Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Knižnice ako uzol sociálnych sietí

Autor: Ingrid Tornáryová
Číslo: 4/2010 - Veda 2.0
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Význam a úloha knižníc v sociálnych sieťach

Knižnica je viac ako len nábytok, “ hovorí poľský spisovateľ Stanislav Lec. Starovekí Gréci ju nazývali chrámom ducha, dnes o nej primárne hovoríme ako o hlavnej informačnej a vzdelávacej inštitúcií, ktorá dokumentuje a sprostredkúva kultúrne dedičstvo spoločnosti. Knižnice však bezpochyby tvorili (a tvoria) počas tisícročí ľudského vývoja aj inštitúciu spoločenskú, ktorá plne reflektuje sociálne potreby jednotlivcov, a to na formálnej aj neformálnej úrovni.

Tradičná kamenná knižnica je dnes čoraz častejšie v odbornej i laickej diskusii konfrontovaná s novou, turbulentne sa vyvíjajúcou sieťou, internetom. Koncepcia webu 2.0 a rozmach fenoménu sociálnych sietí sa podpísali pod to, že pojem komunita akoby nanovo vznikol vo virtuálnom prostredí. Internetová sieť sa modifikuje na sociálnu sieť, resp. na sieť sociálnych sietí. Sociálna sieť sa stáva sieťou komunít. Internetové (mobilné) pripojenie sa stáva sociálnym spojením. Informatizácia je podmienkou socializácie.

Virtuálna sociálna sieť sa od fyzickej sociálnej siete diferencuje okrem iného teoreticky absolútnym odbúraním geografických bariér. Spoločenská sieť, ktorú doposiaľ budovali knižnice, sa relatívne zmenšuje. Mení sa samotná podstata knižničnej komunity a komunikácie ako takej. Do popredia sa posúva význam spolupráce jednotlivých knižníc ako základ pre vytvorenie všeobecnej knižničnej komunity. Reflektujú však knižnice na nové potreby spoločnosti a na nové modely správania? Vzniká knižniciam na reflexiu vôbec priestor?

 Virtuálne sociálne siete skúmali podrobne Dan Braha a Yaneer Bar-Yam z Massachusettskej univerzity, ktorí vypracovali prieskum s názvom Dynamický centralizmus v komplexných sieťach. Braha a Bar-Yam sledovali e-mailovú komunikáciu posielanú prostredníctvom univerzitného servera počas štyroch mesiacov (113 dní). V záujme maximalizácie objektívnosti vylúčili z prieskumu nevyžiadanú komunikáciu (spam), pričom nesledovali obsah komunikácie, ale jej frekvenciu a iné kvantitatívne zložky na účel kvalitatívnej charakteristiky správania sa sociálnych sietí1.

Prieskum sa zameral na odhalenie podstaty uzlov v sociálnych sieťach. Uzly sú prvky siete, ktoré sa vyznačujú niekoľkonásobne väčším počtom spojení na iné prvky siete, ako je obyčajné. Na ilustráciu si predstavme používateľa sociálnej siete Facebook alebo Pokec. Štandardne jeden kontakt v takejto sieti vytvára niekoľko desiatok spojení na iné kontakty (prvky). Uzly oproti tomu spájajú tisíce až státisíce kontaktov. Za základe čoho však uzly vznikajú? Ide o popularitu? Vplyv? Atraktivitu? Marketing?

 Sieťové uzly nie sú ničím novým. Sú súčasťou všetkých druhov sietí, nielen sociálnych, ale aj technologických či biologických. Ich majoritný význam spočíva v tom, že umožňujú rýchly prenos informácií. Teória sietí pozná statické modely, ktoré hovoria o tom, že uzly zastávajú stabilné miesto - t. j. nemenia sa v čase, resp. zmena vyvolaná vplyvom času je minimálna. Prieskum Brahu a Bar-Yama prináša iné výsledky. Podľa nich sa uzly v čase dynamicky menia, pričom pre to, aby sa určitý prvok siete stal uzlom, nie je dôležité, koľko kontaktov má ten-ktorý prvok v adresári, ale to, koľko z týchto kontaktov je „živých“. Podstatná je komunikácia medzi prvkami siete a jej frekvencia. V reálnej praxi teda dochádza k tomu, že uzly v sieti sa stále menia, čo autori asociujú s tzv. 15-timi minútami slávy - t. j. časom, kedy sa stávame uzlom v sieti2.

Udržanie pozície uzla v sieti si vyžaduje neprestajnú cielenú aktivitu. Práve tu sa naskytá priestor pre knižnice, ktoré majú najlepšie predpoklady stať sa stabilným uzlom v inak dynamicky meniacej sa sieti. Doposiaľ predsa tvorili takýto uzol na fyzickej úrovni. Fyzická sieť obsahuje aj nestabilné (dočasné) uzly, ktorými sú napr. médiá, názorové organizácie, tvorcovia verejnej mienky či celebrity. Ich pôsobenie na mieste uzla je časovo obmedzené, naproti tomu stabilita knižničnej komunity je preverená históriou. Knižnice sa teda nielenže môžu stať stabilným uzlom sociálnych sietí, ale aj tvorcom celkovej informačnej ekológie vo virtuálnom priestore ako takom. Takýmto spôsobom už nie je potrebné hovoriť o knižniciach vs. sociálne siete, ale o knižniciach v sociálnych sieťach.

Potreba integrácie knižníc do virtuálnych sociálnych sietí

Zmena spôsobu komunikácie ovplyvňuje samotné správanie človeka. Najviac modifikovaná skupina je tá, ktorá prijíma nové sociálne návyky ako svoje vlastné, pretože doposiaľ nemala vypestované žiadne iné. Ide o mládež vo veku do 18 rokov. Štatistiky poukazujú na pokles čítania mládeže, čo môže mať z dlhodobého hľadiska výrazný dosah na existenciu knižníc3. Ak knižnice nie sú schopné v terajšej mládeži vypestovať návyky čítania a využívania knižničných služieb, nemôžeme očakávať, že sa ich preferencia alternatívnych zdrojov informácií (existujúcich vo virtuálnom priestore) v budúcnosti zmení.

Pokles aktívneho čítania kníh sprevádza nárast využívania internetu u mládeže. Vzniká potreba adaptácie knižníc na nové modely správania a komunikácie potenciálnych (ale aj existujúcich) čitateľov. Integráciou do sociálnych sietí v podobe stabilného uzla majú knižnice možnosť vypestovať sociálne návyky čítania. Podobne ako kamenné knižnice vo fyzickej sieti sa môžu aj vo virtuálnej sieti stať tvorcom a zastrešovateľom vzdelanostnej internetovej kultúry.

Do akej miery sa knižnice na Slovensku integrujú do virtuálnych sietí?

Na Slovensku existuje v súčasnosti viac ako 8 000 knižníc. Tento počet zahŕňa knižnice vedecké, akademické, verejné, špeciálne a školské. Ak vylúčime obecné neprofesionálne knižnice, ostáva 5 800 knižníc4. Do akej miery sa knižnice na Slovensku integrujú do sociálnych sietí, aké nástroje využívajú a aké majú možnosti?

Pokec.sk

Pokec je najstaršou a jednou z najvyužívanejších sociálnych sietí na Slovensku. Vznikol v roku 1999 a dnes ho denne navštívi až pol milióna používateľov. Mesačne využije jeho služby až 80 % z celkovej internetovej populácie na Slovensku. Registrovaní používatelia Pokecu môžu pod svojím prihlasovacím menom okrem komunitných služieb využívať aj iné služby Azet.sk, napríklad e-mail, ktorý je v súčasnosti využívaný rovnako ako e-mail od spoločnosti Google (Gmail). Až 80 % zaregistrovaných používateľov má uvedený vek nad 18 rokov, ale až 2/3 z každodenných návštevníkov služby Pokec má menej ako 18 rokov, teda spadá do skupiny mládeže.

V súčasnosti je na Pokeci zaregistrovaných 8 knižníc ako používateľov. Z celkového počtu slovenských knižníc je to len zanedbateľné percento (menej ako 0,2 %). Služby Azet.sk využívajú iba verejné mestské alebo obecné knižnice. Ani jedna z nich nevyužíva komunitné služby sociálnej siete Pokec, nie je sociálnym uzlom a dokonca ani živým kontaktom v sieti. Dôvodom registrácie bola pravdepodobne možnosť využívania e-mailu. Výsledok z hľadiska skúmania aktivity a budúcej perspektívy môžeme vidieť v nasledujúcej matici:

torn1.jpg (39506 bytes)

Facebook.com

Facebook predstavuje v súčasnosti celosvetovo najrozšírenejšiu virtuálnu sociálnu sieť, ktorá vznikla v roku 2004 ako univerzitný projekt. Presné štatistiky návštevnosti pre jednotlivé krajiny nie sú k dispozícii. Podľa odhadu uvedenom na samotnom Facebooku je na Slovensku zaregistrovaných približne 1 100 000 ľudí, z čoho 314 000 má menej ako 18 rokov, čo je takmer 29 %. Koľko ľudí a v akej vekovej skupine patrí medzi denne aktívnych používateľov - to môžeme len odhadovať. Facebook uvádza, že približne polovica z celosvetovo registrovaných používateľov sa k nemu prihlási denne. Ak túto analógiu použijeme na slovenskú komunitu, tak denne využije služby Facebooku približne pol milióna Slovákov, čo je porovnateľné s Pokecom. Nedá sa však ani odhadnúť, koľko z toho tvorí skupina mládeže.

Na Facebooku je možné registrovať sa ako Používateľ, Skupina alebo Stránka. Registrovaných je 13 unikátnych knižníc (menej ako 0,23 % z celkového počtu knižníc), pričom niektoré existujú zároveň ako stránky aj ako používatelia, resp. ako skupiny. Služby siete Facebook.com využívajú 3 univerzitné knižnice (23 %), 9 verejných (69 %, z toho 6 mestských alebo obecných a 3 krajské) a 1 špecializovaná knižnica (8 %, MagnaClub).

torn2.jpg (49365 bytes)

Úroveň využívania virtuálnych sociálnych sietí knižnicami na Slovensku je veľmi nízka, a to v oboch prípadoch - Pokec.sk aj Facebook.com. Môžeme však povedať, že v prípade Pokecu nie sú v súčasnosti vytvorené ani optimálne podmienky na integráciu knižníc. Základným problémom je, že táto sieť poskytuje možnosť registrácie iba ako Používateľ (t. j. ako osoba), a to so sebou prináša množstvo nevýhod a obmedzení, ktoré existujú v rovnakom type registrácie aj na Facebooku. Sú nimi najmä zameranie profilu na osobu a nie na inštitúciu, príp. komunitu, minimálne možnosti uvedenia špecifických informácií plnohodnotného knižničného profilu a obmedzená prístupnosť profilov výlučne pre potvrdených priateľov, čo výrazne znižuje perspektívu rastu a možné situovanie sa do pozície uzla.

Facebook v tomto prípade poskytuje knižniciam oveľa väčší priestor na ich integráciu do sociálnej siete. Najvhodnejšia je registrácia typu Stránka, ktorá umožňuje vytvoriť štruktúrovanú vizitku knižnice, byť prístupná verejnosti a zároveň udržiavať kontakt so svojou komunitou. Knižnice majú navyše dostatočné množstvo nástrojov na rozvoj a budovanie komunity s možnosťou situovania sa až do pozície uzla v tejto sieti, ako napríklad nástenka s aktuálnymi informáciami, na ktoré môžu členovia komunity reagovať, modul podujatia, kde knižnica môže informovať o budúcich podujatiach, diskusie či možnosť zdieľania informácií.

Stručne o situácii v iných krajinách

Úroveň integrácie slovenských knižníc do sociálnych sietí môžeme z hľadiska príbuznosti kultúry a požívateľského správania najoptimálnejšie porovnať s Českou republikou. Okrem toho môžeme porovnanie uskutočniť na rovnakej sociálnej sieti, v tomto prípade Facebook, ktorý je v súčasnosti v Čechách jednoznačne najvyužívanejšou virtuálnou sieťou.

 Celkový počet knižníc v tejto krajine je podľa Centra informácií a štatistík kultúry ČR 5 4005. Z tohto počtu má na Facebooku vytvorený profil 92 z nich, čo je približne 1,7 %. Podobne ako na Slovensku ide o veľmi nízku mieru využívania sociálnych sietí, no napriek tomu je niekoľkonásobne vyššia ako u nás. Najčastejšie túto sieť využívajú verejné knižnice (až 71 %), potom špecializované knižnice, ktoré sú tematicky zamerané (19 %), a napokon akademické knižnice (8 %).  Na rozdiel od Slovenska má na Facebooku profil aj Česká národná knižnica, ktorá je registrovaná ako stránka a v súčasnosti má 5 700 fanúšikov. Môžeme ju teda z tohto hľadiska jednoznačne považovať za uzol siete. Okrem nej môžeme takto označiť ešte Mestskú knižnicu v Prahe s 2 700 fanúšikmi a taktiež Študijnú a vedeckú knižnicu v Hradci Králové s 1 500 fanúšikmi.

torn3.jpg (50397 bytes)

Práve existencia uzlov, ktoré vo virtuálnej sociálnej sieti tvoria knižnice, potvrdzuje diametrálny rozdiel medzi úrovňou integrácie knižníc do sociálnych sietí na Slovensku a v Českej republike. Pre definitívne potvrdenie existencie uzlov by sme potrebovali dlhšie skúmať ich aktivitu a frekvenciu komunikácie, no operujeme minimálne s oprávneným predpokladom, že uvedené knižnice sú skutočne uzlami v sieti. Podobným príkladom pre efektívnu integráciu knižnice do sociálnej siete môže byť profil Britská knižnica na Facebooku, ktorá je zaregistrovaná ako stránka, využíva všetky vyššie uvedené nástroje a v súčasnosti má takmer 9 000 fanúšikov. Ak vezmeme do úvahy potenciálne cieľové publikom Britskej knižnice a Českej národnej knižnice, tak skutočnosť, že práve česká knižnica zastrešuje len o tretinu menej kontaktov ako tá britská, dáva váhu tvrdeniu, že sa skutočne stretávame s knižničným relatívne stabilným uzlom vo virtuálnej sociálnej sieti.

 

Zoznam bibliografických odkazov

1.   BRAHA, Dan, BAR-YAM, Yaneer. From Centrality to Temporary Fame: Dynamic Centrality in Complex Networks. Nesci.org [online]. 2006 [cit. 2010-01-12].

      Dostupný z WWW: http://necsi.org/research/networks/com122/com122.pdf.

2.   Knižničný systém v slovenskej republike [online].  2002, 13.8.2009 [cit. 2010-01-12]. Dostupný z WWW: http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=727.

3.   Litcentrum.sk [online]. 2009 [cit. 2010-01-12]. Dostupný z WWW: http://www.litcentrum.sk/46683.

4.   Statistika kultury 2008. New.nipos-mk.cz [online]. 2009 [cit. 2010-01-12]. Dostupný z WWW: http://new.nipos-mk.cz/wp-content/uploads/2009/03/statistika_kultury_2008_nipos.pdf.

5.   WEISENBACHER, Peter. Sociálne siete a knižnice, aplikácia v slovenskom prostredí.  [online]. 2009 [cit. 2010-01-12]. Dostupný z WWW: www.infolib.sk/index/open_file.php?file=INFOS2009/weisenbacher.pdf.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR