Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Medzinárodné princípy katalogizácie. Význam a praktické dôsledky

Autor: Jarmila Majerová
Číslo: 4/2009 -
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Medzinárodná federácia knihovníckych spolkov a inštitúcií (IFLA) sa už mnoho rokov orientuje na medzinárodné bibliografické štandardy. V roku 1961 sa v Paríži konalo stretnutie expertov na katalogizáciu, ktorého výsledkom sú všeobecne známe „Parížske princípy.“ Tieto princípy formovali tvorbu takmer všetkých významných katalogizačných pravidiel doteraz používaných na celom svete. Vyhlásenie „Parížskych princípov“ predstavovalo významný krok k zabezpečeniu globálnej harmonizácie katalogizačnej praxe, čo i v súčasnosti zostáva jedným z kľúčových cieľov IFLA.

Vznik nových princípov katalogizácie ovplyvnila potreba revízie Parížskych princípov vo svetle súčasných podmienok a najmä technologického prostredia, v ktorom sa knižničná komunita ocitla na konci 20. a na začiatku 21. storočia. Vyhláseniu nových princípov predchádzala séria celosvetových regionálnych konferencií expertov na katalogizáciu. Cieľom stretnutí bolo zvýšiť schopnosť spoločného využívania katalogizačných informácií prostredníctvom propagácie štandardov týkajúcich sa prednostne obsahu bibliografických a autoritatívnych záznamov nachádzajúcich sa v knižničných katalógoch.

V roku 2007 sa zavŕšil cyklus 5 regionálnych konferencií.

Prvá z nich sa konala v roku 2003 vo Frankfurte a zúčastnilo sa na nej 54 expertov z 32 európskych krajín a zároveň predstavitelia Anglo-amerických katalogizačných pravidiel z Veľkej Británie, Austrálie a USA.

Druhá regionálna konferencia sa konala v Buenos Aires v roku 2004 a zúčastnilo sa na nej 45 registrovaných účastníkov zo 14 krajín Latinskej Ameriky.

Tretia regionálna konferencia sa konala v Káhire v roku 2005 a zúčastnilo sa na nej 95 registrovaných účastníkov zo 17 arabsky hovoriacich krajín Stredného východu.

Štvrtá regionálna konferencia sa konala v Soule v roku 2006 a zúčastnilo sa na nej 44 účastníkov ázijských krajín – Kórea, Japonsko a Čína.

Posledná piata konferencia sa konala v Pretórii v roku 2007 pre expertov zo subsaharských afrických krajín. Zúčastnilo sa na nej 53 expertov na katalogizáciu z 27 krajín.

Účelom všetkých konferencií bolo:

  • vyvinúť a neskôr revidovať a aktualizovať pracovný návrh Princípov katalogizácie, ktorý vznikol na prvej regionálnej konferencii vo Frankfurte,
  • zistiť, či je vôbec možné medzinárodné zblíženie v oblasti katalogizačnej praxe,
  • stanoviť odporúčania pre možnú tvorbu budúcich medzinárodných katalogizačných pravidiel.

Proces dosiahnutia dohody na princípoch katalogizácie začal posudzovaním pracovného dokumentu, ku ktorému postupne vznikal heslár. Na každej konferencii sa zaznamenali pripomienky a alternatívy k definíciám a po ukončení každej z nich prebehlo kolo hlasovania, do ktorého boli zapojení účastníci všetkých predchádzajúcich regionálnych konferencií. Na konci celého procesu bola dosiahnutá všeobecná dohoda týkajúca sa textu princípov vrátane heslára, ktorý obsahuje pojmy a definície v mnohých jazykoch. Spomínaná všeobecná dohoda bola dosiahnutá po záverečnom hlasovaní v decembri roku 2008 a konečný text princípov a heslár boli zverejnené na webovej stránke IFLANET vo februári 2009. V celom tomto procese nechýbalo ani Slovensko. Na pôde Slovenskej národnej knižnice sme pozorne sledovali vývoj počas všetkých konferencií a aktívne sme sa zúčastnili na každom hlasovaní.

(Pozn.: Slovenský preklad Medzinárodných princípov katalogizácie je zverejnený na stránke http://www.snk.sk/swift_data/source/ODSD/pdf/ICP_Slovak.pdf).

Medzinárodné princípy sú určené na popis a sprístupňovanie všetkých typov materiálov na rozdiel od Parížskych princípov, ktoré sa orientovali výlučne na textové materiály.

Nové princípy zahŕňajú problematiku sprístupňovania, nielen výber a formu selekčných údajov, a okrem bibliografických záznamov sa zaoberajú problematikou autoritatívnych záznamov. Sú vybudované na bohatých základoch katalogizačnej praxe a na konceptuálnych modeloch FRBR (Funkčné požiadavky na bibliografické záznamy), FRAD (Funkčné požiadavky na autoritatívne údaje) a na budúcich FRSAR (Funkčné požiadavky na predmetové autority).

Možno konštatovať, že princípy sú smernicou na prípravu katalogizačných pravidiel, cieľom  je skutočnosť, ktorú by mal systém spĺňať, napr. pomoc pre používateľov pri vyhľadávaní zdrojov spojených s určitou osobou, a pravidlá sú špecifickými pokynmi, ako ciele naplniť.

Parížske princípy sa orientovali výlučne na technológiu lístkových katalógov s dominanciou hlavných a vedľajších záhlaví. Nové princípy nabádajú tvorcov katalogizačných pravidiel brať do úvahy celkom odlišné technologické prostredie – digitálne a virtuálne. Z tohto pohľadu sa predpokladaný vývoj bude uberať smerom, ktorý kladie dôraz na informačný obsah bibliografických záznamov, a nie prednostne na ich formálne usporiadanie.

Cieľom naznačeného úsilia je pripraviť také budúce katalogizačné pravidlá, ktoré budú zrozumiteľné a jednoduché na používanie. Zároveň budú poskytovať návod na spracovanie zdrojov do takej miery, aby záznamy korešpondovali s potrebami používateľov katalógov. To znamená, že údaje budú musieť zodpovedať zásade presnosti a dostatočnosti na jednoznačnú identifikáciu zdrojov. Okrem toho katalogizátori budú musieť do popisov zahrnúť také údaje, ktoré budú nápomocné používateľom z hľadiska navigácie v katalógu pri získaní komplexnej informácie o súvisiacich zdrojoch. Z tohto pohľadu je teda nutné hovoriť o štandardizácii zaznamenávania údajov, čo bude viesť ku konzistencii celých databáz.

Princípy sa v neposlednom rade dotýkajú funkcií katalógu, ktorý by mal spĺňať potreby používateľov. Takéto funkcie majú korene v konceptuálnom modeli FRBR, ktorý definuje 5 základných úloh vo vzťahu k používateľovi:

  1. nájsť zdroj,
  2. identifikovať zdroj,
  3. vybrať relevantný zdroj,
  4. získať prístup ku zdroju,
  5. navigovať medzi bibliografickými a autoritatívnymi záznamami pri prieskume bibliografického univerza.

Stručné zhrnutie

Nové princípy katalogizácie sú bezo sporu  najvýznamnejším krokom, ktorý katalogizačná komunita v súčasnosti urobila. Pozitívnym prvkom princípov je skutočnosť, že sú aplikovateľné aj v prostredí iných než knižničných komunít. Na ich základe je možné pripraviť štandardy spracovania v múzeách, archívoch a ďalších inštitúciách, ktoré sa zaoberajú spracovávaním a sprístupňovaním svojich zbierok.

Priame praktické dôsledky ich akceptovania nesúvisia výsostne s tvorbou nových katalogizačných pravidiel – RDA (Resource Description and Access), s ktorými sa aj na Slovensku budeme určite viac zaoberať, ale prinášajú nový prístup k zviditeľňovaniu zbierok pamäťových inštitúcií a celkovo nový prístup vo vzťahu k používateľom.

Rovnako je potrebné brať do úvahy meniacu sa terminológiu, ktorá je úžasne dynamická a reflektuje rozvoj poznania a tvorivého myslenia. Premietnuté do „jazyka“ katalogizácie, napr. pojem hlavné záhlavie sa v nových katalogizačných pravidlách nebude používať. Nahradí ho výraz „autorizovaný selekčný údaj“ alebo „riadený selekčný údaj.“ Toto znamená, že pojem „záhlavie“ sa   prednostne viaže na popisy v lístkových (alebo knižných) katalógoch, čo úzko súvisí jednak s radením lístkov a popisov, jednak s grafickým vyznačením hlavného prístupového prvku (tým je meno autora, názov dokumentu a pod.). Autorizovaný alebo riadený selekčný údaj priamo evokuje aspekt unifikácie, štandardizácie a integrity, čo je v podmienkach elektronických katalógov základnou podmienkou ich kvality. Z týchto charakteristík neťažia len sami knihovníci, ale predovšetkým používatelia, ktorým sú katalógy určené.

Pre samotných knihovníkov – katalogizátorov – nové katalogizačné pravidlá vychádzajúce z medzinárodných princípov prispejú ku kvalitnejšiemu spracovaniu zdrojov, ktoré knižnice získavajú a sprístupňujú. Prínosom je skutočnosť, že prinášajú pokyny na katalogizáciu  všetkých v súčasnosti známych typov zdrojov a nosičov. Zároveň sú aplikovateľné pre tradičné (analógové) zdroje, ale predovšetkým pre digitálne, či už online alebo offline. Aplikáciou konceptuálneho modelu FRBR sa zvýšia nároky na intelektuálnu prácu katalogizátorov, pretože sa bude klásť dôraz na prepájanie súvisiacich diel nielen z hľadiska ich histórie vydávania, ale aj z hľadiska ich obsahu zaznamenaného na rozličných nosičoch. Avšak úsilie vynaložené pri katalogizácii sa niekoľkonásobne zúročí vo vzťahu k používateľom, ktorí získajú absolútne komplexné informácie o zdrojoch, ktoré ich zaujímajú. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré preveria pripravenosť a schopnosti knihovníkov obstáť v konkurencii megasystémov sprístupňujúcich informácie a plné texty, ale zároveň je nutné zdôrazniť, že úloha knihovníkov v informačnej spoločnosti v týchto procesoch nezanikne. Základným poslaním knižníc je predsa uchovávať, sprístupňovať a organizovať informácie a obsah tak, aby bol kedykoľvek k dispozícii verejnosti, ktorej knižnice slúžia.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR