Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Dotazníkový prieskum IGPAK2

Autor: Daniela Džuganová
Číslo: 4/2009 -
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Slovenská asociácia knižníc (ďalej len SAK), konkrétne pracovná skupina sekcie akademických knižníc pre informačné vzdelávanie, v roku 2009 pokračovala vo výskume informačnej gramotnosti. Bola realizovaná 2. etapa rozsiahleho dotazníkového prieskumu používateľov  akademických knižníc pod názvom „IGPAK2 – Informačná gramotnosť používateľov akademických knižníc“. Tomuto prieskumu predchádzal:

  • Prieskum o stave informačnej gramotnosti IGPAK na 17 vysokých školách na Slovensku, ktorý v roku 2007 zorganizovala Slovenská asociácia knižníc so sídlom v Bratislave. Výsledky boli publikované na odborných podujatiach a v odborných periodikách:

    Príspevky na domácich vedeckých konferenciách:


    Akademické knižnice a informačné vzdelávanie používateľov
    / Daniela Džuganová, Beáta Bellérová, Mária Kadnárová. In: INFOS 2007 : Knižnice – piliere vedomostnej spoločnosti : 34. medzinárodné informatické sympózium, 16. – 19. apríla 2007, Stará Lesná, Slovenská republika. — Bratislava : Spolok slovenských knihovníkov, 2007.

    Informačné vzdelávanie na vysokých školách na Slovensku / Daniela Džuganová. – CD-ROM. In: Elektronické služby v znalostnej spoločnosti : zborník príspevkov z medzinárodného odborného seminára, Zvolen, 12. septembra 2007. — Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2007. — ISBN 978-80-228-1778-3.

    Odborné práce v domácich nekarentovaných časopisoch

    Informačná gramotnosť a informačné vzdelávanie na slovenských vysokých školách / Daniela Džuganová. In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc. — ISSN 1335-7905. – Roč. 15, č. 4 (2007), s. 5-8.

    Informačné vzdelávanie na vysokých školách a kritériá jeho kvality z pohľadu akademických knižníc / Daniela Džuganová. In: ITlib. Informačné technológie a knižnice : http://www.cvtisr.sk. — ISSN 1335-793X. — Roč. 11, č. 4 (2007), s. 32-38

    Informačná výchova versus informačné vzdelávanie na vysokých školách / Daniela Džuganová. In: Knižnica. — ISSN 1335-7026. — Roč. 9, č. 4 (2008), s. 10-13.

    Práce zverejnené na internete:

    Step-by-step v odbornom vzdelávaní / Daniela Džuganová. In: Informačná gramotnosť a vzdelávacie aktivity AK : seminár akademických knižníc, 3. 5. 2006, Žilinská univerzita v Žiline. — Žilina : SAK, 2006.

    Príspevky z odborných seminárov:

    IGPAK – prieskum informačnej gramotnosti ako východisko pre koncepciu informačného vzdelávania AK. Seminár AK/ Daniela Džuganová. — Žilina, SAK, 15. mája 2007.

    Informačná výchova versus informačné vzdelávanie na VŠ. Seminár „Informačná výchova používateľov“ / Daniela Džuganová. In: Martin, SNK, 4. – 5. decembra 2007.

    Je potrebné (sa) informačne vzdelávať? Vzdelávací seminár v rámci SAK - programu „Partnerstvo“ / Daniela Džuganová. In: Košice, UK UPJŠ, 4. november 2008.

  • Prieskum o informačnom vzdelávaní na 18 slovenských vysokých školách na Slovensku, ktorý v roku 2006 zorganizovala Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave. 

Základné informácie o prieskume IGPAK2

Počty vyplnených dotazníkov respondentmi VŠ

dzug1.jpg (283504 bytes)

Do štatistického vykazovania boli zahrnuté VŠ pod p. č. 1. – 20.

dzugraf1.jpg (14093 bytes)

Z celkového počtu respondentov bolo 61 % žien a 39 % mužov. Väčšie percento respondentov, ktorí odpovedali na otázky dotazníka, bolo z radov žien. Na tento pomer môže vplývať zameranie jednotlivých vysokých škôl. Na mnohých odboroch prevládajú študenti z radov žien, výnimkou sú školy technického zamerania, kde študuje viac mužov ako žien. Druhým dôvodom je vrodená dispozícia žien komunikovať viac, podeliť sa o svoje poznatky.

dzugraf2.jpg (84269 bytes)

Spracovanie a analýza údajov:

Katedra psychológie FF UPJŠ v Košiciach, doc. PhDr. Ján Ferjenčík, CSc.

Priebeh prieskumu (zber, spracovanie, vyhodnotenie): 27. 3. – 30. 4. 2009

Priebeh prieskumu (analýza, interpretácia, závery, prezentácie): 11. – 12./2009, 2010

Celkový počet zúčastnených študentov: 2 238 respondentov

Výsledky prieskumu sa interpretovali takto:

  • príslušná otázka z dotazníka IGPAK2;
  • tabuľka týkajúca sa počtu respondentov a percentuálneho vyjadrenia k danej otázke;
  • grafické znázornenie odpovedí respondentov na základe ich percentuálneho vyjadrenia (tento údaj z priestorových dôvodov v tlačenej forme nezverejňujeme; uvedieme ho v e-verzii ITlib pozn. redakcie);
  • krátky komentár.

Dotazník:

1.     Ako často navštevujete študovne alebo požičovne univerzitnej/fakultnej knižnice?

dzug3.jpg (51398 bytes) width="600" height="398" alt="dzugraf3.jpg (25459 bytes)" align="middle">

Vysoké percento respondentov (až 44,87 %) navštevuje knižnicu viac ako desaťkrát za semester. Vypovedá to o tom, že skoro polovica respondentov je v knižnici aspoň raz týždenne počas semestra, ak predpokladáme, že v priemere semester trvá 14 týždňov. 25,47 % navštevuje knižnicu max. 5-krát a 20,53 % respondentov je v knižnici 5-10-krát, 9,14 % respondentov knižnicu vôbec nenavštevuje, je však predpoklad, že využívajú služby knižnice cez webové stránky akademických knižníc. Celosvetový trend je zvyšovanie návštevnosti a využívanie poskytovaných nových knižnično-informačných služieb v otváracích hodinách – 7/24, transformácia doterajších akademických knižníc na knižničné, multikultúrne a spoločenské centrá.

2.     Aké služby univerzitnej/fakultnej knižnice využívate:

dzug4.jpg (91814 bytes)

dzugraf4.jpg (31294 bytes)

Percentuálny podiel je vyjadrením z celkového počtu respondentov 2 737.

Výsledky druhej otázky jednoznačne ukazujú, že pre študentov je najdôležitejšou službou knižnice výpožičná služba. 59,55 % respondentov si požičiava iba základnú študijnú literatúru a 56,27 % odbornú literatúru. Skoro polovica respondentov – 48,15 % študuje v študovni, kde mnohí majú lepšie podmienky k štúdiu ako napr. na internátoch. Študenti, ktorí nezískajú absenčné výpožičky, využívajú fond študovní, keďže študovne sú vybavené vo väčšine   všetkou povinnou a odporúčanou literatúrou, odbornými periodikami. 39,39 % respondentov využíva sprístupnenie online zdrojov prostredníctvom stránok knižnice. Necelých 8 % do knižnice nechodí a nič nevyužíva. Nízke percento v prípade MVS a rešeršných služieb je podmienené tým, že ide o špeciálne služby, ktoré sú poskytované v prvom rade pedagógom a akademické knižnice učia svojich používateľov vyhľadať si informácie samostatne.

3.     Ako často využívate služby univerzitnej/fakultnej  knižnice, ktoré ste označili v otázke č. 2?

dzug5.jpg (50338 bytes) width="601" height="399" alt="dzugraf5.jpg (26265 bytes)" align="middle">

Rôzne druhy služieb využíva viac ako 5-krát za semester 50 % respondentov. Pri pohľade na údaje v predchádzajúcej otázke sa dá predpokladať, že ide práve o prezenčné a absenčné služby. 28 % respondentov využíva služby 3-5krát za semester. 8 % respondentov, ktorí služby nevyužívajú vôbec, sa s malým rozdielom zhoduje s rovnakou možnosťou v otázke 2.

4.     Absolvovali ste počas doterajšieho vysokoškolského štúdia nejakú vzdelávaciu akciu (kurz, seminár, prednáška, predmet) zameraný na spôsoby vyhľadávania informácií?
         Ak je vaša odpoveď áno, napíšte, prosím, o akú akciu konkrétne išlo.

dzug6.jpg (24001 bytes)  width="604" height="398" alt="dzugraf6.jpg (20317 bytes)" align="top">

79 % respondentov neabsolvovalo žiadnu vzdelávaciu akciu zameranú na vyhľadávanie informácií. Iba 21 % odpovedalo kladne. Vysoké percento vedie k úvahám, či išlo na strane študentov o chýbajúcu informáciu o organizovanom podujatí alebo neochotu zúčastniť sa vzdelávania. Väčšina akademických knižníc (každá) organizuje rôzne vzdelávacie akcie zamerané práve na prácu s informáciami a EIZ. Každoročné štatistické výkazy akademických knižníc ukazujú na aktivity práve v tejto oblasti.

5.     Považujete absolvovanie vzdelávacej akcie zameranej na spôsoby vyhľadávania informácií za dôležité vzhľadom na vaše štúdium?  

dzug7.jpg (46440 bytes)

dzugraf7.jpg (26358 bytes)

Skoro 66 % respondentov považuje absolvovanie vzdelávacej akcie zameranej na spôsoby vyhľadávania informácií za dôležité, ale nie nevyhnutné. 15,35 % za nevyhnutné. Keď odpoveď skôr nedôležité a zbytočné považujeme za negatívne odpovede, celkovo 19 % respondentov takto vyjadrilo svoj postoj k absolvovaniu vzdelávacích akcií. Viac ako dve tretiny kladných odpovedí by malo byť dôležitým impulzom na riešenie nevyhovujúcej situácie. Dôležitou podmienkou zlepšenia záujmu o vzdelávacie akcie je spolupráca knihovníkov a pedagógov. Pedagóg motivuje (a odporúča/núti) študenta k práci s rôznymi druhmi informačných prameňov/zdrojov.

6.     Odkiaľ a v akej miere ste získali poznatky o tom, ako vyhľadávať a spracúvať informácie? (pri každom zdroji vyznačte krížikom mieru)

dzug8.jpg (118336 bytes)

dzugraf8.jpg (47840 bytes)

V otázke 6 respondenti zodpovedali na otázku, akú mieru získania informácií získali v rámci stupňov vzdelávania. V prípade vysokej úrovne najväčší počet respondentov uprednostňuje informácie od spolužiakov na VŠ. Nasledovali informácie získané z predmetov na VŠ a odpovede zamestnancov akademickej knižnice.

Najviac odpovedí so žiadnou mieru získania informácií získalo štúdium na základnej škole, následne materiály knižnice. Najviac respondentov v prípade nízkej miery získania informácií považuje informácie získané pri kurze organizovanom verejnou knižnicou, nasleduje štúdium na strednej škole a základnej škole.

7.     Vyžaduje sa od vás počas štúdia na jednotlivých predmetoch používať aj iné informačné zdroje ako predpísané skriptá a učebnice?

dzug9.jpg (73110 bytes)

dzugraf9.jpg (35048 bytes)

47,17 % respondentov odpovedalo, že na 2 predmetoch musia využívať pri štúdiu aj iné informačné zdroje ako povinnú študijnú literatúru. 34,31 % používa rôzne zdroje skoro v každom predmete a 6,80 % respondentov v každom. Z celkového počtu respondentov 11,73 % pracuje iba s predpísanou literatúrou. Celkovo môžeme povedať, že vyše 88 % študentov musí pracovať s rôznymi druhmi zdrojov, čo dáva priestor na otázku, ako to zvládajú a čo vlastne používajú.

8.     Aké informačné pramene od vás obvykle vyučujúci vyžadujú spracovať pre seminárne práce, referáty a podobné vystúpenia?

Poznámka:

Ako odpovede sa vyskytujú iba 1, 2 a 3. Elektronické zdroje – nevyhodnotené.

dzug10.jpg (56832 bytes)

dzugraf10.jpg (25210 bytes)

78,41 % respondentov využíva pri rôznych školských prácach okrem skrípt a učebníc aj monografie, zborníky a odborné časopisy. Len predpísanú študijnú literatúru používa 17,36 % a 4,23% nepoužíva žiadne. V prípade vyhodnotenia elektronických zdrojov nastala zrejme technická chyba a softvér odpovede nevyhodnotil.

9.     Ako vyhľadávate literatúru pre seminárne práce, referáty a pod.?

dzug11.jpg (55944 bytes)

Percentuálny podiel je vyjadrením z celkového počtu respondentov 2 737.

dzugraf11.jpg (29929 bytes)

Prostredníctvom webových prehliadačov vyhľadáva literatúru pre seminárne práce, referáty a pod. najväčší počet respondentov – 86 %. Skoro 51 % respondentov vyhľadáva literatúru v online katalógoch knižnice a 29 % v databázach dostupných na webových stránkach knižnice. Iba 2,16 % nevyhľadáva vôbec. Stále pretrváva obľuba využívania prehliadačov typu Google a ich uprednostňovanie pred sofistikovanými odbornými EIZ. Dôvodom môže byť aj možnosť z jedného miesta prezrieť viacero záznamov naraz. Pozitívny posun v prospech knižnice môžu priniesť nadstavbové nástroje pre manažovanie informačných zdrojov knižníc.

10.   Vyžaduje sa od vás využívanie cudzojazyčnej literatúry?

dzug12.jpg (46533 bytes) width="600" height="399" alt="dzugraf12.jpg (26481 bytes)" align="middle">

Používanie cudzojazyčnej literatúry v súčasnom vysokoškolskom vzdelávaní by malo byť samozrejmosťou. Na otázku, či sa od nich vyžaduje využívanie cudzojazyčnej literatúry pri školských zadaniach, sa 45 % respondentov vyjadrilo, že v menej ako polovici predmetov. 37 % uviedlo, že vôbec sa nevyžaduje. 12,50 % respondentov vo viac ako polovici predmetov používa cudzojazyčnú literatúru a len 5,33 % uviedlo, že sa od nich vyžaduje využívanie vo všetkých predmetoch. Bolo by zaujímavým zistením, na ktoré odbory sa vysoké percento nevyužívania inojazyčnej literatúry vzťahuje. Predpokladáme, že ide o spoločenskovedné disciplíny, napr. právo.

11.   Vyžaduje sa od vás pri spracovaní a písaní odborných textov aj citovanie použitých informačných prameňov?

dzug13.jpg (49256 bytes)

dzugraf13.jpg (29275 bytes)

Pri písaní odborných textov cituje informačné pramene podľa predpísaných pravidiel 74,24 % respondentov a 13,52 % cituje použité pramene bez znalosti stanovených pravidiel citovania. V odborných textoch nemusí citovať informačné zdroje 12,24 % respondentov. Vysoké percento kladných odpovedí dáva pozitívny signál vo vzťahu k etike tvorby a písania odborných textov, k publikovaniu vedeckých poznatkov, ako i k vedomostiam o ISO normách.

12.   Ktoré z nasledujúcich elektronických informačných zdrojov, ktoré sprístupňuje vaša akademická/fakultná knižnica, poznáte a využívate?

dzug14.jpg (167846 bytes)

dzugraf14.jpg (31920 bytes)

V prípade otázky 12 týkajúcej sa znalosti a využívania EIZ je viditeľná nízka percentuálna hodnota. Rovnako znalosť sa nerovná využívaniu, tam je hodnota súhlasných vyjadrení ešte nižšia. Najviac respondentov (23,24) pozná Web of Science, nasleduje CCC (13,77 %), Proquest (13,59 %) a EBSCO (12 %). Nasledujú zdroje ako Knovel, Scopus, Science Direct a Medline, ktoré pozná vyše 11 % respondentov. Necelé 4 % respondentov poznajú úzko špecializované zdroje ako APS (fyzika) a Evidence Based Medicine Review (medicína). Zo strany respondentov je najviac využívaným zdrojom opäť Web of Science – 7,31 % (čo je však iba jedna tretina z tých, ktorí ho poznajú), nasleduje špecializovaná právnická databáza EPI alebo ASPI – 6,43 % respondentov ju využíva. V prípade zdrojov EBSCO a Proquest je to necelých 6 % respondentov, ktorí ju využívajú. Najmenšiu hodnotu využívania sme zaznamenali pri zdrojoch APS (1,42 %) a Evidence Based Medicine Review (1,53 %).

13.   Ako často vyhľadávate odborné informácie v elektronických informačných zdrojoch, ktoré sprístupňuje vaša univerzitná/fakultná knižnica?

dzug15.jpg (60059 bytes) width="601" height="400" alt="dzugraf15.jpg (34847 bytes)" align="middle">

Pri celkovom pohľade na odpovede môžeme povedať, že skoro 53 % respondentov z rôznych dôvodov nevyužíva EIZ. 32 % respondentov nepozná informačné zdroje a nevyhľadáva v nich a 21 % pozná, ale nevyhľadáva. Raz alebo maximálne 2-krát za semester vyhľadáva informácie v EIZ  22,40 % respondentov. Častejšie ako 5-krát za semester využíva 14 % respondentov a 10,74 % respondentov vyhľadáva v EIZ 3 až 5-krát za semester.

Na jednej strane je snaha VŠ a akademických knižníc o zabezpečenie prístupu ku kvalitným elektronickým zdrojom, na druhej strane ich slabá využívanosť.

14.   Ak nepoznáte a nevyužívate elektronické informačné zdroje, prečo? (napíšte)

Poznámka:

Otázka nevyhodnotená.

15.   Využívate pri príprave referátov, príp. počítačových prezentácií informácie z dostupných elektronických informačných zdrojov?

dzug16.jpg (40375 bytes) width="603" height="400" alt="dzugraf16.jpg (29524 bytes)" align="middle">

Rozpor s otázkou 13, kde nevyužívanie a neznalosť uviedlo 53 % respondentov. V otázke 15 naopak 80 % tvrdí, že pripravuje s EIZ prezentácie – jednou z alternatív na vysvetlenie je chápanie EIZ inak, ako je zaužívané u pracovníkov knižnice. Môže ísť aj o voľne dostupné informačné zdroje.

37,82 % respondentov pri príprave referátov a prezentácií využíva informácie z informačných zdrojov najviac 2-krát za semester. Viac ako 5-krát za semester pripravuje prezentácie 21,69 % respondentov a 3 – 5-krát za semester využíva informácie pri referátoch a prezentáciách 20,64 % respondentov.

16.   Ak by vám knižnica ponúkla kurz zameraný na prácu s informáciami (vyhľadávanie cez internet v rôznych knižničných katalógoch a odborných databázach u nás i vo svete), prihlásili by ste sa?

dzug17.jpg (38801 bytes) width="601" height="400" alt="dzugraf17.jpg (21754 bytes)" align="middle">

Na otázku 16 kladne zareagovalo 66 % respondentov. Na kurz zameraný na prácu s informáciami, ktorý by organizovala knižnica, by sa skôr áno prihlásilo 45,12 % respondentov a určite áno 21 %. Odpoveď skôr nie uviedlo 26,83 % respondentov a neprihlásilo by sa  7 %. Vysoké percento záporných odpovedí – súvisí to
s nezáujmom, nedostatkom času, viacerými inými aktivitami, ktoré musia študenti splniť?

17.   Ak áno, o aký typ informačného vzdelávania organizovaný univerzitnou/fakultnou knižnicou by ste mali záujem?

Percentuálny podiel je vyjadrením z celkového počtu respondentov 2 737.

dzug18.jpg (61836 bytes)

dzugraf18.jpg (34441 bytes)

Najväčší záujem v prípade informačného vzdelávania bol zo strany respondentov prejavený pri vyhľadávaní v databázach – 53,31 % respondentov. 45 % respondentov prejavilo záujem o kurz zameraný na vyhľadávanie v online katalógu knižnice, 37 % respondentov uviedlo záujem o kurz venovaný vypracovaniu rešerší, 31,60 % citovaniu literatúry a 28 % respondentov by malo záujem o absolvovanie kurzu venovaného službám knižnice. Záujem sa odvíja od potreby tvorby seminárnych a záverečných prác, od získania vhodných materiálov k štúdiu.

NAMIESTO ZÁVERU...

Analýza výsledkov prieskumu IGPAK2 nie je ukončená. Pracovná skupina SAK si kladie za prvoradý cieľ analyzovať výsledky prieskumu IGPAK2 a porovnať výsledky prieskumov IGPAK (2007) a IGPAK2 (2009). Dôkladná analýza získaných poznatkov by sa mala stať pokladom na vypracovanie odporúčaní pre metodické pracovisko MŠ SR v súvislosti s prijatím koncepcie informačného vzdelávania na vysokých školách SR.

Poďakovanie patrí všetkým kolegom, koordinátorom na jednotlivých VŠ, ktorí sa zúčastnili prieskumu IGPAK2. Osobitné poďakovanie patrí Mgr. J. Ilavskej z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá navrhla a zrealizovala novú formu webového online dotazníkového formulára. Taktiež ďakujem kolegyniam z Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach, a to Ing. Eve Matušovičovej a Mgr. Agnese Juhászovej, za pomoc pri organizácii prieskumu, zápise výsledkov prieskumu do online formulára a za technické spracovanie čiastkových výsledkov.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR