Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Konferencia CoLIS 7 – inovácie v informačnej vede, jednota v rozmanitosti

Autor: Jela Steinerová
Číslo: 4/2010 - Veda 2.0
Rubrika: Zo seminárov
Kľúčové slová:

stein1.jpg (24837 bytes)

Konferencie CoLIS (Conceptions of Library and Information Science) patria medzi výnimočné a odborne vrcholové podujatia zamerané na teóriu, výskum a koncepčné prístupy k vednému, profesijnému a študijnému odboru, ktorý nazývame knižničná a informačná veda. Tieto konferencie sa konajú každé tri roky a spájajú popredných odborníkov, výskumníkov a učiteľov v diskusiách,  prednáškach a pri vzdelávaní mladých doktorandov (v rámci doktorandských seminárov).

V tomto roku sa  už siedma konferencia CoLIS konala v Londýne na UCL (University College of  London), ktorá je jednou z vedúcich inštitúcií v oblasti vzdelávania a výskumu v knižničnej a informačnej vede nielen vo Veľkej Británii, ale aj v medzinárodnom kontexte. Konferencia CoLIS 7 sa konala v Londýne v dňoch 21. 6. - 24. 6. 2010 a zo Slovenska sa na nej aktívne zúčastnili z KKIV FiFUK Jela Steinerová (s prednáškou o ekologických rozmeroch informačnej gramotnosti v hlavnom programe) a Helena Ondriašová (doktorandka KKIV ako účastníčka doktorandského seminára s prezentáciou svojho výskumu so zameraním na identitu knižníc a knihovníkov).

Jednota v rozmanitosti a inovácie

Zámerom konferencie CoLIS 7 bolo predstavenie inovatívnych prístupov ku koncepciám v knižničnej a informačnej vede. Napriek dlhodobej tradícii tohto odboru sa neustále vynárajú otázky skúmajúce jeho podstatu v nových podmienkach práce s informáciami, podmienených elektronickým prostredím. Hlavnou témou bola preto jednota v rozmanitosti pri prístupoch k riešeniu problémov štruktúry, metodológie a teórie informačnej vedy. Podľa úvodného príhovoru riaditeľa  Školy informačnej vedy (Department of Information Studies) UCL a Centra výskumov informačného správania (CIBER, Centre for Information Behaviour Research) profesora Davida Nicholasa je súčasná informačná veda charakterizovaná metaforou „informačnej dúhy“, v ktorej sa stretáva a prepája množstvo prístupov k skúmaniu informácií v spoločnosti podporených modernými technológiami. Okrem tradičných knižnično-informačných disciplín sa kladie veľký dôraz na nové médiá a publikovanie. Tieto témy sa objavujú aj v inováciách študijných programov knižničnej a informačnej vedy.

Na konferencii odzneli zaujímavé príspevky, ktoré sa týkali premien knižničnej a informačnej vedy ako na úrovni budovania jej informačnej infraštruktúry (napríklad kolaboratóriá), tak aj na úrovni jej intelektuálnej a metateoretickej zložky. Na úrovni praxe sa objavili otázky vznikajúcich synergií tradičných inštitúcií v elektronickom prostredí (napríklad knižnice, archívy, výskumné inštitúcie).

Aktuálne výskumy a metodologické prístupy informačnej vedy

Pre ďalší výskum informačnej ekológie boli významné najmä pohľady na problémy správania používateľov pri hodnotení dokumentov, kredibilitu wikipédie, otázky kreativity a neurčitosti v informačnej praxi. Výskumy sa sústreďujú aj na integráciu informačného správania a informačnej gramotnosti, pričom sa nanovo formuluje problém prepojenia praxe a teórie. Ak sa prax sústreďuje na krátkodobý efekt, teória skôr prináša kognitívnu a sociálnu štrukturáciu skúmaných objektov. To sa odzrkadľuje aj v odbornom slovníku (terminológii), ktorý používa odborná komunita a ktorý sa mení v čase spolu so zmenami stavu poznania. Skúmanie sociálnej a kognitívnej štruktúry informačnej vedy prostredníctvom analýzy frekvencie tém v odborných časopisoch (S. Milojevic, Indiana University) poukazuje na tri hlavné témy výskumu a vzdelávania v KIV: témy zamerané na knižnicu, témy zamerané na informácie a bibliometria a informetria.

Pri posune informačnej vedy zohráva významnú úlohu otázka kreativity v informačnej praxi (T. Dirndorfer Anderson, Sydney, Austrália). Z priestoru neurčitosti a dvojznačnosti informácií vzniká rámec na podporu kreativity a inovácie. Časový stres a množstvo informácií pritom môžu pôsobiť na kreatívne myslenie negatívne. Tézy o rôznych rozmeroch prepojenia neurčitosti a kreatívneho úsilia sú podporené etnografickými údajmi o praxi vedeckého výskumu.

Súčasťou konferencie boli aj tri panelové diskusie zamerané na jednotu informačnej vedy, metodológiu informačnej vedy a vynárajúcu sa doménu knižničnej a informačnej vedy. Osobitne bol zorganizovaný seminár o informačnej gramotnosti (Louise Limberg, Boras), na ktorom sa riešili otázky plurality rôznych druhov gramotností a smery výskumov informačnej gramotnosti.

Výrazným oživením programu konferencie bola práve panelová diskusia, v ktorej sa vybraní profesori s vtipným intelektuálnym nadhľadom zamýšľali nad metodologickými prístupmi v informačnej vede. Diskusiu zorganizovala Jenna Hartel (Toronto) a prezentácie boli nazvané „metateoretickí snehuliaci“. Účastníci diskusie predstavili päť metateoretických prístupov v informačnej vede: filozoficko-analytický, kognitivizmus, sociálny kognitivizmus, pluralizmus, politická ekonómia.

Filozoficko-analytický prístup uplatňuje klasické filozofické metódy analytickej a kritickej reflexie pri vysvetľovaní informácií a súvisiacich pojmov (Jonathan Furner, University of California, Los Angeles).

Kognitivizmus zdôrazňuje, že centrom pozornosti informačnej vedy je jednotlivec a jeho fungovanie v informačnom prostredí, najmä vyhľadávanie a využívanie informácií (Ross Todd, Rutgers University).

Sociálno-kognitívny prístup a doménová analýza (Birger Hjorland, Royal School of LIS, Kodaň) zohľadňuje vplyvy dokumentovej a sociálnej domény pri spracovaní a využívaní informácií.

Pluralizmus (Jens-Erik Mai, University of Toronto) spochybňuje unitárne významy a podporuje rôznorodosť a mnohonásobné významy informácií a súvisiacich kategórií. Prístup politickej ekonómie (S. Stevenson, University of Toronto) zdôrazňuje skrytú silu vzťahov a vzorce dominácie v spoločnosti ako hybnú silu práce s informáciami.

Inšpiratívne boli aj príspevky zamerané na sociálno-psychologické aspekty využívania informácií (Hjorland, Nicolaisen, Kodaň),  časový rámec informačnej vedy (J. Hartel, University of Toronto), kontexty situácií, úloh a praxe pri informačnom správani (S. Talja, Tampere), využitie diskurznej analýzy pri navrhovaní uchovávania súborov príbehov (M. Feinberg) a otázky webometrie ako novej disciplíny (M. Thelwall, Wolverhampton, UK).

Novšie konceptuálne rámce

V príspevku o ekologických dimenziách informačnej gramotnosti som zvýraznila význam novších prístupov v informačnej vede smerom k informačnej ekológii a informačným ekosystémom. Príspevok bol založený na predchádzajúcich výskumoch informačného správania a relevancie. Skúmanie aspektov informačnej ekológie je produktívne najmä pri celistvom modelovaní informačného prostredia a pri praktickom informačnom manažmente. V diskusiách sa ukázal význam pochopenia základných pojmov s cieľom udržiavať „naratívnu koherenciu“ diskurzu v informačnej vede. Z hľadiska stavu intelektuálnej štruktúry informačnej vedy autori neustále hľadajú vhodné teoretické rámce s rôznymi rozmermi integrácie rozptýlených výskumov.

Zaujímavý metodologický prístup uplatnili švédski autori pri výskume jazykových hier v súvislosti s implementáciou informačných technológií v akademickom prostredí a rôznymi stratégiami používateľov (J. Nolin, K. Byström, Boras, Švédsko). Spôsob komunikácie o technológiách z hľadiska diskurznej analýzy poukazuje na niektoré problematické miesta porozumenia medzi rôznymi aktérmi akademickej komunity.

Z pohľadu využívania informácií (J. Kari, University of Tampere) sa formuje konceptuálny prístup k reprezentáciám informácií z hľadiska informačných aktivít v praxi, vyhľadávania informácií, včleňovania informácií do stavu poznania, konštrukcie významov, produkcie nových informácií, uplatnenia informácií a účinkov využitia informácií.

Z hľadiska využívania informácií bola zaujímavá aj otázka dôveryhodnosti komunitných nástrojov reprezentácie poznania (tagy, termíny, anotácie, odporúčania) na základe kombinácie kognitívnych autorít, administratívnych autorít a expertov (Jens-Erik Mai, University of Toronto).

Trendy vývoja informačnej vedy

Záverečná diskusia naznačila problémy domény knižničnej a informačnej vedy z hľadiska ďalšieho interdisciplinárneho vývoja. Vynárajú sa nové disciplíny, ktoré sa zameriavajú na niektorý aspekt využívania informácií v spoločnosti, najmä v elektronickom prostredí (napr. webometria). Základná otázka sa nanovo formuluje pri určovaní intelektuálnych hraníc a základných konceptov knižničnej a informačnej vedy. Otázkou je aj budúcnosť akademického vzdelávania. Trendom aj princípom je neustála zmena založená na technológiách, sociálnych sieťach a prehodnocovaní tradičných modelov spracovania dokumentov v digitálnych knižniciach. Vyžadujú sa nové inovatívne prístupy, ktoré by boli holistické, podložené metodologicky aj praktickým výskumom. V tomto zmysle informačnú ekológiu informačného prostredia založenú na poznatkoch o informačnom správaní a relevancii považujeme za produktívny prístup na ďalšie skúmanie a praktické modelovanie a experimentovanie.

Konferencia zdôraznila aj hodnotový rámec skúmania informácií z hľadiska informačnej etiky a kreativity a praktický rozmer informačnej vedy pri vytváraní informačnej infraštruktúry. Sociálnovedný základ informačnej vedy sa integruje s metódami digitálneho prostredia. V budúcom vývoji možno predpokladať prehlbovanie jedinečnosti informačnej vedy a formovanie jasnejších vzťahov s príbuznými disciplínami. Príspevky sú publikované v časopise Information Research (http://informationr.net/ir/), abstrakty sú zverejnené aj na webovej stránke konferencie (http://colis.soi.city.ac.uk).

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR