Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Diseminácia akademického a vedeckého obsahu z pohľadu webometrických analýz

Autor: Ľubica Jedličková
Číslo: 4/2010 - Veda 2.0
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Úvod

V júli roku 1945 publikoval Vanevar Bush, riaditeľ Office of Scientific Information and Research (USA), článok, v ktorom prezentoval potrebu opustenia tradičného modelu organizácie a diseminácie výsledkov poznania a prechod na nový, inovatívny model, ktorý vyhovuje novému stupňu myslenia a poznania, aktuálnym potrebám vedcov, a najmä zodpovedá požiadavkám efektívnej práce s informáciami na novej úrovni, má prekonať zaužívané postupy a spôsoby organizácie, prenosu a vyhľadávania výsledkov výskumu, ktoré sú generačne zastarané a absolútne nevyhovujúce potrebám (Bush, 1945).  Problémom nie je výsledky vedeckej práce publikovať, ale dôležité je informáciu publikovať tak, aby bolo možné ďalej ju dopĺňať o nové aspekty poznania, musí byť neustále komunikovaná a revidovaná. Kritickým momentom je okrem aktuálneho rámca technických obmedzení aj nesprávny prístup k uskladňovaniu a indexácii spracovaných informácií - záznamov. Nárast objemu údajov vyžaduje nové spôsoby ich organizácie, prístupu a spracovania. Memex - zariadenie, ktoré Bush predstavil vo svojom príspevku ako technológiu spĺňajúcu takéto podmienky, je v podstate riešenie na úrovni hypertextovej štruktúry. Hypertext a jeho možnosti sa však v plnom rozsahu predstavili až vznikom globálnej informačnej siete - webu. World Wide Web, táto „pavučina bez pavúka“, mení podstatu sociálnej komunikácie, vedeckú komunikáciu nevynímajúc.

Veda a web

Druhá polovica 90. rokov prináša do prostredia webu nový pohľad na aktivitu používateľov tejto komunikačnej siete, rozvíjajú sa technológie, ktoré zvyšujú stupeň „interaktivity“ medzi jednotlivými prvkami siete, do webu vstupujú nové druhy komunikačných prostriedkov. Mnohí autori toto obdobie označujú ako príchod novej generácie služieb, ktoré sú charakteristické viacsmerným komunikačným tokom - je tu web 2.0. Interaktivita sa stala kľúčovým pojmom, vďaka ktorému sa postupne stráca hranica medzi profesionálnymi a laickými tvorcami webového obsahu. Ako poukazuje tvorca označenia T. O’Reilly (2005), je to etapa vývoja webu, v ktorej je pevný obsah webových stránok nahradený priestorom pre zdieľanie a spoločnú tvorbu obsahu. Medzi charakteristické črty možno zaradiť vtiahnutie užívateľa do tvorby obsahu, otvára sa komunikácia, zdieľanie a reutilizácia informácií, webové stránky sa z izolovaných repozitárov informácií menia na interaktívne zdroje, ktoré obsahujú informácie a zároveň ponúkajú osobitú funkcionalitu v podobe ponuky webových aplikácií koncovému užívateľovi. Vďaka prepracovanejšej hyperlinkovej štruktúre je obsah lepšie organizovaný a roztriedený. Webové stránky už nevytvárajú iba špecialisti znalí tvorby webových dokumentov, ale obsah je publikovaný samotnými tvorcami.

Podľa Michaela Waldropa (2008) prvá generácia webu zásadným spôsobom transformovala spôsoby rozširovania a vyhľadávania informácií a web druhej generácie veľmi rýchlo modifikoval možnosti používateľov nielen čo sa týka „konzumácie“ informácií, ale aj ich publikovania, editovania a kolaborácie. Veda 2.0 sa podľa neho vo všeobecnosti týka nových praktík zo strany vedcov, ktorí sprístupňujú „surové“ experimentálne výsledky vznikajúce teórie, popisy a interpretácie objavov a koncepty prác na webe. Primárnou cieľovou skupinou sú ďalší vedci, ktorí môžu prezentované informácie zhodnotiť a prípadne komentovať. Podstatou koncepcie vedy 2.0 je konektivita výskumníkov a zdieľanie vedeckého (výskumného) materiálu.
V konvenčnej vede sú publikované až konečné, finálne výsledky vedeckého bádania a výskumu. Použité vstupné dáta, detailné výsledky a základné (softvérové) nástroje sú dostupné iba tým, ktorí sú priamo a bezprostredne zainteresovaní, resp. zapojení do výskumu. V porovnaní s tým vedecká komunita „druhej generácie“ aktívne podporuje vedcov, aby zdieľali tieto prvky spoločne (Waldrop, 2008).1

Veda na webe - pohľad na možnosti merania a hodnotenia

Približne od začiatku 90. rokov silnejú tendencie zamerané na vytvorenie nástrojov, ktoré by umožnili hodnotiť a „merať“ vedecký a akademický obsah publikovaný v globálnej komunikačnej sieti.

Marcía J. Bossy (Bossy, 1995) sa zamýšľa nad potrebou obrátiť pozornosť informačnej vedy na virtuálny komunikačný priestor internetu. Poukazuje na skutočnosť, že napriek reálnemu rozmachu internetu a objemu komunikovaných informácií sa „internetom sprostredkovaná“ vedecká komunikácia nestala objektom systematického záujmu scientometrickej komunity. Je preto potrebné skúmať možnosti použitia a prenosu metód informačnej vedy z klasického komunikačného modelu do nového elektronického prostredia, nájsť „novú tvár scientometrie“. Jeden z podnetov na hľadanie možných spoločných východísk nachádza Bossy v špecifických prepojeniach webových dokumentov.

Na „intelektuálnu štruktúru kyberpriestoru“ zameriava svoju pozornosť R. Larson (Larson, 1996) - v štúdii prezentujúcej výsledky projektu Inktomi na základe skúmania „webometriky“ WWW hodnotí vybranú kolekciu webových stránok s určitou tematickou orientáciou publikovaného obsahu. Zároveň prostredníctvom vyhľadávacieho stroja DEC AltaVista pre kocitačnú analýzu spracováva tematickú skupinu webových sídel s dokumentmi z oblasti vied o zemi, diaľkového prieskumu zeme a geografických informačných systémov. Súčasťou kocitačných analýz bolo použitie online verzie Science Citation Index, Social Science Citation Index a Arts and Humanities Citation Index, nakoľko iba v týchto zdrojoch bolo možné získať potrebné informácie týkajúce sa autorov a vedeckých periodík z predmetných tematických skupín. Použitím rôznych vylučovacích kritérií bola pôvodne „kandidátska“ skupina 332 webových entít zredukovaná na 125 členný set, a ďalším čistením sa nakoniec spracovala 34 členná cieľová skupina, resp. centrálna množina - „core set“. Výsledkom je podobnostná zhluková vizualizácia hodnotených sídel. Zhodnotenie štruktúry odkazov podľa tematicky špecifikovanej oblasti vedy a charakteristík dokumentov s vysokým počtom odkazov, ako aj následná štatistická interpretácia webových dokumentov a ich hypertextových odkazov je považovaná za prvú explicitnú adaptáciu existujúcich postupov informačnej vedy z bibliometrie na web (Thelwall, 2004). Vo výskume boli v podstate použité metódy identické s tými, ktoré sa používajú na mapovanie kocitácií autorov a časopisov (Larson, 1996).

V roku 1997 Tomas L. Almind a Peter Ingwersen po prvý raz predstavili webometriu ako spôsob skúmania celej sieťovo založenej komunikácie prostredníctvom informetrických a ďalších kvantitatívnych metód. Web nie je nič iné ako citačná sieť, v ktorej sú tradičné informačné entity a citácie na ne nadviazané nahradené webovými stránkami a spojeniami medzi nimi. Stránky sú informačnými entitami na webe a hypertextové odkazy vystupujú ako citácie (Almind - Ingwersen, 1997). Postupne sa webometria sformovala do podoby vedeckej disciplíny, ktorá  skúma kvantitatívne aspekty webových informačných zdrojov a ich využívanie. Vychádza z princípov a metód bibliometrie a informetrie, v najvšeobecnejšej rovine zahŕňa analýzu hypertextových odkazov a obsahu.

Významnú skupinu výskumov na pôde súčasnej informačnej vedy predstavujú aplikácie niektorých navrhnutých modelov, resp. metodologických postupov zameraných na analýzu odkazov webových entít v akademickom prostredí (Thelwall, 2002 - 2006; Björneborn, 2004) - do centra záujmu sa dostávajú univerzity a vedeckovýskumné inštitúcie. Pozornosť sa sústredila na hodnotenie webových prezentácií univerzít ako indikátorov edukačných a vedeckých aktivít, vzájomný vzťah vedeckých výstupov a úrovne webových sídel, alebo na porovnávanie bibliometrických indikátorov s úrovňou webových sídel univerzít (Aguillo a i., 2006; Thelwall - Harries, 2003, 2004). Hodnotí sa najmä veľkosť webových sídel, štruktúra, mohutnosť jednotlivých uzlov, počet prichádzajúcich a odchádzajúcich odkazov, publikovaný obsah (vedecký, administratívny, vzdelávanie atď.). Výsledky sú komparované s inými indikátormi vedeckých výstupov (napr. porovnávanie s SCI) alebo výsledkami medzinárodných hodnotení inštitúcií podľa určitých selekčných kritérií (Šanghajský rebríček univerzít a pod.). Akceptácia výsledkov webometrických analýz akademickým prostredím je určite dôkazom významu, ktorý spomínané štúdie postupne medzi univerzitnou komunitou nadobúdajú.

Najznámejšimi globálnymi aktivitami je Ranking Web of World Universities (RWWU) a Ranking Web of Research Centers, webometrické hodnotenia, ktoré 2x ročne realizuje Cybermetrics Lab. v Španielsku na základe vlastných metodologických postupov (Aguillo - Ortega - Fernández, 2008). Iniciatíva sa orientuje na kvantitatívne analýzy internetu a obsahu na webe s prioritným zameraním na komunikáciu akademického a vedeckého obsahu, pričom indikátory sa snažia korelovať s tradičnými scientometrickými a bibliometrickými indikátormi. Oficiálne pôsobí od roku 2004 a výsledky sú publikované každý polrok. Hlavným cieľom deklarovaným samotnými riešiteľmi je okrem analýz a hodnotení inštitúcií pôsobenie na akademickú komunitu v zmysle pochopenia významu publikovania na webe nielen vo význame jednoduchej diseminácie obsahu, ale ako nástroja na hodnotenie a meranie vedeckých aktivít a vplyvu na celú komunitu.

Východiskovú množinu pri hodnotení univerzít tvorí 17 000 univerzitných webových sídel a 7 000 sídel výskumných ústavov a ďalších výskumných inštitúcií. Výsledný rebríček zahŕňa 12 000 univerzít a 4 000 vedeckovýskumných pracovísk. Rebríčky sú buď globálne (celosvetové), alebo sú rozdelené podľa svetadielov a napokon dostupné sú aj národné hodnotenia. Do hodnotení sú zaradené aj slovenské inštitúcie. Nehodnotia sa grafické prezentácie sídel, podstatou je kvantitatívna analýza na základe určených kritérií, zber dát sa realizuje prostredníctvom vybranej skupiny vyhľadávacích strojov (Google, Yahoo, Live Search) a špecializovanej databázy Google Scholar.

Hodnotené indikátory:

  • veľkosť sídla (size - S): počet všetkých dokumentov (Yahoo, Google, Live Search),
  • vizibilita (visibility - V): počet unikátnych externých odkazov na stránkach (Yahoo),
  • obsah s pridanou hodnotou podľa typového rozšírenia zdrojového súboru (rich files -R): publikačné aktivity v. formáty - PDF, DOC, PPT, PS,
  • akademický obsah (scholar - Sc): počet odkazov v špecializovanej databáze Google Scholar.

Výsledné hodnotenie je spracované na základe pomerného zastúpenia sledovaných ukazovateľov, a to:

S: 20 % - R: 15 % - V: 50 % - Sc.: 15 %

Ako vidí Ranking Web of World Universities (RWWU) slovenské univerzity a Ranking Web of Research Centers (RWRC) výskumné inštitúcie?  Publikované výsledky sú z posledného hodnotenia v júli 2010 ( http://www.webometrics.info, 2010).

1.   Univerzity

Pozície jednotlivých univerzít sa v porovnaní s hodnotením v januári 2010 zmenili, obsadenie prvých štyroch miest v národnom hodnotení má stabilnú zostavu (Tabuľka 1, 2, 3, 4).

jedl1.jpg (265843 bytes)

 

jedl2.jpg (185590 bytes)

2. Vedeckovýskumné inštitúcie

Do výsledného hodnotenia (t. j. do miesta 4 000) sa dostalo 6 webových entít.

jedl3.jpg (103543 bytes)

jedl4.jpg (175012 bytes)

 

Záver

Viditeľnosť a dostupnosť inštitúcie vo virtuálnom komunikačnom prostredí má v súčasnosti, bez diskusií, dôležitú úlohu v procese tak diseminácie informácií, ako aj hľadania partnerov. Akademické inštitúcie nevynímajúc. Sú súčasťou komerčného prostredia a reklama patrí k základným nástrojom efektívneho pôsobenia v tomto prostredí. Webové sídlo má významné postavenie nielen ako nástroj prezentácie aktivít vlastníka sídla z akademickej komunity, ale ako nástroj a prostriedok  komunikácie intelektuálnej produkcie v podobe diseminácie relevantného obsahu. Web sa však stal nielen platformou prezentácie informácií, ale aj hodnotenia úrovne inštitúcie práve na základe toho, aký obsah ponúka, v akom rozsahu a v akej kvalite. Webometrické analýzy a hodnotenia sú jedným z nástrojov, ktoré sa analýzou a hodnotením úrovne webových prezentácií inštitúcií špeciálne zaoberajú. Publikované výsledky sa dostávajú čoraz viac do centra pozornosti a môžu byť jedným z indikátorov, na základe ktorých je inštitúcia celou komunitou prijímaná a najmä oceňovaná ako potenciálny partner. Layout (grafická úroveň) webových stránok je jedným z aspektov, ktorý má na hodnotenie webu vplyv - aj keď musíme na základe osobnýchskúseností kriticky poznamenať, že vizuálny aspekt pri hodnotení zo strany používateľov aj manažmentu inštitúcií je, subjektívne,  na prvom mieste. Preto webometria zameriava svoju pozornosť najmä na obsah a jeho dostupnosť v sieti. Slovenské akademické prostredie je v globálnej informačnej sieti viditeľné. V porovnaní so zahraničím však absentujú najmä ucelené kolekcie primárnych plnotextových informačných zdrojov, diseminácia obsahu nemá systémový charakter.

Tvorba webu je zložitý proces a súčasná veda si musí nájsť nielen svoje miesto vo virtuálnom komunikačnom reťazci, ale aj prostriedky a nástroje, ktoré budú skutočne efektívne.

 

Literatúra

AGUILLO, I.F. - GRANADINO, B. - ORTEGA, J.L. - PRIETO, J.A. 2006. Scientific research activity and commmunication measured with cybermetrics indicators. In Jounal ofthe American Society for Information Science and Technology, vol. 57, 2006, no. 10, p. 1296-1302.

AGUILLO, I.F. - ORTEGA, J.L. - FERNÁNDEZ, M. 2008. Webometrics ranking of world  universities : introduction, methodology, and future developments. In Higher education in Europe, vol. 33, July-October 2008, no. 2/3, p. 233-244.

ALMIND, T. - INGWERSEN, P. 1997. Informetric analyses on the World Wide Web :methodological approaches to „webometrics“. In Journal of Documentation, vol. 53, 1997,no. 4, p. 404-426.

BOSSY, M. J. 1995. The last of the litter : „Netometrics“. In Les Sciences de l’information:bibliométrie, scientométrie, informétrie [online]. Rennes : Presses Universitaires de Rennes,1995 [cit. 2010-10-20].

Dostupné na internete: <http://biblio-fr.info.unicaen.fr/bnum/jelec/Solaris/d02/2bossy.html>.

BUSH, V. 1945. As We May Think. In Atlantic Monthly, July 1945.

LARSON, R. 1996. Bibliometrics of the World Wide Web: an exploratory analysis of the intellectual structure of cyberspace. In ASIS96 : Proceedings of the 59th ASIS annual meeting[online]. Baltimore, October 21-24, 1996. Ray Larson Mon Jul 29 09:00:12 PDT 1996 [cit.2010-10-20]. Dostupné na internete: <https://sherlock.ischool.berkeley.edu/asis96/asis96.html>.

O’REILLY, T. 2005. What is Web 2.0 [online]. 09/30/2005 [cit. 2010-10-20]. Dostupný na internete: <http://oreilly.com/web2/archive/what-is-web-20.html>.

ORTEGA, J.L. - AGUILLO, I.F. 2009. Mapping world-class universities on the web. In Information Procesing and Management, vol. 45, 2009, p. 272-279. WALDROP, M. M. 2008. Science 2.0 : Great New Tool, or Great Risk? In Scientific American, vol. 298, January 9, 2008, iss. 5, p. 68-73

 


1 Obhajcovia koncepcie vedy druhej generácie a jej prístupov označujú tento otvorený prístup za faktor, ktorý vedecký progres stavia na platformu širokej kolaborácie, čím sa stáva produktívnejším. Kritici na strane druhej poukazujú na riziká "online" vedy z aspektu nekontrolovateľného kopírovania alebo využívania výsledkov cudzej práce na získanie vlastného prospechu a zvýšenie kreditu v komunite. Často sa ďalej stretávame s poukazovaním na 3 dôležité riziká otvorenej vedy - sú to riziká "snehovej vločky", "zajačej nory" a "vodovodného kohútika". Tak ako je každá snehová vločka individuálna, tak je individuálny aj obsah a za všetkým stojí otázka "pravosti"; v prípade zajačej nory hrozí chaotická sieť tunelov, cestičiek a odbočiek; vodovodný kohútik predstavuje nebezpečenstvo prúdu informácií, ktoré nemožno korektne filtrovať a vlastne ani seriózne prečítať a spracovať.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR