Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Čo znamená byť knihovníkom 2.0?

Autor: Missy Harvey
Číslo: 4/2010 - Veda 2.0
Rubrika: Zo zahraničia
Kľúčové slová:

Missy Harvey 1

Nielen knihovníci z vedeckých knižníc zažili v priebehu rokov príchod a odchod mnohých technológií. S novými nástrojmi a technológiami knihovníci experimentujú a pokúšajú sa nájsť spôsoby na ich využitie v knižnici. Hybnou silou pri našich rozhodnutiach o tom, ktoré nástroje použiť, sú vždy naši návštevníci a to, či tie nástroje môžu pomôcť skvalitniť naše služby. Tento príspevok prináša úvahu o tom, ktoré technológie sa osvedčili ako úspešné a ktoré myšlienky treba mať na pamäti pri hodnotení nástrojov webu 2.0 pre vedecké knižnice.

Úvod

Blogy, wiki, podcasty, Twitter, Facebook, YouTube, del.icio.us, Meebo, RSS kanály a zoznamy majú úspech. Všetky tieto technológie tvoria svet webu 2.0.

Som knihovníčka, ktorá sa teší zo zmien a rada experimentuje s novými zdrojmi a nástrojmi. Rada skúšam nové nástroje, nápady, aby som zistila, ktoré z nich môžeme využiť v knižnici. Veľa nástrojov webu 2.0 sama využívam. Pretože som knihovníčka pracujúca vo vedeckej knižnici a využívam mnohé z týchto nástrojov, určite som teda „vedecký knihovník 2.0“2.

Nové technológie prichádzajú a odchádzajú

Videla som veľa nových nástrojov, nových technológií a nových zdrojov, ktoré prišli a odišli. Pri pohľade do minulosti je možné sledovať, koľko nových nástrojov rýchlo upadlo do zabudnutia. Ale zdroje, ktoré sa ukázali byť tými „správnymi“ nástrojmi, prerazili a ostali najdlhšie, často poslúžili ako základ na otvorenie novej cesty pre ďalší „správny“ nástroj.

Výborným príkladom je samotný web. Spomeňte si na dni, keď boli svetu prvýkrát predstavené nástroje ako Gopher, BITNET a iné. Zároveň prišiel web a prvý prehliadač nazývaný Mosaic. Zrazu sa všetko obrátilo na hlavu. Vytvorenie grafického rozhrania pre internet (teda webu) bolo tým „správnym“ nástrojom a viedlo k vzniku nespočítateľných výhod, ktoré dnes považujeme za samozrejmé.

V diskusii o webe 2.0 na blogu môjho kolegu som vložila v roku 2007 komentár: „Web a knižnica 2.0 nie je o hľadaní ďalších »nových« technológií, ale o hľadaní tých »správnych«“ (Fudrow, 2007). Verím, že toto tvrdenie trafilo klinec po hlavičke. Kľúčom je nájsť „správnu“ technológiu, ktorá môže byť veľmi blízko.

Nové technológie bolo nutné vždy dôkladne otestovať. Pri ich používaní si s odstupom potrebujeme položiť otázky:

  • Napĺňajú naše potreby?
  • Pomáhajú nám lepšie pracovať v prospech používateľov našej knižnice?
  • Pomáhajú našim návštevníkov nájsť to, čo potrebujú, alebo možno iba vytvárajú ďalšiu bariéru v prístupe k informáciám?
  • Uľahčujú nám poskytovanie služieb, alebo iba jednoducho demonštrujú, že vieme tieto nástroje používať?

Zaujíma to používateľov knižnice?

Pri rozhodovaní, ktoré nové nástroje má zmysel použiť, vždy máme na pamäti našich návštevníkov.

Mojím zámerom ako vedeckého knihovníka je primárne spojiť návštevníkov so zdrojmi. Takže rozhodujúcim faktorom pre mňa je vždy otázka: budú naši používatelia skutočne využívať nástroje, ktoré im ponúkame?

V lete 2008 usporiadala American Society for Engineering Education (ASEE) výročnú konferenciu. Skupina pre technické knižnice sponzorovala sekciu nazvanú Sú študenti techniky typickou miléniovou generáciou? (Sweeney, 2008). Moderátorom bol Richard Sweeney, riaditeľ univerzitnej knižnice New Jersey Institute of Technology. Do sekcie boli pozvané vedúce osobnosti z technických odborov z Carnegie Mellon University a University of Pittsburgh. Zo študentov vo veku 18 - 29 rokov bolo 50 % žien a 50 % mužov.

Rečník kládol študentom množstvo otázok, z ktorých boli mnohé zamerané na využívanie technológií a nástrojov webu 2.0 a konkrétne na ich používanie v knižniciach. Objavili sa dve dominantné témy. Študenti používajú niektoré, nie však väčšinu z nástrojov. Veľa experimentujú s novými nástrojmi, ale majú sklon pravidelne používať iba ich obmedzený počet. Podstatné však bolo, že nesúhlasia s ideou fakulty (vrátane knihovníkov) využívať Facebook alebo podobné služby ako Twitter na komunikáciu s nimi. Mali pocit, že tieto technológie boli zamýšľané na využitie na sociálnu komunikáciu medzi priateľmi. Boli presvedčení, že by nemali byť používané na komunikáciu medzi fakultou alebo knihovníkmi s používateľmi knižnice, konkrétne študentmi.

Táto časť konferencie mi zdôraznila potrebu zabezpečiť, aby sme rozhodnutia používať nové nástroje prijímali iba vtedy, ak budú slúžiť účelu pomáhať nám zlepšovať poskytovanie služieb používateľom, teda pri sprístupňovaní zdrojov, ktoré potrebujú.

Ktoré nástroje by mal vedecký knihovník 2.0 používať?

Teda ktoré technológie sa osvedčili ako úspešné a sú tými „správnymi“ nástrojmi?

Blogy a RSS kanály

Vytvorila som blog nazvaný CS Librarian News, ktorý využíva RSS kanály na rozoslanie oznamov registrovaným používateľom (http://cslibrarian.net/). Blog slúži ako jednotný zdroj správ o aktivitách vo vedeckých knižniciach na Carnegie Mellon týkajúcich sa výskumu na katedrách, ktoré podporujem: the School of Computer Science (SCS), Electrical & Computer Engineering (ECE) Department a the Information Networking Institute.

Blog sa ukázal byť veľmi efektívnym výchovným nástrojom pre komunitu v priemere s 200 návštevami za mesiac. Fakulta a študenti  nadšene reagovali na štruktúru obsahu blogu, ktorý zahŕňa oznamy o nových databázach, nových knihách pridaných do fondu, nových tituloch edície Synthesis Lectures, nových časopisoch a článkoch súvisiacich s interdisciplinárnym výskumom na Carnegie Mellon, ako aj o nových nástrojoch dostupných prostredníctvom univerzitných knižníc a vo svete všeobecne.

Navyše mi blog pomáha pri doplňovaní fondu a pri určovaní budúceho smerovania blogu. Informácie o príspevku, ktorý vzbudil u čitateľov najväčší záujem (podľa štatistík návštevnosti), mi pomôžu určiť, či nakupujem dokumenty, ktoré najviac zaujímajú komunitu školy a ktoré podporujú študijný program. Štatistiky mi umožnia určiť budúci obsah blogu podľa toho, aké druhy oznamov sú najobľúbenejšie u návštevníkov blogu.

Blog sa stal efektívnym komunikačným nástrojom aj mimo komunity školy. Prostredníctvom RRS odoberajú novinky nielen knihovníci. Blog je často citovaný inými blogmi a online zdrojmi.

Podcasty

Poskytujem informačnú podporu výskumu pre katedry, ktoré majú programy a študentov v celom svete - Silicon Valley, Portugalsku, Grécku, Japonsku a inde. Podporujem všetkých bez ohľadu na región, v ktorom sa nachádzajú. Preto hľadám cesty, ako ich osloviť a oznámiť, že nie som ďaleko kedykoľvek, keď potrebujú pomoc.

Podcasty sa ukázali byť užitočnou metódou splnenia tejto úlohy. Používam podcasty na odpovede a pripomienky študentom a v prípade, ak potrebujú pomoc, som dostupná na vzdialenosť jedného kliknutia. Študenti oceňujú, že v mojom hlase počujú entuziazmus (a priateľstvo), čo ich povzbudzuje, aby ma v prípade potreby vyhľadali.

VideoThread

Inštrukcie knižnice sú nástrojom, ktorý všetci knihovníci používajú pri oslovovaní používateľov. Pripravila som prezentácie na tému, ktorú by študenti mohli potrebovať pri štúdiu. Nie vždy mi však bolo umožnené odprezentovať svoju prednášku pred študentmi. V takomto prípade som zvykla používať nástroje ako VoiceThread3 v kombinácii s powerpointovými súbormi, webovými stránkami a možno inými súbormi a potom nahrať svoj hlas, akoby som rozprávala študentom tvárou v tvár v triede. VoiceThread umožňuje priložiť obrázok k prezentácii, takže divák môže pripojiť tvár k hlasu, ktorý počuje.

Chat / IM

Náš knižničný systém poskytuje službu chatu sedem hodín denne. Ak je služba offline, odkazy sú presmerované na určené e-mailové konto. Testovali sme viacero nástrojov: LivePerson, Meebo, Pidgin a pod.

Chat bol momentom, keď som bojovala s rozhodnutím o tom, či poskytovať aplikáciu Instant Messaging4 na priame prepojenie môjho webu a sprievodcov pre výskum:

http://guides.library.cmu.edu/SCS
http://guides.library.cmu.edu/ECE
http://guides.library.cmu.edu/INI

Pozorovala som kolegov, ktorý spravujú e-mailové konto, blog, viaceré kontá IM a niekedy až 20 widgetov5 na blogoch a osobných webových stránkach. V snahe kontrolovať všetky kontá sa často dostávali do stresu a zistili, že je to príliš náročné.

Ak návštevníci knižnice používajú niektorú z týchto technológií na kontakt s nami a my zanedbávame dennú kontrolu, riskujeme odcudzenie návštevníka. Preto som sa nakoniec rozhodla neprevádzkovať na svojej stránke IM widget. Namiesto toho poskytujem linky na svoj blog a webovú stránku. Rozhodla som sa zamerať sa na to, čo považujem za najefektívnejší spôsob komunikácie a znížiť počet lokácií pre čitateľov na kontakt so mnou.

Cloud Tags (mraky tagov)

Mojou prvou prácou v knižnici bola katalogizácia. Mám tendenciu premýšľať o organizácii takmer všetkého, čoho sa dotknem. Vo svojom e-mailovom konte mám viac ako 100, ktoré uľahčujú mi nájsť potrebné údaje. Preto používanie cloud tags alebo category clouds stalo vhodným nástrojom pre využitie na mojom blogu.

Cloud tags je otvorený štítkovací systém, ktorý umožňuje používateľom kategorizovať obsah webových stránok, fotografií, webových odkazov a pod. Vytvorila som si vlastné kategórie a priraďujem ich vždy, keď zverejňujem nový príspevok. Môžem priradiť viaceré kategórie, pokiaľ si myslím, že to má zmysel. Category cloud ukazujú viditeľné reprezentácie všetkých mojich článkov a používatelia ľahko prezrú všetky kategórie a zistia, ktorá z nich obsahuje najviac blogových príspevkov.

YouTube

Nemala som odvahu vytvoriť video a zdieľať ho na YouTube. Mnohé knižnice vo svete však pripravili kreatívne a často inovatívne videá a oslovili tak návštevníkov knižnice. Zdá sa, že YouTube inšpiruje veľa zaujímavých videí, ktoré knihovníci vytvorili využitím nástrojov ako Camtasia alebo Captivate.

Niekedy sú to videá o základných veciach, ako napr. nájsť online časopis, citovať nájdené odkazy alebo nájsť cestu do knižnice. Mnohé knižnice však využili príležitosť použiť YouTube ako príležitosť na prezentáciu zábavnej stránky, ktorá dokazuje, že knihovníci sa neskrývajú za pultmi a používanie knižnice môže byť skutočnou zábavou. Niektoré z najlepších videí na YouTube môžete nájsť na stránkach ako:

Potrebuje vôbec vedecký knihovník využívať technológie?

Napriek tomu, že mám k dispozícii veľa nových a zaujímavých nástrojov, prišla som k rozhodnutiu využiť aj staromódnu osvedčenú „technológiu“. Čo tak vydávať bulletin? Tak som vytvorila bulletin, ktorý vydávam raz za semester (trikrát ročne): http://www.cs.cmu.edu/~missy/newsletters.html. Rozsah nikdy neprekročil dve strany. Snažím sa, aby boli články krátke a výstižné. Posielam bulletin e-mailom aj poštou stovkám ľuďom na fakulty, ktoré podporujem. Zistila som, že väčšina z nich presunie takýto e-mail do priečinka pre spamy. Preto sa papierová verzia často stáva dôležitým prostriedkom oslovenia.

Odkedy som si založila blog a začala vydávať bulletin, kombinovanie týchto dvoch nástrojov sa odrazilo na podstatnom zvýšení komunikácie medzi fakultou, študentmi a mnou. Požiadavky na rady, ako využívať knižnicu na pomoc pri vyhľadávaní materiálov, pomoc pre zodpovedaní otázok a mnohé iné rastú násobne od založenia webu a bulletinu.

Podľa mojich pozorovaní sa kombinácia „správnych“ nových nástrojov so starými odrazí v lepších službách pre používateľov knižnice aj v lepšej komunikácii. Odrazila sa tiež v nových príležitostiach pre spoluprácu s fakultou a študentmi na dôležitých výskumných projektoch.

 

Použité a odporúčané zdroje:

Barsky E. & Lindstrom K. 2008. Podcasting the sciences: A practical overview. Issues in Science and Technology Librarianship. [Online]. Available: http://www.istl.org/08-fall/article7.html   [Accessed December 15, 2008].

Balderrama A. 2009. Should your boss be your Facebook friend? CNN.com. [Online]. Available: http://www.cnn.com/2009/LIVING/worklife/01/28/cb.facebook.boss.friend/index.html [Accessed January 28, 2009].

Crawford W. 2008. Libraries and the social web. Cites & Insights: Crawford at Large. [Online]. Available: http://citesandinsights.info/v8i11b.htm [Accessed November 28, 2008].

Dempsey L. 2009. Always on: libraries in a world of permanent connectivity. First Monday [Online]. Available: http://firstmonday.org/htbin/cgiwrap/bin/ojs/index.php/fm/article/view/2291/2070 [Accessed January 15, 2009].

Fudrow J. 2007. What is Web 2.0 anyhow? Extensible Librarian. [Online]. Available: http://johnfudrow.wordpress.com/2007/05/15/what-is-web-20-anyhow/ [Accessed December 8, 2008].

Habib M. 2006. Academic Library 2.0 concept models (basic v2 and detailed)? LIS Michael Habib: On Librarianship and the Information Sciences. [Online]. Available: http://mchabib.blogspot.com/2006/08/academic-library-20-concept-models.html [Accessed November 28, 2008].

McClure R. & Clink K. 2009. How do you know that? An investigation of student research practices in the digital age. Portal: Libraries in the Academy 9(1): 115-132.

Sweeney R. 2008. Are engineering students typical millennials? 2008 American Society for Engineering Education Annual Conference and Exposition, Pittsburgh, PA. Available: http://www.asee.org/conferences/annual/2008/Highlights.cfm?&printerFriendly= [Accessed January 15, 2009].

Tennant R. 1998. The most important management decision: hiring staff for the new millennium. Library Journal. [Online]. Available: http://www.libraryjournal.com/article/CA156490.html [Accessed October 15, 2008].

Xiao N. 2008. Web 2.0 as catalyst: Virtually reaching out to users and connecting them to library resources and services. Issues in Science and Technology Librarianship. [Online]. Available: http://www.istl.org/08-fall/article2.html [Accessed December 15, 2008].

Young J.R. 2009. How not to lose face on Facebook, for professors. Chronicle of Higher Education. [Online]. Available: http://chronicle.com/free/v55/i22/22a00104.htm?utm_source=at&utm_medium=en [Accessed February 6, 2009].

 

Poznámka redakcie:

Publikované s dovolením autorky. Z anglického originálu What Does It Mean to Be a Science Librarian 2.0? (http://www.istl.org/09-summer/article2.html) preložila Mgr. Daniela Tóthová.


1   Autorka Missy Harvey (harvey@andrew.cmu.edu), Carnegie Mellon University Pittsburgh, informačná špecialistka pre odbor infomatiky (Computer Science Librarian).

2   „science librarian”: informačný špecialista, referenčný knihovník, informačný analytik (pozn. red.)

3   Nástroj VoiceThread je nástroj na vytváranie kolektívnych prezentácií s písanými alebo nahovorenými komentármi (zdroj: Wikipedie). Tenti nástroj má široké využitie - ako komunikačný nástroj, ako nástroj na vytváranie prezentácií, na zdieľanie informací, online diskuzie a v neposlednom rade ako vzdelávací nástroj (poznámka prekladateľky).

4   Instant messaging (skratka IM; prekladané ako odosielanie/posielanie/zasielanie okamžitých správ, rýchle posielanie/zasielanie správ, okamžitý messaging, okamžité spracovanie správ) je systém alebo spôsob na komunikáciu prostredníctvom textových správ, ktoré sa posielajú prostredníctvom počítačovej siete v reálnom čase (zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Instant_messaging), (poznámka prekladateľky).

5   Pojmom widget rozumieme ovládacie prvky vo forme malého interaktívneho reklamného políčka (obvykle pohyblivého, pútavého...), na ktoré keď klikneme, dostaneme sa do ďalšieho programu (zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Widget), (poznámka prekladateľky)

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR