Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Interoperabilita a prax...

Autor: Anna Peťová
Číslo: 1/2007 - Interoperabilita
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Definícia termínu interoperabilita podľa KTD (knihovnícka terminologická databáza) – súčinnosť, schopnosť spolupracovať, univerzálnosť. Napr. schopnosť aplikačného programu pracovať v heterogénnom prostredí heterogénnych sietí alebo výmena dát s inou aplikáciou
(dostupné z:
http://sigma.nkp.cz/F/EYTFA5R6LQKXV5DL8IDJXGMBDDR83PBS8XDIYYJBX6TJ6YVNJS-01641?func=file&file_name=find-a&local_base=KTD).

Alebo aj budovanie zariadení a platforiem, ktoré navzájom komunikujú, konvergencia (približovanie sa, až splynutie) spracovateľských postupov (v súčasnosti pertraktovaná téma vzhľadom na knižnice, múzeá, galérie verzus ich spracovateľské postupy).

Keďže sa považujem za knihovníka-klasika, postačí mi prvá časť definície: interoperabilita ako schopnosť spolupracovať, univerzálnosť. Téma vysoko aktuálna. Zjednodušene povedané – schopnosť spolupráce, synonymum kooperácie, ale ešte trošku viac... Mohli by sme povedať aj univerzálna kooperácia, naprieč systémovým prostrediam a katalogizačným formátom, niečo, čo by mohlo mať predponu “max”, resp. “mega”, ako “maxi(mega)spolupráca”. Pričom “minispoluprácu” by sme mohli označiť ako kooperáciu.

V systémovom prostredí Virtua, ktoré funguje na princípe súborného katalógu, prispieva do databázy CLAS01, resp. Produkčnej, online viacero participujúcich knižníc. Tieto vykonávajú buď originálnu katalogizáciu, alebo pripájajú holding k záznamu, ktorý je už vytvorený inou knižnicou. Okrem spoločnej platformy pre tvorbu bibliografického záznamu je aj spoločné – kooperatívne – navrhovanie a využívanie autoritatívnych záhlaví. Spoločná báza si vyžaduje jednotné, spoločné pracovné postupy, ktorých výsledkom je (o. i.) tvorba unifikovaných záhlaví prístupových prvkov.

S tvorbou autorít sme začali koncom roku 1998, viacmenej v rovine úvah. Bolo vytvorené pracovisko, ktoré sa malo venovať tomuto problému (tvorbe menných, korporatívnych a vecných autorít). “Vyfasovali” sme (nie celkom zmysluplne) izolovanú isisovskú databázu a našou úlohou bolo “učesať” ju. Pre menný popis existovali všeobecne prijaté a ustálené štandardy (AACR2). Vývoj spojený s vecnými autoritami bol oproti tomu omnoho dramatickejší. Odhliadnuc od rôznych peripetií, ktoré zapríčinil tzv. ľudský faktor, bola situácia vecných autorít zložitá v tom, že síce sme sa začali ocitať koncom 90. rokov v internetovom vyhľadávacom prostredí, ale vecné spracovanie podliehalo pravidlám z 80. rokov. Pri tvorbe autorít nebol problém v technologickej stránke veci. (Ani nie je. Ak je, tak je to problém nedostatočnej implementácie, nedostatočnej technickej podpory v konkrétnej inštitúcii. Knižničné systémy – ako Aleph 500 či súčasná verzia Virtuy – obsahujú /väčšinou v rámci katalogizácie/ moduly pre tvorbu autoritatívneho záznamu.)

Problémom bola absencia pravidiel tvorby lexikálnej jednotky v nových podmienkach a štandard pre vecný popis. Práve tu bolo potrebné začať! No tento moment sa na Slovensku vo všeobecnosti nechápal. Alebo chápal a zámerne prehliadal, resp. zbytočne komplikoval, čím sme stratili veľa času (nádherný príklad “interoperability”, taký typicky slovenský). Našťastie prišiel CASLIN 01, kde sme prijali spoločné riešenie spolu s ČR a následne sa práca na vecných autoritách mohla “rozbehnúť”. Až tak veľmi sa však nerozbehla. Naďalej sa pracovalo v ISIS-e, ale aspoň background bol ako-tak jasný – inverzia vo vecnom termíne patrí minulosti. No termíny naďalej zostávali neprístupné verejnosti, len čiastočne sa publikovali v podobe wordových zostáv na webe. Takto sme sa “potácali” až do konca roku 2005, keď boli autority z ISIS-u implementované vo Virtue. Od januára 2006 sme začali tvoriť štandardný záznam vecnej autority v MARC21 a prostredníctvom OPAC-u SNK sú tieto záznamy dostupné v indexe Predmet aj verejnosti. Chybou je, že okrem indexu Predmet, nie sú autority vyčlenené v samostatnej báze. Tým, že sú rozptýlené medzi predmetovými heslami v inverzii a predmetovými heslami – “čakateľmi”, je prístup k nim (najmä zvonka) zneprehľadnený. Existujú však nástroje na vylepšenie situácie. A máme nádej, že v dohľadnom čase bude aj vôľa ich aplikovať, aby sme umožnili slovenskej knihovníckej verejnosti v plnej miere využívať výsledky našej práce.

S koncepciou tvorby vecných termínov a so všetkými súvisiacimi materiálmi sa možete zoznámiť na <http://www.snk.sk/odborcin/snk_main_odborcin.html>, preto sa teraz nebudem bližšie venovať slovnej zásobe, tvaru lexikálnej jednotky, podrobnejšie sa však pristavím pri štruktúre sémantických vzťahov, aplikačnej syntaxi či funkcii notačného znaku v zázname.

Tvorba súborov autorít slúži ako nástroj unifikácie prístupových prvkov v indexoch a ako navigácia pre používateľa v heterogénnom prostredí internetu, v ktorom sa prelínajú bibliografické databázy s plnými textami.

Autoritatívny záznam (heslo) obsahuje predovšetkým úvodný prvok, ktorým je unifikované záhlavie pre osobu, korporáciu, geografické meno, unifikovaný názov či vecnú tému, a to v podobe, ktorú stanoví zodpovedná katalogizačná agentúra. Okrem unifikovaného záhlavia záznam obsahuje informačné poznámky, variantné a príbuzné záhlavia, z ktorých sú generované odkazy (typu “pozri” a “pozri aj”), poznámky o konzultovaných zdrojoch, identifikácia katalogizačnej agentúry zodpovednej za heslo atď.

Každý záznam autority je v rámci súboru autorít jedinečný. Základnou funkciou takto koncipovaného súboru autorít je unifikácia selekčných údajov a vytvorenie efektívneho nástroja pre používateľa pri vyhľadávaní relevantných informácií. Tento cieľ dosiahneme jedine za predpokladu, keď poskytneme používateľom možnosť vyhľadania všetkých dokumentov na danú tému pod jedným formalizovaným autoritatívnym (preferovaným) záhlavím. Nepreferované formy záhlaví (termíny), t. j. termíny, ktoré neboli vybraté ako autoritatívne záhlavia, ale napriek tomu môžu slúžiť používateľovi ako vstup do systému, sú prostredníctvom vylučovacích odkazov smerované na termíny preferované, medzi ktorými môžu byť vyjadrené i hierarchické vzťahy (u vecných autorít). Ďalej popisujeme prax, aká v skutočnosti je. Uvádzame aj mierne odlišnosti od štandardov.

Systémové prostredie

Súbor autorít SNK budujeme v systémovom prostredí Virtua, ktorý neobsahuje samostatnú bázu autoritatívnych záznamov, ale tie sú súčasťou bázy s bibliografickými záznamami, s ktorými sú prelinkované (ideálna by bola databáza autorít, ktorá by mohla byť využívaná lokálnymi bázami). Báza je označená ako CLAS01 alebo Produkčná01. Fungovanie modulu autorít je opísané v používateľskej príručke pre katalogizáciu v systéme Virtua, dostupnej z: https://www.kis3g.sk/dokumenty/index.html.

V systéme Virtua existujú dva typy autoritatívnych záznamov: definitívne a dočasné. Obidva sa uchovávajú v rovnakej časti bázy.

Definitívne záznamy

Ide o jednoznačne vytvorené a spracované záznamy v MARC21. Majú vyplnené pole 040$aSNKPH, SNKPHgeo, SNKPHunif, Konspekt_S, Konspekt_K.

Vznikajú úpravou existujúceho dočasného záznamu vecnej autority, záhlavie generované z bibliografického záznamu, z polí bloku 6XX. Nový záznam s použitím preddefinovaného formulára spravidla nevytvárame. Podľa metodiky GSARE UBCIM autorizujeme už aspoň raz použité záhlavie v bibliografickom zázname. Použijeme príkaz zobraziť autoritu (na zobrazenie dočasného záznamu) a potom príkaz upraviť. V editore MARC upravíme záznam a uložíme do databázy.

Dočasné záznamy

Sú to záznamy generované z bibliografických záznamov, z bloku 6XX, ktoré obsahujú len navrhované záhlavia, ale nie sú spracované a neobsahujú pole 040.

Autoritatívny záznam

Autoritatívny záznam je samostatný záznam, ktorý je síce s bibliografickým záznamom previazaný linkou prostredníctvom totožného záhlavia, ale tento záznam má samostatnú dátovú štruktúru (MAR21/Autority).

Formát systému Virtua pre záznamy autorít je založený na formáte MARC21 pre autority. Z ponuky, ktorú štandard špecifikuje, v SNK vytvárame tieto záznamy autorít:

  • predmety, vecné autority, do ktorých sú neštandardne zahrnuté: geografické názvy, unifikované názvy a Konspekt. Všetky majú bibliografickú úroveň “y”;
  • autori/mená, názvy/mená korporácií, bibliografická úroveň “x”;
  • žáner/forma, (tiež patriace do “sféry” vecných autorít), bibliografická úroveň “w”.

Základná štruktúra marcovského záznamu autority:

Tagy 1xx – stanovené záhlavie, preferované, unifikované
Tagy 4xx – odkaz pozri
Tagy 5xx – odkaz pozri aj
Tagy 6xx – poznámky
Tagy 7xx – prepojovacie záhlavie

Záznam vecnej autority v štruktúre M21/Autority

Poznámka: V súčasnosti prebieha revízia všetkých polí M21 pre autority s cieľom odstrániť neštandardné riešenia v zázname, resp. znížiť ich na minimum. Neštandardné riešenia vznikli z požiadaviek praxe a vzhľadom na nízku technologickú podporu zo strany inštitúcie.

Poznámka: Anglický ekvivalent môže byť v starších záznamoch zdvojený. Môže sa nachádzať v poli 450 aj v poli 750 (pozri tabuľku na s. 35).

Kooperácia s inými knižnicami

V roku 2004 sme vytvorili Pracovnú skupinu pre vecný popis. Zoznam členov sa nachádza na portáli InfoLib v rámci podskupiny Vecné spracovanie http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=588.

Pracovná skupina, ktorá dostáva na posúdenie materiály pre vecný popis a informácie o aktualizáciách, sa stala súčasťou pracovnej skupiny pre katalogizáciu označovanú ako PS03 v rámci projektu KIS3G (pracovná skupina má však širšie zameranie; nie je len pre participantov projektu, ale usmerňuje katalogizáciu v celej šírke v rámci SR). Knižnice, ktoré majú záujem o spoluprácu pri tvorbe vecných autorít, majú k dispozícii formulár na návrh autorít, ktorý zasielajú na adresu anna.petova@snk.sk.

V rámci súborného katalógu Virtua považujeme za návrhy auritatívnych záhlaví tie, ktoré sú generované v už spomínanom indexe Predmet z bloku 6XX z bibliografického záznamu. Príkladom interoperability by bolo, keby všetky knižnice mali možnosť využívať autority SNK bez ohľadu na formát a knižničný systém, čo však nie je možné. Tieto autority môžu využívať len participanti súborného katalógu. Ako už bolo spomínané, ostatná verejnosť má k nim prístup len cez web-OPAC. Na stránke https://www.kis3g.sk/dokumenty/index.html sa síce nachádzajú aj súbory autorít “na stiahnutie”, ale tie sa musia aktualizovať a vytvoriť k nim sprievodnú dokumentáciu (metodiku).

pet.jpg (288262 bytes)

Na záver

Ku dňu 14. február 2007 sa v databáze CLAS01 nachádza 8 804 vecných termínov (vrátane geografických a unifikovaných názvov), 558 záznamov skupín Konspektu a 24 záznamov kategórií Konspektu, 8 661 korporácií, 38 297 mien. Uvedené čísla sa týkajú originálne vytvorených záznamov autorít pracovníkmi SNK, ktorí majú oprávnenie na ich tvorbu. Stretla som sa aj s tvrdením, že štatistický počet autorít celkovo vo Virtue je uvádzaný ako “megačíslo”, do ktorého je však započítané MDT “naliate” vo Virtue (129 489 záznamov).

MDT je výborná pomôcka, ktorá zvyšuje informačnú hodnotu bibliografického záznamu (ak spĺňa podmienku jednoznačnosti: termín – znak) aj vecnej autority, ktorá zas slúži bibliografickému záznamu. Je to zdroj odborných termínov, navyše zdroj odborných termínov v angličtine, ale... Ale je to uzavretý systém, ktorý sa zložito aktualizuje (ako každý uzavretý tezaurus). Naproti tomu silná stránka autorít vytváraných “in house” je možnosť permanentnej aktualizácie živej slovnej zásoby, ktorú odborná verejnosť práve používa. Metodický postup na zabezpečenie tejto podmienky je uvedný v súvisiacich materiáloch.

Obidva systémy môžu byť skvelou a navzájom sa dopĺňajúcou pomôckou. Pre knihovníkov a rešeršérov skôr notácie MDT, termíny skôr pre používateľov. Medzinárodná zrozumiteľnosť termínov je poistená angličtinou aj notačným znakom. Obidve triedenia však musia byť jasne zadefinované.

Nemožno tvrdiť, že autority na Slovensku nejestvujú. Taktiež nemožno tvrdiť, že medzi knižnicami nie je žiadna kooperácia. Je, ale mohla by byť oveľa lepšia, kvalitnejšia a zmysluplnejšia. Treba jej však venovať pozornosť a podporu z kompetentných miest, najmä podporu technologickú (aktualizovať súbory a sprístupniť ich cez web). Všetko závisí od nás knihovníkov (a to na všetkých úrovniach), ako sa postavíme k svojej práci. Do akej miery vidíme len svoje parciálne záujmy, lebo tie sú často brzdou spolupráce.

Spoluprácu na každej úrovni vnímam ako nevyhnutnosť, ktorá umožní saturovať používateľské potreby v 21. storočí.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR