Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Memorandum o celoživotnom vzdelávaní

Autor: Darina Janovská
Číslo: 3/2004 - Vzdelávanie a knižnice
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

  Celoživotné vzdelávanie (CŽV) chápeme ako neustály, nepretržitý proces vzdelávania, ktorý prebieha počas celého života človeka. Aj keď táto myšlienka nie je nová a objavuje sa už od čias Komenského 1 , na potrebu CŽV ako celoživotnej nevyhnutnosti sa začalo poukazovať až v 2. polovici 20. storočia pod vplyvom nástupu vedecko-technickej revolúcie. Za medzník v tejto oblasti možno pokladať rok 1970, vyhlásený za Medzinárodný rok vzdelávania, keď sa postupne sformovala i teória CŽV.
V 80. rokoch sa CŽV začalo čoraz viac redukovať na odborné vzdelávanie zamerané na získavanie konkrétnych poznatkov dôležitých pre odborný rast vo svojej profesii, no už v 90. rokoch sa pohľad na CŽV zmenil. Vplyv nových technológií sa odrazil v prudkej zmene ekonomík vyspelých krajín, najmä v ich prechode z orientácie na výrobu k orientácii na služby. Oveľa väčší dôraz sa začal klásť na myšlienky, metódy a procesy ako na stroje, továrne a prírodné zdroje, čo sa prejavilo i v zmene poslania CŽV. Začalo sa hovoriť o spoločnosti založenej na báze poznatkov, o spoločnosti, ktorá sa učí, a tým o celoživotnom učení sa.
Posun v chápaní celoživotného vzdelávania k celoživotnému učeniu sa 2 bol vyvolaný predovšetkým obrovským nástupom nových informačných a komunikačných technológií a ich prienikom do všetkých oblastí spoločenského života. Nové technológie zmenili doterajšie postupy takmer vo všetkých profesiách a mnohé činnosti sa začali vykonávať celkom ináč ako iba v nedávnej minulosti. Čoraz väčšmi sa začalo ukazovať, že vedomosti získané v škole už nie sú zárukou na uplatnenie sa na trhu práce a v celom pracovnom živote jednotlivca. Stále zamestnanie vykonávané po celý život zaniká. To všetko vedie k novým požiadavkám na CŽV, resp. na celoživotné učenie sa. Základnou charakteristikou CŽV sa preto stala jeho orientácia na človeka ako iniciátora a vykonávateľa všetkých zmien a procesov v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a politickej sfére života spoločnosti, najmä na jeho vnútornú motiváciu a potrebu učiť sa.
V súvislosti s CŽV sa často objavuje pojem kľúčové kompetencie – t. j. znalosti, ktoré umožňujú človeku v danom okamihu rýchlo, zodpovedne a kvalifikovane konať a rozhodovať sa, reagovať a vyrovnať sa so zmenami v oblasti profesie, spoločenského a osobného života. Neviažu sa na konkrétnu profesiu a sú základom pre ďalšie učenie. Patrí sem:

  • schopnosť komunikovať a spolupracovať,
  • schopnosť riešiť problémy,
  • kreativita, samostatnosť a výkonnosť,
  • schopnosť prijať zodpovednosť,
  • schopnosť premýšľať a učiť sa,
  • schopnosť zdôvodňovať a hodnotiť atď.

CŽV by malo byť úzko prepojené s nadobúdaním týchto kompetencií.
K tvorbe koncepcie CŽV prispeli významnou mierou dve medzinárodné konferencie o CŽV (prvá sa konala v Ríme r. 1994 a druhá v Ottawe r. 1997), ale i nadnárodné organizácie a ich tri kľúčové dokumenty prijaté v roku 1996, vyhlásenom za Rok celoživotného vzdelávania. Sú to:

  1. Biela kniha Európskej komisie Vyučovanie a vzdelávanie – Smerom k učiacej sa spoločnosti (White Paper on education and training), zdôrazňujúca potrebu zamerania sa na širokú základňu vedomostí a rozvíjanie schopností jednotlivca zamestnať sa a zaradiť sa do ekonomického života.
  2. Celoživotné učenie pre všetkých (Lifelong learning for all) – vzdelávacia stratégia prijatá na stretnutí ministrov školstva krajín OECD.
  3. Učenie – dosiahnuteľný poklad (The treasure within) – správa Medzinárodnej komisie pre výchovu a vzdelávanie v 21. storočí vypracovaná pre UNESCO a predkladajúca koncepciu učenia, ktoré prebieha počas celého života človeka. Správa prináša i zmenu pohľadu na učenie, ktoré už nemá byť postavené na verejných inštitúciách a tým na zodpovednosti štátu, ale na samotných jednotlivcoch a ich zamestnávateľoch.

Z ďalších dokumentov sú dôležité tieto:

  1. Hamburská deklarácia – Správa o budúcom smerovaní vzdelávania dospelých (1997)
  2. Bolonská charta – Ciele a snahy celoživotného učenia sa (Sumit G8, 1999)
  3. Závery Rady Európy v Lisabone (2000)
  4. Rezolúcia Rady o CŽV (27. 6. 2002)
  5. Kodanská deklarácia – Príprava rozšírenia európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní (2002)
  6. Vzdelávanie a príprava 2010 (dokument Európskej komisie z 11. 11. 2003)

Prijatie Memoranda o CŽV

Pre ďalší rozvoj CŽV a celého vzdelávacieho systému malo veľký význam zasadnutie Rady Európy v Lisabone v marci 2000, považované za rozhodujúci moment pre ďalšie smerovanie európskej vzdelávacej politiky, ktorej hlavným princípom sa stalo práve celoživotné vzdelávanie. Z jeho záverov vyplýva, že Európa sa posunula do éry vedomostí so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú pre kultúrny, ekonomický a sociálny život. Keďže štýly vzdelávania sa, života a práce sa búrlivo menia, týmto zmenám sa musia jednotlivci nielen prispôsobiť, ale zároveň zmeniť i svoje zvyčajné spôsoby práce, čo nie je možné bez celoživotného vzdelávania. Základným dokumentom ucelenej stratégie CŽV v Európe sa stalo Memorandum o celoživotnom vzdelávaní (ďalej memorandum), ktoré Európska komisia vypracovala v roku 2000 (vyšlo 30. 10. 2000 v Bruseli) a v roku 2001 predložila na celoeurópsku verejnú diskusiu. Memorandum má tieto časti:

1. Úvod

Memorandum chápe celoživotné vzdelávanie ako každú cielenú vzdelávaciu činnosť, ktorej účelom je neustále zlepšovanie vedomostí, zručností a celkových spôsobilostí – ako usmerňujúci princíp pre poskytovanie možností a účasť na vzdelávaní v jeho najrozmanitejších kontextoch pre každého občana Európy. Cieľom tohto memoranda je uskutočnenie celoeurópskej diskusie o súhrnnej stratégii realizácie CŽV na úrovni jednotlivcov i inštitúcií, a to vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.

2. Celoživotné vzdelávanie sa – čas konať

Memorandum pokladá presadenie CŽV do praxe za najvyššiu prioritu EÚ, pričom uvádza 2 ciele: a) podpora aktívneho občianstva – umožnenie aktívnej účasti všetkých občanov EÚ vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života a tým možnosť ovplyvniť spoločnosť, v ktorej žijú; b) podpora zamestnateľnosti – rozvoj schopnosti zabezpečiť si a udržať si zamestnanie.

3. Budovanie Európy občanov prostredníctvom CŽV

  1. Spoločnosti založené na báze poznatkov: výzva prinášaná zmenami
    V spoločnosti založenej na báze poznatkov, ktorej ekonomickou základňou je tvorba a výmena nemateriálnych statkov a služieb, CŽV prispieva k odstráneniu medzery medzi kvalifikovanými ľuďmi (udržia sa na trhu práce) a nekvalifikovanými (rýchlo sa dostávajú na okraj spoločnosti), umožní riešiť zmenu skladby pracovnej sily a tým i charakteru a foriem rôznych služieb v dôsledku starnutia obyvateľstva a pod.
  2. Kontinuita vzdelávania sa počas celého života
    Popri formálnom vzdelávaní sa (v inštitúciách určených na vzdelávanie a odbornú prípravu) sa poukazuje na potrebu neformálneho vzdelávania (na pracovisku, resp. v inštitúciách vytvorených na doplnenie formálnych systémov vzdelávania) a neinštitucionálneho vzdelávania.
  3. Spolupráca pri presadzovaní CŽV do praxe
    Poukazuje sa na potrebu rôznych foriem partnerstva všetkých organizácií, ktoré poskytujú služby občanom, a na súlad medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním, ktoré by sa mali postupne prelínať.

4. Opatrenia na podporu CŽV: 6 kľúčových posolstiev

Je to najdôležitejšia kapitola memoranda, pretože udáva smer, ktorým by sa mala uberať európska politika v oblasti CŽV.

Kľúčové posolstvo 1: Nové základné zručnosti pre všetkých

Cieľ: Zaručiť všeobecný a stály prístup ku vzdelávaniu sa v záujme nadobúdania a obnovenia zručností, ktoré sú potrebné pre trvalé zapojenie sa do života spoločnosti založenej na báze poznatkov. Memorandum vymedzuje tieto základné zručnosti, ktoré si vyžaduje súčasná spoločnosť: digitálna gramotnosť, cudzie jazyky, podnikateľské zručnosti, sociálne zručnosti (napr. sebadôvera, branie rizika na seba a i.).

Kľúčové posolstvo 2: Viac investícií do ľudských zdrojov

Cieľ: Viditeľne zvýšiť úrovne investícií do ľudských zdrojov a tým zdôrazniť prioritu najdôležitejšieho bohatstva Európy – jej ľudí. V praxi to znamená:

  • dôraz na zodpovednosť zamestnávateľa za ďalšie odborné vzdelávanie svojich zamestnancov a stanovenie si cieľov tohto vzdelávania;
  • rozpracovanie repertoáru opatrení stimulujúcich jednotlivca (napr. programov, v rámci ktorých zamestnanci dostávajú voľno alebo finančný príspevok na vzdelávanie podľa vlastného výberu alebo dohody, právo na subvencované študijné voľno, kurzy na obnovu zručnosti pred návratom z materskej dovolenky do práce, vzdelávanie zamestnancov nad 35 rokov a starších zamestnancov);
  • účasť sociálnych partnerov na spolufinancovaní vzdelávania, vytváranie pružnejšej organizácie práce umožňujúcej zamestnancom účasť na vzdelávaní, zvýšenie adresnosti a prehľadnosti investovania do vzdelávania, finančná motivácia zamestnancov a odstránenie demotivácie a najmä definovanie výhod účasti zamestnancov na ďalšom vzdelávaní.

Kľúčové posolstvo 3: Inovácie vo vyučovaní a vzdelávaní

Cieľ: Vyvinúť účinné metódy vyučovania a vzdelávania sa a kontexty zohľadňujúce kontinuitu celoživotného, nie úzko špecializovaného vzdelávania sa. Memorandum apeluje na využívanie nových vzdelávacích technológií (e-learning) v rôznych systémoch vzdelávania, u starších a hendikepovaných občanov, na zmeny úlohy učiteľov a inštruktorov a požaduje prípravu a profil pedagogickej kvalifikácie oprávňujúcej na vzdelávanie v neformálnom sektore.

Kľúčové posolstvo 4: Oceňovanie vzdelávania sa

Cieľ : Významne zlepšiť spôsoby, ako sa chápe a oceňuje účasť na vzdelávaní a výsledky vzdelávania sa, najmä pri neformálnom a neinštitucionálnom vzdelávaní sa.
Memorandum pokladá za nevyhnutné prijatie systémov akreditácie predchádzajúceho vzdelávania, napr. APEL ( Accreditation of Prior and Experiential Learning), ktorý vyhodnocuje a uznáva aktuálne existujúce vedomosti, zručnosti a skúsenosti získané jednotlivcom počas dlhého obdobia a v rôznych súvislostiach vrátane neformálneho a inštitucionálneho vzdelávania sa.
Ako nástroje na hodnotenie a uznávanie vzdelania a odbornej prípravy uvádza napr.:
ECTS ( European Credit Transfer Scheme) – Európsky program transferu kreditov,
EDS ( European Diploma Supplement) – Európska doložka k diplomu,
EUROPASS – uznanie praktickej prípravy pri vysokoškolskom vzdelávaní,
EVS ( European Voluntary Service) – certifikát účasti na programe Európskej dobrovoľnej služby,
ECDL (European Computer Driving Licence) – Európsky počítačový vodičský preukaz.

Kľúčové posolstvo 5: Nový prístup k profesijnej orientácii a poradenstvu

Cieľ: Zabezpečiť, aby každý mal ľahký prístup ku kvalitným informáciám a radám o možnostiach vzdelávania sa v celej Európe a počas celého života.
Apeluje sa na rozvoj poradenstva ako novej služby prístupnej pre všetkých.
Systémy poskytujúce poradenské služby musia prejsť od prístupu založeného na ponuke k prístupu založenom na dopyte a za svoju hlavnú úlohu musia pokladať uspokojovanie potrieb a požiadaviek používateľov.

Vyzdvihuje sa poradenstvo pri využívaní zdrojov internetu, kde sa vyžaduje vysoká úroveň schopností spracovať a analyzovať informácie, pomáhať používateľom orientovať sa v labyrinte informácií a najmä pomoc pri vyhľadávaní užitočných informácií zodpovedajúcich ich požiadavkám.

Kľúčové posolstvo 6: Priblíženie sa vzdelávania k domovom

Cieľ: Poskytnúť príležitosť na CŽV čo najbližšie k vzdelávajúcim sa v ich vlastných komunitách a v maximálnej možnej miere ich podporovať prostriedkami IKT 3 .
Manifest požaduje umožniť účasť na CŽV čo najbližšie k občanovi za podpory lokálnych a regionálnych úradov.

V záujme tohto cieľa požaduje vytvorenie vzdelávacích stredísk na bežne prístupných miestach, kde sa zhromažďujú ľudia – nielen v školách, ale aj v obecných sálach, nákupných strediskách, knižniciach a múzeách, modlitebniach, parkoch a na verejných priestranstvách, železničných a autobusových staniciach, zdravotných strediskách, areáloch voľného času a v podnikových jedálňach.
Ďalej požaduje:

  • zmenu škôl a iných vzdelávacích pracovísk na mnohoúčelové lokálne strediská vzdelávania s pripojením na internet a prístupné ľuďom každého veku,
  • vytváranie vzájomne výhodných vzdelávacích partnerstiev na regionálnej a lokálnej úrovni.

5. Mobilizácia zdrojov pre celoživotné vzdelávanie sa

Memorandum podporuje metódu otvorenej koordinácie, ktorá umožní vypracovať koherentnú politiku rozvoja a mobilizácie zdrojov v prospech CŽV na európskej úrovni. Uvádza napr. tieto iniciatívy:
Elektronické vzdelávanie sa – Návrh vzdelávania pre zajtrajšok ( eLearningDesigning Tomorrow‘s Education) – jej súčasťou je nová iniciatíva v oblasti elektronického vzdelávania zameraná na zvýšenie úrovne digitálnej gramotnosti;

Brána do európskeho vzdelávacieho priestoru (Gateway to the European Learning Area) – má poskytnúť občanom ľahký prístup k informáciám o pracovných miestach a príležitostiach na vzdelávanie sa v celej Európe;

Spoločný európsky životopis (European curriculum vitae – CV) – s cieľom uľahčiť mobilitu a zviditeľňovať skúsenosti zo vzdelávania a práce a i. Priestor pre CŽV je i vo vzdelávacích programoch Mládež, Sokrates, Leonardo da Vinci a EQUAL.
Prílohami memoranda sú:

  1. Príklady dobrých praktických skúseností z CŽV (projektov alebo iniciatív), ktoré ukazujú, ako zaviesť CŽV do praxe. Sú jednak národné (napr. Švédsko, Francúzsko, Veľká Británia a pod.), jednak nadnárodné. Ich cieľom je konkrétne ilustrovať, čo všetko môže byť zahrnuté pod CŽV.
  2. Krátky prehľad ukazovateľov a porovnávacích etalónov CŽV.

K Memorandu o CŽV bola na Slovensku vypracovaná Národná správa o realizácii konzultačného procesu k Memorandu o CŽV, kde sa požiadavky memoranda konkretizujú na Slovenskú republiku.

Celoživotné vzdelávanie a školy

Všetky vyššie uvedené materiály zohrali dôležitú úlohu pri tvorbe koncepcie súčasného vzdelávania a stratégie CŽV v Slovenskej republike. Odrážajú sa v týchto dokumentoch:

  1. Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (schválený vládou SR uznesením č. 1193/2001) – známy pod názvom Milénium.
  2. Koncepcia ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike (schválená vládou v r. 2002).

Milénium

Dokument predkladá cieľový stav výchovy a vzdelávania na Slovensku a základnú stratégiu reformných zmien v oblasti vzdelávania. Má tieto východiská:

  1. Od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa spoločnosti Ide o spoločnosť, v ktorej rozhodujúcim faktorom je informácia, čo vyžaduje:
    • prejsť od memorovania informácií k rozvoju schopnosti vyhľadávať relevantné informácie a efektívne s nimi pracovať,
    • ovládanie práce s internetom.
  2. Explózia informácií Vyvoláva rozpor medzi kapacitou ľudskej pamäti a absorbovaním narastajúceho množstva informácií, čo vyžaduje:
    • rozvoj poznávacích schopností (racionálne sa učiť, poznávať, tvoriť, hodnotiť, komunikovať a pracovať s informáciami).
  3. Škola prestáva byť dominantným zdrojom informácií Pre školu z toho vyplýva potreba prechodu od tradičného odovzdávania vedomostí k osvojovaniu si metód spracovania a aplikácie informácií.
  4. Rýchle tempo v technológiách, najmä informačných Príprava na povolanie by sa mala najskôr orientovať na všeobecné schopnosti, spôsobilosti a zručnosti a špecifické zručnosti vyučovať neskôr, čo umožní zvýšenie pracovnej flexibility a mobility človeka.
  5. Prechod z primárnej a sekundárnej sféry ekonomiky do terciárnej sféry Vyžaduje potrebu kvalitnejšieho a vyššieho vzdelania zabezpečujúceho počítačovú gramotnosť, komunikatívne zručnosti aj v cudzích jazykoch, kvalitnú prácu s ľuďmi, vysokú mieru tolerancie k rozličným kultúram, schopnosť spolupracovať a tvorivo riešiť problémy.
  6. Globalizácia sveta Prináša nielen obrovské zmeny a možnosti pre človeka a spoločnosť, ale i rast konkurencie na svetových trhoch. Z toho vyplýva potreba rozvíjať adaptáciu a stále nové riešenie problémov, prípravu človeka, ktorý by odolal negatívnym tlakom globalizácie, ale na druhej strane by bol schopný prijať na seba globálnu zodpovednosť.
    V tejto koncepcii má svoje miesto i celoživotné vzdelávanie.

Považuje sa za nevyhnutný podsystém vzdelávania, ktorý má pružne reagovať na požiadavky trhu. Malo by viesť:

  • k zlepšeniu zamestnanosti, pracovných kompetencií, kvalifikácie, špecializácie, rekvalifikácie, k osvojeniu si inovácií, jazykových a počítačových schopností a pod.,
  • k poskytnutiu druhej možnosti ľuďom, ktorí z rôznych príčin nevyužili prvú šancu,
  • k zabezpečeniu možnosti rekvalifikácie nezamestnaných a nezamestnanosťou ohrozených ľudí,
  • k stimulácii ľudí k ďalšiemu vzdelávaniu zo strany zamestnávateľov.

V časti Výchova a vzdelávanie mimo vyučovania, neformálne a záujmové vzdelávanie sa v súvislosti so školskými knižnicami uvádza: V práci školských knižníc prihliadať na odporúčanie manifestu Unesco, taxatívne vymedziť poslanie školských knižníc, vytvoriť funkciu učiteľa-knihovníka so zníženou vyučovacou povinnosťou, využívať viaczdrojové financovanie, využívať moderné a telekomunikačné prostriedky.

Celoživotné vzdelávanie a knižnice

Celoživotné vzdelávanie teda prekračuje hranice medzi jednotlivými oblasťami spoločenského života a súvisí nielen s politikou školskou, ale i s politikou ekonomickou, sociálnou, regionálnou a kultúrnou. Práve verejné knižnice sú inštitúcie, ktoré so svojimi informačnými prameňmi a umožnením prístupu k verejným informáciám vstupujú do vzťahu medzi školským a kultúrnym lokálnym prostredím. Používatelia knižníc majú vďaka novým technológiám a komunikáciám prístup k informačným prameňom a informáciám na celom svete a pre mnohých z nich sú knižnice jediným prístupovým miestom, ktoré majú k dispozícii. Vo vzniku a činnosti budúcich systémov zabezpečujúcich CŽV im preto bude patriť prvoradá úloha. Pracovníci knižníc by mali byť kompetentní viesť alebo učiť používateľov v oblasti vyhľadávania a kvalitatívneho oceňovania informácií. Verejné knižnice by mali byť partnermi vzdelávacieho systému. V učiacej sa spoločnosti sú návyky a schopnosti učiť sa celý život viac potrebné ako samotné vedomosti. Preto vysvetľovanie nových spôsobov práce s technológiami ponúka knižniciam veľké možnosti.

Vyhlásenie EBLIDA o úlohe knižníc v celoživotnom vzdelávaní

EBLIDA (Európsky výbor knižničných, informačných a dokumentačných asociácií) je mimovládna nezisková organizácia zastupujúca záujmy európskych knižníc a kultúrneho dedičstva. Zameriava sa na kultúru, copyright, informačnú spoločnosť a IT.
V júni 2001 vydala EBLIDA vyhlásenie, v ktorom vyjadrila svoj súhlas s miestom celoživotného vzdelávania v spoločnosti založenej na báze poznatkov. Zároveň však vyjadrila svoje sklamanie nad tým, že o knižniciach je v memorande iba jedna poznámka, a to popri nákupných strediskách a autobusových staniciach. Memorandum síce prekonáva tradičné definície o mieste vzdelávania, avšak prehliada úlohu knižníc, najmä verejných, ktoré môžu byť pre miestnu komunitu ťažiskovým bodom v rozvoji stratégie CŽV 4 . Na schôdzi Rady Európy v Barcelone (15. – 16. marca 2002) EBLIDA vyzvala ministrov pre vzdelávanie a školstvo, aby v diskusii o celoživotnom vzdelávaní zabezpečili i účasť knižníc ako aktívnych partnerov.


Poznámky:

  1. Prehľad koncepcií CŽV pozri napr.: Bačová, Marta: Škola a celoživotné učenie. In: Škola v kontexte celoživotného učenia. Zborník z kolokvia Od vyučujúcej k učiacej sa škole. Prešov : Metodické centrum, 2000, s. 4-13.
  2. V oboch prípadoch sa v odbornej literatúre naďalej používa všeobecne známa skratka CŽV.
  3. Informačné a komunikačné technológie.
  4. Napr. Häggstrom, Britt-Marie: Bibliothčques publiques scandinaves et formation tout au long de la vie. In: Bulletin des biblioth?ques de France, 2002, č. 3, s. 32-35.

Použitá literatúra:
Dado, Milan – Drozdová, Matilda: Moderné technológie a kvalita ich využívania vo vzdelávaní dospelých. In: Vzdelávanie dospelých, roč. 7, 2002, č. 4, s. 28-37.
Memorandum o celoživotnom vzdelávaní. – Bratislava : Ministerstvo školstva SR v spolupráci s Európskou komisiou Direktoriátom pre vzdelávanie a kultúru, 2001. 87 s.
Škola v kontexte celoživotného vzdelávania. Zborník z kolokvia Od vyučujúcej k učiacej sa škole. Prešov : Metodické centrum, 2000. 156 s.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR