-obchodu má svoju legislatívu, ktorá rieši aj otázku elektronického obchodovania, a právne predpisy jednotlivých krajín sa v tomto ohľade zatiaľ nie vždy zhodujú. Rovnako je potrebné stanoviť, ktoré zákony budú uplatnené v sporných alebo iných čiastkových prípadoch (napríklad pri elektronických zmluvách, elektronickom daňovníctve, účtovníctve...).

Právne zabezpečenie e-obchodu v Európskej únii

V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti európskej ekonomiky bola v roku 2000 vytvorená smernica č. 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady o elektronickom obchode. Je platná v členských štátoch EÚ, pričom má poskytnúť právne zabezpečenie pre elektronický obchod obchodníkom aj zákazníkom v celej Európe.

Cieľom predmetnej smernice EÚ o elektronickom obchode je zlepšiť právnu ochranu tohto typu obchodu i dôveru používateľov internetu v neho. Smernica jasne stanovuje, čo je transparentnosť informačnej požiadavky pre poskytovateľov online služieb, obchodná komunikácia, elektronická zmluva, limit pohľadávky poskytovateľa a pod. Týka sa všetkých uvedených služieb informačnej spoločnosti, ale aj služieb poskytovaných zdarma príjemcovi  (financovaných napr. sponzormi).

Transpozícia Smernice EÚ o elektronickom obchode do legislatívy SR

V novembri v roku 2003 bola zhotovená prvá správa o výsledkoch uplatnenia smernice. Išlo o prvé hodnotenie transpozície, implementácie a účinnosti smernice v členských štátoch EÚ. Správa hovorí o pozitívnom účinku smernice, transpozíciu označuje za uspokojivú, dokonca zdôrazňuje redukciu počtu súdnych procesov v súvislosti s elektronickým obchodom, a teda aj právnej neurčitosti.

Slovenská republika transponovala smernicu EÚ o elektronickom obchode do zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, ktorý nadobudol účinnosť 1. 2. 2004, neskôr v roku 2005 bol novelizovaný. Zákonom o elektronickom obchode bol legalizovaný spôsob elektronickej komunikácie v SR medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, medzi podnikateľmi navzájom, resp. medzi občanom, podnikateľom a orgánmi verejnej správy. Zákon o elektronickom obchode upravuje podmienky, za akých môžu byť poskytované služby informačnej spoločnosti, upravuje práva a povinnosti poskytovateľa služieb a jeho príjemcu. Dohľad nad dodržiavaním zákona má Slovenská obchodná inšpekcia.

K iným transpozíciám do slovenského právneho poriadku, ktoré sa týkajú e-obchodu, patria aj ďalšie smernice, najmä tieto:

  • Smernica o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných na diaľku,
  • Smernica o neprimeraných zmluvných podmienkach,
  • Smernica o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb,
  • Smernica o zásadách spoločenstva pre elektronické podpisy,
  • Smernica o zavádzajúcej a porovnávacej reklame,
  • Smernica o predaji finančných služieb spotrebiteľom.

Elektronicky dodávané služby a DPH

Elektronický obchod rozšíril doterajšie možnosti „tradičného“ trhu. Nie je obmedzený hranicami jednotlivých štátov, čo znamená rýchlejšie budovanie a rozvoj globálneho trhu. S novými možnosťami, ktoré prináša, sa otvára otázka povinnosti platenia daní z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), ktorej podlieha predmet obchodu – tovary a služby.

Elektronický obchod znamená potrebu prepracovania platnej legislatívy. OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) prijalo v roku 1998 princípy zdanenia elektronického obchodu. Z nich vyplynula potreba zmeniť prístup k DPH elektronicky dodávaných služieb. Pravidlá pre spotrebiteľské dane (ako DPH) sa mali stať výsledkom zdanenia v rámci jurisdikcie v mieste spotreby. Rovnako sa zdôraznila potreba zjednodušenia online registračnej schémy. Zmena praxe v tejto oblasti sa premietla do legislatívy EÚ a následne do právnych úprav jednotlivých členských štátov.

Legislatívna úprava elektronicky dodávaných služieb a DPH

Významnou smernicou v tejto oblasti je smernica Rady 2002/38/ES. Smernica rozlišuje medzi tovarom, ktorý je uchopiteľný, a službou, ktorá je elektronická. Napríklad printová verzia časopisu je tovarom a jeho elektronická podoba sa považuje už za službu. Z tohto pohľadu služby vďaka rastúcemu využívaniu internetu čoraz viac konkurujú tovarom.

Nakoľko je Slovenská republika od roku 2004 súčasťou EÚ, má povinnosť premietnuť smernice Rady aj do svojej domácej právnej úpravy. Problematiku elektronicky dodávaných služieb môžeme nájsť už v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Jeho posledná novelizácia bola zatiaľ v januári 2011.

V nadväznosti na uvedenú smernicu boli prijaté ďalšie smernice. Významnou smernicou v súvislosti s elektronicky dodávanými službami je Smernica Rady č. 2008/9/ES. Ustanovujú sa ňou podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty, medzi inými aj určenie miesta zdanenia, s účinnosťou od 1. 1. 2010.

Miesto zdanenia

Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla Smernica Rady č. 2008/8/ES (platná od 1. januára 2010) vo vzťahu k elektronicky dodávaným službám, patria: zmena pravidiel určenia miesta dodania služieb; nová registračná povinnosť zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom DPH; zmena vzniku daňovej povinnosti pri službách; zmena podávania súhrnného výkazu, v ktorom sa od 1. januára 2010 uvádzajú aj služby poskytnuté zdaniteľnej osobe do iného členského štátu EÚ, ak ide o služby, pri ktorých je príjemca povinný platiť daň; zmena v základe dane pri dodaní tovaru a služieb osobám, ktorú majú osobitný vzťah k platiteľovi.

Najvýznamnejšou zo zmien Smernice Rady č. 2008/8/ES je prenesenie povinnosti zdanenia elektronicky dodávanej služby do miesta dodania. Dôvodom je, že dodávatelia elektronických služieb začali sústreďovať svoje sídla práve v krajinách s najnižšou sadzbou DPH, čo negatívne vplýva na krajiny, kde je DPH za tieto služby vyššia.

O úprave týkajúcej sa miesta zdanenia sa konali dlhodobé diskusie. Pri zasadaní Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (The Economic and Financia Affairs Council – ECOFIN) sa z praktických dôvodov postavili proti tomuto návrhu najmä Luxembursko, Portugalsko. Dôvodom Luxemburska bolo jeho postavenie ako „kráľa elektronického obchodu“, nakoľko uplatňuje najnižšiu možnú sadzbu DPH na elektronické služby (15 %). Z tohto dôvodu si ho za svoje sídlo zvolili napr. Apple, iTunes, Skype a ďalšie spoločnosti (EurActiv, 2007a). Portugalsko zas na svojom ostrove Madeira uplatňuje vďaka výnimočnému opatreniu ešte nižšiu sadzbu DPH   (13 %), vďaka čomu je rovnako vyhľadávaným sídlom poskytovateľov elektronických služieb (EurActiv, 2006).

Kompromisom je postupné zavádzanie nového princípu. Zmena začne z ekonomických dôvodov platiť až od roku 2015, keď klesne podiel vyberanej dane v krajine sídla spoločnosti na 30 %. Postupne sa bude znižovať na nulu do roku 2019 (EurActiv, 2007). Takýto kompromis by mal zaistiť, aby zmeny namiesto prínosu neznamenali negatívny dosah.

Najnovšie trendy v elektronickom obchode

Jedným z najväčších trendov internetu je podľa magazínu ReadWriteWeb (2009) koncepcia „internetu vecí“. Internet vecí prepája ktorékoľvek objekty reálneho sveta, ako napríklad chladnička či svietidlá, s internetom a jeho službami. Táto koncepcia má viac možností využitia. Reálne už funguje v oblasti e-obchodu, konkrétne v  elektronickom obchodovaní s tovarmi a službami.

Označenie produktov v internete vecí zabezpečujú RFID tagy (Radio Frequency Identification), ktoré sú na nich pripnuté. Senzory GPS, ktoré sa môžu nachádzať napríklad v mobilných telefónoch, potom sledujú podmienky manipulácie s takto označenými produktmi. Tieto informácie zanalyzujú a vyhodnotia špeciálne nástroje na vizualizáciu, ktoré sa taktiež môžu nachádzať v mobiloch. Myšlienku internetu vecí realizuje napríklad spoločnosť IBM v spolupráci s dánskou prepravnou spoločnosťou Container Centralen. Zabezpečujú tak transparentnosť procesu prevozu najmä krehkých produktov, ako sú zelenina, ovocie či rastliny.

Európska komisia (ďalej EK) včas identifikovala potenciál internetu vecí. Zistila, že jeho rozvoj by mohol pomôcť rozvoju jej koncepcie podľa už spomenutej smernice 2000/31, ale aj uľahčiť výmenu informácií vo výrobnom a maloobchodnom odvetví a zvýšiť účinnosť výrobných cyklov.

Otázkou je, prečo by EK mala zasahovať svojou politikou práve do tejto koncepcie. Je zrejmé, že internet vecí nastane bez ohľadu na to, či verejné orgány zasiahnu, alebo nie. Ak však chceme zabezpečiť jeho rozvoj vo verejnom záujme, nie je rozumné ponechať ho iba na súkromný sektor. Iba vtedy, ak EÚ zaujme aktívnu úlohu v tejto oblasti, bude internet vecí naozaj pre ľudí. EK preto chce zriaďovať verejno-súkromné partnerstvá, pri ktorých internet vecí môže zohrávať významnú úlohu.
V oblasti e-obchodu je aktuálne partnerstvo „závody budúcnosti“. EK rieši všetky spomínané základné otázky pre rozvoj elektronického obchodu, no vzhľadom na novosť problematiky internetu vecí sa musí zaoberať aj ďalšími súvisiacimi problémami.

Správa internetu vecí

Prístup k informáciám o produktoch si vyžaduje vytvorenie sieťovej komunikácie. Aj z tohto dôvodu sa EK svojím „Akčným plánom pre Európu“ zaviazala, že bude podporovať vymedzenie zásad správy internetu vecí. Ďalej plánuje vytvoriť „architektúru“ s dostatočným stupňom decentralizácie riadenia, aby sa dosiahla transparentnosť v elektronických obchodoch.

Ochrana osobných údajov a internet vecí

Prijatie internetu vecí sa tiež stretáva s problémom ochrany súkromia a osobných údajov, ktoré sú základnými právami v EÚ. EK bude preto dohliadať na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane údajov pri internete vecí prostredníctvom konzultácií s pracovnou skupinou na ochranu údajov, poskytovaním usmernení pri správnom výklade právnych predpisov EÚ a podporou dialógu medzi zainteresovanými stranami. V súčasnosti EK iniciuje diskusiu o tom, ako zabezpečiť pre každého jednotlivca možnosť kedykoľvek sa od sieťového prostredia odpojiť.

Technológie potrebné pre internet vecí

Na plné využitie internetu vecí sú potrebné najnovšie informačno-komunikačné technológie. EK teda bude naďalej financovať výskumné projekty 7RP v oblasti internetu vecí, akými sú napríklad mikroelektronika, komponenty na inej báze ako kremík, technológie na získavanie energie, všadeprítomná geolokalizácia, siete bezdrôtových inteligentných systémov, sémantické systémy a ich bezpečnostné aspekty. Ďalej by bolo pre internet vecí prospešné, keby sa čo najrýchlejšie zaviedol IPv6, ako to navrhla EK a schválila Rada. Ďalším problémom je, že iba obmedzený počet inštitúcií dokonale chápe problematiku a možnosti spojené s internetom vecí, a tak sa EK podujala zvýšiť ich informovanosť a medzinárodný dialóg o všetkých aspektoch internetu vecí.

 

Zoznam bibliografických odkazov

EurActiv. 2006. Ministři financí nepodpořili inovaci ve výběru DPH. In EurActiv [online]. 08.06.2006. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na internete: <http://www.euractiv.cz/obchod-a-export/clanek/ministi-financ-nepodpoili-inovaci-ve-vbru-dph>.

EurActiv. 2007. Skončila sa vojna o reformu DPH. In EurActiv [online]. 05.12.3007 [cit. 2010-03-19]. Dostupné na internete: <http://www.euractiv.sk/danova-politika/clanok/skoncila-sa-vojna-o-reformu-dph>.

EurActiv. 2008. Konečné slovo o DPH na služby. In EurActiv [online]. 12.02. 2008. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na internete: <http://www.euractiv.sk/danova-politika/clanok/konecne-slovo-o-dph-na-sluzby>.

European initiative on electronic commerce. In Europa [online]. [s.l.] : Europa, Last updated: 12.05.2006 [cit. 2010-03-01]. Dostupné na internete: <http://europa.eu/legislation_summaries/information_society/l32101_en.htm>.

Elektronický obchod a Slovensko. In Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky [cit. 2010-03-01]. Dostupné na internete: http://www.economy.gov.sk/elektronicky-obchod-a-slovensko-6025/127710s.

Elektronický obchod a Slovensko [online]. Ministerstvo hospodárstva SR, c2009 [cit. 2010-03-01]. Dostupné na: <http://www.economy.gov.sk/e—-obchod-6019/127704s>.

Internet of Things: an Action for Europe. 2009. [online]. Dostupné na: <http://europa.eu/legislation_summaries/information_society/si0009_en.htm>

MAC MANUS, R. 2009. Top 5 Web Trends of 2009: Internet of Things. [online]. In ReadWriteWeb, 2009. Dostupné na: <http://www.readwriteweb.com/archives/top_5_web_trends_of_2009_internet_of_things.php>

Legal aspects of electronic commerce („Directive on electronic commerce“) [online]. 2005 [cit.2010-03-01]. Dostupné na: <http://europa.eu/legislation_summaries/information_society/l24204_en.htm>

SMERNICA 2000/31/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

SMERNICA RADY 2006/58/ES z 27. júna 2006, ktorá mení a dopĺňa smernica 2002/38/ES a dočasne mení a dopĺňa smernicu 77/388/EHS, pokiaľ ide o úpravy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty s ohľadom na služby rozhlasového a televízneho vysielania a určité služby dodávané elektronicky.

Zákon č. 22/2004 o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.

„Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej úlohy KEGA 3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a nových technológií (INWENT) a výskumného projektu VEGA 1/0429/10 Akademické informačné prostredie – modelovanie z hľadiska informačnej ekológie."

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 1

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR