Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Internet Librarian International 2009

Autor: Andrej Chudý
Číslo: 4/2009 -
Rubrika: Zo seminárov a konferencií
Kľúčové slová:

Úvod

Internet Librarian je medzinárodná konferencia zameraná na informačných profesionálov a ich využívanie internetu ako jednej zo základných komunikačných i    technologických platforiem pre služby ich inštitúcií. Organizátorom je spoločnosť Information Today, zameraná na knižničnú a informačnú komunitu – vydáva v tejto oblasti rozličné časopisy a organizuje konferencie. Jedenásty ročník prebehol v konferenčných priestoroch hotela Novotel v západnej časti Londýna. Programovými organizátormi boli Marydee Ojala (editorka amerického časopisu Online: Exploring technology & resources for information professionals) a David Raitt (editor časopisu The Electronic Library), pričom poradná komisia pozostávala napríklad z odborníkov z organizácií ako CILIP či UKOLN. Z mnohých sponzorov môžem spomenúť CILIP, MIMAS (databázové služby financované JISC), Britské štandardy, Emerald, Bowker.

Vyše 70 prednášajúcich prednieslo svoje príspevky pre stovky účastníkov. Jednou zo základných otázok konferencie bola budúcnosť knižníc a kvalita informačných služieb. Cieľom konferencie bolo predostrieť spôsoby, ako maximalizovať hodnotu internetu pre používateľov i internetových knihovníkov, a načrtnúť spôsoby, ako dokazovať hodnotu služieb pre komunity, ktorým slúžia. Zároveň sa zameriavala na to, ako plnohodnotne využívať nové  technológie a experimentovať s alternatívnymi metodológiami. Technologický rozvoj ovplyvnil aj legálne prostredie, v ktorom sa nachádzame, a jednou z opakujúcich sa tém bola i otázka duševného vlastníctva, ktorá v čoraz významnejšej miere zasahuje do fungovania informačných inštitúcií.

Konferencia

V stredu 14. októbra prebehli workshopy zamerané najmä na využívanie sociálnych sietí v knižniciach, pričom samotná konferencia sa konala vo štvrtok a v piatok 15. –16. októbra. Každý deň začal kľúčovým príspevkom spoločným pre všetkých účastníkov a prestávkou na kávu, následne sa konferencia rozbehla v troch paralelných líniách a v rámci nich zväčša v 45-minútových blokoch prednášok a prezentácií. Prezentácie boli zamerané na najlepšie riešenia či postupy (tzv. „best practice“) jednotlivých projektov. Niektorí sponzori a partneri konferencie dostali priestor na prezentáciu nielen v širokom koridore prepájajúcom jednotlivé sály, ale ich príspevky boli tematicky vnorené i do samotných konferenčných blokov. Tento fakt by mohol byť trochu kontroverzný, ale prítomnosť odborníkov v publiku umožnila kritický pohľad na obsah marketingovo orientovaných prezentácií.

Nedalo sa ísť na každý blok prednášok a vzhľadom na ich kvantitu by bolo neproduktívne opísať ich všetky v rámci tejto reportáže. Taktiež niektoré mierne nekorešpondovali s informáciami v sprievodných materiáloch. Venujem sa teda bližšie len tým, ktorých som sa priamo zúčastnil, čo mi umožňuje sprostredkovať fragmentárny, ale pritom sústredený pohľad na konferenciu.

Štvrtok 15. októbra 2009

Štvrtkové bloky boli: A. Digitálne knižnice, B. Inovatívne projekty, C. e-Kolekcie, e-Knihy, e-Obsah / Informačná gramotnosť (popoludní).

Úvodný keynote na tému copyright, copyleft, súkromie, knihovníci a sloboda predniesol Cory Doctorow (spisovateľ, publicista, bloger, aktivista v oblasti liberalizácie autorského práva). Vo svojej prednáške využíval rozmanité príklady z histórie vývoja technológií. Jadrom príspevku bol prehľad problematiky autorských práv – nefunkčnosť DRM, zákon „trikrát a dosť“ (3-strike law), ACTA, kriminalizácia bežného správania ľudí. Autorské právo, ktoré pôvodne malo regulovať priemysel, má zrazu dosah na nekomerčné aktivity bežných konzumentov a nachádza sa v mnohých konfliktoch s inými právami, napríklad právom na súkromie. Výsledkom právnych káuz je to, že verejnosť sa stáva cynickou ohľadom funkčnosti autorského práva. Základnou myšlienkou prednášky bolo to, že kopírovanie bude čoraz ľahšie. Ako spisovateľ má priamu skúsenosť so šírením svojho diela a v súčasnosti považuje e-knihy ako efektívny reklamný nástroj na predávanie kníh v tradičnej podobe. Na záver svojej prednášky knihovníkov označil za kustódov civilizácie a predniesol svoje vyznanie ku knihe.

Zaujímavosťou prednášky bol Twitterfall premietaný na plátno. Twitterfall je aplikácia, ktorá automaticky agreguje a zobrazuje príspevky užívateľov Twitteru podľa vybraného tagu. Po prestávke na kávu nasledoval blok Reflexie autorského práva (A101) naväzujúci na príspevok Coryho Doctorowa, pričom vo vedľajšej miestnosti paralelne prebiehal blok na tému Digitalizácia obsahu (C101). Twitterfall umožňoval nielen sledovať spätnú väzbu na práve bežiacu diskusiu, ale mať aj širší prehľad o dianí v ostatných blokoch.

B103 Katalógy ďalšej generácie

Potenciálne zaujímavej téme Linked Data sa Peter Bryant venoval len vo všeobecnosti, jeho prednáška bola skôr úvahou o tom, čo vytvára autentické poznanie, o relativite kvality poznania a našich súčasných metód na jej určovanie. Druhá časť bloku patrila Anne Karine Sandberg z Verejnej knižnice v Oslo, ktorá hovorila o mashup projekte Pode, ktorý zlepšuje používateľskú skúsenosť prostredníctvom využívania a znovuvyužívania dát a informácií z katalógov. Prezentovala dve konkrétne aplikácie, pričom ich podstatou je agregovanie informácií na jednu tému z rozličných zdrojov.

B104 Vyhľadávanie ako platforma

Dorete Larsen a Gitter Behrens prezentovali Summa, projekt dánskej Štátnej a univerzitnej knižnice v Aarhus. Svoj katalóg budujú okolo vyhľadávania – okrem iného zahŕňa odporúčací systém, fazetové prehliadanie a jednoduchý vyhľadávací formulár na štýl Google. Ich katalóg využíva rozličné zdroje dát a metadát. Perličkou katalógu je, že sú v ňom zindexovaní aj odborníci na rozličné témy. K projektu Summa je už hotová aj štúdia použiteľnosti, ktorá hovorí, že užívatelia sú s takýmto vyhľadávaním spokojní, ale zároveň ukazuje, že nepoužívajú fazetové prehliadanie (pozri http://www.Statsbiblioteket.dk/summa).

B105 Otvorené štandardy

Dynamická a humorná prezentácia Briana Kellyho (z UKOLN) ukázala jeho kritický pohľad na problematiku štandardov aj popis situácií, kde zatvorené štandardy ovládli trh. Ironickým spôsobom rozprával o naivite prístupu k štandardom v 90. rokoch. Základná myšlienka jeho prezentácie bola tá, že sociálne založená technológia sa zlepšuje, keď ju používa viac ľudí – prejavuje sa tu dôležitosť sieťového efektu. Používatelia podľa neho chcú predovšetkým jednoduchosť, komunitu a status quo. Základom je živá a aktívna komunita, nie funkcionalita ani obsah. Hovoril aj o tom, že v súčasnosti sú niektoré štandardy príliš komplexné, a dal ako príklad vynovené stránky W3C, ktoré nespĺňajú vlastný štandard pre CSS.

Piatok 16. októbra 2009

Piatkové bloky boli: A. Knižnice budúcnosti, B. Vyhľadávanie, C. Kolaborácia a komunita.

Aktivistický keynote – Výzva pre knihovníkov čeliť budúcnosti a spoluaktívne ju vytvárať – predniesol Peter Murray-Rust. Nosnou myšlienkou bola prepletenosť demokratizácie a komoditizácie poznania – o tom, ako autorské právo dokáže obmedzovať akademickú sféru. Na príklade výskumov globálneho otepľovania tvrdil, že je potrebné sprístupňovať také akademické informácie, ktoré sú zásadné pri „zachraňovaní sveta“, a zároveň sa postaviť proti tomu, aby bolo ich využívanie obmedzované autorským zákonom. Vo svojej prednáške sa snažil vytvárať obraz knihovníka ako zodpovedného občana. Svoju výzvu zakončil otázkou, ako spraviť knižnice návykové? Odpovedal na ňu na príklade samého seba. V súčasnosti sú návykové také miesta, kde komunity budujú systémy, ktoré riešia ich problémy.

C201 Verejné knižnice a nové technológie

Christine Rooney-Browne a Liz McGettigan (zástupkyňa mestskej rady Edinburgu) prezentovali projekt s názvom Príbehy jedného mesta, v ktorom sa z iniciatívy mesta prepájajú rozličné nástroje webu 2.0, vytvárajúc tak centrum sociálnych médií s cieľom sprístupňovať lokálne informácie pre komunity v Edinburghu. Ake Nygren prezentoval svoj projekt Biblfeed stavaný na komunitnom softvéri Ning, slúžiaci švédskej knihovníckej komunite na agregovanie relevantných RSS kanálov a ako podpora formovania sociálnych sietí medzi knihovníkmi z rozličných prostredí.

B2O2 Sociálne, prispôsobené vyhľadávanie

Karen Blakeman dala mnoho príkladov využívania sociálnych médií na vyhľadávanie informácií, tvrdiac, že sociálne vyhľadávanie je často esenciálnou súčasťou stratégie vyhľadávania. Súčasťou tohto bloku boli aj prezentácie skúseností s Google custom search v univerzitnom prostredí a výzvu smerom k používateľom štandardov o aktivity smerujúce k štandardizácii metadát štandardov.

A204 Knižnice postavené na Open source

Karin Clavel z Knižnice technickej univerzity v Delfte prezentovala, ako pristúpili k výzve nahradiť tradičný OPAC systémom, ktorý je používateľsky prívetivejší. Zvolili zaujímavý prístup pri tvorbe dizajnu systému – tzv. dizajn pre jedného používateľa (Alan Cooper), pri ktorom vytvorili „persóny“ –  akési prototypy používateľov s konkrétnymi charakteristikami, potrebami a preferenciami, pre ktorých daný systém navrhovali.

Anne Welsh a Kate Lomax prezentovali Feministickú knižnicu, jej históriu, štruktúru a dobrovoľnícky systém fungovania. Bližšie sa venovali open source systému Koha na manažment knižnice.

Súčasťou piatkového programu bola aj „nekonferencia“ – návštevníkmi generovaná konferencia na štýl barcamp, kde si účastníci volia vlastné témy, ktoré chcú prediskutovať. A na záver prebehol záverečný panel, kde šiesti prednášajúci predniesli úvahy o najzaujímavejších technologických trendoch pre knihovníkov a informačných profesionálov.

203 Internetoví knihovníci, prejavte sa!

Počas konferencie bola prístupná tabuľa na písanie návrhov na témy nekonferencie. Podľa zvolených tém sa publikum rozdelilo do skupiniek – najväčšia skupina sa zaoberala nástrojom webu 2.0 pre knižnice, ďalšie sa venovali využívaniu Twitteru, budúcnosti bibliografických informácií, sémantickému webu a vyhľadávaniu obchodných informácií (business information).

Tu získali účastníci konferencie priestor na prezentovanie svojich projektov a problémov a na získanie spätnej väzby od kolegov z rozličných krajín i prostredí vo viac-menej stabilných skupinkách. Miestami sa prejavil jeden z negatívnych faktorov takýchto podujatí – aj nekonferencia potrebuje svojich vodcov s istou víziou, znalosťou témy a komunikačnými schopnosťami. Samotné diskusie boli viac neformálne s odbočeniami od témy smerom k všeobecným problémom informačnej spoločnosti, napríklad ku generačným rozdielom a k informačnej gramotnosti používateľov.

Záverečný spoločný panel o Najzaujímavejších technologických trendoch pre knihovníkov a informačných profesionálov bol zmesou úvah o minulosti, súčasnosti i budúcnosti. Zahŕňal mnoho tém – uchovávanie digitálneho/materializácia virtuálneho, knižnica ako miesto, kde sa materializujú virtuálne komunity, mobilná knižnica putujúca za používateľmi, sémanticky web, knižničný katalóg ako interaktívna hra, potreba spoločenských udalostí spájajúcich odborníkov.

Záver

V apríli 2009 som sa zúčastnil konferencie ELAG 2009 v Univerzitnej knižnici a môžem povedať, že si bola s ILI 2009 v mnohom podobná. Organizácia bola časovo presná a dôsledná, ale zároveň trochu zhovievavá a nie prehnane direktívna. Atmosféra bola príjemná a priateľská, pričom neformálna komunikácia počas prestávok bola naozaj významným sociálnym prvkom konferencie. Silnejšie tu bol cítiť komerčný aj aktivistický aspekt – na jednej strane sponzori dostali nezanedbateľný priestor počas prezentačných blokov, na druhej strane sa opakovali v prezentáciách aktivistické motívy a snahy podporovať spoločensky uvedomelý prístup knihovníkov k ich poslaniu. Ďalšími opakujúcimi sa témami boli mashupy (agregovanie dát z rozličných zdrojov), využívanie open-source softvéru (avšak kriticky zhodnotené) a presadzovanie open-access prístupu k odborným akademickým zdrojom (a s tým súvisiace akoby drobné rebelovanie proti súčasnému stavu autorského práva). Twitter sa javí ako čoraz významnejší nástroj knižničnej a informačnej komunity, jeho využívanie sme si mohli všimnúť už na slovenskej konferencii. Tu bol vo viditeľnej miere zapojený do infraštruktúry – v sprievodnom materiáli bol dohodnutý twitter hash tag #ili2009 na označovanie príspevkov a počas konferencie slúžil ako platforma rýchlej spätnej väzby. Nie je to možno najfunkčnejšia platforma, tradičné IRC by možno slúžilo lepšie, a centralizované diskusie pri konkrétnych témach by boli časom jednoduchšie spätne vyhľadateľné. Ale ako povedal jeden z prednášajúcich, nejde o funkcionalitu, ale o to, kde sa nachádza komunita, a tá si aktuálne buduje silné zázemie práve na Twitteri.

Celá konferencia bola pretkaná nosnou myšlienkou, že úlohou knihovníkov a informačných odborníkov je vytvárať nástroje a prostredia, ktoré sú čo najviac otvorené používateľským potrebám, uľahčujú prístup k informáciám a majú istú mieru spoluzodpovednosti za to, akým smerom sa rozvíja spoločnosť.

Stránka konferencie: http://www.internet-librarian.com/2009/; záznamy úvodných prednášok sa nachádzajú na http://www.ustream.tv/channel/ili2009; Twitter: http://twitter.com/#search?q=ili2009.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR