Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Katalogizácia v knižnici 2.0

Autor: Jarmila Majerová
Číslo: 1/2008 - Knižnica 2.0
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Príspevok prináša základné tézy o katalogizácii v prostredí knižnice 2.0, ktoré sa môžu stať východiskom pre širšiu diskusiu odborníkov, ale aj  verejnosti, ktorá v budúcnosti čoraz aktívnejšie zasiahne do diania knižníc. 

Myšlienka knižnice 2.0 predstavuje výrazný paradigmatický posun v spôsobe, ako nazerať na knižničné služby. V rámci nich je kľúčová využiteľnosť, interoperabilita a flexibilita knižničných systémov. Knižnica 2.0 je zároveň o „vtiahnutí“ používateľa do katalogizačného spracovania prostredníctvom procesu tagovania a aj o zvýšení transparentnosti knižnice na webe. Takáto knižnica by mala byť knižnicou humánnou a používateľsky orientovanou. Tieto základné tézy ovplyvnia výzor našich systémov, našej webovej prezentácie i našich základných postojov. Základným východiskom je vrátiť knižnici jej používateľov, a to tým, že sa knižnica opätovne stane relevantným miestom, ktoré dokáže splniť ich každodenné potreby a požiadavky.

Teória knižnice 2.0 obsahuje štyri základné prvky:

  • je používateľsky orientovaná – používatelia sa zúčastňujú na tvorbe obsahu a služieb, ktoré knižnica prezentuje prostredníctvom webu. Konzumácia a tvorba obsahu je taká dynamická, že veľakrát nie je možné odlíšiť úlohy knihovníka a používateľa.
  • poskytuje multimediálne informácie – zbierky a služby knižnice 2.0 obsahujú vizuálne a zvukové súčasti.  Hoci sa táto skutočnosť často neuvádza ako funkcia knižnice 2.0, je nutné s ňou počítať a brať ju do úvahy.
  • je bohatá zo spoločenského hľadiska – webová prezentácia knižnice obsahuje prezentáciu používateľa. Obidve predstavujú synchrónny (IM) aj asynchrónny (wiki) spôsob komunikácie medzi používateľmi a medzi používateľom a knihovníkom.
  • je inovatívna pre komunity – toto je azda najdôležitejší aspekt knižnice 2.0. Spočíva v podstate knižnice ako komunitnej služby, ktorá reaguje na zmeny v komunitách. Ide nielen o zmeny vnútri knižníc, ale knižnica musí umožniť používateľom zmeniť knižnicu. Znamená to kontinuálnu zmenu služieb, nájsť nové spôsoby vyhľadávania a využívania informácií.

Ako existencia knižnice 2.0 ovplyvní katalogizáciu? Sú knižnice pripravené na nový spôsob katalogizácie, ktorý bude výsledkom práce profesionálov i „laikov“? Budú  katalogizátori v takom zmysle, ako ich poznáme dnes, ešte vôbec potrební?

Katalogizácia súčasná i budúca

Pokiaľ hovoríme o jednom zo základných a zároveň tradičných knižničných procesov, o katalogizácii, nemôžeme vynechať problematiku štandardov a štandardizácie spracovania dokumentov. Štandardy precízne (a vari aj trocha rigidne) predpisujú, čo a ako katalogizovať. Katalogizácia alebo spracovanie zbierok nebolo vymyslené pre potešenie knihovníkov, ale s ohľadom na potreby verejnosti. Výsledkom práce katalogizátorov je sprístupnenie informácií o knižničných zbierkach prostredníctvom katalógu (klasického alebo elektronického), ktorý umožňuje používateľovi vyhľadávať, vyberať a identifikovať z množiny metaúdajov presne to, o čo má záujem. Aby bol používateľ úspešný pri uspokojovaní svojej požiadavky, musí katalogizátor používať štandardné nástroje na zaznamenanie údajov o jednotkách (zdrojoch) knižničnej zbierky. Vývoj katalogizačných štandardov vo väčšej či menšej miere zdôrazňoval unifikáciu a jednoznačnosť zaznamenávania údajov a výsledkom ich používania bolo sprístupnenie relevantných informácií. Ani dnes tomu nie je inak. No v súvislosti s novými možnosťami, ktoré knižniciam prináša web 2.0, sa nanovo musíme venovať problematike filozofie a obsahu katalogizačných štandardov, aby zodpovedali požiadavkám doby.

Revízia katalogizačných princípov, tvorba medzinárodne akceptovateľných katalogizačných pravidiel a hľadanie nových možností a spôsobov indexovania (vecného spracovania) dokumentov – to sú všetko dôkazy o tom, že knihovnícka komunita nielenže zachytila tieto trendy, ale ich aj dynamicky rieši.

Katalogizácia z hľadiska obsahu pokrýva tri základné oblasti (ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré sa viažu na slovenskú katalogizačnú prax):

  1. menné spracovanie (popisná katalogizácia)

Nové katalogizačné pravidlá, ktorých filozofia presne zapadá do rámca najmenej dvoch  základných prvkov knižnice 2.0 – sú používateľsky orientované a schopné popísať analógové a digitálne zdroje, čo oceníme najmä z hľadiska rozmachu projektov masovej digitalizácie – si začínajú získavať svojich priaznivcov a ako to už býva pri zrode niečoho nového, aj svojich odporcov. Naďalej však zostanú dôležitým nástrojom práce katalogizátorov. Budú nahrádzať súčasne používané Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR2).

  1. vecné spracovanie (indexovanie)

Vecné spracovanie sa realizuje prostredníctvom viacerých   prvkov: riadené slovníky (tezaury), súbory autorít (predmetových hesiel), klasifikačné schémy (MDT) a metódy klasifikácie zbierok knižnice podľa obsahu (metóda Konspektu). Projekty z tejto oblasti, ktoré sa riešia na medzinárodnej úrovni (napr. Európska knižnica, Európska digitálna knižnica – Europeana), silno zdôrazňujú princíp multilingválnosti prístupových (selekčných) prvkov pri zachovaní národnej identity a princíp orientácie na používanie tematických tezaurov pri indexovaní. V tejto súvislosti sa úloha klasifikačných schém posúva do roviny „jazyka“, ktorý zabezpečí prepojenie multilingválnych výrazov.

  1. súbory autorít (ich tvorba a aplikácia)

V tejto oblasti sa pripravuje medzinárodný projekt – VIAF (Virtuálny medzinárodný súbor autorít) pre autority osobných mien a mien korporácií. Jeho filozofia spočíva v tom, že národné súbory menných a korporatívnych autorít sa stanú jeho virtuálnou súčasťou a kedykoľvek bude možné príslušnú národnú autoritu použiť pri katalogizácii.

Katalogizačné pravidlá určujúce prvky – metadáta – a spôsob ich zaznamenania i naďalej zostanú doménou profesionálov – teda katalogizátorov. Ich používanie bude mať za následok novú štruktúru bibliografických databáz, ktorá sa priblíži potrebám používateľa a zároveň zjednoduší a zefektívni prácu katalogizátorov.

Iná situácia nastane v oblasti vecného spracovania. Ukazuje sa, že práve tu budú používatelia aktívne vstupovať do procesu katalogizácie, a to prostredníctvom spoločenského tagovania (social tagging) alebo jednoducho tagovania. Tagovanie je atribútom webu 2.0 a jeho najznámejšiu aplikáciu predstavujú wiki-encyklopédie. Princípom tagovania je pridávanie alebo modifikácia existujúcich textov, článkov alebo hesiel (deskriptorov), ktoré vykonáva používateľ v určitom definovanom rozhraní s cieľom „vlastnej“ klasifikácie nájdených  jednotiek, prípadne s cieľom informovania o zdrojoch rovnako zameraných používateľov.   Príkladom tagovania v zbierkotvornej inštitúcii (múzeum) je projekt Steven dostupný na adrese http://www.steve.museum.

V tejto súvislosti už nemožno hovoriť o riadených slovníkoch tak, ako ich pozná katalogizačná prax, ale o folksonómiách („ľudové taxonómie“), ktoré primárne vytvára a využíva používateľ, ale ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre vecných katalogizátorov pri výbere vhodných pojmov na vyjadrenie obsahu.

Tagovanie sa stane tým prvkom, ktorý výrazne ovplyvní katalogizáciu v knižnici 2.0. Dnes je ešte pomerne ťažké jednoznačne vymenovať pozitíva alebo negatíva tejto novej dimenzie, a preto už  v predstihu budeme musieť uvažovať o dosahu a súvislostiach, ktoré so sebou prinesie. A to nielen v kontexte katalogizácie, ale vo všetkých procesoch knižnice.        

Do celkového kontextu práce katalogizátorov zapadá ďalší štandard (formát na zápis, resp. výmenu bibliografických údajov), ktorého základná filozofia zostane zrejme nezmenená. I naďalej bude potrebné údaje štruktúrovať tak, aby používateľ dostal príležitosť nájsť a identifikovať požadovaný dokument na základe rôznych selekčných kritérií. Pritom však nemusí byť potrebné, aby katalogizátori takéto údaje zaznamenávali spôsobom, ktorý poznáme dnes, t. j. zápisom do pomerne zložito štruktúrovaného formátu. Katalogizácia 2.0 bude možno aj o tom, že sa konkrétny KIS  bude knihovníka „pýtať“ na údaje bez toho, aby katalogizátor uvažoval o tom, či ide o údaj pre pole 245 alebo 300. Vyznieva to možno ako fikcia, ale všetko treba vidieť v súvislostiach. Technológie totiž napredujú tak dynamicky, že v nie príliš ďalekom časovom horizonte sa táto fikcia stane realitou.

Záverom

Jednoznačne odpovedať na uvedené otázky nie je jednoduché. Príspevok viac-menej načrtáva budúci vývoj katalogizácie, a preto sa len sčasti dotýka konkrétnych skutočností a „ako to možno bude vyzerať“, keď sa do praxe aplikuje knižnica 2.0. Implementácia technologických možností webu 2.0 do činnosti knižníc ovplyvní nielen samotné knižnice, ale napríklad aj producentov knižnično-informačných systémov, pretože KIS predstavujú najsilnejší podporný nástroj na realizáciu knižnice 2.0.

Tém o budúcnosti katalogizácie a o tvári elektronických katalógov je, ako vidíme, nadostač. Predpokladám, že sa k nim vrátime na rôznych fórach, ktoré budú mať za úlohu „vymodelovať“ nové spôsoby práce knihovníkov.

 

Použitá literatúra

1. CRAWFORD, W. 2006. Library 2.0 and „Library 2.0“. In Cites & Insights. Vol. 6, 2006, No. 2, pp. 1-32.
    Dostupné na: <http://cites.boisestate.edu/civ6i2.pdf>

2. MANESS, J. M. 2006. Library 2.0 Theory: Web 2.0 and its implications for libraries. In Webology. Vol. 3, 2006, No. 2. [online]. [cit. 2008-02-10].
    Dostupné na: <http://www.webology.ir/2006/v3n2/a25.htm>

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 1

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR