Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Sémantická interoperabilita IS pre oblasť kultúry

Autor: Erik Kriššák 1
Číslo: 1/2007 - Interoperabilita
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Interoperabilita

Snahy o zachovanie kultúrneho dedičstva so sebou prinášajú nové a nové výzvy. Jednou z nich je aj otázka interoperability informačných systémov určených na katalogizovanie, uchovávanie, ochranu a sprístupňovanie našej rôznorodej a bohatej kultúrnej minulosti a súčasnosti.

Interoperabilita ako taká je chápaná rôzne. V podstate ju možno definovať ako “schopnosť systému alebo produktu pracovať s inými systémami alebo produktmi bez potreby vynaložiť zvláštnu námahu zo strany používateľa. Interoperabilné systémy sú schopné navzájom komunikovať, vymieňať si informácie” (What Is, 2006). Norma CRM (Conceptual Reference Model – Koncepčný referenčný model) definuje interoperabilitu ako “schopnosť rôznych informačných systémov komunikovať časť svojho obsahu, t. j. že si dva systémy môžu vymieňať informácie a/alebo je možné pristupovať k systémom jednou metódou” (ISO 21127, 2006). Z uvedených definícií vyplýva, že jej podstatou je komunikácia. Aby sa systémy mohli “dorozumievať”, musia používať rovnaký jazyk a rovnakú syntax. Preto sa rozlišuje syntaktická a sémantická interoperabilita. Syntaktická interoperabilita zabezpečuje kompatibilné kódovanie údajov a prístupových protokolov a sémantická interoperabilita zabezpečuje, že každý systém spracúva údaje v súlade s predpokladaným zámerom. Okrem týchto dvoch druhov sa rozlišuje ešte aj organizačná interoperabilita, ktorá spočíva v “definovaní cieľov činnosti, modelovaním pracovných procesov a spoluprácou subjektov, ktoré si vymieňajú informácie” (European Comission, 2004).

Otázkam interoperability sa na medzinárodnej úrovni venuje veľká pozornosť. V rámci Európskej únie sa táto problematika zaradila medzi prioritné oblasti. Boli predstavené koncepty riešenia interoperability, ako je napr. Európsky rámec pre interoperabilitu (http://ec.europa.eu/idabc/servlets/Doc?id=19528). Veľká pozornosť sa jej venuje aj v rámci tzv. e-governmentu, napríklad iniciatíva Európskej informačnej spoločnosti (http://europa.eu.int/information_society/activities/egovernment_research/focus/interoperability/index_en.htm) alebo anglická iniciatíva Rámec interoperability e-governmentu (http://www.govtalk.gov.uk/schemasstandards/egif_document.asp?docnum=949). V Slovenskej republike je táto problematika na národnej úrovni riešená v rámci národnej informačnej stratégie v Národnej správe o kultúrnej politike (http://www.culture.gov.sk/main/index.php3?ida=504).

Obsah a jeho význam ako podstata znalostnej ekonomiky

Medzinárodné i národné legislatívne prostredie rámcovo vytvára podmienky pre organizačnú interoperabilitu. Takisto väčšina kultúrnych organizácií má vo väčšej alebo menšej miere vybudovanú technologickú infraštruktúru a rovnako sa budujú aj jednotlivé informačné systémy. Najväčším problémom, ktorý sa dostal do popredia v súvislosti s tzv. znalostnou ekonomikou, je samotný obsah, t. j. uchovávanie, sprístupňovanie a využívanie digitálneho obsahu.

S digitálnym obsahom súvisí jeho vytváranie (digitalizácia), uchovávanie (digitálny archív), spravovanie (digitálna knižnica) a využívanie (prezentácia). Každá z týchto oblastí je zložitým problémom vyžadujúcim si osobitný prístup. Z hľadiska sémantickej interoperability je dôležité spracúvanie digitálnych objektov, ich popis, respektíve katalogizácia. Vznikajú súbory metaúdajov a záznamov o diele, ktoré predstavujú základný nástroj na využitie a integráciu rôznorodých báz údajov. O metaúdajových štruktúrach sa v knižnično-informačnom prostredí diskutuje už dlhý čas, absentuje však diskusia o štandardoch a štruktúrach v širších kultúrnych súvislostiach. Unifikácia základných popisných štruktúr a spôsobov zápisu údajov je nevyhnutným predpokladom na vytvorenie konzistentnej bázy údajov o kultúrnom dedičstve, ktorá je vlastne základnou bázou znalostí. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že nie je efektívne vynakladať milióny na hardvér, ak nemáme konzistentný obsah, ktorý by bolo možné prezentovať. Znalosť nie je synonymom pre technológiu, ale pre využiteľný obsah. Ten bude využiteľný len v prípade jeho konzistentnosti a schopnosti byť prezentovaný v integrovanej forme prostredníctvom ľubovoľného systému nezávislého od hardvéru a softvéru.

Štandardy

Na dosiahnutie komunikácie informačných systémov je potrebné akceptovať štandardy a normy pre údajové štruktúry, výmenné formáty, komunikačné protokoly a metaúdajové štruktúry založené na XML. V knižničnej a informačnej vede sú dobre známe štandardy MARC a Z39.50, teraz už aj jeho novší variant SRU (Search/Retrieve via URL). S úspechom sa využívajú metaúdaje založené na iniciatíve OAI PMH (Open Archives Initiative – Protocol for Metadata Harvesting) akceptujúce metaúdajové štruktúry DublinCore alebo METS (Metadata Encoding and Transmission Standard), prípadne MODS (Metadata Object Description Schema), MADS (Metadata Authority Description Schema) či EAD (Encoded Archival Description). Takisto katalogizačné pravidlá AACR (American Association for Cancer Research) a ISBD (International Standard Bibliographic Description) zaručujú obsahovú konzistentnosť knihovníckych údajov.

Vo sfére kultúry je však dôležité uvedomiť si, že knižnice sú iba jednou z jej častí. Ak chceme integrovať všetky kultúrne informácie, potrebujeme vyvinúť taký nástroj, ktorý zohľadňuje spoločné aj jedinečné črty a potreby všetkých kultúrnych inštitúcií. Každá inštitúcia má určité nároky na štruktúru a obsahovú stránku dokumentácie. Práve preto boli vytvorené pravidlá CCO (Cataloguing Cultural Objects – Katalogizovanie kultúrnych objektov), ktoré reflektujú potreby veľkej časti kultúrnej sféry (s výnimkou napríklad prírodovedných múzeí, ale to je problém, ktorý bude treba tiež riešiť vytvorením prírodovednej ontológie a jej prepojením s existujúcimi kultúrnymi systémami). CCO sú obdobou knihovníckych AACR. Analogicky k formátu MARC existuje formát CDWA (Categories for the Description of Works of Art – Kategórie na popis umeleckých diel) a VRA Core (Visual Resources Association Core Categories – VRA jadro).

V rámci Medzinárodného výboru pre dokumentáciu Medzinárodnej rady múzeí (ICOM-CIDOC) vznikol ontologický model CRM, ktorý je určitou obdobou knihovníckeho FRBR. Na ich prepojení sa v súčasnosti intenzívne pracuje. V roku 2003 vznikla medzinárodná pracovná skupina pre harmonizáciu FRBR a CIDOC CRM. Jej úlohou je vyjadriť FRBR model pomocou CRM a pokiaľ to bude možné, zlúčiť obidva modely do jedného ontologického modelu reflektujúceho celú kultúrnu sféru (Doerr – LeBoeuf, 2006).

CDWA

(http://www.getty.edu/research/conducting_research/standards/cdwa/)

Kategórie na popis umeleckých diel obsahujú súhrn všetkých položiek, ktoré je možné v systéme popísať. Predstavujú preto určitú údajovú štruktúru, pričom obsahujú podrobnú charakteristiku vlastností aj obsahu každej položky. Podrobne sa venujú aj autoritám pre kultúrnu oblasť. Sú základom pre CCO.

Existuje aj CDWA Lite, čo je metadátová XML schéma určená na prenos záznamov prostredníctvom zberného (harvesting) protokolu OAI.

VRA Core Categories

(http://www.vraweb.org/vracore3.htm)

VRA hlavné kategórie (nazýva sa aj skrátene VRA jadro) sú v podstate metaúdajovou schémou určenou na popis diel a ich obrázkov (image) v digitálnom prostredí.

CCO

(http://www.vraweb.org/ccoweb/)

“Katalogizovanie kultúrnych objektov” je príručka obsahujúca pravidlá popisu kultúrnych diel a ich obrázkov. V súčasnosti existuje vo forme pracovnej verzie (draft) z roku 2006. Napriek tomu je široko akceptovaná v kultúrnom prostredí a slúži ako jedinečný nástroj na popis kultúrneho obsahu. Zaujímavosťou je, že pravidlá v CCO vychádzajú z AACR a pri komplikovaných problémoch popisu (napríklad mien osôb) na ne priamo odkazujú. Zároveň však majú širší záber ako knihovnícke pravidlá, pretože sú určené na popis všetkých druhov kultúrnych objektov.

Navyše to nie sú iba katalogizačné pravidlá, keďže obsahujú aj rady na navrhovanie databáz a vzťahov medzi poľami. Z nich najzaujímavejší je princíp kontrolovaných a popisných polí. CCO odporúča pre jednotlivé položky záznamu vytvárať dva typy polí: kontrolované, ktoré obsahuje položku z indexu, a popisné, ktoré obsahuje voľný text. Napríklad pri popise materiálu sa v kontrolovanom poli vyberie príslušná položka vo formalizovanom tvare (napríklad položky železo a drevo) a do popisného poľa sa môže napísať poznámka katalogizátora (napríklad drevený štít s železným kovaním). Tento princíp umožní jednak konzistentné údaje s jednoznačným významom (kontrolované pole) a tiež ponecháva priestor na voľný popis všetkého, čo je k danej položke relevantné (a je možné vyhľadať tieto informácie prostredníctvom plnotextového vyhľadávania).

Ontológia CRM

(http://cidoc.ics.forth.gr/index.html)

Pojmový referenčný model bol v minulom roku prijatý ako medzinárodná norma. Je vyvrcholením práce Medzinárodného výboru pre dokumentáciu (CIDOC, http://www.willpowerinfo.myby.co.uk/cidoc/) a Medzinárodnej rady múzeí (ICOM, http://icom.museum/).

Cieľom CRM je ponúknuť pojmovú základňu na sprostredkovanie informácií medzi organizáciami kultúrneho dedičstva, ako sú múzeá, knižnice a archívy. Táto medzinárodná norma je nástrojom, ktorý umožňuje porovnávať a harmonizovať rôznorodé a nekompatibilné informačné zdroje (ISO 21127: 2006).

V podstate je to doménová ontológia pre informácie kultúrneho dedičstva umožňujúca výmenu informácií a integráciu heterogénnych zdrojov o kultúrnom dedičstve. Umožňuje vytvárať sémantické definície a vysvetlenia určené na transformáciu rôznorodých lokalizovaných informačných zdrojov do koherentných globálnych zdrojov, ktoré sa nachádzajú v informačných systémoch kultúrnych inštitúcií. CRM ontológia je vyjadrená ako séria vzájomne súvisiacich pojmov s ich definíciami. Táto prezentácia je podobná tej, ktorá sa používa pri tezauroch, ale neposkytuje definície termínov používaných ako údaje v dokumentácii. Ontológiu tvorí 80 tried a 130 jedinečných vlastností. Môže byť vyjadrená ľubovoľným ontologickým jazykom, respektíve prostredníctvom RDF (Resource Description Framework; http://www.w3.org/RDF/).

Najdôležitejším poznatkom v súvislosti s CRM je fakt, že bežný používateľ informačného systému s ňou prakticky neprichádza do styku. Ontológia CRM je nástrojom pre komunikáciu strojstroj a v systéme je prítomná ako jeden z jeho nástrojov, ktorý je aplikovaný pri špecifických operáciách vyžadujúcich od systému takzvané “inteligentné” služby, napr. pri vyhľadávaní informácií z rôznych zdrojov.

Pracovná skupina pre interoperabilitu

Na riešenie takto komplexného problému bola vytvorená Pracovná skupina pre interoperabilitu, ktorá je výsledkom poverenia Rady ministra kultúry SR pre informatizáciu kultúry. Tá na svojom zasadnutí dňa

23. marca 2006 poverila Univerzitnú knižnicu v Bratislave (ďalej UKB) riešením interoperability heterogénnych informačných systémov.

Jej prioritnou úlohou je snaha zabezpečiť koordináciu a kooperáciu inštitúcií rezortu kultúry pri decentralizovanom prístupe k riešeniu danej problematiky (Univerzitná knižnica v Bratislave, 2006b).

Na pôde UKB vznikol odbor systémovej integrácie, ktorý vytvoril webové sídlo určené na prezentáciu a odbornú komunikáciu (dostupné na adrese https://interoperabilita.kultury.sk/drupal. Úlohou odboru je vybudovať a zabezpečiť prevádzku portálu kultúry, ktorý má ambíciu prezentovať sieť kultúrnych a pamäťových inštitúcií, ktoré sú nositeľmi národného kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky schválilo UKB za prevádzkovateľa Registra kultúry (Univerzitná knižnica v Bratislave, 2006c).

Výsledkom spoločnej snahy je vytvorenie komplexného portálu kultúry ako pokračovateľa projektu Budovanie registrov kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít. Na splnenie tohto cieľa vznikli viaceré iniciatívy, ako sú napríklad návrh systému pre národné autority, budovanie terminologických báz údajov pre jednotlivé oblasti kultúrnej sféry, návrhy projektov Kultúrny profil (ktorý sa začne realizovať v roku 2007) a Metodika a praktické uplatnenie normy CIDOC CRM/ISO 21127 v pamäťových inštitúciách stredoeurópskeho regiónu. Tieto iniciatívy vznikli v širšej spolupráci medzi takými inštitúciami, ako sú Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a iné. V súvislosti s otázkami možnej aplikácie modelu ontológie CRM sa rozvinula medzinárodná spolupráca predovšetkým s Moravským zemským múzeom v Brne.

Systém pre národné autority

Prvým nevyhnutným krokom na ceste k sémantickej interoperabilite je zabezpečiť sémantickú jednoznačnosť popisu záznamov v systémoch jednotlivých odvetví kultúry. Jedinečnými identifikátormi mien, názvov, časových období, udalostí, termínov a pod. sú záznamy autorít. Ich budovanie pre oblasť kultúry je zložitý proces vyžadujúci spoluprácu všetkých inštitúcií a odborníkov (múzejníkov, literárnych vedcov, knihovníkov, umenovedných historikov, jazykovedcov atď.).

Je potrebné vytvoriť platformu, na ktorej bude táto spolupráca prebiehať a ktorá bude programovo a technologicky nezávislá, no pritom umožní sémantickú konzistenciu záznamov o kultúrnych artefaktoch. Výsledkom uvedenej spolupráce bude systém národných autorít, t. j. indexov s jednoznačne identifikovanými položkami. V podstate ide o vytvorenie centrálnej bázy autorít ako samostatnej aplikácie nezávislej od technického a programového vybavenia, ktorá bude prístupná cez internet a jej napĺňanie bude prebiehať online prostredníctvom kooperácie a participácie na tvorbe autoritných záznamov zodpovednými garantmi.

Riešenie na systémovej úrovni zahŕňa:

  • definovanie cieľov a funkcionality systému,
  • akceptáciu štandardov pre údajové štruktúry, metaúdaje a interoperabilitu,
  • vytvorenie údajovej štruktúry,
  • vytvorenie nástrojov na prácu s ontológiami,
  • vytvorenie používateľských rozhraní,
  • vytvorenie infraštruktúry na komunikáciu údajov.

Riešenie na vecnej úrovni zahŕňa:

  • identifikovanie odborných terminologických slovníkov, taxonómií, číselníkov, tezaurov,
  • konsolidácia jestvujúcich tezaurov,
  • transformácia tezaurov do ontológií.

Samotné autoritné záznamy musia byť kompatibilné s výmenným formátom MARC 21 a s CDWA. Po podrobnej analýze jednotlivých noriem a štandardov pre autoritné záznamy je navrhnuté využiť typy a štruktúru záznamu v súlade s CCO a ich komunikáciu prostredníctvom ontologického modelu CRM. CCO pozná 5 základných druhov autorít:

  • Personálna/korporatívna autorita;
  • Pojmová (Concept) autorita;
  • Predmetová autorita;
  • Geografická/miestna autorita;
  • Udalostná (Event) autorita.

Na základe analýzy modelu FRANAR a CCO popisu kultúrnych objektov je navrhnuté vytvoriť 5 ontolo-gických modelov autorít:

  • Aktéri – obsahujúca personálne a korporatívne autority;
  • Kultúry – obsahujúca predmetové (ikonografia) a pojmové (pokrývajúce oblasti definované v CCO: kultúra, štýl, technika) autority;
  • Materiály – obsahujúca predmetové autority (materiály);
  • Udalosti – obsahujúca dejové autority (vrátane konferencií);
  • Miesta – obsahujúca geografické autority.

Pre všetkých päť modelov ontológií je potrebné využiť normu ISO 21217: 2006.
Autoritný záznam musí dostať jedinečný identifikátor v podobe kódu. Tento kód je navrhnutý v tvare:

Kód krajiny:kód obsahu:typ autority:kód garanta:prírastkové číslo.

Oddeľovačom jednotlivých častí je : (dvojbodka). Všetky kódy by mali byť trojmiestne, pre kód krajiny je to pre Slovenskú republiku podľa normy ISO 3166-1: 2006 svk. Kód obsahu navrhujeme "psi" (Pojmy a symboly pre interoperabilitu), ktorý korešponduje s funkciou autoritných záznamov. Typ autority musí obsahovať aspoň nasledujúce typy: per – personálna, kor – korporatívna, uda – udalostná, geo – geografická, mat – materiálna a poj – pojmová. Kód garanta vychádza zo zoznamu centrálne riadených kultúrnych inštitúcií v rámci ministerstva kultúry: snk – Slovenská národná knižnica, sng – Slovenská národná galéria, snm – Slovenské národné múzeum, pau – Pamiatkový úrad, huc – Hudobné centrum, diu – Divadelný ústav, sfu – Slovenský filmový ústav, ukb – Univerzitná knižnica v Bratislave, lic – Literárne informačné centrum, noc – Národné osvetové centrum, scd – Slovenské centrum dizajnu a suh – Slovenská ústredná hvezdáreň.

Prírastkové číslo musí byť dostatočne flexibilné k budúcemu nárastu záznamov, a preto je navrhované 10-miestne, pričom pre každý typ autority sa musí počítať zvlášť v tvare 0000000001, 0000456421 a pod.

Napríklad pre personálnu autoritu, ktorej garantom je SNK, by kód vyzeral takto:

sk:psi:per:snk:0123456789

Samotná štruktúra záznamu musí pozostávať z troch úrovní: povinnej, obsahujúcej povinné údaje potrebné na popis autority (táto štruktúra bude systémom exportovaná vždy), doplňujúcej, obsahujúcej doplňujúce údaje, a nepovinnej, obsahujúcej voľne tvorené poznámkové pole (obdoba wikipédie). Príklad štruktúry je možné vidieť na stránke https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/73   (Kriššák, 2006).

Budovanie terminologických báz údajov, taxonómií a tezaurov

Na prvom zasadaní pracovnej skupiny pre interoperabilitu informačných systémov v rezorte kultúry sa jej členovia dohodli na návrhu zriadiť harmonizačné a kompetenčné centrá pre sémantickú interoperabilitu v záujme budovania terminologických korpusov. Garancie hlavných oblastí kultúry, ako sú divadlo, dizajn, film, výtvarné umenie, hudba, literatúra, múzeá, pamiatky a knižnice, prebrali na seba jednotlivé inštitúcie a ako harmonizačné centrum bola navrhnutá UKB prostredníctvom odboru systémovej integrácie (Univerzitná knižnica v Bratislave, 2006a).

Analyzovali sa existujúce číselníky Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie a Pamiatkového úradu SR. Takisto sa analyzovali možné použiteľné zahraničné tezaury. Ako východiskové tezaury, čo do štruktúry a obsahu, boli vytypované:

Zároveň začala príprava na transformáciu číselníkov v SNM a na aplikáciu číselníkov v novom pripravovanom informačnom systéme SNG. Terminologická práca a predovšetkým harmonizácia termínov je nesmierne zložitá problematika. Kultúrne prostredie je už z podstaty otvorené rôznym výkladom, často historicky determinovaným, pričom všetky interpretácie môžu byť relevantné z pohľadu umenovedných historikov. Napriek tomu pri zabezpečení jedinečného významu informácií v digitálnom prostredí je nevyhnutné vytvoriť akceptovateľné tezaury na zabezpečenie obsahovej integrity.

Táto úloha je spolu s autoritnými záznamami základom pre ďalšie rozvíjanie ontologických modelov a sémantického webu ako takého. Bez jednotnej terminológie a indexov nie je možné vybudovať sémanticky interoperabilný systém, pretože technológia “nerozumie” údajom. Preto musí mať každý systém vybudované mechanizmy na porozumenie údajov prostredníctvom tried (respektíve polí prostredníctvom štandardizovaných údajových štruktúr) a definovaných vzťahov medzi nimi (ontológia), a zároveň musí byť garantovaná správnosť zápisu údajov do jednotlivých polí (indexy, tezaury, číselníky...). V prípade, že sú tieto dve podmienky splnené, je možné s týmito údajmi narábať a spájať ich do poznatkov, čím sa vytvára báza znalostí. A znalosť je podstatou znalostnej ekonomiky, využiteľná v systéme vzdelávania rovnako ako v iných informačných systémoch verejného záujmu. Zachovanie kultúrneho dedičstva stráca na význame v prípade, že informácie o ňom nie sú prístupné a využívané. Budovanie sémantickej interoperability je cesta k ich efektívnemu sprístupneniu širokej verejnosti a zároveň je to výzva pre celú kultúrnu obec, aby ukázala, čo je vyvrcholením jej dlhoročného úsilia v prospech spoločnosti. V neposlednom rade je to príležitosť na zviditeľnenie sa na virtuálnej mape Európy a vlastne aj sveta. Nemali by sme ju prepásť.

 

Zoznam bibliografických odkazov:

DOERR, Martin – LeBOEUF, Patrick. 2006. The CIDOC Conceptual Reference Model : FRBRoo Introduction

[online]. ICOM, 2006-12-15 [cit. 2007-01-15]. Dostupné na internete: <http://cidoc.ics.forth.gr/frbr_inro.html>.

European Comission. 2004. European Interoperability Framework for Pan-European eGovernment services [online]. Verzia 1.0. Luxembourg : IDABC, 2004 [cit. 2007-01-10]. 26 s. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/idabc/servlets/Doc?id=19528>.
ISBN 92-894-8389-X.

Europe´s Information Society 2006. eGovernment Interoperability and Pan-European Services [online]. EU, 2006-11-13 [cit. 2007-01-10]. Dostupné na internete:<http://europa.eu.int/information_society/activities/egovernment_research/focus/interoperabili-ty/index_en.htm>.

Getty. 2007a. Art & Architecture Thesaurus [online]. [Cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete:<http://www.getty.edu/vow/AATSearchPage.jsp>.

Getty. 2007b. Categories for the Description of Works of Art [online]. [Cit. 2007-01-11]. Dostupné na internete: <http://www.getty.edu/research/conducting_research/standards/cdwa/>.

Getty. 2007c. The Getty Thesaurus of Geographic Names [online]. [Cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.getty.edu/vow/TGNSearchPage.jsp>.

Getty. 2007d. The Union List of Artist Names [online]. [Cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.getty.edu/vow/ULANSearchPage.jsp>.

Gov Talk. 2005. E-Government Interoperability Framework. UK, 2005-03-18 [cit. 2007-01-10]. Dostupné na internete:<http://www.govtalk.gov.uk/schemasstandards/egif_document.asp?docnum=949>.

ICOM. 2006. The CIDOC Conceptual Reference Model [online]. 2006-12-15 [cit. 2007-01-15]. Dostupné na internete: <http://cidoc.ics.forth.gr/index.html>.

ICOM. 2007. International Council of Museums [online]. [Cit. 2007-01-11]. Dostupné na internete: <http://icom.museum/>.

ISO 21127: 2006. Information and documentation. A reference ontology for the interchange of cultural heritage information.

ISO 3166-1: 2006. Codes for the representation of names of countries and their subdivisions. Part 1: Country codes.

KRIŠŠÁK, Erik. 2006. Systém pre národné autority zalo-žený na princípe sémantického webu. In Zasadanie pracovnej skupiny pre interoperabilitu. Bratislava : UKB,

14. 11. 2006. 13 s. Dostupné na internete: <https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/73>.

MDA. 1999a. British Museum Object Names Thesaurus [online]. 1999 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na interne-te: <http://www.mda.org.uk/bmobj/Objintro.htm>.

MDA. 1999b. British Museum Material Thesaurus [online]. 1999 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.mda.org.uk/bmmat/matintro.htm>.

MK SR. 2003. Národná správa o kultúrnej politike SR : Správa skupiny európskych expertov [online]. Bratislava : MK SR, 2003 [cit.2007-01-10]. 474 s. Dostupné na internete: <http://www.culture.gov.sk/main/index.php3?ida=504>. ISBN 80 -968317-1-2.

Univerzitná knižnica v Bratislave. 2006a. eCulture : Interoperabilita informačných systémov : kompetenčné centrá MK SR pre interoperabilitu [online]. 2006 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <https://intero-perabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/122>.

Univerzitná knižnica v Bratislave. 2006b. eCulture : Interoperabilita informačných systémov : o nás [online]. 2006 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete:<https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/144>.

Univerzitná knižnica v Bratislave. 2006c. eCulture : Interoperabilita informačných systémov : OSI [online].

2006 [cit.2007-01-24]. Dostupné na internete: <https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/node/50>.

VRA. 2007a. Cataloguing Cultural Objects : A Guide to Describing Cultural Works and their Images [online]. Draft 2005. 2007-01-24 [cit.2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.vraweb.org/ccoweb/>.

VRA. 2007b. VRA Core Categories [online]. 2007-01-24 [cit.2007-01-25]. Dostupné na internete: <http://www.vraweb.org/vracore3.htm>.

W3C. 2006. Resource Description Framework [online]. 2006-02-09 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.w3.org/RDF/>.

Whatis.com. 2006. Interoperability [online]. In Whatis.com, 2006 [cit. 2007-01-10]. Dostupné na internete: http://whatis.techtarget.com/whome/0,289825,sid9,00.html>.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR