Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Blogovanie a knižnice

Autor: Jana Šuchová
Číslo: 4/2010 - Veda 2.0
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Úvod

Blogy existujú v elektronickom prostredí už dlhší čas - prvé vznikli koncom 20. storočia, keď boli prístupné len pre informatikov ovládajúcich jazyk HTML. Ich boom nastal na začiatku 21. storočia najmä vďaka službám ako Blogger a Livejournal, ktoré umožnili ich ľahkú tvorbu prostredníctvom používateľského rozhrania prístupného širokej verejnosti. V súčasnosti blogy predstavujú jeden z podporných prostriedkov webu 2.0, pretože umožňujú spoluprácu a majú v sebe zabudované prvky podporujúce publikovanie multimediálnych dokumentov (napr. videa). Podporujú tiež interaktivitu v prípade, že ju tvorcovia blogu povolia.

V tomto článku sa pokúsime zrozumiteľne predstaviť základné pojmy, s ktorými sa pri blogoch môžeme stretnúť, ako aj ich typológiu. Takisto sa sústredíme na samotnú tvorbu blogu, najmä na to, čo pri jeho tvorbe treba brať do úvahy a ako pri jeho tvorbe postupovať. Na záver prinášame všeobecný prehľad o tom, ako knižnice v zahraničí využívajú blogy.

Základné pojmy

Ak sa zaujímame o blogovanie, stretneme sa s niekoľkými základnými pojmami. Prvým z nich je blog, ktorý vznikol odvodením z „web log“. Blog sa definuje pomerne ťažko - súvisí to s jeho rôznorodosťou tematického zamerania a publika, ktorému je určené, preto sa zvykne definovať skôr všeobecnejšie. Napríklad Newson a kol. (2008) blog pokladá za „webovú stránku, kde sú informácie zoradené podľa dátumu, pričom najnovšie informácie sú v hornej časti stránky“. Podobnú definíciu uvádza aj Jill Walker v Routledge Encyclopedia of Narrative Theory (Farkas, 2007), kde „weblog alebo blog je pravidelne aktualizovaná webová stránka pozostávajúca z príspevkov s dátumom usporiadaných v opačnom poradí, t. z. najnovšie príspevky sú uvedené ako prvé“. Jeden blog sa skladá z viacerých príspevkov (angl. blog posts, posts alebo entries), pričom pri každom z nich je dátum jeho uverejnenia a na jednom blogu môže publikovať jeden alebo viac autorov.

Ďalším zaužívaným pojmom je bloger (angl. blogger). Bloger je tvorca a správca blogových príspevkov. Aktivita blogera, teda tvorba a správa blogových príspevkov, sa nazýva blogovanie (angl. blogging). Blogosféra (angl. blogosphere) predstavuje súbor všetkých existujúcich blogov (Agarwal, 2008). Technorati, jeden z najznámejších nástrojov na vyhľadávanie blogov, eviduje v súčasnosti vo svojom predmetovom adresári vyše milión aktívnych blogov (Technorati, 2010). Aj keď to nie je zanedbateľné číslo, ani zďaleka nezodpovedá skutočnému rozsahu blogosféry, ktorá obsahuje milióny ďalších súkromných alebo verejných blogov. Permalink je priamy odkaz na konkrétny príspevok. Najmä v začiatkoch blogovania bol problém odkázať na konkrétny príspevok, pretože sa dalo odkázať len celkovo na blog a konkrétny príspevok sa musel hľadať medzi ďalšími uverejnenými príspevkami.

Okrem spomínaných pojmov  je vhodné spomenúť aj blogovanie prostredníctvom mobilných telefónov, nazývané mobile blogging, vlogging, teda blogovanie prostredníctvom videí a mikroblogovanie (angl. microblogging) predstavujúce zverejňovanie krátkych správ v reálnom čase.

Typológia blogov

Blogy sa môžu deliť na základe viacerých kritérií. Prvým z nich je obsah, kde rozoznávame osobné, tematické a korporatívne blogy. Osobné blogy sa obsahovo viac podobajú denníkom a poskytujú informácie zo súkromného alebo profesijného života blogera. Tematické blogy sa sústreďujú na nejakú konkrétnu tému, či už ide o nejakú odbornú oblasť alebo zábavu. Korporatívne blogy zverejňujú názory, postoje a udalosti konkrétnej organizácie (Sauers, 2006). Z hľadiska autorstva rozoznávame blogy, ktoré spravuje jedna osoba, skupina ľudí a komunita (Aharony, 2009). Blogy rozdeľujeme aj na základe prevažujúceho formátu príspevkov na blogy sústreďujúce sa len na poskytovanie odkazov, na sprístupňovanie odkazov spolu s krátkym komentárom, na publikovanie zoznamov odkazov k téme, krátkych komentárov a/alebo osobných úvah, na blogy obsahujúce krátke príspevky s charakterom eseje, dlhé príspevky s charakterom eseje, seriálové príspevky s charakterom eseje (Farkas, 2007). Okrem spomínaných kategórií môžeme blogy rozdeľovať na základe stupňa kontroly nad ich obsahom. Blogy môžu byť ako úplne otvorené všetkým potenciálnym používateľom a ich komentárom, tak existujú blogy, ktoré sú pre veľmi úzku skupinu vybraných používateľov bez možnosti komentovať jednotlivé príspevky.

Ak sa pozrieme na blogy zo softvérového hľadiska, rozoznávame blogy prevádzkované na vlastnom serveri, klientskom serveri alebo sú sprístupňované pomocou webových služieb (Sauers, 2006). Každé z týchto riešení má svoje výhody a nevýhody. Pri prvých dvoch možnostiach ide o spoplatnené služby, posledná je zdarma, ale väčšinou neponúka toľko funkcií ako prvé dve. Blogy prostredníctvom webových služieb majú výhodu v tom, že získame k nim prístup z hociktorého počítača. V prípade blogov prevádzkovaných na vlastnom serveri je za prevádzku blogu z hľadiska softvéru a serveru zodpovedná vlastnícka organizácia, čo často znamená zodpovednosť za aktualizáciu softvéru a riešenie rôznych ďalších technických záležitostí. Na druhej strane ponúka úplnú softvérovú kontrolu nad blogom a neovplyvnia ho výpadky klientskeho servera.  Medzi najznámejšie webové služby, prevádzkovateľov serverov a predajcov softvérových produktov patria: Blogger (www.blogger.com), Wordpress (http://wordpress.com/) a TypePad (http://www.typepad.com/).

Tvorba blogu

Knižnice využívajú rôzne nástroje webu 2.0 na komunikáciu so svojimi používateľmi a knižnično-informační profesionáli komunikujú prostredníctvom nich medzi sebou. Podľa Nicole Angard rozličné nástroje majú rôznu hodnotu v závislosti od typu knižnice. Preto je dobré vedieť, aké nástroje sú dostupné, a na základe toho vybrať si ten, ktorý vám a vašim používateľom najviac vyhovuje (Wallis, 2009). Ak sa rozhodnete, že blog je to správne médium pre vás a vašu knižnicu, mali by ste si pred jeho tvorbou ujasniť niekoľko vecí:

  1. čo je cieľom blogu;
  2. aké sú vaše softvérové požiadavky;
  3. akú mieru interaktívnosti blogu chcete;
  4. ako navnadíte ľudí, aby blog čítali, t. z. marketing (Farkas, 2007);
  5. ako budete hodnotiť úspešnosť blogu (Gardner, 2010).

Prvým krokom je určiť rozsah, cieľovú skupinu čitateľov a cieľ blogu. Cieľ blogu úzko súvisí s cieľovou skupinou čitateľov. Ak sa napríklad rozhodnete publikovať blog pre mládež, zameriate sa na obsah, ktorý ich zaujme. Je pomerne ťažké tvoriť blog pre všetky skupiny používateľov, pretože sa dajú ťažko osloviť všetky vekové kategórie jedným príspevkom (Farkas, 2007). Odporúča sa si aj dopredu vyjasniť, či sa chceme sústrediť skôr na informovanie,  komunikovanie, alebo sledujeme blogovaním nejaký iný cieľ. Char Booth zdôrazňuje, že by knižnice pred samotným zavedením blogov a iných sociálnych nástrojov mali urobiť dôkladnú analýzu a realizovať prieskum medzi používateľmi, či sú ochotní daný nástroj používať (Wallis, 2009). V druhom kroku je dobré sa rozhodnúť, kde sa bude blog prevádzkovať. Jednotlivé možnosti sú spomenuté v kapitole zameranej na typológiu blogov. Rôzne softvérové riešenia tiež ponúkajú rozličné funkcie a možnosti. Pred výberom konkrétneho softvérového riešenia je dobré brať do úvahy:

  1. či má softvér dobrú dokumentáciu a ako je zabezpečená pomoc pri riešení problémov;
  2. do akej miery sa dá prispôsobiť výzor stránky, čo je dôležité, ak napríklad chcete, aby blog vyzeral ako vaše už existujúce webové sídlo;
  3. či sa dajú jednoducho vytvárať a odstraňovať príspevky;
  4. existenciu archívu príspevkov, jednoduchosť jeho nájdenia na blogu a či je v ponuke možnosť vyhľadávania v príspevkoch;
  5. možnosť prideľovania kategórií k príspevkom, ktorá zoskupí príspevky so spoločnou témou a uľahčí ich vyhľadávanie;
  6. či sa dajú jednoducho zálohovať a následne obnoviť dáta;
  7. ako sú riešené komentáre k príspevkom, či je možné ich zablokovať a či sa dá nastaviť nutnosť registrácie pred zverejnením komentára;
  8. aká je ochrana proti spamu;
  9. či softvér umožňuje vytvorenie permalinku na každý príspevok (Farkas, 2007);
  10. existenciu možnosti sledovať blog pomocou RSS;
  11. či blog umožňuje k príspevkom priraďovať tagy, t. z. voľné, používateľmi tvorené kľúčové slová k príspevkom (Gardner, 2010).

Mieru interaktivity blogu ovplyvňuje cieľ blogu a cieľová skupina čitateľov. Ak chcete, aby blog bol skôr konverzačného charakteru, alebo ak chcete, aby čitatelia blogu mohli klásť otázky, vtedy sa odporúča komentáre povoliť. Ak sa sústreďujete skôr na informovanie o novinkách a akciách, nie je možnosť komentárov až taká nevyhnutná. Z hľadiska komentárov máte niekoľko možností, ako ich nastaviť. Komentáre môže pridávať hociktorý čitateľ blogu, alebo len zaregistrovaní čitatelia, tiež môžete nastaviť možnosť moderovania komentárov, čiže ako moderátor môžete niektoré komentáre odstrániť. V prípade, že povolíte komentáre, je dobré zistiť, či máte dobre nastavenú filtráciu spamu (Farkas, 2007).

Ďalší významný krok pri tvorbe blogu predstavuje marketing. Intenzita marketingovej kampane závisí od veľkosti publika, ktoré chcete, aby váš blog mal, a od skúseností čitateľov s blogmi. V prípade, že čitatelia majú málo skúseností s blogovaním, je dobré im vysvetliť, čo je blog a prečo je pre nich výhodné ho navštevovať. Napríklad ak chcete robiť blog so zameraním na odporúčanie literatúry pre deti, môžete zdôrazniť jeho hodnotu pre rodičov, ktorí hľadajú vhodnú literatúru pre svoje deti. Blogy nemusíte prezentovať samostatne, ale môžete ich vnoriť aj do vášho už vytvoreného webového sídla pomocou existujúcich softvérových nástrojov, ako napr. Feed2JS (http://feed2js.org/). Môžete potom využívať všetky výhody vášho blogového softvéru, ale používatelia uvidia na vašom webovom sídle len ďalšiu stránku s chronologicky usporiadanými informáciami od najnovších príspevkov k najstarším. Tento prístup je vhodný najmä v prípade, keď vaším hlavným cieľom bolo šírenie informácií. Ak píšete pre knižnično-informačných profesionálov, môžete zvýšiť viditeľnosť vášho blogu pomocou komentovania na blogy odborníkov s uvedením odkazu na váš blog alebo odkazovaním na existujúce príspevky na iných blogoch, prípadne na iné blogy celkovo. Lákadlom pre čitateľov je aj odlišnosť, ak dokážete ponúknuť niečo, čo nikde inde nenájdu (Farkas, 2007).

Existuje niekoľko základných kritérií, ako hodnotiť úspešnosť blogu. Úspešnosť môžeme merať na základe počtu čitateľov blogu, množstva komentárov a splnenia úlohy, ktorú sme si pred tvorbou blogu určili. Hodnotenie úspechu blogu úzko súvisí s cieľmi, ktoré sme si na začiatku stanovili. Ak chceme napríklad najmä informovať, bude pre nás smerodajný počet čitateľov blogu, ak chceme komunikovať s čitateľmi, je pre nás skôr vhodnejšie hodnotiť na základe množstva komentárov a pod. (Gardner, 2010).

Okrem základných krokov ponúka Sauers (2006) niekoľko odporúčaní, čo sa týka blogovania. Je dobré mať čo povedať. Ak nemáte čo povedať, nie je vhodné blog ani začínať. Dôležitý je aj štýl písania. Vo väčšine blogov sa využíva neformálny štýl písania, pretože čitatelia blogov pokladajú hovorový, konverzačný štýl za ľahko čitateľný a blogeri, ktorí píšu neformálne, pôsobia prístupne a priateľsky (Gardner, 2010). Príspevky je dobré na blogu publikovať pravidelne, aby ho používatelia sledovali. Pred vytvorením blogu, kde budú zverejňované najmä informácie dotýkajúce sa vašej práce, sa odporúča najprv predostrieť svoj nápad svojim nadriadeným. Aj keď ich súhlas nie je nutnosťou, vyhnete sa výpovede z dôvodu publikovania pracovných záležitostí (Sauers, 2006). Tiež sa odporúča povoliť komentáre, ak chcete zapojiť do blogu jeho čitateľov. Pomocou komentárov môžete udržiavať dialóg s používateľmi a dať im možnosť vyjadriť sa k jednotlivým príspevkom (Gardner, 2010).

Knižnice, informační profesionáli a blogovanie

Knižnice a informační profesionáli momentálne využívajú blogy rôznymi spôsobmi. Prvým z nich je informovanie o aktuálnych novinkách v knižnici a propagácia jej akcií. Blogy umožňujú knižniciam rýchlo pridávať nové informácie a ak sa niektoré z nich zmenia, dajú sa ľahko upraviť. Pre čiastkové knižnice akademických knižníc, právnické knižnice a špeciálne knižnice sú vhodné tematické blogy, pretože sa sústreďujú na konkrétnu špecifickú oblasť a môžu tak k nej publikovať aktuálne informácie a odkázať na súvisiace články a inú literatúru. Čiastkové knižnice akademických knižníc pomocou blogov podporujú cvičenia, napríklad tým, že uverejnia odporúčanú literatúru, prípadne dokumenty s pomocnými informáciami k vyhľadávaniu zdrojov. K zaujímavým spôsobom využívania blogov knižnicami patrí blog ako doplnok k existujúcemu knižnému klubu. Členovia blogu môžu napríklad online diskutovať o nejakom konkrétnom titule. Knižnice pomocou blogov odporúčajú literatúru svojim používateľom. Tieto blogy dávajú do pozornosti používateľov knihy, ktoré by mohli prehliadnuť. Publikujú recenzie na knihy, zoznamy najpredávanejších kníh a/alebo zoznamy kníh k špecifickej téme. Celkom pozoruhodným spôsobom využívajú blog napríklad knižnice Univerzity Viginia Commonwealth (http://blog.vcu.edu/libsuggest/). Ich blog umožňuje používateľom knižníc publikovať pripomienky k fungovaniu knižníc a na každú pripomienku odpovedá vybraný pracovník knižnice. 

Z hľadiska využívania blogov v rámci knižníc ako organizácií sa spomínajú interné blogy. Pomocou interných blogov môžu pracovníci knižnice zverejňovať novinky, oznamy o stretnutiach, diskutovať o problematických oblastiach a pod. (Farkas, 2007). Veľmi dobrým zdrojom aktuálnych informácií sú blogy, ktoré publikujú knižnično-informační profesionáli väčšinou k téme svojho záujmu. Ak sa napríklad zaujímate o technológie webu 2.0, môžete sa pozrieť na blog The Libary 2.0 Gang (http://librarygangl.talis.com/), špeciálne k sociálnym sieťam je dobrý napríklad blog Social Networking in Libararies (http://socialnetworkinglibrarian.com/). Samozrejme sa publikujú blogy aj k rôznym ďalším iným  témam od katalogizovania cez e-booky po služby knižníc pre detského čitateľa. Nájsť blogy môžete prostredníctvom už spomínanej služby Technorati, ako aj pomocou internetových vyhľadávacích nástrojov po zadaní požiadavky na blog a oblasť vášho záujmu. Inšpirovať sa tiež môžete top 25 knihovníckymi blogmi Online Degrees.com (http://www.onlinedegrees.org/the-top-25-librarian-blogs/).

Záver

Blogy predstavujú jeden z možných prostriedkov, ako komunikovať a informovať používateľov a odborníkov pomocou nových médií. Ak ich chcú knižnice využiť, mali by si dobre naplánovať postup a brať do úvahy aj špecifiká nástroja, ako je neformálny štýl a jeho technické možnosti. Najmä je dobré si však uvedomiť, že príspevky publikujete pre používateľov, nie pre seba, a pokúsiť sa ich vytvoriť čo najtvorivejším a najpútavejším spôsobom. 

 

Zoznam bibliografických odkazov

AGARWAL, N., HUAN, L. 2008. Blogosphere : research issues, tools, and applications. In SIGKDD Explorations. July 2008, vol. 10, iss. 1, p. 18-31. Dostupné v ACM Digital Library.  

FARKAS, M.G. 2007. Social software in libaries : building collaboration, communication, and community online. New Jersey : Information Today, 2007. ISBN 978-1-57387-275-1. Chapter 2 Blogs, p. 11-19, Chapter 3 Blogs in Libraries : Practical Applications, p. 29-40.

GARDNER, S., BIRLEY, S. 2010. Blogging for dummies. 3rd edition. Hoboken : Wiley, 2010. ISBN 978-0-470-56556-8. Chapter 1 Discovering Blog Basics, p. 9-29, Chapter 3 Choosing and Hosting Blog Software, p. 47-72.

NEWSON, A., HOUGHTON, D., PATTEN, J. 2008. Blogging and other social media : exploiting the technology and protecting the enterprise. Farngam ; Burlington : Gower Publishing, 2008. ISBN 978-0-566-08789-9. Part 1 Blogs, p. 3-41.

SAUERS, M. P. 2006. Blogging and RSS : a librarian‘s guide. New Jersey : Information Today, 2006. ISBN 978-1-57387-268-3. Chapter 1 An Introduction to Blogs, p. 1-6, Chapter 4 Creating a Blog, 77-118.

TECHNORATI. 2010. Blog Directory [online]. San Francisco : Technorati, 2010 [cit. 2010-11-05]. Dostupné na internete: <http://technorati.com/blogs/directory/>.

WALLIS, R. 2009. Social software in libraries [online zvukový záznam]. Library 2.0 Gang, 2009 [cit. 2010-11-05]. Online diskusia na tému Sociálny softvér v knižniciach. Dostupné na internete: <http://librarygangl.talis.com/2009/12/15/library-2-0-gang-1209-social-software-in-libraries/>.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR