Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Získavanie knihovníckej kvalifikácie – úlohy do budúcnosti

Autor: Ute Krauss-Leichertová
Číslo: 3/2004 - Vzdelávanie a knižnice
Rubrika: Zo zahraničia
Kľúčové slová:

“Diplomovaní knihovníci – informační špecialisti. Sú komunikatívni, poskytujú kvalitné služby, sú schopní pracovať v tíme, znášajú zvýšenú záťaž...” Takto sa začína inzerát, ktorým svetoznáma poradenská firma hľadá pracovné miesta pre knihovníkov.

V mnohých časopiseckých článkoch sa možno o nich dočítať, že sú to navigátori na dátových diaľniciach, hľadači pokladov v informačnej džungli, informační brokeri na love za dátami, kormidelníci v digitálnom mediálnom svete.

V elektronickom časopise Fluter ( www.fluter.de) Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie sa objavil nadpis – Knihovník: od knihomoľa k informačnému sprievodcovi (Info-Guide).

Zareagovali knihovnícke vzdelávacie inštitúcie na zmeny v poslaní a obsahu knihovníckeho povolania (od knihomoľa k informačnému špecialistovi)?

Knihovnícke povolanie v premenách

Spolkové združenie nemeckých knihovníckych zväzov BDB zriadilo v roku 1996 pracovnú skupinu pod názvom Spoločný obsah knihovníckeho povolania. Pracovná skupina dostala za úlohu vytvoriť jednotný obsah pre knihovnícke povolanie, ktorý by prezentovala verejnosti. Mal zahrnovať všetky typy knižníc (verejné, vedecké, špeciálne a i.), ako aj všetky možné kariérne postupy – stredoškolské, nadstavbové a vysokoškolské pozície. Ako výsledok vznikla brožúrka Povolanie 2000. Knižnice a knihovníci v premenách (vyšla roku 1998, roku 2000 vyšlo jej druhé vydanie).

Text načrtáva smernice pre knihovnícke povolanie:

  • Chápanie knihovníckeho stavu sa čoraz menej odvíja od knižničnej inštitúcie, to znamená, že jednotlivé knihovnícke činnosti sú čoraz viac poznačené orientáciou na polia pôsobenia a konkrétny obsah pracovnej činnosti: kultúrna práca, sprostredkovanie informácií, manažment knižníc, práca s verejnosťou, reklama, tvorba fondov.
  • Kompetencie knihovníkov sa okrem klasických metodicko-odborných rozširujú o kompetencie vedecké, sociálne, kultúrne, ekonomické a technologické.
  • Knižnice potrebujú pracovníkov s rôznymi kompetenciami. Potrební sú pracovníci so širokým rozsahom kompetencií (generalisti), ale aj tzv. špecialisti.

Táto diskusia o knihovníckom povolaní silne zasiahla do štruktúry a obsahu knihovníckeho vzdelávania. Na základe tejto diskusie došlo k zmenám v obsahu vzdelávania.

Nemecko ponúka knihovníkom veľmi rozmanitý vzdelávací systém v troch rovinách:

1. Príprava na povolanie

Povolanie pracovník mediálnych a informačných služieb (Fachangestellter für Medien- und informationsdienst) je v Nemecku pomerne nový odbor vzdelávania (existuje od roku 1998) a je nástupcom pôvodného označenia povolania knihovnícky asistent. Toto povolanie umožňuje špecializovať sa na archív, knižnice, informácie a dokumentáciu, agentúrnu prácu s obrazom a medicínsku dokumentáciu.

Ide o trojročnú duálnu formu vzdelávania, t. j. teoretická časť prebieha v škole a praktická časť v knižniciach, dokumentačných strediskách, agentúrach a pod. Prvé dva roky prebieha spoločná výučba pre všetky smery, špecializuje sa až v treťom roku. Pri tejto forme vzdelávania sa aplikujú výsledky odborných diskusií, posilňujú sa kompetencie a zmenšuje sa závislosť od inštitúcií.

2. Vysokoškolské vzdelávanie na vyšších odborných školách alebo na univerzite s titulom diplomovaný knihovník alebo bakalár

V súčasnosti sa knihovníctvo v Nemecku prednáša na deviatich vyšších odborných školách a jednej univerzite:

v Berlíne – Humboldt-Universität Berlin, Philosophische Fakultät I, Institut für Bibliothekswissenschaft;

v Bonne – Fachhochschule für das öffentliche Bibliotheks wesen Bonn;

v Darmstadte – Fachhochschule Darmstadt, Fachbereich Informations- und Wissensmanagement;

v Hamburgu – Hochschule für Angewandte Wissenschaften Hamburg, Fachbereich Bibliothek und Information;

v Hannoveri – Fachhochschule Hannover, Fachbereich Informations- und Kommunikationswesen;

v Kolíne – Fachhochschule Köln, Fakultät für Informations- und Kommunikationswissenschaft;

v Lipsku – Leipzig Hochschule für Technik, Wirtschaft und Kultur Leipzig, Fachbereich Buch und Museum;

v Mníchove – München Bayerische Beamtenfachhochschule, Fachbereich Archiv- und Bibliothekswesen;

v Potsdame – Fachhochschule Potsdam, Fachbereich Informationswissenschaften;

v Stuttgarte – Fachhochschule Stuttgart – Hochschule der Medien, Fachbereich Information und Kommunikation).


Nové tendencie

Vysokoškolské vzdelávanie pre knihovníkov sa v Nemecku v súčasnosti nachádza v pohybe. Niektoré vysoké školy zatvorili svoje brány, prípadne sa spojili s inými. V Bonne sa diskutuje o ukončení tejto formy vzdelávania. Vo Frankfurte sa knihovnícka škola zrušila a integrovala sa do vysokej školy v Darmstadte. Knihovníctvo tam tvorí ťažisko v študijnom smere Manažment informácií a poznatkov. Vysoká škola pre knihovníctvo a informácie v Stuttgarte sa spojila s Vysokou školou pre tlač a médiá do jednej vysokej školy s názvom Vysoká škola pre médiá. Pri tejto konštelácii sa knihovnícky orientovaný odbor stal len veľmi malým partnerom. Niektoré študijné odbory, ktoré boli doteraz samostatné, sa spájajú s inými (napríklad v Kolíne sa spojil odbor informačných vied s odborom jazykov do Fakulty informačných a komunikačných vied). V Hamburgu sa v súčasnosti o tom intenzívne diskutuje. Očakávajú sa od toho synergické efekty, ale predovšetkým efektívnejšie nakladanie s finančnými prostriedkami.

Okrem toho možno vo vyšších odborných školách badať ďalšiu tendenciu. Hovorí sa o diverzifikácii (zmene, rozmanitosti) študijných odborov. Popri tradičných knihovníckych odboroch vznikajú nové študijné smery s podobným obsahom, ale iným ťažiskom, napr. informačný dizajn (v Stuttgarte) alebo informačné hospodárstvo (v Kolíne).


Študijné programy

Väčšina knihovníckych študijných odborov v posledných rokoch reformovala svoje tradičné študijné programy. Obsah knihovníckeho vzdelávania sa čoraz menej orientuje na inštitúcie, ako sú verejné, vedecké alebo špeciálne knižnice, a ťažisko odboru sa presúva napr. na informačné technológie, sprostredkovanie informácií, manažment fondov, tvorba informačných fondov, knižničný manažment, kultúrnu a mediálnu prácu. S novou obsahovou orientáciou študijných odborov bolo potrebné zmeniť aj názvy niektorých odborov, aby sa zdôraznilo ťažisko odboru. Tradičný názov knihovníctvo sa v súčasnosti vytráca z pomenovania odboru. Nové študijné odbory sa nazývajú Knižničný a informačný manažment v Hamburgu alebo Knižničný a mediálny manažment v Stuttgarte alebo Manažment informácií a poznatkov v Darmstadte .

Organizácia štúdia

Štúdium trvá 7 až 8 semestrov s množstvom praxe (väčšinou je povinná polročná prax). Počas štúdia sa kladie dôraz na vypracovávanie projektov. Spravidla treba predložiť väčší interdisciplinárny projekt na rôzne témy spracovaný tímovo, často s kolegami z praxe.

Prehľad projektov:

Web Usability Project – študenti hodnotia a testujú rôzne webové stránky a pomáhajú ich vylepšiť;

Knowledge Management Project – študenti pomáhajú pri organizácii a riadení tokov informácií, vyvíjajú databanky na zlepšenie toku informácií v rámci podniku;

Homepage knižníc – študenti pripravujú návrhy, ako sa majú vytvárať a zlepšovať domovské stránky knižníc.

Tieto projekty podporujú kľúčové zručnosti, ktoré sa od študentov vyžadujú, a to schopnosť pracovať v tíme, flexibilitu, kreativitu, schopnosť transferu.


Ukončenie štúdia

V súčasnosti dominuje ešte stále ukončenie štúdia formou diplomu (ako diplomovaný knihovník). Len na Vysokej škole médií v Stuttgarte možno získať bakalársky titul ( Bachelor of Information and Communication). Podľa rozhodnutia Konferencie ministrov kultúry zodpovedá ukončenie diplomom titulu bakalár.

3. Štátna služba alebo postgraduálne štúdium

Postgraduálne štúdium sa tiež nachádza v štádiu premien. V minulosti toto dvojročné interné vzdelávanie prevládalo, no dnes sa diskutuje, či táto forma je dnes ešte vhodná, pričom významnú úlohu zohráva predovšetkým faktor nákladov, ale aj úvahy, či knihovníci musia byť v štátnej službe (Beamtentum). V nových spolkových krajinách totižto už knihovníci nie sú zaraďovaní do štátnej služby, no musia mať ukončené univerzitné štúdium, pričom sa neprihliada na kombináciu odborov. Medzičasom ponúka túto formu štúdia len Bayerische Beamtenschule v Mníchove.

Uvažuje sa, či vyššia odborná škola v Darmstadte nenadviaže na tradíciu a neponúkne vzdelávanie referendárov. Alternatívou k vzdelaniu pre štátnu službu je postgraduálne štúdium končiace sa s titulom magister. Novelizáciou vysokoškolského zákona z roku 1998 sa zaviedla možnosť poskytovať v Nemecku medzinárodné certifikáty. Niektoré vyššie odborné školy a Humboldtova univerzita ponúkajú túto možnosť už dnes. Treba však poukázať na to, že nie je úplne vyriešené, aké zaradenie získajú absolventi v knihovníckej oblasti. Magisterský titul, ktorý poskytuje univerzita, sa automaticky rovná ukončeniu univerzitného štúdia. Ukončenie vyššej odbornej školy titulom magister možno prirovnať k univerzitnému ukončeniu štúdia len po akreditácii odboru.

Vyššia odborná škola v Kolíne ponúka nadstavbové štúdium Master of Library and Information Science, ktoré nahrádza štúdium referendariátu. Tento študijný smer však neprijíma absolventov vyšších odborných škôl. Vysoká škola médií v Stuttgarte ponúka v študijnom odbore Manažment knižníc a médií ako čiastkové štúdium Master of Information and Communication.

Zváštnosť pripravila Humboltdtova univerzita v Berlíne. Ponúka postgraduálne štúdium Knižničná veda. Ide o diaľkové štúdium s pravidelnými podujatiami na univerzite. Počas semestra sa počíta s 10 dňami prezenčnej prípravy, cena za jeden semester je
1 250,- eur.

Magisterské štúdium trvá spravidla jeden a nanajvýš dva roky a môžu sa ho zúčastniť absolventi vyšších odborných škôl s určitým priemerom známok.

Na Inštitúte pre knižničnú vedu Humboldtovej univerzity možno získať v odbore knižničná veda doktorát a habilitovať sa.


Agenda 2010 pre diplomovaných knihovníkov a magistrov. Bakalár a magister v knihovnícko-informatických odboroch

Ústrednou témou v knihovníckom vzdelávaní je v súčasnosti zavedenie dvojstupňového modelu – bakalárske a magisterské štúdium, ktoré umožnila novelizácia vysokoškolského rámcového zákona z roku 1998.

Bakalárske študijné programy sprostredkovávajú potrebné vedecké základy, metodické zručnosti a kvalifikáciu na praktické vykonávanie povolania. Regulárny študijný čas predstavuje najmenej tri roky, t. j. šesť semestrov, najviac štyri roky, t. j. osem semestrov. V rámci študijného programu knihovníckych odborov sa do štúdia zahrňuje aj semestrálna prax.

Študijný smer magister môže byť koncipovaný ako priame pokračovanie predchádzajúceho bakalárskeho štúdia alebo diplomového štúdia, alebo ako rozširujúce štúdium.

 

Prameň: Autorka prof U. Krauss-Leichertová napísala článok pre Goetheho inštitút, ktorý je aj majiteľom autorských práv a súhlasil s prekladom článku (preložila Sylvia Kováčová).

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 34

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR