Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Stredoškolské vzdelávanie knihovníkov a informačných pracovníkov na Slovensku

Autor: Marta Fórišová
Číslo: 3/2004 - Vzdelávanie a knižnice
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Na úvod

Škola knihovníckych a informačných štúdií v Bratislave (ŠKIŠ) je jedinou odbornou školou svojho druhu na Slovensku, ktorá poskytuje stredoškolské vzdelávanie v oblasti knihovníctva a informačných štúdií. Ide o jeden z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich odborov, a preto je kľúčovou snaha o prepojenosť trhu práce so vzdelávacou ponukou. Na všetkých, ktorí sa do procesu komunikácie informácií zapájajú prípravou moderných informačných špecialistov, leží veľká dávka zodpovednosti za podiel na akcelerácii spoločenského vývoja, ktorého zásadným aktérom sú práve informačné služby a technológie. V tejto súvislosti možno konštatovať historický prínos novodobých modifikácií v obsahovom smerovaní štúdia ŠKIŠ, ktoré boli vyvolané zmenami v chápaní a obsahu profesie knihovníka a informačného pracovníka v rozvíjajúcej sa informačnej spoločnosti. Súčasná koncepcia odborného vzdelávania ŠKIŠ poskytuje nielen záruku kvalitnej prípravy knihovníkov a informačných pracovníkov, ale je i pevným fundamentom, na ktorom sa dá v prípade nutnosti zmien v obsahu vyučovania v súlade s požiadavkami trhu práce spoľahlivo stavať. Zohľadňuje totiž perspektívu budúceho rozvoja knižničných a informačných služieb a s tým súvisiacej náplne jednotlivých kompetencií alebo odborných znalostí a zručností odborných knižničných a informačných pracovníkov, no zároveň aplikuje odbory, ktoré tvoria podstatnú časť profesionálnych činností v krajinách celej Európy. Napĺňaním aktuálnych trendov a zámerov je tak ŠKIŠ pripravená vychovávať a vzdelávať európskych odborných pracovníkov pre oblasť knižničných a informačných služieb.

22.jpg (35939 bytes)
Budova školy

Z minulosti

Vznik stredného knihovníckeho školstva na Slovensku sa datuje rokom 1953, keď bola založená Osvetová škola v Bratislave. Ťažiskovým študijným odborom sa v súvislosti s kádrovým zabezpečením činnosti knižníc postupne stalo knihovníctvo. V 60. rokoch dochádza ku kvalitatívnemu posunu v stredoškolskej príprave knižnično-informačných a kultúrno-výchovných pracovníkov, čo sa odrazilo i v zmene názvu Osvetovej školy v r. 1962 na Strednú knihovnícku školu (SKŠ). Podľa potrieb aktuálnej praxe vychovávala formou denného, nadstavbového a diaľkového štúdia knihovníkov, informačných, osvetových pracovníkov a archivárov v odboroch knihovníctvo, vedecko-technické informácie, archívnictvo a kultúrno-výchovná práca. SKŠ sa významne podieľala aj na podpore rozvoja regionálneho knihovníctva a knižníc, keď v súlade s ich narastajúcimi potrebami zriadila konzultačné strediská a štúdium popri zamestnaní v Martine, Banskej Bystrici a Košiciach. Za 30 rokov (do r. 1992) koexistovala so Strednou priemyselnou školou grafickou, vychovávajúcou odborné kádre pre polygrafický priemysel. K významnejšej modifikácii učebných plánov SKŠ došlo v r. 1984, keď sa štúdium budúcich knihovníkov a informačných pracovníkov začalo realizovať v integrovanom študijnom odbore vedecké informácie a knihovníctvo. V roku 1992 sa prijalo rozhodnutie rozšíriť študijný profil absolventa odklonom od úzko špecializovaného a inštitucionálne zameraného štúdia v súlade s vývojom informačných odborov a študijnými programami škôl podobného zamerania v zahraničí a o otvoril sa nový študijný odbor informačné systémy a služby s odborným zameraním na knihovníctvo a vedecké informácie, archívnictvo a hospodárske informácie. Hlavným vzdelávacím cieľom novokoncipovaného študijného programu sa stala príprava stredoškolsky kvalifikovaných knižnično-informačných pracovníkov na samostatné vykonávanie činností informačného charakteru v rôznych typoch knižničných a informačných pracovísk, systémov a sietí. Zavedením netradičného štúdia odborného zamerania hospodárske informácie (Business Information) sa dospelo k vhodnému spojeniu štúdia informačných predmetov najmä s ekonomicky zameraným vzdelaním, čím došlo k užšiemu prepojeniu odborného firemného záujmu (napr. účtovníctvo, finančníctvo, peňažníctvo, manažment, dane, marketing) vo vedomostiach a zručnostiach absolventa s kvalifikáciou v informačnej oblasti. Zvýšený dôraz sa začal klásť na výučbu cudzích jazykov, aplikácií výpočtovej techniky a na skvalitnenie praktickej výučby. Skĺbením štúdia informačných a sociálno-ekonomicky zameraných predmetov bol absolvent pripravený uchádzať sa o zamestnanie nielen vo sfére verejných informačných služieb, ale aj v peňažníctve, informačnom systéme podnikov, štátnej a miestnej správy, samosprávy a pod. Na základe zmeny koncepcie poskytovaného štúdia smerom k posilneniu všeobecného informačného vzdelávania sa roku 1993 zmenil aj názov školy zo SKŠ na ŠKIŠ.

Súčasnosť: realita a vízie

Škola knihovníckych a informačných štúdií poskytuje vzdelanie v jedinom študijnom odbore informačné systémy a služby v odborných zameraniach na hospodárske informácie, verejné knižnice a informatickú výchovu detí a mládeže pre študentov denného domaturitného štúdia a okrem nich aj na informačný manažment a informačné technológie pre záujemcov o denné pomaturitné štúdium. Absolvent odboru informačné systémy a služby má špecifické vedomosti z oblasti informačnej činnosti, pozná organizáciu a riadenie systému verejných informačných služieb, typológiu informačných zdrojov a prameňov, spôsoby ich akvizície, informačnej analýzy a spracovania, uchovávania, ochrany a sprístupňovania, techniky sociálnej komunikácie, základy práva a jeho aplikáciu v knižnično-informačnom prostredí, základné princípy financovania, rozpočtovníctva, plánovania a personalistiky v informačných útvaroch, základy výpočtovej techniky a informatiky, informačné a administratívne technológie, filozofické, historické, etické, právne, sociologické a psychologické aspekty informačnej práce, základy ekonomiky a manažmentu v podmienkach trhového hospodárstva. Je pripravený vykonávať funkcie stredne kvalifikovaného technika a riadiaceho pracovníka na úseku práce s tradičnými a automatizovanými výstupmi z interných a externých dokumentových a informačných fondov, databáz a pri informačnej výchove používateľov knižničných a informačných služieb, organizačne a vecne zabezpečovať knižničné a informačné služby na podporu výchovy, vzdelávania a pedagogického procesu v samostatných knižniciach pre deti a mládež – verejných a školských knižniciach, uplatniť sa pri prevádzke automatizovaných informačných systémov, vo funkcii rešeršérov, bibliografov, v styku s verejnosťou či vo funkcii informačných špecialistov v informačnom systéme podnikov a firiem, v podnikových útvaroch zameraných na informačnú podporu manažmentu, alebo v terciárnom sektore na úseku zberu, spracovania a distribúcie hospodárskych a vedecko--technických informácií z rôznych zdrojov. Vďaka tomuto široko koncipovanému profilu, ktorý spĺňa požiadavky na kvalifikáciu profesie informačného špecialistu s vysokou informačnou gramotnosťou, sú možnosti uplatnenia sa absolventa v praxi značne variabilné.

V súčasnosti však narážame na problémy súvisiace so zmenami, ku ktorým môže v samotnej informačnej práci dôjsť a ktoré by sa mali v procese vzdelávania informačných profesionálov sledovaním najmodernejších trendov vrátane ich kritického hodnotenia pohotovo (ešte lepšie predvídavo) odraziť. Laicizácia informačných systémov, ktorej sme svedkami, zrejme postupne spôsobí posun nášho remesla do špecializovanejších oblastí a schopnosť komplexnej informačnej analýzy, formulovania veľmi kvalitných dotazov či samostatného vyhodnocovania miery spoľahlivosti nájdených informácií bude okrem vedomostí o zdrojoch, dotazovacích či sofistikovaných systémoch selekčných jazykov vyžadovať aj rozsiahlejšie jazykové znalosti, štylistické schopnosti a široký všeobecný rozhľad. Hovoríme o potrebe široko vzdelaného knihovníka a intelektuálnej knihovníckej práce, o intelektuálnom zázemí informačnej praxe, ktoré je dominujúcim prvkom informačnej spoločnosti. Absolventi by mali byť vzdelaní viac čo do šírky a všeobecného rozhľadu orientácie a možno menej (aj keď čím viac, tým lepšie) v úzko špecializovaných odborných remeselných zručnostiach, ktoré sú v konečnom dôsledku spoľahlivo zvládnuteľné až samotnou rutinnou odbornou praxou alebo podrobnejším štúdiom odborných príručiek. Schopnosť artikulovať zmysel informačnej práce, sčítanosť a všeobecný prehľad či empatia pri odhaľovaní nových svetov svojmu čitateľovi by mali byť kľúčovejšími než schopnosť dokonale poznať históriu selekčných jazykov alebo bezchybne (nebodaj spamäti) skatalogizovať špeciálny dokument. Vzdelávanie pre budúcnosť by sa malo niesť v duchu vlastného zmyslu existencie knižníc a malo by smerovať nielen k starostlivosti o knihy a dáta, ale i dušu čitateľov. Pre kvalifikovaný výkon tohto poslania je potrebné všeobecné vzdelanie a široký odborný profil – absolvent ŠKIŠ má dostatočný humanitný základ v disciplínach ako literatúra, občianska náuka, filozofia, etika, história, psychológia, sociológia, ale i prehľad v ostatných všeobecnovzdelávacích predmetoch (matematika, fyzika, chémia, biológia a ekológia, geografia), ktoré sú svojím rozsahom v nižších ročníkoch porovnateľné s obsahom všeobecného vzdelania na gymnáziách. Posilnená je i jazyková príprava.

Je všeobecne známe, že v modernej informačnej vede ide predovšetkým o metodológiu práce s dokumentom, ktorý je univerzálnym komunikátom, na základe analýzy jeho obsahu a informačných potrieb potenciálnych používateľov či klientov informačných služieb. Jadrom vlastného informačného remesla je znalosť základných spracovateľských procesov viazaných na dokument, t. j. umenie koncepcie budovania primárneho fondu, akvizície, katalogizácie, ukladania, vypožičiavania dokumentov a znalosť sociálno-psychologických zásad umenia komunikovať s čitateľom, resp. používateľom či klientom. Za zmysel novej roly a intelektuálnu výzvu knihovníka budúcnosti je niektorými autormi považovaná tvorba vecného popisu pri vytváraní nových typov metadát ako súčasti pôvodného tvorivého procesu.

Pri plnení úlohy pripraviť knihovníka a informačného pracovníka schopného podieľať sa na rozvoji informačnej gramotnosti, ovládať moderné technológie, nové služby, nové médiá a databázy je nutné zároveň akcentovať význam osobnostných kompetencií a zručností, ktoré vedú k flexibilite, kreativite, divergentnému mysleniu, kooperativite, schopnosti spolupracovať a k pripravenosti reflektovať rôzne varianty zmien vývoja v neistej budúcnosti (prudký technický rozvoj, digitalizácia, interaktívna elektronická kniha, digitálna, hybridná a virtuálna knižnica v kybernetickom priestore, informačná superdiaľnica atď.). Otázku, či štruktúra štúdia a predovšetkým výsledné znalosti a zručnosti absolventov zodpovedajú vznikajúcim potrebám pracovného trhu, je nutné klásť si neustále a toto prepojenie sa snažiť účelne realizovať v tesnej spolupráci školy s odborníkmi z praxe. Súčasťou tohto úsilia je projekt realizácie maturitnej skúšky z praktickej časti odborných predmetov, v rámci ktorého kandidáti na maturitnú skúšku vypracovávajú samostatnú komplexnú odbornú prácu na niektorú z ponúkaných tém navrhovaných a diskutovaných podľa aktuálnych potrieb odbornej praxe. Výsledky svojej “malej diplomovky” obhajujú náročnou prezentáciou pred odbornou komisiou, príp. pod vedením pedagóga využívajú priestor na ich publikovanie v odbornej tlači. Okrem už tradičnej spolupráce so všetkými typmi knižníc či informačných inštitúcií formou odbornej praxe, brigád študentov a odborných školení pre pedagógov sme začali spoluprácu pri tvorbe slovenského knižničného portálu InfoLib – študenti ŠKIŠ budú monitorovať periodickú tlač s cieľom vyhľadávať informácie o knižniciach a pripravovať interview s osobnosťami spoločenského, kultúrneho i politického života o ich skúsenostiach s využívaním knižníc.

23_1.jpg (21751 bytes)
Učebňa

23_2.jpg (14954 bytes)
Obhajoby, apríl 2002


Významným prínosom súčasnej inovácie výučby odborných knihovníckych predmetov ŠKIŠ je vybudovanie špecializovanej učebne automatizovaných knižnično-informačných systémov priamo v prostredí školskej knižnice, čo umožní výučbu praktických odborných knižničných činností v autentickom prostredí. S plánovaným využitím grantovej podpory pre rozsiahlu akvizíciu, dobudovanie elektronizácie a perspektívne aj internetizáciu školskej knižnice sme začali práce na projekte multimediálneho školského knižnično-informačného centra, na realizácii ktorého sa budú podieľať i samotní študenti. Úroveň odborného vzdelávania ŠKIŠ je umocnená projektmi Infovek a Comenius-Socrates, vďaka ktorým bol vybudovaný park počítačovej techniky využívaný nielen v rámci vyučovacieho procesu, ale i mimo vyučovania, a boli nadviazané cenné kontakty so školami niekoľkých európskych krajín.

Nedá mi, aby som sa nezmienila o výchove študentov k sociálnemu cíteniu prostredníctvom dlhodobej tradície podpory slovenských detských domovov a sociálnych zariadení zbierkami kníh (vyradených, ale hodnotných titulov zo spolupracujúcich knižníc), šatstva a hračiek či o spolupráci s organizáciou UNICEF, ktorá škole za zásluhy udelila čestný titul “Škola priateľská deťom”.

Otvorenou zostáva spolupráca so zahraničnými knižnicami a informačnými inštitúciami či školami obdobného zamerania. Iným, žiaľ stále pretrvávajúcim problémom je absencia kvalitných moderných učebníc pre výučbu odborných predmetov, ktorých náplň sa s hektickým vývojom informačných disciplín veľmi dynamicky mení – rýchlym riešením sa pre prítomnosť stáva ich elektronické publikovanie. Odborných úloh a výziev do budúcnosti stále pribúda, súčasná prax i naďalej vyžaduje neustále rozvíjanie koncepcie nielen univerzitného, ale i stredoškolského knihovníckeho a informačného vzdelávania.

Na záver

Perspektíva knihovníckych a informačných štúdií sa čoraz viac zväčšuje v súlade s naliehavou potrebou informačných špecialistov schopných orientovať sa v obrovskej záplave informačných zdrojov, zručných nielen vo vyhľadávaní, ale hlavne spracovávaní a triedení informácií smerujúcich k ich efektívnemu využitiu. Bez kvalifikovaných a spoločensky uznávaných knihovníkov a informačných pracovníkov by predsa nebolo možné zabezpečiť uspokojovanie základných práv obyvateľov v demokracii – prístup k informáciám, celoživotné vzdelávanie a uspokojovanie ich kultúrnych potrieb. Spoločenská úloha informačnej profesie sa pritom odpradávna nezmenila: ide o všetky spracovateľské činnosti, ktoré vedú k sprostredkovaniu akokoľvek zaznamenaných znalostí z kdekoľvek existujúcich informačných zdrojov každému používateľovi podľa jeho informačnej potreby. Rozširuje sa iba priestor, v ktorom sa dnes, a najmä zajtra kvalifikovaní informační profesionáli uplatnia. Našou úlohou je pripraviť ich vstúpiť doň.

Použitá literatúra:

ČINČERA, J.: Knihovnické školství ve století 21. In: Ikaros [online]. 2003, č. 7 [cit. 2003-07-01]. Dostupné na internete: http://www.ikaros.cz/Clanek.asp?

ZLATOŠOVÁ, J.: Doterajší vývoj a aktuálne zámery Školy knihovníckych a informačných štúdií. In: Bulletin SAK, roč. 10, 2002, č. 3, s. 7-11.

TRGIŇA, T.: Stredoškolská príprava a vzdelávanie knižnično-informačných a kultúrno-výchovných pracovníkov na Slovensku. In: 40 rokov Strednej knihovníckej školy – Školy knihovníckych a informačných štúdií : Pamätnica 1953-1993. Bratislava : TASR, 1993, s. 23-40.

VLASÁK, R.: Informační sektor, informační profese a informační vzdělávání. In: Národní knihovna, roč. 12, 2001, č. 3, s. 159-168.

VLASÁK, R.: O aké povolania v knihovníctve ide? In: Informačné technológie a knižnice [online]. Dostupné na internete: http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib022/vlasak.htm

HARDIE, A.: Knihovník budúcnosti – úradník alebo autor? In: Informačné technológie a knižnice [online]. Dostupné na internete: http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib024/hardie.htm

LECHNER, D.: Knihovník v čase. In: Informačné technológie a knižnice [online]. Dostupné na internete: http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib022/lechner.htm

Průvodce dovednostmi evropských odborných pracovníků v oboru knihovnických a informačních služeb. Praha : Svaz knihovníků a informačních pracovníků ČR, 1999. 50 s. ISBN 80-85851-10-5

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR