Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Vzdelávanie (nielen) knihovníkov pod legislatívnou lupou

Autor: Andrea Doktorová
Číslo: 3/2004 - Vzdelávanie a knižnice
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Kvalitné ľudské zdroje sa vo všeobecnosti považujú za základný predpoklad úspešnosti firmy, odvetvia, zvládnutia odboru, pracovných postupov, profesie. Schopnosti, vedomosti a zručnosti – to je to, čo by profesionál v každej oblasti mal mať. Existuje však niekoľko praktických problémov, s ktorými sa boríme. Prvý problém je veľmi závažný a rastie zo dňa na deň. Globalizácia a rozvoj IT spôsobujú také prudké zmeny obsahu knižničnej profesie, že nie je vôbec ľahké presne definovať, čo by mal dobrý knihovník vedieť a aký by mal byť. Nástroje, ktoré by nám v oblasti personálnej práce v knižniciach mohli pomôcť, napr. eurosmernice KIS o znalostiach a zručnostiach európskych profesionálov v oblasti knižničných a informačných služieb, možno nepoznáme, možno si ich netrúfneme aplikovať (z viacerých dôvodov), pretože ide o niečo, čo sa dá len veľmi ťažko merať. Iste nespochybňujeme existenciu renomovaných spoločností, ktoré to dokážu. Ale finančné možnosti knižníc zasa priveľmi neumožňujú využívať ich služby.

Nech je to akokoľvek, prax je taká, že pri prijímaní, funkčnom a platovom zaraďovaní zamestnanca musí štatutárny orgán akceptovať tie “nástroje”, ktoré vo forme zákonov a všeobecne platných nariadení má. Hovoríme predovšetkým o oblasti verejnej správy, kam prevažná väčšina aktívnych slovenských knižníc patrí a na ktorú sa vzťahujú: zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme a zákon č. 552/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (oba v znení zákona č. 369/2004 Z. z.).

Uvedené zákony určujú, že o výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať a zamestnancom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad. Vždy sa posudzuje kvalifikačný predpoklad pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva. Kvalifikačným predpokladom je vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.

Zákon č. 553/2003 Z. z. rozoznáva:

  • základné vzdelanie,
  • stredné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie,
  • úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,
  • vyššie odborné vzdelanie,
  • vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
  • vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Nadobudnutie kvalifikačného predpokladu vzdelania sa posudzuje podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úplné stredné vzdelanie sa ukončuje úspešným vykonaním maturitnej skúšky na gymnáziu, úplné stredné odborné vzdelanie sa ukončuje úspešným vykonaním maturitnej skúšky na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti. Stredné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium, ktoré je určené pre uchádzačov, ktorí získali úplné stredné vzdelanie. V pomaturitnom štúdiu si študujúci dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie, zdokonaľujú sa na kvalifikovaný výkon povolania, špecializujú sa pre konkrétne činnosti alebo získavajú odbornú kvalifikáciu štúdiom v inom študijnom odbore než v tom, v ktorom vykonali maturitnú skúšku. (Pozn.: Ukončuje sa rovnako maturitnou skúškou, teda nie je to vyššie odborné vzdelanie. Nie je totožné ani s nadstavbovým štúdiom; nadstavbové štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí dosiahli iba stredné odborné vzdelanie.) Dokladom o ukončení štúdia je vysvedčenie o maturitnej skúške.

Predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov je študijný odbor. Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa. Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získavajú absolventi bakalárskeho študijného programu obhajobou záverečnej bakalárskej práce. Udeľuje sa im akademický titul bakalár (Bc.) Záverečnou prácou študijného programu druhého stupňa je diplomová práca. Rozlišujeme inžinierske študijné programy (Ing.) a magisterské študijné programy (Mgr.). Absolventi, ktorí získali titul magister (Mgr.) môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je obhajoba rigoróznej práce, a udeľuje sa im akademický titul (PhDr., PaedDr. a i.). Študijné programy druhého stupňa, ktoré sa zameriavajú na štúdium humanitného a veterinárneho lekárstva, sú doktorské študijné programy a ich absolventom sa udeľujú tituly MUDr., MDDr. alebo MVDr. Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa získavajú absolventi doktorandského študijného programu, ktoré sa končí obhajobou dizertačnej práce a udelením akademického titulu doktor za menom (PhD., ArtD., ThDr.). Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Dokladom o absolvovaní štúdia sú: vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, príp. dodatok k diplomu.

Z hľadiska posudzovania profesie knihovník je nateraz predpísané iba:

  • úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len “úplné stredné vzdelanie”; pozn.: zavedenie legislatívnej skratky vlastne neumožňuje pri platovom zaradení rozlišovať všeobecné a odborné vzdelanie, zamestnávateľ však môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých činností zameranie alebo odbor vzdelania),
  • vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
  • vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Posudzovanie plnenia kvalifikačných predpokladov pre jednotlivé pracovné činnosti sa totiž musí uskutočňovať nielen v súlade s charakteristikami platových tried, ktoré sú prílohou zákona č. 553/2003 Z. z., ale aj v súlade s katalógom pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone prác vo verejnom záujme a s katalógom pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme. Katalógy sú prílohou nariadenia vlády č. 341/2004 Z. z. Pracovné činnosti uvedené v katalógoch sú usporiadané podľa rezortov, odvetví alebo skupín odvetví. Jednotlivé časti katalógu sú rovnocenné a na určenie najnáročnejšej pracovnej činnosti sa môže uplatniť pracovná činnosť uvedená v ktorejkoľvek časti katalógu pod podmienkou, že sa zachová kvalifikačný predpoklad a náročnosť pracovnej činnosti. Knihovnícke činnosti sú uvedené v časti 10. Kultúra v platových triedach 5 až 8 pre úplné stredné vzdelanie, 9 až 10 pre vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a v platových triedach 9 až 13 pre vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Vzdelanie je stanovenou súčasťou kvalifikačných predpokladov pri každej pracovnej činnosti pri výkone prác vo verejnom záujme. Okrem toho je pri určitých druhoch činností nutné spĺňať aj osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu. Osobitným kvalifikačným predpokladom je absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania, ktoré sú nevyhnutné na získavanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť. Podstatné je, že takéto formy vzdelávania musia byť ustanovené osobitným predpisom.

V súčasnosti pre knihovníkov nemáme osobitný, všeobecne platný predpis (vyhlášku), ktorý by podmieňoval zaradenie zamestnanca do určitej platovej triedy absolvovaním istej formy ďalšieho vzdelávania, príp. predložením oprávnenia na výkon odbornej spôsobilosti. Možno povedať, že v praxi je táto situácia finančne výhodná predovšetkým pre knihovníka, ale pri klesajúcom záujme o knihovnícku profesiu ju vlastne vítajú aj štatutárne orgány. Aby získali, resp. udržali zamestnanca, ak na to majú finančné prostriedky, radi určia zamestnancovi plat bez ďalších podmienok, ktoré by naňho kládli. Už menej sa dá pozitívne hodnotiť kvalitatívna rovina takejto personálnej práce, lebo povinné absolvovanie istej formy ďalšieho vzdelávania, navyše motivované záujmom o vyššiu platovú triedu, by mohlo a malo priniesť vyššiu kvalitu knižničných služieb. Pri tvorbe katalógov pracovných činností a príprave tzv. analytických listov pre jednotlivé činnosti medzirezortná komisia, poradný orgán MPSVR SR, bodovo hodnotila nielen zložitosť pracovnej činnosti, zodpovednosť za výsledky práce, fyzickú a psychickú záťaž zamestnanca, ale práve aj podmienky osobitného kvalifikačného predpokladu, pričom v čase tvorby katalógu pre knihovníkov akceptovali existenciu vtedy jestvujúcej smernice o ďalšom vzdelávaní knižničných pracovníkov (aj keď už vtedy de facto neplatila). Pri bodovom hodnotení na rozhraní dvoch tried mohla práve táto skutočnosť posunúť posudzovanú činnosť do vyššej triedy. Samozrejme, už vtedy predkladatelia z našich radov ubezpečovali MPSVR SR, že predmetný právny predpis bude aktualizovaný. Dodnes sa tak nestalo napriek tomu, že v zákone č. 183/2000 Z. z. má MK SR v spolupráci s MŠ SR na jeho vydanie splnomocňujúce ustanovenie.

Legislatívna podpora vzdelávacích podujatí je v súčasnosti vo všeobecnej rovine zabezpečená zákonom č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., v znení zákona č. 567/2001 Z. z. Tento zákon upravuje ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania, definuje ustanovizne ďalšieho vzdelávania, podmienky ich akreditácie, vydávanie osvedčení o získanom vzdelaní a zdroje jeho financovania. Ďalšie vzdelávanie uskutočňujú v rámci svojej pôsobnosti školy, školské zariadenia (vtedy ide o vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania okrem vysokoškolského stupňa vzdelania) alebo mimoškolské vzdelávacie ustanovizne, t. j. vzdelávacie ustanovizne iných právnických osôb a fyzických osôb. Vzdelávacie ustanovizne môžu v ďalšom vzdelávaní uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelávacie aktivity. Zákon rozlišuje odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré účastníkovi umožňuje rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie činnosti. Osvedčenie o získanom vzdelaní jeho absolventom v tomto prípade vydávajú akreditované ustanovizne.

Za odborné vzdelávanie sa považuje aj vzdelávanie v súlade s Národným programom vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca v záujme jeho ďalšieho pracovného uplatnenia vykonáva zamestnávateľ formou všeobecného predpisou. (Pozn.: Zrušený zákon č. 387/1997 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov vzdelávanie tohto druhu označoval termínom rekvalifikácia.) Podľa tohto zákona môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uchádzačovi o zamestnanie (t. j. osobe vedenej v evidencii uchádzačov o zamestnanie) a záujemcovi o zamestnanie zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce, pričom na výber dodávateľa vzdelávania sa vzťahuje zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní vzdelávania a špecifického vzdelávania. Všeobecné vzdelávanie a príprava pre trh práce je teoretická alebo praktická príprava, ktorá poskytuje vedomosti a odborné zručnosti široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov a ktoré prispievajú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca. Špecifické vzdelávanie poskytuje vedomosti a odborné zručnosti využiteľné u súčasného zamestnávateľa a ktoré sú iba čiastočne využiteľné u iných zamestnávateľov. Na základe uzatvorenej písomnej dohody môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na vzdelávanie zamestnancov, ak po jeho skončení bude zamestnávateľ zamestnávať vyškoleného zamestnanca najmenej počas dvanástich mesiacov alebo ak sa vzdelávanie uskutočňuje ako súčasť opatrení na zabránenie hromadnému prepúšťaniu. Zamestnávateľ, ktorý požiada úrad o takýto príspevok, môže rovnako využiť len služby toho vzdelávacieho zariadenia, ktoré bolo vybraté úradom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Využiť iné vzdelávacie zariadenie môže zamestnávateľ vtedy, ak vzdelávaciu aktivitu financuje z vlastných zdrojov.

Okrem odborného vzdelávania poznáme záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie a iné vzdelávanie, ktoré umožňuje účastníkovi uspokojiť jeho záujmy a zapojiť sa do života občianskej spoločnosti. Osvedčenie o absolvovaní vzdelávania jeho absolventom vydáva ustanovizeň ďalšieho vzdelávania, ktorá uskutočňuje vzdelávaciu aktivitu.

Akreditácia je štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej ustanovizne uskutočňovať vzdelávaciu aktivitu. O akreditácii rozhoduje Ministerstvo školstva SR na základe žiadosti, ktorú mu predkladá vzdelávacia inštitúcia. Zákon hovorí okrem iného aj o tom, že ustanovizeň je povinná predložiť ministerstvu žiadosť o akreditáciu, ak bude absolventom vzdelávania vydávať osvedčenie o získanom vzdelaní, alebo ak bude uskutočňovať vzdelávaciu aktivitu, na ktorú sa budú poskytovať prostriedky zo štátneho rozpočtu. Formou vzdelávania sa rozumie aj seminár alebo školenie. Nevieme presne, či zákonodarca mal na mysli len účelové prostriedky MŠ SR, alebo všetky prostriedky štátneho rozpočtu. Zákon nemá žiadne sankčné ustanovenia, teda nedá sa predpokladať, aké by boli dôsledky použitia štátnych prostriedkov (napr. z rozpočtu štátnej organizácie alebo z grantového systému) na neakreditovanú aktivitu, čo je v praxi bežné. V Zozname vzdelávacích ustanovizní a akreditovaných vzdelávacích aktivít a vydaných dokladov – potvrdení o akreditácii na internetovej stránke MŠ SR (od 30. 6. 1999 do 23. 3. 2004) je totiž uvedená len jediná knižnica (Technická univerzita Košice – Univerzitná knižnica). Potvrdenie o akreditácii je platné 5 rokov a osvedčenie o získanom vzdelaní vydané absolventovi akreditovanej vzdelávacej aktivity sa vydáva na neurčitý čas. V zmysle zákona účastníkom ďalšieho vzdelávania, ktorí sa zúčastňujú na akreditovanej vzdelávacej aktivite, môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné úľavy podľa Zákonníka práce a vyhlášky MŠ SR č. 140/1968 Zb. Aká je právna sila osvedčenia o inom vzdelaní, než je tzv. školské vzdelávanie, o tom tento zákon nehovorí.

V praxi slovenských knižníc teda faktom zostáva, že v oblasti mimoškolského knihovníckeho vzdelávania legislatíva nemôže predbehnúť prax. Kým nemáme vybudované, rutinne zabehnuté, prípadne akreditované mimoškolské vzdelávacie ustanovizne, prijatie novej vyhlášky o ďalšom vzdelávaní zamestnancov knižníc (bez odkladných prechodných ustanovení) by mohlo zamestnávateľom i zamestnancom v knižniciach spôsobiť len problémy. Veľká úloha čaká na riešiteľov.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR