Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Ako zaškatuľkovať vedu a výskum?

Autori: Danica Zendulková; Lucia Paulinyová
Číslo: 4/2009 -
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Koľko percent organizácií, ktoré vykonávali výskum a vývoj v roku 2008, sa nachádza v Bratislavskom kraji? Aké projekty z oblasti ekológie boli riešené na Slovensku za posledných päť rokov? Kto sú najvýznamnejší odborníci z oblasti nanotechnológií? ... Kde nájdeme fundovanú odpoveď na podobné otázky?

Na podrobnosti o slovenskej vede sa pýtajú nielen pracovníci ústredného orgánu štátnej správy zodpovední za financovanie výskumných aktivít. O informácie tohto typu sa zaujíma aj manažment vedy a výskumu, vedci a výskumníci zo Slovenska i spoza hraníc a tiež predstavitelia médií, vedeckej žurnalistiky a v neposlednom rade zaujímajú nás všetkých. Veda a výskum je predsa platená aj z našich daní. Kde možno získať odpoveď na podobné otázky? No predsa v informačnom systéme zameranom na vedu a výskum.

Na úvod trošku teórie. Informačný systém je dátový systém pozostávajúci zo siete komunikačných kanálov [1]. Je charakterizovaný takými atribútmi, ako sú ľudia, dátové záznamy a aktivity spracúvajúce údaje a informácie [2]. Informačný systém o vede (Current research information system; CRIS) môžeme definovať ako informačný systém verejnej správy zabezpečujúci zber, spracovanie, poskytovanie a využitie údajov o výskume, vývoji a inováciách podporovaných z verejných zdrojov. Je to skrátka systém, ktorý zbiera a spravuje informácie, aby ich poskytoval ľuďom [3].

Nás však zaujíma, čo vlastne tento pojem znamená v praxi, aké informácie nám dokáže poskytnúť a ako by mal vyzerať, aby dokázal odpovedať na podobné zvedavé otázky o vede, ako sú tie v úvode článku.

Na tento účel bola v CVTI SR vypracovaná štúdia, realizovaná v rámci národného projektu Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja v SR – Prístup k elektronickým informačným zdrojom (NISPEZ), konkrétne v rámci jeho špecifického cieľa č. 4: Rozširovanie Centrálneho informačného portálu pre výskum, vývoj a inovácie (CIP VVI) o nové funkčnosti s rešpektovaním štandardov EÚ a zameraním na efektívnu prácu s projektmi vrátane prepojenia s inými informačnými systémami. Národný projekt, ktorého nositeľom je CVTI SR, sa realizuje v rámci Operačného programu Výskum a vývoj a je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

V rámci tejto štúdie sme sa pokúsili zmapovať informačné systémy o vede a výskume na národnej úrovni (najmä) v krajinách EÚ. Zamerali sme sa na ich používateľské rozhrania a ich funkcionalitu a používateľskú príťažlivosť. Výsledkom sú námety využiteľné pre rozvoj slovenského informačného systému, ktorého aktuálnu verziu možno nájsť na adrese: https://www.vedatechnika.sk/SK/stranky/webaccess.aspx?Page=BasicSearch (pozri obr. č. 1).

zend1.jpg (223017 bytes)

 
Obr. č. 1 FRIS: Expert, jeho zamestnávateľ, riešiteľský tím a riešené projekty

Informácie sme získavali viacerými spôsobmi. Už od roku 2008 CIP VVI v rámci rubriky Veda v EÚ – Informačné systémy v EÚ [4] zverejňuje odkazy na zaujímavé informačné systémy z európskych krajín. Cenné informácie sme získali zo zdrojov asociácie prevádzkovateľov informačných systémov o vede EuroCRIS [5], ktorej členom je CVTI SR od roku 2007. Množstvo informácií bolo získaných aj použitím štandardných vyhľadávacích nástrojov internetu.

Čo sa týka obsahu informačného systému, hodnotili sme, či systém obsahuje základné databázy v zmysle dátového formátu CERIF [6], odporúčaného Európskou komisiou a rozvíjaného na pôde asociácie EuroCRIS. Tento formát je štruktúrovaný do entít, pričom základnými entitami (entitou rozumieme modul, databázu) sú Organizácie, Projekty, Personálna databáza a Výsledky výskumu a vývoja. Cieľom použitia formátu CERIF je kompatibilita zbieraných dát o vede a výskume vo svete a možnosť výmeny dát medzi informačnými systémami jednotlivých krajín.

Čo sa týka príťažlivosti a funkčnosti používateľského rozhrania, hodnotili sme ho z pohľadu používateľa, ktorý o databáze, ktorú má pred sebou, nevie prakticky nič. Všetci sa zhodneme, že pokiaľ prezentačná internetová stránka informačného systému obsahuje iba rámček určený na zápis vyhľadávacieho termínu a tlačidlo Hľadaj, z pohľadu neinformovaného používateľa to nestačí.

Používateľské rozhranie hodnotených informačných systémov prevažne obsahovalo jednoduché aj rozšírené vyhľadávanie v najmenej troch zo štyroch „povinných“ modulov odporúčaných formátom CERIF. Väčšinou nechýbal návod na prácu so systémom ani dvojjazyčnosť, čiže okrem verzie v národnom jazyku aj verzia v angličtine. Viaceré systémy mali implementovaný formát CERIF, čo znamenalo prepojenie jednotlivých databáz medzi sebou a možnosť získania informácií o vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými prvkami (ako príklad možno uviesť vyhľadanie publikácií daného autora vo vzťahu ku konkrétnemu projektu). A predsa... Niektoré systémy mali ešte pridanú hodnotu navyše, funkciu či vlastnosť, ktorá nás z zaujala. Napríklad:

V Belgicku je prevádzkovaný informačný systém FRIS (Flanders Research Information Space [7]. Informačný systém je členený na štyri databázy: Projekty (takmer 18 000 záznamov), Organizácie (viac ako 3 300 záznamov), Výskumníci (vyše 16 000 osôb) a Grantové programy (460 programov). Zo základných modulov odporúčaných formátom CERIF chýbajú výsledky výskumu a vývoja. Obsah databáz a internetové stránky sú k dispozícii v angličtine. Prehľadnosť používateľského rozhrania možno hodnotiť pozitívne, miernym nedostatkom je malá variabilita vyhľadávania. Zobrazenie záznamov je detailné a prehľadné. Ukážka záznamu o expertovi s kontaktnými údajmi, zamestnávateľskou organizáciou a riešenými projektmi sa nachádza na obrázku č. 1. Skutočnosť, že je uvedená funkcia experta v riešiteľskom tíme, poukazuje na detailné spracovanie rolí subjektov v zmysle formátu CERIF [13].

Čím je tento informačný systém výnimočný? Sú to predovšetkým zabudované grafické funkcie. Ku všetkým objektom je možné zobraziť diagram spolupráce a umiestnenie organizácie na mape (obr. 2).

zend2.jpg (309408 bytes)

Obr. č. 2 FRIS: Organizácia, jej umiestnenie na mape a diagram spolupráce


V systéme je zabudovaná aj funkcia exportu dát vo formáte XML, PDF alebo RSS.

V Českej republike je prevádzkovaný Informačný systém výskumu, vývoja a inovácií (ISVV) [8]. Údaje v systéme sú usporiadané do siedmich navzájom logicky prepojených databáz: Poskytovatelia podpory VaV (25), Výskumné zámery (takmer 900), Programy (vyše 200), Subjekty (4 600), Výsledky (vyše 550 000), Verejné súťaže (vyše 400) a Projekty (32 500). Zo základných modulov podľa formátu CERIF chýba personálna databáza expertov.

Počtom spracovaných záznamov a hlavne šírkou obsiahnutej problematiky je tento systém na prvom mieste medzi porovnávanými informačnými systémami o vede. Systém má skoro samé prednosti: Má vytvorený používateľsky prijateľný vyhľadávací mechanizmus s množstvom kritérií a v rámci nich zabudovaných číselníkov a ponukových menu. Systém je bilingválny (čeština aj angličtina), má kvalitný obsah i rozsah spracovaných údajov. Systém neobsahuje grafické funkcie.

Jeho prednosťou je bohaté hypertextové prepojenie objektov (obr. č. 3) medzi sebou a možnosť exportu vyhľadaných údajov vo formáte XLS alebo DBF.

zend3.jpg (375051 bytes)

Obr. č. 3 ISVV: Záznam o projekte s hypertextovým prepojením na poskytovateľa, program a verejnú súťaž

Estónsky informačný systém Estonian Research Portal ETIS [9] obsahuje všetky štyri základné moduly informačného systému o vede v zmysle formátu CERIF – Organizácie (v členení na vedecké a výskumné subjekty, v rámci nich aj divízie; spolu do 500 inštitúcií a asi 1 500 organizačných jednotiek), Projekty (4 400), Experti (8 000) a Výsledky výskumu a vývoja (vyše 70 000 záznamov o publikáciách) – vzájomne previazané, obsahovo, rozsahovo aj kvalitatívne veľmi dobre spracované. Je naplnený údajmi prevažne v angličtine, niektoré názvy projektov sú len v estónčine. Prepojenia medzi organizáciou, projektmi, expertmi a publikáciami je zachované. Tento systém nemá implementovanú funkcionalitu, ktorá by ho odlíšila od ostatných systémov prevádzkovaných v európskych krajinách. Jeho najväčšou prednosťou je vyrovnanosť kvality spracovania dát aj softvéru a obsahová kompletnosť.

NARCIS – Gateway to Dutch Scientific Information [10] je holandský informačný systém obsahujúci údaje v piatich databázach: 244 751 vedeckých publikácií (181 318 z nich sú open access), 6 368 dátových kolekcií z oblasti umenia, humanitných a sociálnych vied, personálna databáza výskumníkov obsahuje 10 000 expertov, 7 500 VŠ učiteľov a 36 000 výskumníkov, výskumné projekty (20 000 prebiehajúcich a 22 000 uzavretých projektov) a výskumné organizácie (750 subjektov).

Systém má všetky prednosti, ktorými disponujú kvalitné informačné systémy o vede. Obsahuje kvalitné a rozsahovo široko spracované a navzájom prepojené dáta v štruktúre CERIF a je budovaný bilingválne. Pri organizácii je zobrazené jej umiestnenie na mape. Používateľský komfort by zvýšila prítomnosť rozšíreného vyhľadávania, resp. zabudovanie číselníkov a ponukových menu do vyhľadávacieho rozhrania. Rezervu má aj dizajn, ktorý by mal byť adekvátny kvalite obsahu databáz.

Najväčšou prednosťou systému je skutočnosť, že vyhľadávanie je možné naraz vo všetkých databázach (obr. č. 4). Zabudované hypertextové prepojenie kľúčových slov má za cieľ vytvorenie kontextuálneho vyhľadávania: kliknutím na kľúčové slovo je možné vyhľadať záznamy, ktoré uvedené slovo obsahujú (obr. č. 5). Okrem toho systém obsahuje navonok neviditeľnú funkciu, ktorou je jednoznačná identifikácia subjektov personálnej databázy pomocou DAI (Digital Author Identifier). Cieľom implementácie DAI je prideliť každému autorovi unikátny identifikátor, využiteľný pri priraďovaní publikácií k ich autorom najmä v prípade rovnakých mien viacerých osôb, variantných mien jednej osoby a pod.

zend4.jpg (206291 bytes)

Obr. č. 4 Vyhľadávanie vo všetkých databázach systému NARCIS súčasne


zend5.jpg (292043 bytes)

Obr. č. 5 NARCIS: Záznam experta s ukážkou vyhľadania záznamov obsahujúcich kľúčové slovo

Maďarsko prevádzkuje informačný systém HunCRIS [11], ktorý obsahuje tri databázy: Organizácie (3 530, z toho samostatných asi 1/3, ostatné sú výskumné útvary a tímy), Projekty (viac ako 6 500) a Personálna databáza (riešitelia projektov, výskumníci, spolu takmer 14 000 osôb). V systéme chýba databáza výsledkov výskumu a vývoja. Vstup do systému a vyhľadávacie rozhranie je k dispozícii v maďarčine aj v angličtine, spracované údaje majú kvalitný bilingválny obsah. Zo základných funkcií chýba hypertextové prepojenie súvisiacich objektov (napríklad možnosť kliknutím na meno riešiteľa projektu zobraziť všetky projekty, ktoré riešil).

Pozoruhodnou vlastnosťou informačného systému, ktorú nemá žiaden iný systém posudzovaný v rámci štúdie, je implementácia ôsmich tezaurov (mená organizácií a ich členenie podľa regiónov, mená expertov, pre kľúčové slová charakterizujúce projekty sú to tezaurus Ortelius, maďarská vedecká klasifikácia a voľne tvorené kľúčové slová), ukážka je na obr. č. 6. Vyhľadávacie rozhranie s tezaurami pracuje, čo umožňuje používateľovi prakticky pri každej položke výber vyhľadávacieho termínu z bohatej ponuky. Na základe tejto funkcie sa aj neinformovaný používateľ ľahko zorientuje v obsahu databáz a vo vyhľadávacích kritériách.

zend6.jpg (219198 bytes)

Obr. č. 6 Použitie tezauru v systéme HunCRIS

Slovinský informačný systém SICRIS (Slovenian Current Research Information System) obsahuje nasledujúce databázy: Výskumníci (vyše 13 000 osôb), Organizácie VaV (800 organizácií), Výskumné skupiny a tímy (asi 1 300), Projekty (vyše 5 000), Programy (do 1 000). Pri prezeraní údajov v systéme zaujme kvalita obsahu a rozsah spracovaných dát, slovinská aj anglická verzia internetových stránok aj dát, bohaté hypertextové prepojenie údajov, ktoré poukazuje na dôsledne implementovaný formát CERIF. Najmä v porovnaní s HunCRIS-om vyniká negatívum, že vo všetkých databázach SICRIS-u chýba akákoľvek ponuka vyhľadávacích termínov (tezaurus/slovník).

Najsilnejšou stránkou je netradičné riešenie absentujúceho modulu výsledkov výskumu a vývoja prepojením údajov o expertovi na jeho publikačnú činnosť (obr. č. 7), zaevidovanú v národnom online knižničnom katalógu Slovinska v systéme COBISS.

zend7.jpg (413284 bytes)

Obr. č. 7 Expert v systéme SICRIS a jeho publikačná činnosť

Nórsko prevádzkuje Informačný systém FRIDA [12], ktorý obsahuje štyri základné moduly určené formátom CERIF: Výsledky výskumu, Profily výskumníkov (personálna databáza expertov), Katalóg projektov a Výskumné tímy/organizácie. Počty záznamov v jednotlivých moduloch nie sú známe. Frida je systém určený na dokumentovanie výsledkov vedy, výskumu a akademických aktivít. Údaje sú väčšinou okrem nórčiny aj v angličtine. Je to jeden z mála systémov, v ktorom sú vytvorené všetky moduly formátu CERIF, avšak jeho riešenie neobsahuje žiaden netradičný a zároveň atraktívny prvok.

Spomenuli sme 7 najkompletnejších a najzaujímavejších systémov. Podobne by sa dalo pokračovať aj ďalej, pretože v rámci štúdie boli spracované údaje z 27 krajín EÚ a aj niektoré systémy mimo krajín EÚ. Zistili sme, že informačný systém o vede na celoštátnej úrovni prevádzkuje 12 krajín vrátane Slovenska. Treba zdôrazniť, že prieskum nie je kompletný, keďže niektoré krajiny prevádzkujú informačné systémy výlučne v národných jazykoch. Neexistuje záruka, že ich bežné internetové nástroje dokázali pri zadaní kľúčových slov v angličtine nájsť. Z dvanástich IS 8 rešpektuje formát CERIF, štandard odporúčaný Európskou komisiou. Zaujímavá je skutočnosť, že z ôsmich IS o vede, založených na štandardoch EÚ, sa 5 nachádza v krajinách strednej a východnej Európy. Tieto krajiny sa vyznačujú centralizovaným riadením vedy a výskumu, ale aj podpriemerným percentuálnym podielom výdavkov na vedu z HDP. Zo spomínaných krajín má najviac Slovinsko (1,59 %), kým priemer EÚ za rok 2006 je 1,84 %.

Ďalej v 11-tich krajinách sú prevádzkované portály zverejňujúce informácie z oblasti vednej politiky na celoštátnej úrovni, z toho v troch krajinách prevádzkujú portály zamerané na analytické a štatistické informácie týkajúce sa oblasti vedy, techniky, výskumu a inovácií. Viaceré krajiny prevádzkujú bibliografické a článkové databázy na národnej úrovni.

Z európskej dvadsaťsedmičky 13 krajín neprevádzkuje žiaden portál venovaný štátnej podpore vedy a výskumu, ani informačný systém. Táto skutočnosť však neznamená absenciu akýchkoľvek informácií. Každá z uvedených krajín zverejňuje sledované informácie aspoň v obmedzenej miere prostredníctvom internetového sídla príslušného ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy.

Kam zaradiť do spomínaného zoznamu Slovensko? Je známa vec, že informačný systém o vede garantuje Ministerstvo školstva SR už od roku 2000. Od roku 2002 je jeho prevádzkovateľom CVTI SR a od roku 2008 je tento systém dostupný cez CIP VVI [14].

Slovenský informačný systém o vede obsahuje tri zo štyroch základných modulov CERIF, chýba samostatné spracovanie databázy Výsledky výskumu a vývoja. Po obsahovej a rozsahovej stránke sú dáta na pomerne dobrej úrovni, najmä v moduloch Organizácie a Projekty. Anglická verzia systému je realizovaná čiastočne, podobne to platí aj pre hypertextové prepojenia objektov. Vyhľadávacie kritériá sú pomerne variabilné, avšak nie celkom reflektujú potreby používateľov [13]. Možno povedať, že slovenský IS o vede sa nachádza niekde v strede pomyselného pelotónu európskych informačných systémov o vede.

Treba konštatovať, že v súčasnosti existujú softvérové aj vecné predpoklady na vzájomné prepojenie dát. Systém potrebuje technický upgrade týkajúci sa najmä implementácie formátu CERIF a z tohto formátu vyplývajúcich úprav softvéru aj v minulosti zozbieraných dát najmä s ohľadom na vyhľadávanie informácií vo vzájomných súvislostiach s rešpektovaním sémantiky. Úpravy, ktoré navrhujeme v štúdii, sú sčasti inšpirované práve systémami, ktoré sme charakterizovali v tomto článku.

Cieľom aktivít, ktoré sú realizované v rámci aktivity 4.1 národného projektu NISPEZ, je vytvorenie funkčného, kvalitného a používateľsky atraktívneho informačného systému, ktorý bude kompatibilný s podobnými systémami CRIS v Európe a poskytne jeho používateľom pri práci žiadané informácie
v adekvátnej forme a potrebný komfort pri ich vyhľadávaní.

 

Zdroje:

[1]     wordnetweb.princeton.edu/perl/webwn  
[2]     en.wikipedia.org/wiki/Information_System
[3]     www.thecomputerfolks.com/i.htm
[4]     https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVEU/Stranky/Informa%c4%8dn%c3%a9syst%c%a9myvE%c3%9a.aspx
[5]     http://www.eurocris.org
[6]     http://www.eurocris.org/cerif/cerif-releases/
[7]     http://www.researchportal.be/en/index.faces
[8]     http://aplikace.isvav.cvut.cz/
[9]     https://www.etis.ee/index.aspx?lang=en
[10]   http://www.narcis.info/index
[11]   https://nkr.info.omikk.bme.hu/
[12]   https://wo.uio.no/as/WebObjects/frida.woa/4/wa/fres?la=en
[13]   Cvik Oleg: O smerovaní informačného systému pre výskum a vývoj na Slovensku, In: Informačné systémy o vede v EÚ. Štandardizácia a kompatibilita. Zborník z medzinárodnej konferencie, CVTI SR, Bratislava 23. 4. 2009 Online: http://conf.cvtisr.sk/KonferenciaIS2009/userfiles/file/Zbornik_konferencia_SK.pdf  
[14]   https://www.vedatechnika.sk/SK/ISVVP/Stranky/default.aspx

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR