Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Stane sa súborný katalóg periodík portálom?

Autor: Lýdia Sedláčková
Číslo: 3/2008 - E-služby v knižniciach
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Poznáte SKP? Mnohí dôverne, iní menej alebo vôbec. Najmä tým druhým je určená táto informácia o celoštátnom informačnom zdroji, akým je Súborný katalóg periodík (SKP).

Spektrum základných informačných zdrojov v sfére knihovníctva a bibliografie už po dlhé desaťročia spoluvytvárajú katalógy najrôznejšieho obsahu a foriem. V celom katalógovom univerze nechýbajú súborné katalógy združujúce v sebe údaje o knižničných dokumentoch z fondov viacerých inštitúcií a prezentujúce ich koherentný obraz. Najdlhšiu históriu s časovo neprerušovanou kontinuitou budovania na Slovensku má súborný katalóg druhovo špecializovaný na periodické dokumenty/seriály. Roky známy pod skratkou CEZL, neskôr ASSKP, KZP a posledných 10 rokov ako SKP1. Súborný katalóg periodík (ďalej SKP) je knižničným systémom budovaným od r. 19652 na základe trvalej a užitočnej spolupráce viac ako 300 knižníc a informačných pracovísk SR3 najrôznejšieho typu a veľkosti. Správa súborného katalógu periodík je už 40 rokov nepretržite zverená Univerzitnej knižnici v Bratislave a vyplýva aj z knižničného zákona č.183/2000 Z. z.4

SKP bol a stále je jediným automatizovaným súborným katalógom, ktorý môže ašpirovať na prívlastok celoštátny, a to aj napriek pozitívnemu nárastu počtu a obsahu rôznych katalógov.

Zostáva najbohatším a najkompletnejším (aj keď určite nie kompletným) zdrojom informácií o periodikách nachádzajúcich sa vo fondoch inštitúcií SR. V iných katalógoch zatiaľ prevažuje spracovanie monografických publikácií. Podľa výsledkov prieskumu uskutočneného Univerzitnou knižnicou v Bratislave (UKB) v apríli 2008, na ktorom sa zúčastnilo 210 inštitúcií, iba 41 % knižničných katalógov obsahuje periodiká a z nich iba 34 % kompletný fond periodík danej knižnice. Retrospektívne spracovanie periodík plánuje 24 knižníc s časovým horizontom od roku 2008 do roku 2012. Iba necelá štvrtina knižníc s automatizovaným katalógom periodík spracúva časť periodík vymedzenú chronologicky alebo záujmom používateľov, resp. zachytáva iba bežný ročník časopisov (28 %) a hlbšie spracovanie zbierok periodických dokumentov neplánuje. Pritom rozsah fondov periodík (tab. č. 1) v slovenských knižniciach nie je nijako zanedbateľný. 143 knižníc, ktoré uviedli veľkosť svojho fondu, má vyše 2 milióny zväzkov periodík a takmer 150 tisíc titulov periodík (bez vylúčenia duplicít a multiplicít). Ročne tieto knižnice získavajú 30 tisíc titulov periodík (bez vylúčenia duplicít a multiplicít), na získanie ktorých sa vynaloží viac ako 40 miliónov Sk. Dosť? Stále asi málo na to, aby sa knižnice systematicky venovali spracovaniu tohto druhu dokumentov vo svojich automatizovaných systémoch. Dôvodom je možno aj rokmi vyvinutý prístup a istá zložitosť evidencie a katalogizácie periodík.

sedlac_t1.jpg (125452 bytes)

Súborný katalóg periodík typovo patrí k centralizovaným súborným katalógom s fyzicky existujúcou databázou. Jeho tvorba spočíva v spracovaní údajov formou kooperatívnej katalogizácie a centrálneho získavania a spracovania dát v UKB ako centrálnej redakcie SKP. Tvorba SKP je náročná a v porovnaní s virtuálnymi súbornými katalógmi asi nákladnejšia. Dovoľuje však poskytnúť používateľovi informáciu z jedného miesta, centrálna redakcia i kooperujúce knižnice sledujú kvalitu záznamov, prekonávajú jej rôznu úroveň. UKB zabezpečuje aj permanentnú redakciu údajov, jednotu vecného spracovania, jednotnú indexáciu údajov a tým konzistentnosť vyhľadávania využitím celého spektra selekčných údajov.

Centralizované súborné katalógy bývajú občas označované oproti virtuálnym “dynamickým” katalógom aj ako “statické” katalógy. Tento termín sa používa v rôznom význame – raz ako označenie aj lokálnych klasických neautomatizovaných knižničných katalógov, resp. katalógov uzatvorených už nedopĺňaných zbierok, akým je napr. katalóg historických spišských knižníc. Termín statický často nezodpovedá ani klasickým katalógom. V prípade periodík, ktoré svojou permanentne premenlivou povahou – vznik nových, zmena existujúcich, zánik a opätovné vydávanie často aj po viacerých rokoch – “zabetónovanie” katalógu vôbec neprichádza do úvahy. Inokedy sa termín “statický” používa pri holdingových informáciách, ktoré neposkytujú údaj o statuse výpožičky daného dokumentu. Oba prístupy – centralizovaný i virtuálny – zostávajú v budovaní súborných katalógov aj naďalej relevantné a ich vzájomná kombinácia je asi tou najvhodnejšou stratégiou.

Systém SKP dlhodobo pracuje na báze medzinárodne prijatých štandardov a pravidiel – anglo-amerických katalogizačných pravidiel, medzinárodného bibliografického formátu MARC 21 (donedávna UNIMARC), medzinárodného odporúčania IFLA – ISDBD (CR), medzinárodného desatinného triedenia – MDT – verzia z roku 2004, medzinárodného štandardného čísla seriálových publikácií ISSN, výmenného formátu dát ISO 2709 a ďalších technických parametrov, napr. používania diakritiky Unicode UTF-8. V období január 1996 – február 2007 SKP úspešne fungoval v automatizovanom knižnično-informačnom systéme ALEPH5. V tomto systéme sa rozvinula aj kooperatívna katalogizácia a preberanie záznamov vo väčšom rozsahu zo súborného katalógu do lokálnych katalógov knižníc, a to buď prostredníctvom protokolu Z39.50, premostením automatizovaných systémov alebo pomocou klienta ALEPH systému. Na tvorbe bibliografických alebo holdingových záznamov na SKP aktívne participovalo 17 knižníc. Ďalších asi 300 knižníc poskytuje údaje o svojich zbierkach periodík UKB, ktorá ich centrálne spracúva. Korpus bibliografických údajov z SKP využili niektoré vedecké a vysokoškolské knižnice (aj v ČR) na vytvorenie vlastných katalógov periodík. Naposledy tak urobila napr. Univerzita Komenského Bratislava. Rozsah dát a množstvo zapojených inštitúcií je v SKP napr. v porovnaní s najväčšou súbornou bázou “Slovenskou knižnicou” podstatne vyšší (obr. č. 1). Pritom SKP predstavuje tzv. čistý katalóg prakticky bez duplicít či multiplicít záznamov, ktorých sa v Slovenskej knižnici nachádza dosť vysoké percento.

sedlac1.jpg (39059 bytes)
Obr. č. 1

Najpočetnejšie sú v SKP zastúpené fondy vedeckých, akademických knižníc, knižníc Slovenskej akadémie vied, špeciálnych a regionálnych knižníc.

sedlac2.jpg (48675 bytes)
Obr. č. 2

Prechod do systému Virtua

V marci 2007 bol zmenený systém, v ktorom SKP pracuje – zo systému ALEPH na systém VIRTUA licencovaný Slovenskou národnou knižnicou v Martine. Prechod sa uskutočnil dohodou UKB a SNK na báze uznesenia vlády SR č. 801/2002 a opakovaných požiadaviek a usmernení zo strany riadiaceho orgánu – Ministerstva kultúry SR.

UKB ako dlhoročný garant SKP sa rozhodla zachovať pôvodný široký záber systému SKP aj po zmene systému. Nerezignovala na celoštátny záber, na mnohoročnú spoluprácu temer 400 inštitúcií SR a zúženie katalógu iba na inštitúcie, ktoré sa z rôznych, prevažne finančných dôvodov rozhodli vstúpiť do súbornej databázy “Slovenská knižnica” obsahujúcej okrem katalógov knižníc aj národnú a regionálnu bibliografiu. Slovenská národná knižnica nám vyšla v ústrety vyčlenením samostatnej bázy pre súborný katalóg periodík aj pre lokálny katalóg UKB, ktoré rovnako ako katalóg ŠVK Banská Bystrica nie sú obsahovo spojené s bázou Slovenská knižnica. SKP teda nie je v tejto spoločnej súbornej báze, čo určitá časť používateľov, vrátane knihovníckej komunity, často nevie.

Začiatkom roku 2007 prebehla konverzia dát SKP z medzinárodného formátu UNIMARC do formátu MARC 21 spolu s importom do systému Virtua. Zmena systému znamenala potrebu nového nastavenia všetkých parametrov bázy pre katalogizátorov i používateľov. Systém VIRTUA, na rozdiel od všetkých predchádzajúcich systémov, v ktorých doteraz súborný katalóg pracoval (GOLEM, STAIRS, ALEPH), nedokáže pracovať so systémom sigiel, ale na označenie vlastníckej inštitúcie vyžaduje 9-miestne číslo. Preto jednou z úloh bolo vytvorenie systému číslovania inštitúcií zaznamenaných v lokačných údajoch SKP. Po spustení rutinnej prevádzky v novom systéme boli vykonané viaceré korekcie indexácie na skvalitnenie možností rešeršovania. Napriek úsiliu úroveň používateľského komfortu zo systému ALEPH nebola dosiahnutá, pretože systém Virtua má väčšiu časť indexácie nastavenú priamo od producenta a zmena u používateľa nie je možná. Systém Virtua zvýšil nároky na prácu a čas v správe systému . Vyžaduje inštalovať všetky potrebné podklady (formuláre na zápis dát, jazykové súbory, validačné súbory) priamo u každého katalogizátora – používateľa klienta systému, a to aj pri najmenšej zmene. Súčasťou práce centrálnej redakcie bola aj príprava odborných školení a metodických materiálov pre spolupracujúce knižnice.

Základné zložky bázy SKP:

  • bibliografické záznamy periodík,
  • holdingové záznamy, t. j. vlastnícke údaje o tom, ktorá inštitúcia daný časopis vlastní a ktoré roky (ročníky) má vo svojom fonde,
  • základné údaje o vlastníckych inštitúciách z Adresára knižníc, ktorý je nevyhnutnou komplementárnou bázou k SKP, zobrazované ako tzv. vizitky, adresky.

sedlac3.gif (40397 bytes)


Fakty o SKP:

  • 55 tisíc bibliografických záznamov,
  • viac ako 100 tisíc holdingových záznamov,
  • vyše 300 účastníckych inštitúcií s údajmi o svojich zbierkach periodík.

Súborný katalóg periodík SKP je otvorená, kooperatívna, voľne prístupná databáza. Obsahuje záznamy periodík – odborných, vedeckých i záujmových časopisov, ročeniek, správ z konferencií, zborníkov a iných periodicky vydávaných dokumentov v tlačenej a inej forme. Sú to údaje o fondoch knižníc a inštitúcií SR, ktoré do SKP prispievajú, resp. prispievali svojimi údajmi. Doteraz to bolo viac 400 knižníc a informačných inštitúcií SR – od národnej knižnice cez vedecké, akademické, regionálne knižnice na krajskej, okresnej i miestnej úrovni, knižnice ústavov SAV a ďalších výskumných organizácií, rôzne špecializované knižnice – technické, zdravotnícke, poľnohospodárske, knižnice ústredných orgánov, múzeí a galérií a i. Záznamy sú podľa potreby modifikované, dopĺňané o nové údaje a zistenia, prispôsobujú sa novým pravidlám a reagujú na zmeny údajov v bibliografickom či holdingovom formáte MARC 21, ktoré gestoruje Kongresová knižnica USA.

Jazyková skladba SKP báza obsahuje údaje o periodikách vydaných v 59 jazykoch. Periodiká v slovenčine predstavujú takmer 23 % z celkového objemu databázy, ale najpočetnejšiu skupinu predstavujú časopisy v angličtine. Časopisy v jazyku anglickom, slovenskom, nemeckom a českom tvoria 74,6 % záznamov. Zastúpené sú však aj mnohé ďalšie jazyky, okrem jazykov európskych aj pre nás často exotické jazyky – japonský, azerbajdžanský, turecký, mongolský a pod.

sedlac4.jpg (26742 bytes)
Obr. č. 4

sedlac5.jpg (43908 bytes)
Obr. č. 5


Teritoriálna štruktúra SKP

V SKP sú zastúpené časopisy zo 76 krajín. Časopisy slovenskej proveniencie zaberajú viac ako štvrtinu bibliografických záznamov, časopisy z ČR temer
17 %, SRN – 11 %, USA – 9,3 % a Veľkej Británie 5,2 %, ostatné krajiny sa pohybujú pod úrovňou 5 %.

sedlac6.jpg (45031 bytes)
Obr. č. 6

Súčasťou SKP sú aj elektronické periodiká (aj keď v menšej miere). URL adresu obsahuje 570 záznamov.

Webovská prezentácia SKP na adrese http://skp.ulib.sk, resp. na adrese Slovenskej knižnice www.kis3g.sk, poskytuje možnosť rôznych rešerší, ktoré sú uľahčené používaním jednotného prístupu k tvorbe záznamov, jednotných selekčných systémov – jednej verzie MDT a voľne tvorených predmetových hesiel, ale predsa centrálnou redakciou SKP čiastočne regulovaných a zjednocovaných. Dotazy možno rôzne formulovať, využívať registre názvov, predmetových hesiel, znakov MDT, vydavateľov, využívať hľadanie podľa kódov jazykov a krajín, využiť filtre na tieto účely alebo na obmedzenie na vyhľadávanie v záznamoch jednotlivých inštitúcií. Holdingové údaje obsahujú názov inštitúcie, informáciu o rokoch/ročníkoch periodika v inštitúcii, spôsobe výpožičky (absenčne, prezenčne), príp. upozornenie na neúplnosť ročníkov či iné špecifiká. K holdingom sú pripojené informácie o každej inštitúcii, vytvárané na základe bázy Adresár knižníc, obsahujúce základné informácie o danej inštitúcii – potrebné kontakty vrátane linky na jej webovú stránku a online katalóg (ak existuje), v ktorom možno zistiť dostupnosť dokumentu a podľa situácie aj objednať výpožičku. Rozloženie holdingových záznamov vo webovom zobrazení je však omnoho menej prehľadné ako v systéme ALEPH. Pri väčšom počte vlastníckych inštitúcií zaberá veľkú plochu, neposkytuje jasný a komparatívny obraz rokov/ročníkov periodika v knižniciach. Vďaka samostatnému číslovaniu inštitúcií sú údaje v SKP aj v systéme Virtua radené podľa sigiel zohľadňujúcich miesto, lokalitu a typ inštitúcie.

Používateľ môže (služby SKP):

  • identifikovať hľadaný časopis/seriál, prezerať údaje v abecedne usporiadaných indexoch (registroch) zoradených podľa názvu periodika, korporácie zodpovednej za vydanie periodika, predmetového hesla, znaku MDT, signatúry (označenie miesta uloženia v danej inštitúcii),
  • vyhľadávať pomocou tzv. rýchleho vyhľadávania, podľa kľúčových slov,
  • súčasne vyhľadávať v katalógoch viacerých inštitúcií v multidatabázovom vyhľadávaní,
  • využívať špecializované, expertné vyhľadávanie použitím stanovených kategórií vyhľadávania a logických operátorov,
  • zužovať, filtrovať vyhľadávanie pomocou kódov krajín vydania, jazykov dokumentu, rokov vydania, príp. použiť filtre lokácií, t. j. vyhľadávať záznamy periodík, ktoré vlastní jeho materská knižnica, resp. knižnice jemu najbližšie,
  • zistiť o časopise potrebné bibliografické údaje,
  • zistiť inštitúcie, ktoré časopis vlastnia vo svojich zbierkach,
  • vybrať si vlastnícku knižnicu podľa svojich potrieb (dostupnosť) a jej adresovať svoju požiadavku na sprístupnenie dokumentu,
  • získať o knižnici potrebné údaje vrátane informácií o poskytovaní služieb, MVS, e-mailovom a telefonickom kontakte, webovej adresy a prejsť plynule na webovú stránku vybranej knižnice, alebo jej online katalógu, ak je vystavený na internete, a v ňom pokračovať napr. objednávkou časopisu na štúdium,
  • údaje zobraziť na webovej stránke vo viacerých formátoch, z ktorých “úplný formát” poskytuje dostatok informácií a linku na elektronickú formu časopisu, ak existuje,
  • uložiť si vyhľadané údaje v zvolenom formáte do vlastného počítača, resp. poslať e-mailom,
  • pre registrovaných čitateľov UKB je pripravená možnosť objednať si časopis na štúdium do študovne periodík v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Okrem toho webová stránka SKP ponúka

a) možnosť prechodu do:

  • adresára knižníc SR,
  • do národného registra ISSN,
  • do databázy elektronických periodík EZDB,
  • do na stránku “Slovenská knižnica”, kde figuruje aj SKP,
  • do lokálneho katalógu Univerzitnej knižnice v Bratislave;

b) doplňujúce informácie o SKP a možnostiach vyhľadávania (Pomoc).

Knižniciam súborný katalóg periodík ponúka:

  • preberanie záznamov pomocou protokolu Z39.50,
  • každoročné vyhotovenie zoznamu periodík danej inštitúcie spolu s rokmi odberu,
  • účasť na tvorbe a aktualizácii bibliografických a holdingových údajov v SKP formou kooperatívnej katalogizácie pomocou klientskeho programu systému VIRTUA,
  • aktualizáciu údajov v báze Adresár knižníc cez formulár na webovej stránke UKB.

Kooperatívna katalogizácia (spoločne využívaná či koordinovaná katalogizácia, copy cataloguing, shared cataloguing), ktorá zvyšuje efektívnosť katalogizácie, dáva možnosť vzájomného preberania dát, prebieha v SKP od roku 2002. Do roku 2007 sa na nej podieľalo 17 knižníc s rôznymi automatizovanými systémami. Po zmene na systém Virtua sa technické možnosti kooperácie na škodu SKP i kooperujúcich inštitúcií zúžili. Obmedzili sa iba na použitie klienta systému Virtua. Napriek tomu sa v priebehu roku 2007 spolupráca dobre rozvinula. Knižnice KIS3G využívali možnosť preberania “svojich” záznamov zo SKP do súbornej bázy Slovenská knižnica a pritom vytvárali a aktualizovali záznamy aj v SKP. Celkove sa do práce v SKP aktívne zapojilo 12 knižníc, z toho 4 mimo systému KIS3G. Pozitívny trend sa zastavil začiatkom roku 2008, keď súborná báza “Slovenská knižnica” prešla do novej v48 verzie systému Virtua. Ukázalo sa, že nižšia a vyššia verzia systému Virtua nie sú medzi sebou kompatibilné a na prácu v nich nemožno použiť jeden pracovný klientsky program.

Status dokumentu, výpožičná činnosť

V katalógoch, ktoré slúžia súčasne ako súborné i lokálne, je poskytnutie údajov o dostupnosti dokumentov v zásade nevyhnutné, ak knižnica chce realizovať výpožičnú činnosť automatizovane. V súborných katalógoch, ktoré nemajú funkciu lokálnych katalógov, je táto informácia a s ňou spojená výpožičná (absenčná
i prezenčná, MVS) činnosť riešená rôzne:

  • pripojením doplnkovej informácie o vlastníckej inštitúcii a jej službách s e-mailovým kontaktom, telefónnymi číslami, linkou na webovú stránku knižnice a jej katalógu, čo je prípad SKP,
  • prelinkovaním buď priamo na záznam dokumentu v lokálnom katalógu,
  • prepojením na katalóg inštitúcie ako celok.

Prevažná väčšina knižníc sprístupňuje zbierky periodík iba (alebo z veľkej časti) prezenčne. V situácii, keď katalógy periodík buduje iba málo knižníc, je užitočná informácia o existencii a lokalizácii hľadaného titulu a ročníka časopisu aj bez možnosti MVS priamo cez súborný katalóg (v prípade periodík ide o kópie článkov, výpožičky celých čísel a ročníkov periodík sú málo obvyklé). SKP vo svojej súčasnej podobe nemá možnosť implementovať funkciu MVS, resp. využiť zadávanie žiadaniek do vybraných knižníc pomocou doplnkového programového riešenia, ako to poskytuje napr. súborný katalóg ČR. SKP zachováva princíp dôležitosti a priority informácie o lokalizácii dokumentu podobne ako významný a veľký nemecký súborný katalóg periodík ZDB – Zeitschriftendatenbank, na ktorom dlhodobo participuje množstvo knižníc neposkytujúcich medziknižničnú výpožičnú službu – MVS, resp. neposkytujúcich MVS pri vybraných tituloch časopisov. Situáciu v poskytovaní medziknižničných výpožičiek sledoval aj spomínaný prieskum. Z 210 respondentských knižníc až 55 uviedlo, že MVS neposkytujú – špecializované knižnice (32), kde je to do istej miery pochopiteľné, akademické knižnice (10), ústavy SAV (6), regionálne knižnice (6), z nich väčšina zapojených do KIS3G a dokonca aj jedna vedecká knižnica, ktorá tiež pracuje v systéme Virtua v SNK. Táto situácia môže byť spôsobená nedostatočným technickým vybavením na tieto služby, resp. pri menších knižniciach aj nedostatočnou pracovnou kapacitou. Preto tieto knižnice nemožno zatracovať a vylučovať ich napr. zo všetkých súborných katalógov. Nebolo by to účelné, pretože informácie o ich zbierkach sú aj tak cenné a v mieste svojho pôsobenia používateľom služby poskytujú.

Adresár knižníc ako doplnková báza sprevádza systém súborného katalógu periodík od jeho počiatkov. Spoločne s ním prešiel od klasickej tlačenej podoby až do online databázy. Až do prechodu SKP do systému Virtua vždy pracoval v rovnakom automatizovanom systéme. Systém Virtua neposkytol vhodné riešenie, iba nevýhodné spojenie s bázou údajov SKP. Virtua totiž nedovoľuje vytvárať skutočné logické bázy s autonómnou štruktúrou dát, čo v systéme ALEPH bolo bežné. Preto adresár zatiaľ pracuje v systéme ALEPH a jeho budúcnosť je stále otvorenou, ešte nedoriešenou otázkou. Na rozdiel od SKP si zachováva aj tradičnú tlačenú formu. Univerzitná knižnica v Bratislave vydáva v dvojročných intervaloch adresár aj tlačou6.

Adresár knižníc sa stal dôležitým prostredníkom medzi SKP a lokálnymi službami, ale má hodnotu aj ako samostatná databáza. Obsahuje údaje o vyše 700 inštitúciách SR a poskytuje bohatú paletu informácií, v ktorých možno vyhľadávať podľa mnohých selekčných hľadísk.

sedlac7.jpg (46297 bytes)
Obr. č. 7

Využívanie SKP

Štatistika využívania súborného katalógu periodík za 1. polrok 2008 evidovala:

  • 13 521 návštevníkov stránky SKP,
  • 34 004 návštev,
  • 176 814 prezretých stránok.

Celkový obraz využívania SKP dotvára poskytovanie informácií z SKP najmä e-mailom, ktoré využívajú koncoví používatelia i knihovníci, pre ktorých je táto forma získavania informácií výhodnejšia. Informačnú činnosť vrátane poskytovania rešerší z SKP, ale aj z iných informačných zdrojov, zabezpečuje odbor súborných katalógov UKB.

Internet zmenil všetko, teda aj využívanie SKP a iných knižničných katalógov, pretože poskytol množstvo rôznorodých kvalitných i nekvalitných zdrojov informácií a výrazne ovplyvnil správanie používateľov. Využívanie katalógov postupne klesá. Dnešný používateľ chce všetko rýchlo a jednoducho. Je všeobecne známe napr. o vysokoškolských študentoch, ktorí predstavujú vo vedeckých knižniciach najpočetnejšiu skupinu používateľov, že informačný prieskum nezačínajú v knižničnom katalógu či v knižničnom webe.

Komfort a diskomfort používateľov

Z hľadiska používateľov je dôležitejší oveľa viac obsah a záber katalógu/databázy ako softvér, informačné technológie či rôzne protokoly. Používatelia chcú získať informácie bez väčšej námahy, bez špeciálneho zaškoľovania do funkcií automatizovaného systému a v konečnom dôsledku aj bez poznania všetkých databáz, ktoré obsahujú to, čo potrebuje.

Problémom je pre nich ovládanie rôznorodej stratégie rešeršovania. Preto radšej siahajú po často nekvalitných, voľne dostupných informáciách na internete. Používatelia chcú mať prístup s čo najmenšou námahou a čo najrýchlejšie. Vyžadujú aj flexibilnosť pri prezentácii rešeršných výsledkov. Tieto parametre sú priamo úmerné nielen kvalite automatizovaného systému, ale aj spôsobu jeho použitia a naplnenia. Katalógy obsahujúce množstvo multiplicitných dát rôznej úrovne (tzv. dirty – špinavé databázy), doplnené nekvalitným obsahom holdingových záznamov a na množstvo obrazoviek rozloženou prezentáciou dát, sú odstrašujúcim príkladom. Vyžadujú od používateľa nesmiernu vytrvalosť a čas na množstvo prezerania obrazoviek/stránok a s tým súvisiacich nekonečných klikaní, ktoré veľmi často neprivedú k žiadanej informácii. Pri zobrazení viacerých výsledkov obvykle pozrú prvých desať. Takže už nie sme ani prekvapení, keď používatelia povedia, že knižničný katalóg je zložitý, resp. nepotrebujú našu pomoc pri vyhľadávaní (v skutočnosti je to naopak). Pritom trávia hodiny v internetových študovniach pri surfovaní po internete, ku ktorému prístup platia knižnice. Nakoniec sa uspokoja s málom, čo tam nájdu.

Je nádej, že nová generácia katalógov v budúcnosti prinesie nový interface, viac “user friendly”. Ale aj teraz možno urobiť niečo v prospech používateľov a súčasne aj knižníc. Odstrániť skryté bariéry spočívajúce napr. v tom, že používatelia často nerozumejú našej terminológii – vyhľadávajte v registri, prezerajte indexy, kľúčové slová zo záhlavia, expertné vyhľadávanie, ISSN, ISBN, štandardné čísla, korporácia, geografický kód, názov zdroja, prezenčne, absenčne, holdingy, lokácie atď.

Čo by sme mohli urobiť v najbližšom čase bez väčšej námahy a nákladov? Predovšetkým pozrieť sa na katalóg očami používateľa, opustiť knihovnícky “žargón” a urobiť jednoduchší interface katalógov, upraviť označovanie polí, prístupov a ich názvy, prezrieť všetky údaje týkajúce sa vyhľadávania, všetky správy, všetky polia, zobrazovania, chybové správy, pomocné texty a obrazovky, upraviť ich a zjednodušiť. Využiť pritom názor používateľov, vytvoriť testovacie skupiny napr. zo študentov i knihovníkov, vyhodnotiť ich zistenia a výsledky použiť na zmenu interface katalógov. Pravda, čo je pevne zakódované v systéme, to nezmeníme. Využiť také nástroje, ako je napr. Primo (produkt Ex Librisu), ktoré pomáhajú používateľom nájsť a získať informáciu, ktorú potrebujú, podporujú one-step objavovanie a šírenie miestnych i vzdialených zdrojov informácií a možnosť ich integrovať do inštitucionálnych portálov, systémov.

Nákladnejším, ale veľmi potrebným prostriedkom zvyšovania dostupnosti informácií (a tým aj využívania katalógov) sú portálové riešenia, informačné brány podporené unifikáciou dát, jedinečnými identifikátormi, otvorenosťou rozhraní a metaprehliadačmi, ktoré agregujú výsledky a umožňujú ďalšie spracovanie získaných výsledkov. V nich obsiahnutý princíp jedného prístupu, možnosť použiť jedno rozhranie na vstup do viacerých báz/katalógov a iných informačných zdrojov najviac vyhovuje používateľským potrebám. Je to aj prístup k riešeniu heterogénnosti používaných automatizovaných systémov za predpokladu dodržania princípov interoperability. Existujúcu heterogénnosť systémov implementovaných v knižniciach (ARL, Clavius, Proflib, Dawinci, ALEPH, Daimon , Virtua, OLIB, Winisis, Tinlib, Libris, KIS MASK a rôzne vlastné systémy) nemožno ignorovať a treba s ňou pri modifikácii informačnej infraštruktúry počítať. Riešením určite nie je striktne centralistický princíp založený na zásade jedinej bázy, v ktorej sa má “zísť” väčšina knižníc a tu si budovať “svoj” lokálny katalóg.

Viaceré krajiny princíp jediného prístupu napr. ku katalógom už vyriešili – buď použitím informačnej technológie typu informačná brána (napr. Česko), alebo aj prostredníctvom súborného katalógu spájajúceho v sebe účelne centralizovanú i virtuálnu formu (napr. Poľsko v systéme Virtua). Niektoré slovenské snahy o vytvorenie informačných brán sú pozitívnym javom, ale zatiaľ sú obmedzené inštitucionálne a nedosahujú parametre medzinárodne overených technológií. Záujem knižníc o portálové riešenie je značný. Z účastníkov prieskumu až 82 % inštitúcií vlastniacich automatizovaný katalóg prejavilo takýto záujem. Prieskum však súčasne ukázal aj istý deficit v uplatňovaní medzinárodných štandardov, bibliografických. formátov a katalogizačných pravidiel, kde je situácia menej ružová a treba ju urýchlene riešiť.

Prepojenie knižníc, ich katalógov vrátane súborných katalógov a iných dostupných zdrojov prostredníctvom jednotného používateľského rozhrania možno považovať za rozhodujúcu úlohu najbližšieho obdobia. Od jej zvládnutia sa bude odvíjať spokojnosť používateľov a v závislosti od toho aj postavenie knižníc v spoločnosti. S riešením takto formulovanej úlohy počíta aj stratégia rozvoja knihovníctva do roku 20137, ale bez určenia konkrétneho riešiteľa a vymedzenia finančných prostriedkov.

Záver

Rozširovať a skvalitňovať informačný systém súborného katalógu periodík ako základný informačný zdroj o dostupnosti periodík v knižniciach SR a nástroj kooperatívnej katalogizácie.” 8

Úloha pre najbližšie obdobie je jasná. Dlhoročné skúsenosti a poznatky z prieskumu, ktoré poskytujú pomerne ucelený obraz o situácii v oblasti tvorby a spracovania fondov periodických dokumentov v knižniciach SR, využívania automatizovaných systémov a informačných zdrojov, dovolia postupovať cielene pri rozširovaní kooperatívnej katalogizácie, organizovaní odborných podujatí a metodickej pomoci. Zo získaných údajov vyplýva, že prístupu knižníc k spracovaniu periodických dokumentov treba venovať zvýšenú pozornosť a zintenzívniť metodické pôsobenie v celej šírke (od akvizície, cez spracovanie po využívanie informačných zdrojov). Záujemcov o kooperatívnu katalogizáciu v SKP bude UKB naďalej informovať o podmienkach a školiť na prácu s klientom Virtua v SKP. Pre kooperatívnu katalogizáciu je však prvoradé dosiahnutie jednotnej verzie systému Virtua, čo v dobe distribúcie tohto čísla už možno bude. Súčasne však máme informácie, že vyššia verzia systému Virtua (48) je menej kvalitná a nedovoľuje použiť už vypracované doplnky – napr. “vizitky” umožňujúce prepojenie sa do webových stránok vybranej inštitúcie priamo z SKP. To bude krok späť.

Súborný katalóg periodík je jeden z kamienkov v mozaike informačných zdrojov vytváranej knižnicami SR. V priebehu rokov sa prispôsoboval potrebám a požiadavkám používateľov, medzinárodným štandardom, daným možnostiam a automatizovaným systémom. V poslednom období sa prispôsobil systému Virtua, aplikuje centrálne spracovanie s istou mierou kooperatívnej katalogizácie.

So súborným katalógom na večné časy?

Iste nie. Vývoj vo svete smeruje inam. Krajné názory hovoria o potrebe zrušenia, ba priam absolútnej nepotrebnosti informačných zdrojov typu katalóg, t. j. vrátane bibliografií už v súčasnosti a o ich náhrade internetovými zdrojmi. Napriek tomu aj vo vyspelých krajinách majú súborné katalógy typu SKP stále svoje miesto. Zatiaľ veríme na možnosť vzájomnej koexistencie rôznych informačných zdrojov, ale aj na postupnú zmenu v prospech virtuálnych katalógov a iných zdrojov. Bolo by predsa naivné domnievať sa, že SKP bude večným informačným zdrojom o periodikách.

Čaká nás ťažká úloha – obhájenie a rozvoj činnosti a služieb knižníc, priblíženie sa používateľom a ich predstavám. Okrem prehodnotenia smerovania v oblasti súborných katalógov bude potrebné napr. zvládnuť nové pravidlá katalogizácie – RDA9, o ktorých sa v zahraničí usilovne diskutuje, organizujú sa semináre, no u nás sa zatiaľ diskusia nerozvinula. Preto považujeme za účelné obnoviť oficiálne platformy, ktoré sa akosi ”odmlčali” – Ústredná knižnica rada a Koordinačná rada pre súborný katalóg SR. Rozhodovanie o závažných otázkach slovenských knižníc vyžaduje celoštátnu platformu. Na šťastie knižníc zostáva tu a aktívne pracuje Slovenská asociácia knižníc, ktorá je však dobrovoľné a otvorené záujmové združenie verejne prístupných knižníc. Problematika katalogizácie, katalógov si vyžaduje celoštátne riešenia bez ohľadu na používaný automatizovaný systém. Preto by bolo určite vhodné vytvoriť celoštátnu skupinu, komisiu pre otázky katalogizácie, opätovne rozvinúť užšiu spoluprácu, aktívnu odbornú a aj polemickú diskusiu, a to nielen v rámci knižníc zapojených do KIS3G.

Knižnice ako sociálne a kultúrne inštitúcie majú podporovať rozvoj a existenciu informačnej infraštruktúry krajiny aj kvalitnými informačnými zdrojmi vyhovujúcimi potrebám používateľov. Znamená to zmierniť tak technologické ako aj humanitné disproporcie v oblasti knihovníctva10, pritom využiť a vhodne skĺbiť existujúci potenciál knižníc v oblasti dokumentového bohatstva s kvalitnými informačnými technológiami vo sfére ešte celkom nezničeného fenoménu vzájomnej spolupráce a stále vysokej miery “mentálnej” interoperability slovenských knihovníkov. To je v plnej miere zakomponované aj v stratégii rozvoja knihovníctva do roku 2013. Skúsme tieto zámery nielen deklarovať, ale aj skutočne naplniť spoločným úsilím a zvýšením úrovne vzájomného rešpektovania sa a akceptovania požiadaviek našich používateľov.

 

 

1 CEZL – Celoštátna evidencia zahraničnej literatúry ; ASSKP – Automatizovaný systém súborného katalógu periodík ; KZP – Katalóg zahraničných periodík ; SKP – Súborný katalóg periodík

2 Do r. 1993 vyše tisíc československých knižníc

3 Do r. 2000 bola v platnosti vyhláška č.110/1965 Zb. o evidencii zahraničnej literatúry, ktorý ukladala UKB povinnosť budovať súborné katalógy v celoštátnom meradle.

4 Zákon č. 183/2000, par.

5 Roku 2003 získal projekt SKP ocenenie medzinárodnej konferencie INFORUM v Prahe.

6 Adresár knižníc a informačných inštitúcií SR. - Bratislava : UKB 2008. - 285 s.

7 Úloha 1.2.7 Riešiť virtuálne prepojenie a využívanie katalógov a informačných zdrojov v heterogénnych systémoch v knižniciach, archívoch, univerzitách, múzeách, výskumných pracoviskách s cieľom dosiahnuť väčšie zblíženie a súčinnosť všetkých pamäťových inštitúcií.

8 Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013 schválená uznesením vlády SR č. 943 zo 7. 12. 2007, Strategická úloha č. 1 Informatizácia knižníc, cieľ 1.2, priorita 1.2.6

9 Resource Description and Access

10 Bellérová, B.: Informačné systémy a my. In ITlib. Informačné technológie a knižnice, č. 2 (2008), s. 3. ISSN 1335-793X.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR