Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Valné zhromaždenie projektu OpenAIRE

Autori: Alojz Androvič; Tomáš Fiala
Číslo: 4/2010 - Veda 2.0
Rubrika: Zo seminárov
Kľúčové slová:

andr1.jpg (18971 bytes)  OpenAIRE - portál k výsledkom európskeho výskumu

V prvých decembrových dňoch sa v Univerzitnej knižnici v Gente (BE) konalo výročné valné zhromaždenie riešiteľov európskeho projektu OpenAIRE1 a vedecká konferencia pri príležitosti oficiálneho spustenia portálu. Na konferencii sa prezentovali prvé výsledky projektu a stanoviská predstaviteľov Európskej komisie (EK), výskumných agentúr a vedeckých pracovníkov o problematike otvoreného prístupu (Open Access) k vedeckým poznatkom. Stretnutie bolo súčasťou odborného programu Belgického predsedníctva EÚ a konalo sa pod záštitou Generálneho riaditeľstva pre výskum (DG RTD) a Generálneho riaditeľstva pre informačnú spoločnosť (DG INFSO).

Projekt OpenAIRE

Open Access Infrastructure for Research in Europe (OpenAIRE) je trojročný projekt financovaný v rámci 7. rámcového programu EK (FP7), ktorý sa zameriava na implementáciu otvoreného prístupu (OA) naprieč Európou [1]. K cieľom projektu patrí:

  • vybudovanie podporných štruktúr na deponovanie vedeckých publikácií programu EK FP7 formou európskeho podporného systému (European Helpdesk),
  • vybudovanie a prevádzka elektronickej infraštruktúry na správu recenzovaných (peer-reviewed) článkov a ďalších dôležitých publikácií (pre-printy, príspevky na konferenciách).

Konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo asi 120 zástupcov knižníc, univerzít a výskumných organizácií, otvoril Mario Campolargo (DG INFSO, EK). Predstavil program týkajúci sa širšej diskusie o OA. V Európe nie je zatiaľ vybudovaná „neviditeľná“ infraštruktúra pre otvorené zdieľanie vedeckých poznatkov, nie sú doriešené otázky ich spoľahlivého a dlhodobého uchovávania, takže dôvera nie je vysoká. Trendom je, aby údaje generované z verejných zdrojov neboli uzamknuté, ale prístupné verejnosti.

Paul Van Cauwenberge (rektor, Gent University, BE) predstavil hostiteľskú univerzitnú knižnicu v Gente. Univerzita má mnohé strategické partnerstvá - najmä v oblasti biotechnológie a bioinformatiky a usiluje o postavenie „excelentnej univerzity a knižnice“. Prostredníctvom Google Books sprístupňujú asi 300 000 titulov, ktoré budú prvou zbierka tohto typu sprístupnenou do Europeany. Nádejou na sprístupňovanie plných textov sú Open Access repozitáre. V Gente majú vlastný repozitár a rozvíjajú vlastnú OA politiku. Univerzitná knižnica bola zakladajúcim členom iniciatívy OA.

Neelie Kroes (viceprezidentka EK pre Digitálnu agendu) považuje projekt OpenAire za veľmi významný, pretože poskytuje informácie o tom, čo sa na vedeckej scéne deje. Zdieľanie vedomostí a voľný prístup k recenzovaným (peer rewieved) článkom je významným nástrojom na podporu výskumu. Ak sú výsledky výskumu prístupné pre každého, ľahšie sa odôvodnia výdaje.

Pri iniciatíve OA sa nepracuje iba na sprístupnení vedeckých článkov, ale aj vedeckých údajov. Sú s tým spojené mnohé problémy, napríklad ak sú údaje prezentované v obrazovej, resp. grafickej forme. OA nie je možný bez koordinovaného postupu na európskej úrovni. Rolu koordinátora je pripravená prevziať Európska komisia.

Jean Mullain (Ministry for Science Policy, BE) zdôraznil, že snahou OpenAIRE je dlhodobá spolupráca na sprístupnení vedeckých publikácií všetkým zainteresovaným stranám. Belgicko je malá krajina, je odkázaná na politiku OA, a preto musí pracovať v sieťach. Všetky univerzity, ministerstvo a grantové agentúry podpísali Berlínsku deklaráciu o OA a snažia sa ju implementovať. Dokladom toho je aj účasť v projekte DRIVER (Univerzita v Gente). V Belgicku sa podporujú viaceré aktivity na vybudovanie infraštruktúry na prístup k vedeckým publikáciám vrátane sivej literatúry.

Yannis Ioannidis (University of Athens) podrobne charakterizoval pilotný projekt na podporu OA a pilotný portál OpenAIRE slávnostne spustila Neelie Kroes. Formou videoprezentácie predstavila obsah a funkcionalitu nového webového sídla [http://www.openaire.eu].

V hlavnej prednáške sa John Willinsky (profesor Stanford University, USA) vrátil k Budapeštianskej iniciatíve, v ktorej sa prvýkrát sformulovali zásady OA. Otvorený prístup, pôvodne orientovaný na Open Source SW, dostáva nový rozmer. Zdôrazňuje sa potreba komunikácie vedeckých poznatkov a základné právo človeka na prístup k poznaniu. OpenAIRE je nová filozofia, ktorá môže zlepšiť kvalitu poskytovania poznatkov verejnosti cez internet. Problematickým bodom je existujúce autorské právo, ktoré sa dotýka autorov aj verejnosti. V tomto roku si pripomíname 300. výročie prijatia prvého autorského zákona (Copyright Law), ktorý bol v anglickom parlamente prijatý ako zákon na podporu vzdelávania a zaviedol povinný výtlačok. Open-AIRE je podobným transformačným procesom v digitálnom veku. Použitie OA je renesanciou vedeckého publikovania. V súčasnosti vychádza 7 500 recenzovaných OA časopisov, žiaľ, v rukách akademických vydavateľstiev je menšie percento časopisov (pred časom to bolo 60 %), preto treba venovať pozornosť súčasnej praxi distribúcie poznatkov.

V sekcii venovanej OA v európskom kontexte Celina Ramjooué (DG RTD, EK) zdôraznila, že OA je agendou EÚ. Je akceptovaný ako nástroj na podporu vedy. Právnym základom je Lisabonská zmluva - článok 179 a dokument Digital Agenda for Europe: COM 245 (19. 5. 2010). Cieľom je vybudovanie európskeho priestoru tzv. „jednotného trhu“ pre výskum a inovácie, podpora otvorenosti a kapitalizácie európskeho tvorivého potenciálu, podpora OA k výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov a slobodné šírenie poznatkov, tzv. piata sloboda.

V rámci panelovej diskusie grantových agentúr položil moderátor Kostas Glinos (DG INFSO, EK) účastníkom otázky: Aká je OA politika vo vašej krajine? Čo treba spraviť v infraštruktúre na európskej a národnej úrovni? Ako si predstavujete možnosť rozšírenia OA na údaje z výskumu (data sets)? Integrácia s inými infraštruktúrami?

V sekcii venovanej technológii a podpornej infraštruktúre OA prezentovala Donatella Castelli (OpenAIRE Technical Director, CNR-ISTI, IT) technickú infraštruktúru OpenAIRE. Stav v Európe charakterizuje heterogénna situácia, existujú národné, inštitucionálne alebo predmetové repozitáre, niekde nie sú žiadne repozitáre. Ďalšie rozdiely tvoria rôzne platformy, politiky správy digitálnych údajov, rôzne procedúry a výskumné informačné systémy. OpenAIRE infraštruktúra umožňuje rôzny stupeň zapojenia, podporuje postupný rozvoj. Použité technológie: D-NET system [www.d-net.research-infrastructures.eu], CDS Invenio [Invenio.software.org] , OpenDOAR [www.opendoar.org]. Prednáška bola sprevádzaná podrobnými ukážkami funkcionality webového sídla OpenAIRE.

Iryna Kuchma (EIFL. IT) predstavila sieť styčných referátov OpenAIRE v 27 krajinách, ktoré sú zoskupené regionálne - sever, východ, juh a západ. Jednotlivé regioóny priblížili vybratí zástupcovia.

  • Záverečným blokom konferencie bola panelová diskusia o budúcnosti OpenAIRE a o hlavných problémoch v oblasti OA, na ktoré by mala EK a riešitelia OpenAIRE v budúcnosti reagovať:
  • Pre naplnenie vízie voľnej dostupnosti vedeckých publikácií je najväčším problémom začať. Treba zlepšiť komunikáciu.
  • Pohľady na inštitucionálne a tematické repozitáre sú v súčasnosti poväčšine pohľadmi knihovníkov. Vedec má iný uhol pohľadu.
  • Autorské právo predstavuje vážny problém. Mnohí autori sú nútení odstúpiť autorské právo vydavateľom.
  • Vedecká komunikácia je veľmi komplexný proces. Ide o spoluprácu viacerých hráčov. To je úlohou EK a národných vlád, pričom by sa mali zapojiť rozhodujúce subjekty.
  • Problémom je monopol vydavateľov, snaha je mať značku, titul časopisu. Treba prelomiť Branding (vydavateľské značky). Projekt OpenAIRE by mohol iniciovať okrem otázok OA aj definovanie licencií, prípadne osloviť komerčných vydavateľov.
  • Potreba zmeniť hodnotiaci proces a dosiahnuť žiaducu úroveň zabezpečenia kvality. Treba zaviesť európsky akreditačný systém OA časopisov a definovať požiadavky na kvalitu. OpenAIRE môže byť súčasťou v tomto procese. Autori chcú publikovať v prestížnych časopisoch. Je málo prestížnych OA časopisov.
  • Kľúčové nástroje na hodnotenie vedeckej práce sú v súkromných rukách (Science Citation Index, ktorý nie je dobrý, ale sa využíva). Bolo by vhodné navrhnúť nový systém hodnotenia, mimo vedeckého systému, pričom na základe toho sa alokujú peniaze. Tu sa rysuje zaujímavá možnosť pokračovania v OpenAire v oblasti vyhodnocovania citácií.

Účastníci panelovej diskusie sa zhodli na tom, že projekty v oblasti podpory a rozvoja OA majú dlhodobú perspektívu.

Stav prístupu k výsledkom vedy a výskumu na Slovensku

Slovensko má širokú škálu vrcholových vedeckých pracovísk v rámci siete vysokých škôl a ústavov Slovenskej akadémie vied. Vedeckí pracovníci každoročne publikujú množstvo článkov, konferenčných príspevkov, zborníkov a projektových správ. V súčasnosti sa publikačná činnosť bibliograficky spracúva v jednotlivých inštitúciách, ktoré však spravidla nezabezpečujú dlhodobú archiváciu a prístup k dokumentom, ktoré sú výstupmi vedeckého výskumu.

Súčasným celonárodným riešením je projekt Centra vedecko-technických informácií SR s názvom Centrálny register evidencie publikačnej činnosti. Register funguje ako webové sídlo s možnosťou vyhľadávania v katalógu vedeckých prác slovenských vysokých škôl, ktorý však neobsahuje elektronický dokument, ale len záznam o publikačnej činnosti. Na Slovensku nám stále chýba centrálny repozitár vedeckých prác, ktoré by v elektronickej forme reprezentovali jednotlivých vedeckých pracovníkov a zvyšovali kredit slovenských vedeckých pracovísk. Preto možno hovoriť aj o neistom osude mnohých dokumentov z hľadiska nezabezpečenej dlhodobej archivácie a ich sprístupnenia.

Jedným z hlavných cieľov medzinárodného projektu otvorených repozitárov OpenAIRE, riešeného s podporou EÚ a financovaného zo 7. rámcového programu, je zabezpečiť dlhodobú archiváciu, otvorený prístup a pozitívnu prezentáciu vedeckých výsledkov. Zo Slovenska budú ako prvé dlhodobo uložené a sprístupnené vedecké práce partnerov 7. rámcového programu, konkrétne vedecké práce Univerzity Komenského v Bratislave, Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, Slovenskej technickej univerzity a ďalších sedemnástich vedeckých pracovísk. V ďalšej fáze projektu bude možné do repozitárov zahrnúť vedecké práce, ktoré nevznikli s podporou 7. rámcového programu.

Téma otvorených repozitárov je na Slovensku často predmetom diskusií na odborných seminároch a konferenciách. Veríme, že ju väčšmi do praktickej roviny posunie práve riešenie projektu OpenAIRE, ktorého úlohou je zabezpečovať dôveryhodnú archiváciu údajov a otvorený prístup k výsledkom vedeckej činnosti.

Referencie a odkazy

[1] Androvič, A., Fiala, T.: OpenAIRE Infraštruktúra na otvorený prístup pre výskum v Európe. In: ITlib. Informačné technológie a knižnice, roč. 14, 2010, č. 1, s. 54-58.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR