Interoperabilita a prax…

Definícia termínu interoperabilita podľa KTD (knihovnícka
terminologická databáza) – súčinnosť, schopnosť spolupracovať,
univerzálnosť. Napr. schopnosť aplikačného programu pracovať v heterogénnom
prostredí heterogénnych sietí alebo výmena dát s inou aplikáciou
(dostupné z: http://sigma.nkp.cz/F/EYTFA5R6LQKXV5DL8IDJXGMBDDR83PBS8XDIYYJBX6TJ6YVNJS-01641?func=file&file_name=find-a&local_base=KTD).

Alebo aj budovanie zariadení a platforiem, ktoré navzájom
komunikujú, konvergencia (približovanie sa, až splynutie) spracovateľských postupov
(v súčasnosti pertraktovaná téma vzhľadom na knižnice, múzeá, galérie verzus ich
spracovateľské postupy).

Keďže sa považujem za knihovníka-klasika, postačí mi prvá
časť definície: interoperabilita ako schopnosť spolupracovať, univerzálnosť. Téma
vysoko aktuálna. Zjednodušene povedané – schopnosť spolupráce, synonymum
kooperácie, ale ešte trošku viac… Mohli by sme povedať aj univerzálna kooperácia,
naprieč systémovým prostrediam a katalogizačným formátom, niečo, čo by mohlo mať
predponu “max”, resp. “mega”, ako “maxi(mega)spolupráca”. Pričom
“minispoluprácu” by sme mohli označiť ako kooperáciu.

V systémovom prostredí Virtua, ktoré funguje na princípe
súborného katalógu, prispieva do databázy CLAS01, resp. Produkčnej, online viacero
participujúcich knižníc. Tieto vykonávajú buď originálnu katalogizáciu, alebo
pripájajú holding k záznamu, ktorý je už vytvorený inou knižnicou. Okrem spoločnej
platformy pre tvorbu bibliografického záznamu je aj spoločné – kooperatívne –
navrhovanie a využívanie autoritatívnych záhlaví. Spoločná báza si vyžaduje
jednotné, spoločné pracovné postupy, ktorých výsledkom je (o. i.) tvorba
unifikovaných záhlaví prístupových prvkov.

S tvorbou autorít sme začali koncom roku 1998, viacmenej v rovine
úvah. Bolo vytvorené pracovisko, ktoré sa malo venovať tomuto problému (tvorbe
menných, korporatívnych a vecných autorít). “Vyfasovali” sme (nie celkom
zmysluplne) izolovanú isisovskú databázu a našou úlohou bolo “učesať” ju. Pre
menný popis existovali všeobecne prijaté a ustálené štandardy (AACR2). Vývoj
spojený s vecnými autoritami bol oproti tomu omnoho dramatickejší. Odhliadnuc od
rôznych peripetií, ktoré zapríčinil tzv. ľudský faktor, bola situácia vecných
autorít zložitá v tom, že síce sme sa začali ocitať koncom 90. rokov v internetovom
vyhľadávacom prostredí, ale vecné spracovanie podliehalo pravidlám z 80. rokov. Pri
tvorbe autorít nebol problém v technologickej stránke veci. (Ani nie je. Ak je, tak je
to problém nedostatočnej implementácie, nedostatočnej technickej podpory v konkrétnej
inštitúcii. Knižničné systémy – ako Aleph 500 či súčasná verzia Virtuy –
obsahujú /väčšinou v rámci katalogizácie/ moduly pre tvorbu autoritatívneho
záznamu.)

Problémom bola absencia pravidiel tvorby lexikálnej jednotky v
nových podmienkach a štandard pre vecný popis. Práve tu bolo potrebné začať! No
tento moment sa na Slovensku vo všeobecnosti nechápal. Alebo chápal a zámerne
prehliadal, resp. zbytočne komplikoval, čím sme stratili veľa času (nádherný
príklad “interoperability”, taký typicky slovenský). Našťastie prišiel CASLIN
01, kde sme prijali spoločné riešenie spolu s ČR a následne sa práca na vecných
autoritách mohla “rozbehnúť”. Až tak veľmi sa však nerozbehla. Naďalej sa
pracovalo v ISIS-e, ale aspoň background bol ako-tak jasný – inverzia vo vecnom
termíne patrí minulosti. No termíny naďalej zostávali neprístupné verejnosti, len
čiastočne sa publikovali v podobe wordových zostáv na webe. Takto sme sa
“potácali” až do konca roku 2005, keď boli autority z ISIS-u implementované vo
Virtue. Od januára 2006 sme začali tvoriť štandardný záznam vecnej autority v MARC21
a prostredníctvom OPAC-u SNK sú tieto záznamy dostupné v indexe Predmet aj
verejnosti. Chybou je, že okrem indexu Predmet, nie sú autority vyčlenené v
samostatnej báze. Tým, že sú rozptýlené medzi predmetovými heslami v inverzii a
predmetovými heslami – “čakateľmi”, je prístup k nim (najmä zvonka)
zneprehľadnený. Existujú však nástroje na vylepšenie situácie. A máme nádej, že
v dohľadnom čase bude aj vôľa ich aplikovať, aby sme umožnili slovenskej
knihovníckej verejnosti v plnej miere využívať výsledky našej práce.

S koncepciou tvorby vecných termínov a so všetkými súvisiacimi
materiálmi sa možete zoznámiť na <http://www.snk.sk/odborcin/snk_main_odborcin.html>,
preto sa teraz nebudem bližšie venovať slovnej zásobe, tvaru lexikálnej jednotky,
podrobnejšie sa však pristavím pri štruktúre sémantických vzťahov, aplikačnej
syntaxi či funkcii notačného znaku v zázname.

Tvorba súborov autorít slúži ako nástroj unifikácie
prístupových prvkov v indexoch a ako navigácia pre používateľa v heterogénnom
prostredí internetu, v ktorom sa prelínajú bibliografické databázy s plnými textami.

Autoritatívny záznam (heslo) obsahuje predovšetkým úvodný
prvok, ktorým je unifikované záhlavie pre osobu, korporáciu, geografické meno,
unifikovaný názov či vecnú tému, a to v podobe, ktorú stanoví zodpovedná
katalogizačná agentúra. Okrem unifikovaného záhlavia záznam obsahuje informačné
poznámky, variantné a príbuzné záhlavia, z ktorých sú generované odkazy (typu
“pozri” a “pozri aj”), poznámky o konzultovaných zdrojoch, identifikácia
katalogizačnej agentúry zodpovednej za heslo atď.

Každý záznam autority je v rámci súboru autorít jedinečný.
Základnou funkciou takto koncipovaného súboru autorít je unifikácia selekčných
údajov a vytvorenie efektívneho nástroja pre používateľa pri vyhľadávaní
relevantných informácií. Tento cieľ dosiahneme jedine za predpokladu, keď poskytneme
používateľom možnosť vyhľadania všetkých dokumentov na danú tému pod jedným
formalizovaným autoritatívnym (preferovaným) záhlavím. Nepreferované formy záhlaví
(termíny), t. j. termíny, ktoré neboli vybraté ako autoritatívne záhlavia, ale
napriek tomu môžu slúžiť používateľovi ako vstup do systému, sú prostredníctvom
vylučovacích odkazov smerované na termíny preferované, medzi ktorými môžu byť
vyjadrené i hierarchické vzťahy (u vecných autorít). Ďalej popisujeme prax, aká v
skutočnosti je. Uvádzame aj mierne odlišnosti od štandardov.

Systémové prostredie

Súbor autorít SNK budujeme v systémovom prostredí Virtua, ktorý
neobsahuje samostatnú bázu autoritatívnych záznamov, ale tie sú súčasťou bázy s
bibliografickými záznamami, s ktorými sú prelinkované (ideálna by bola databáza
autorít, ktorá by mohla byť využívaná lokálnymi bázami). Báza je označená ako CLAS01
alebo Produkčná01. Fungovanie modulu autorít je opísané v
používateľskej príručke pre katalogizáciu v systéme Virtua, dostupnej z: https://www.kis3g.sk/dokumenty/index.html.

V systéme Virtua existujú dva typy autoritatívnych záznamov:
definitívne a dočasné. Obidva sa uchovávajú v rovnakej časti bázy.

Definitívne záznamy

Ide o jednoznačne vytvorené a spracované záznamy v MARC21. Majú
vyplnené pole 040$aSNKPH, SNKPHgeo, SNKPHunif, Konspekt_S, Konspekt_K.

Vznikajú úpravou existujúceho dočasného záznamu vecnej
autority, záhlavie generované z bibliografického záznamu, z polí bloku 6XX. Nový
záznam s použitím preddefinovaného formulára spravidla nevytvárame. Podľa metodiky
GSARE UBCIM autorizujeme už aspoň raz použité záhlavie v bibliografickom zázname.
Použijeme príkaz zobraziť autoritu (na zobrazenie dočasného záznamu) a potom
príkaz upraviť. V editore MARC upravíme záznam a uložíme do databázy.

Dočasné záznamy

Sú to záznamy generované z bibliografických záznamov, z bloku
6XX, ktoré obsahujú len navrhované záhlavia, ale nie sú spracované a neobsahujú
pole 040.

Autoritatívny záznam

Autoritatívny záznam je samostatný záznam, ktorý je síce s
bibliografickým záznamom previazaný linkou prostredníctvom totožného záhlavia, ale
tento záznam má samostatnú dátovú štruktúru (MAR21/Autority).

Formát systému Virtua pre záznamy autorít je založený na
formáte MARC21 pre autority. Z ponuky, ktorú štandard špecifikuje, v SNK vytvárame
tieto záznamy autorít:

• predmety, vecné autority, do ktorých sú neštandardne zahrnuté:
  geografické názvy, unifikované názvy a Konspekt. Všetky majú bibliografickú
  úroveň “y”;
• autori/mená, názvy/mená korporácií, bibliografická úroveň
  “x”;
• žáner/forma, (tiež patriace do “sféry” vecných autorít),
  bibliografická úroveň “w”.

Základná štruktúra marcovského záznamu autority:

Záznam vecnej autority v štruktúre M21/Autority

Poznámka: Anglický ekvivalent môže byť v starších záznamoch
zdvojený. Môže sa nachádzať v poli 450 aj v poli 750 (pozri tabuľku na s. 35).

Kooperácia s inými knižnicami

V roku 2004 sme vytvorili Pracovnú skupinu pre vecný popis. Zoznam
členov sa nachádza na portáli InfoLib v rámci podskupiny Vecné spracovanie http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=588.

Pracovná skupina, ktorá dostáva na posúdenie materiály pre
vecný popis a informácie o aktualizáciách, sa stala súčasťou pracovnej skupiny pre
katalogizáciu označovanú ako PS03 v rámci projektu KIS3G (pracovná skupina má však
širšie zameranie; nie je len pre participantov projektu, ale usmerňuje katalogizáciu v
celej šírke v rámci SR). Knižnice, ktoré majú záujem o spoluprácu pri tvorbe
vecných autorít, majú k dispozícii formulár na návrh autorít, ktorý zasielajú na
adresu anna.petova@snk.sk.

V rámci súborného katalógu Virtua považujeme za návrhy
auritatívnych záhlaví tie, ktoré sú generované v už spomínanom indexe Predmet z
bloku 6XX z bibliografického záznamu. Príkladom interoperability by bolo, keby všetky
knižnice mali možnosť využívať autority SNK bez ohľadu na formát a knižničný
systém, čo však nie je možné. Tieto autority môžu využívať len participanti
súborného katalógu. Ako už bolo spomínané, ostatná verejnosť má k nim prístup
len cez web-OPAC. Na stránke https://www.kis3g.sk/dokumenty/index.html
sa síce nachádzajú aj súbory autorít “na stiahnutie”, ale tie sa musia
aktualizovať a vytvoriť k nim sprievodnú dokumentáciu (metodiku).

Na záver

Ku dňu 14. február 2007 sa v databáze CLAS01 nachádza 8 804
vecných termínov (vrátane geografických a unifikovaných názvov), 558 záznamov
skupín Konspektu a 24 záznamov kategórií Konspektu, 8 661 korporácií, 38 297 mien.
Uvedené čísla sa týkajú originálne vytvorených záznamov autorít pracovníkmi SNK,
ktorí majú oprávnenie na ich tvorbu. Stretla som sa aj s tvrdením, že štatistický
počet autorít celkovo vo Virtue je uvádzaný ako “megačíslo”, do ktorého je
však započítané MDT “naliate” vo Virtue (129 489 záznamov).

MDT je výborná pomôcka, ktorá zvyšuje informačnú hodnotu
bibliografického záznamu (ak spĺňa podmienku jednoznačnosti: termín – znak) aj
vecnej autority, ktorá zas slúži bibliografickému záznamu. Je to zdroj odborných
termínov, navyše zdroj odborných termínov v angličtine, ale… Ale je to uzavretý
systém, ktorý sa zložito aktualizuje (ako každý uzavretý tezaurus). Naproti tomu
silná stránka autorít vytváraných “in house” je možnosť permanentnej
aktualizácie živej slovnej zásoby, ktorú odborná verejnosť práve používa.
Metodický postup na zabezpečenie tejto podmienky je uvedný v súvisiacich materiáloch.

Obidva systémy môžu byť skvelou a navzájom sa dopĺňajúcou
pomôckou. Pre knihovníkov a rešeršérov skôr notácie MDT, termíny skôr pre
používateľov. Medzinárodná zrozumiteľnosť termínov je poistená angličtinou aj
notačným znakom. Obidve triedenia však musia byť jasne zadefinované.

Nemožno tvrdiť, že autority na Slovensku nejestvujú. Taktiež
nemožno tvrdiť, že medzi knižnicami nie je žiadna kooperácia. Je, ale mohla by byť
oveľa lepšia, kvalitnejšia a zmysluplnejšia. Treba jej však venovať pozornosť a
podporu z kompetentných miest, najmä podporu technologickú (aktualizovať súbory a
sprístupniť ich cez web). Všetko závisí od nás knihovníkov (a to na všetkých
úrovniach), ako sa postavíme k svojej práci. Do akej miery vidíme len svoje parciálne
záujmy, lebo tie sú často brzdou spolupráce.

Spoluprácu na každej úrovni vnímam ako nevyhnutnosť, ktorá
umožní saturovať používateľské potreby v 21. storočí.