Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Aby web pracoval pre vedu (Creative Commons, Science Creative Commons)

Autor: Eva Králiková
Číslo: 4/2009 -
Rubrika: Zo zahraničia
Kľúčové slová:

Creative Commons

Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na rozhodovanie o prístupe k výsledkom tvorivej práce všetkých druhov a digitálne self-vydavateľstvá sa rýchlo rozširujú po celom svete – od hudobníkov, tvorcov a návrhárov umeleckých diel po pracovníkov vedeckých inštitúcií, múzeí a knižníc. Creative Commons (CC) sa snažia vytvoriť primeranú strednú cestu medzi extrémami na ochranu autorských práv a nekontrolovaným využívaním duševného vlastníctva na internete, neútočí na vlastnícke práva, ale poskytuje autorom alternatívu copyrightu, kde sú všetky práva vyhradené. Akceptuje potrebu autorských práv, no žiada a navrhuje určité regulátory, uľahčenie prístupu k autorským dielam. Zjednodušene –   používateľ môže dielo označené licenciou CC, ktoré je uverejnené na internete, bezplatne používať, ak dodrží dané licenčné podmienky. Licencie CC umožňujú delegovať a šíriť duševné vlastníctvo podľa podmienok, ktoré si určia sami autori.  Ako sa možno dočítať vo Wikipédii na stránke Creative Commons, licencie CC vznikajú kombináciou niekoľkých základných parametrov, ktoré opisujú, aké práva si chce držiteľ autorských práv ponechať a akých sa chce vzdať.1 Existujú štyri základné parametre, ktoré sa môžu formulovať podľa potreby a navzájom kombinovať:

  • Uvedenie autora – Attributtion (skratka by): Umožňuje všetkým používateľom rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela za podmienky uvedenia autora.
  • Nekomerčné šírenie – Non-commercial (skratka nc): Umožňuje všetkým používateľom rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela len na nekomerčné účely.
  • Žiadne úpravy – No Derivatives (skratka nd): Umožňuje všetkým používateľom   rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo len v pôvodnej podobe, nie odvodené diela.
  • Copyleft – Share Alike (skratka sa): Každý, kto obsah diela upraví, je povinný rozširovať odvodené diela len pod podmienkou použitia licencií CC.

Flexibilnosť CC umožňuje vznik viacerých typov licencií, ktoré bývajú vyjadrené jednoduchými a zrozumiteľnými grafickými symbolmi. Podrobnejšie sa problematike CC venovala Mgr. Kovačičová Kinčíková vo štvrtom čísle časopisu ITlib v roku 2008 (http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib084/kovacicova.htm). Ďalšie informácie sú dostupné na internete, napríklad na stránkach Wikipédie, pod heslom Creative Commons.

Grafické znázornenie 4 základných kombinovateľných podmienok (obrázok je prevzatý z časopisu Ikaros, roč. 13, č. 5, 2009)2:

Susedná Česká republika dňa 16. apríla 2009 legalizovala súbor licencií o prístupe k autorským dielam, vo svete známych pod označením „Creative Commons“. Pôvod majú v Spojených štátoch amerických a sú dielom americkej neziskovej organizácie s rovnakým názvom „Creative Commons“. Založil ju v roku 2001 profesor Standforskej školy práva v Kalifornii Lawrence Lessig a licencie CC sú vytvorené na základe právneho modelu platného v USA. Neznamená to, že sú automaticky zlučiteľné   s právnymi systémami iných štátov, často je zosúladenie formulácie jednotlivých licencií problematické a závisí od právnych špecifík konkrétnych krajín.

Koncom roku 2007 sa z iniciatívy Národní knihovny ČR stretli pracovníci projektu WebArchiv so zástupcami z oblasti autorskoprávnej legislatívy (vrátane zástupcov Ministerstva kultúry ČR) s úmyslom CC legitímne aplikovať v českom prostredí. V spolupráci s občianskym združením Iuridicum Remedium, ktoré už medzitým organizáciu Creative Commons so žiadosťou o spoluprácu oslovilo, zostavili pracovnú skupinu pre vytvorenie českej verzie licencií CC. Výsledkom ich spolupráce sú legálne, rešpektované, „slobodné licencie“, ktoré dávajú každému autorovi možnosť slobodnej voľby, za akých podmienok  sa môže jeho dielo šíriť medzi používateľmi (http://sk.wikipedia.org/wiki/Creative_Commons).

Legalizácia českých CC spôsobila aj to, že na internete je možné v súčasnosti nájsť elektronické diela evidentne slovenského pôvodu, ktoré sú označené symbolmi CC, hoci v slovenskej legislatíve takéto licencie nemajú oporu. Na Slovensku sú snahy o legalizáciu CC stále iba na začiatku. Určite k tomu prispieva aj ten fakt, že elektronické dielo, pokiaľ nemá originálnu printovú podobu, podľa nášho autorského zákona vlastne neexistuje. O požiadavke novelizácie aktuálneho autorského zákona niet žiadnych pochýb – vznikla potreba licencovania online zdrojov v sieťovom prostredí internetu.

CC je ideálne pre autorov, ktorým záleží viac na dosahu ich diela ako na komerčnom efekte. Viem si predstaviť učiteľov, filozofov, ekonómov, mladých vedeckých pracovníkov, ktorí zverejnia svoje diela v niektorej z licencií CC na internete, aby sa dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí.

Creative Commons je teda licenčná alternatíva pre dokumenty, multimédiá, jednoducho ľubovoľný obsah na internete. Na rozdiel od klasických licencií Creative Commons (CC) sú koncipované tak, aby namiesto nejakého zložitého textu licencie bola k textu priložená iba jednoduchá linka (prípadne ikona), ktorá vedie na stránku CC, kde je jej plný text. V prípade, že potom použijete daný text/časť textu, tak nemusíte mať problém s tým, že licencia je niekoľko násobne väčšia ako text, ale len priložíte patričnú linku.

Science Creative Commons / Science Commons

Science Creative Commons / Science Commons (SC) sú založené na modeli Creative Commons.  Cieľom Science Creative Commons je podeliť sa o úspechy licencií CC v oblasti kultúry a umenia a preniesť ich do sveta vedy.

Science Commons začali fungovať v roku 2005. Na SC dohliadajú členovia rady Creative Commons vrátane profesora počítačových vied  Hala Abersona, expertov na duševné vlastníctvo, ako sú James Boyle, Michael Carrol a Lawrence Lessig, právnika a dokumentaristu Erica Saltzmana, experta na bioinformatiku, a metadáta Johna Wilbanka, ktorý riadi projekt SC a je viceprezidentom pre vedu v Creative Commons.

Science Commons vedie Vedecký poradný výbor – držiteľ Nobelovej ceny za rok 2002 p. John Sulston, renomovaný vedec v oblasti genetiky a bioinformatiky  Michael Eisen, prominentný ekonóm Paul David a vynikajúci  vedec v oblasti patentového práva a biotechnológií – Arti Rai. Joshua Lederberg (držiteľ Nobelovej ceny za rok 1958) bol členom Poradného výboru od roku 2006 do začiatku roku 2008.

Science Commons  získalo štedrú podporu od Technologického inštitútu v Massachusetts, kde má svoje priestory a zamestnancov. Sídli tam aj Laboratóriom pre počítačovú vedu a umelú inteligenciu. Science Commons má ročný rozpočet približne 750 000 USD. Finančná podpora bola získaná z rôznych zdrojov vrátane súkromných nadácií, korporácií.

Science Creative Commons je jedným zo štyroch poloautonómnych programov, fungujúcich prostredníctvom Creative Commons, organizáciou autorizovanou v Massachussets. Sú to tieto programy:

1.   Scholars Copyright Program, prostredníctvom ktorého Science Commons ponúka spektrum nástrojov a zdrojov, ktoré zabezpečujú  dosiahnutie otvoreného prístupu.

2.   Biological Materials Transfer Project, prostredníctvom ktorého Science Commons vyvíja štandardné, modulové zmluvy na zníženie nákladov na transfer fyzických biologických materiálov, ako napr. DNA, bunky, protilátky, prstence DNA.

3.   Neurocommons, prostredníctvom ktorého vytvára Science Commons platformu otvoreného zdroja informácií pre neurologický výskum.

4.   HealthCommons – spojenie strán, zainteresovaných do zmeny spôsobu, akým sa základný výskum vysvetľuje a  zabezpečuje  zlepšenie zdravia ľudí.

Science Commons má tri vzájomne prepojené iniciatívy, navrhnuté na urýchlenie výskumného cyklu – neustála produkcia a znovu využívanie poznatkov, ktoré sú podstatou vedeckej metódy:

  • Docieliť, aby bol vedecký výskum  „znovu použiteľný“ – zameranie iniciatívy na podporu a vývoj  nástrojov, ktoré pomáhajú ľuďom a organizáciám sprístupniť ich výskum a údaje na opätovné využívanie. Súčasťou tejto práce je protokol  „otvorených údajov“, ktorý umožní globálnej vedeckej komunite zhromaždiť a využívať údaje v rôznych právnych systémoch.
  • Sprístupniť výskumné materiály „jedným kliknutím“ – SC pomáha zefektívniť proces transferu materiálov, takže výskumníci môžu výskum ľahko kopírovať, overovať a rozširovať.
  • Integrovať fragmentované informačné zdroje – SC pomáha výskumníkom hľadať, analyzovať a využívať údaje z rôznorodých zdrojov ich označením a integrovaním do spoločného, počítačového jazyka.

Science Commons  navrhuje stratégie a nástroje pre rýchlejší, efektívnejší vedecký výskum prístupný na webe. Identifikuje zbytočné prekážky pri výskume, smernice a právne dohody na zmiernenie týchto prekážok  a vyvíja postupy, ktoré umožnia ľahšie nájsť a využívať výskum, údaje a materiály. Cieľom SC je urýchliť presun údajov do objavov – sprístupnenie hodnôt výskumu tak, aby mohlo ľudstvo čoraz viac profitovať z práce vedcov.

Viac informácií je k dispozícii na URL http://sciencecommons.org.

Literatúra:

1.  Kovačovičová (Kinčíková), Katarína: Creative Commons – „nový“ štandard na správu dokumentov. In: ITlib. Informačné technológie a knižnice, č. 4, roč. 12. Online verzia.

2. Rylich, Jan: Creative Commons a uvedení české verze licencí. Ikaros [online]. 2009, roč. 13, č. 5. Online verzia.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR