Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Internetové katalógy ako služba

Autor: Danica Zendulková
Číslo: 2/2004 - Digitalizácia v knižniciach
Rubrika: Krok za krokom
Kľúčové slová:

Katalógy musia byť čo najväčšmi rozdelené: treba osobitne zostaviť katalóg kníh, katalóg časopisov a vecný katalóg. Knižné tituly treba zasa rozdeliť na nové a staršie. Pravopis v obidvoch knižných katalógoch (v katalógu nových titulov aj v katalógu starých titulov) by mal byť podľa možností odlišný. Napríklad, pri nových tituloch sa v slove retorica použije jedno “t“, pri starých dve “t“. Čajkovskij sa pri nových tituloch bude písať s “Č“, pri starých s “Tch“.

Umberto Eco: Babylonský rozhovor,
esej Ako viesť verejnú knižnicu

“Aplikovaná murphológia“ Umberta Eca ponukou exemplárneho odstrašujúceho príkladu zaviedla čitateľa priamo do jadra problematiky knižničných katalógov. Môžeme sa preto začať venovať teórii.

Čo rozumieme pod pojmom katalóg? Filozofický slovník ho definuje ako zoznam literatúry uchovávanej v knižnici, vytvorený podľa určitého plánu a podľa stanovených pravidiel v súlade s najnovšími úlohami pri šírení literatúry. Jeho aktuálny vzhľad vo väčšine knižníc poznačil vývoj v oblasti informačných technológií. Klasický lístkový katalóg bol nahradený elektronickým. Čitateľ sa už v mnohých knižniciach nemusí prehŕňať v zásuvkách s katalógovými lístkami, rozlišovať menné a vecné triedenie. Stačí si sadnúť za počítač alebo požiadať o túto činnosť knihovníka – konzultanta. Využívame OPAC (Online Access Public Catalog), počítačový katalóg kníh a ostatných knižničných dokumentov [1]. Synonymom je pojem online katalóg. Skladá sa z množstva bibliografických záznamov vo formáte zrozumiteľnom počítaču (machine-readable format). Internet však v poslednom desaťročí priniesol ďalší rozvoj katalógov. Hitom sa stal WebPAC (aj WebOPAC). Je to OPAC, ktorý používa grafické používateľské rozhranie prístupné cez internet (cez službu World Wide Web) [2].

Ide o katalóg vystavený na internete, prístupný čitateľovi v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu z domu, internetovej kaviarne, z pracoviska, školy, obsahujúci často navyše možnosť rezervácie požadovaných titulov priamo cez internet. Uvedenú službu ocenia najmä čitatelia tých knižníc, kde sa na prinesenie knihy zo skladu musí niekoľko hodín či dní čakať. Ušetria si cestu do knižnice kvôli objednávke v online katalógu inej knižnice. Všetko je to veľmi pekné a užitočné, ale existuje tu i odvrátená strana problému.

Online katalógy sú v knihovníckej obci rozoberané zo všetkých možných hľadísk. Uskutočňujú sa diskusie o katalogizačných pravidlách, výmenných formátoch a normách týkajúcich sa bibliografického záznamu, o rôznych softvérových riešeniach a hardvérových či systémových predpokladoch a o finančných nákladoch na sprístupnenie fondov. Často však zabúdame na to, že knižničný katalóg je v prvom rade službou, zabúdame na čitateľa, používateľa služieb knižnice, pre ktorého je určený.

Pri úvahe o používateľskej prijateľnosti internetového katalógu treba vychádzať v prvom rade z možností a vlastností internetu ako takého a zo schopnosti a zručnosti s ním pracovať, ktorú u používateľa predpokladáme. Pri sledovaní štatistík uvádzajúcich, koľko percent obyvateľov s internetom vie pracovať a aj s ním pracuje, sa každoročne dozvedáme vyššie čísla. Naposledy sa k používaniu internetu hlásila asi štvrtina obyvateľov Slovenska. Avšak koľkí z nich sú naozaj schopní s katalógom bez problémov pracovať?

Iste, čitateľské zázemie vedeckých a akademických knižníc sa skladá prevažne z mladších ľudí, študentov či vysokoškolsky alebo aspoň stredoškolsky vzdelaných, z čitateľov väčších miest, kde je počítačová gramotnosť do istej miery rozšírená. Ale má každý používateľ internetu v malíčku napríklad boolovskú algebru, ktorá je nevyhnutnou podmienkou úspešného prehľadávania online katalógu? Alebo sa za používateľa internetu považuje aj ten, kto si len občas prečíta na internete dennú tlač a problém mu robí aj vyplnenie jednoduchého online formulára alebo prečítanie elektronickej pošty s prílohou? Dokáže takýto menej zručný čitateľ – používateľ internetu napríklad vyplniť a odoslať žiadanku alebo si vypýtať prístupové heslo na online prístup k rezervácii, ako to niektoré knižnice žiadajú pred prvým internetovým objednaním publikácií?

Skutočné schopnosti práce s internetom by možno boli u určitých kategórií čitateľov nemilým prekvapením. A to ešte nespomíname verejné knižnice, ktoré majú oveľa širšiu čitateľskú obec než vedecké, akademické či odborné špeciálne knižnice.

Prvý predpoklad práce – internetová gramotnosť – sa dá dosiahnuť vyškolením či skúsenosťami s výpočtovou technikou, resp. s internetom, ktoré budú v celospoločenskom meradle rásť priamo úmerne rozsahu a významu agiend sprístupnených a prevádzkovaných online (obchod, bankovníctvo, kontakt s úradmi atď.).

Pristavme sa však aj pri ďalšom z predpokladov, ktorým je zvládnutie knižničnej či skôr odbornej knihovníckej problematiky. Vie čitateľ, čo znamenajú napríklad také pojmy, ako sú MDT, ISBN, druh dokumentu či rôzne tematické triedenia, vie sa v nich rýchlo a správne orientovať? Uvedomuje si rozdiel medzi signatúrou a prírastkovým číslom, pozná vôbec signatúry hľadaných titulov?

Najpoužívanejšími vyhľadávacími kritériami sú jednoznačne: názov diela, autor, kľúčové slová, prípadne ešte rok vydania. Z tohto aspektu sú naše online katalógy s kompletnými bibliografickými údajmi o titule a s množstvom vyhľadávacích kritérií priveľmi zložité. Dôsledne sme prispôsobili internetové prezentácie našich fondov zásadám knižničnej a informačnej vedy. Nezabudli sme však, že náš čitateľ nuansy knihovníctva neovláda a množstvo detailov ho zbytočne zdržiava alebo aj odradí? Dostali sme sa k otázke prístupu ku katalógom knižníc.

Prístup ku katalógu (a nielen k nemu) by mal byť čo najjednoduchší. Na tomto mieste by sa dalo diskutovať o prehľadnosti a zrozumiteľnosti internetových stránok všeobecne, nielen tých, ktoré sa týkajú knižníc a ich katalógov. Existuje tu viacero problémov: žiaden softvér nepožaduje, aby k oknu na zadávanie vyhľadávacieho reťazca bolo potrebné z hlavnej stránky preklikať až tri hierarchické úrovne, stačí jedna, v horšom prípade dve. Heslo na prístup do katalógu pre čitateľa by sa tiež nemuselo požadovať hneď na začiatku práce, ale až pri záujme o rezerváciu či výpožičku. Aj neregistrovaný záujemca o obsah fondu by mal mať možnosť vidieť, či je kniha k dispozícii, alebo či je požičaná. Ponuka rôznych typov vyhľadávania je tiež síce užitočná, ale nemusela by byť príliš “na očiach“. Pozrime si napríklad jednoduchý a prehľadný, ba až strohý dizajn vyhľadávača Google, ktorý môže byť inšpiráciou pre tvorcov každého katalógu.

Pristavme sa aj pri správnosti a aktuálnosti vystavených záznamov. Niet pochýb o tom, že ak napríklad skatalogizujeme a vystavíme titul s preklepom v mene autora, tak ho žiaden čitateľ v online katalógu pomocou vyhľadávania podľa autora nenájde. Takisto vtedy, ak by sme zapísali autora tak, že by ho knižničný program zatriedil podľa krstného mena. Ak predpokladáme, že čitateľ bude preferovať pri vyhľadávaní kľúčové slová, musíme ich pri katalogizácii ku každému záznamu vytvoriť čo najviac. K potrebe aktuálnosti katalógu uveďme len známu skutočnosť, že o najnovšie knihy býva zvyčajne najväčší záujem čitateľov.

Ďalším aspektom sú rôzne technicko-“ergonomické“ otázky práce s katalógom. Z technických otázok ide hlavne o kvalitu pripojenia. Jednoducho povedané, väčšina používateľov sa nebude namáhať s prehľadávaním zložitej štruktúry stránok hlavne vtedy, ak sa mu každá novootváraná stránka “naťahuje“ dlhý čas. Tu by sa logicky žiadalo navrhnúť, aby každý portál či internetová prezentácia obsahovali mapu stránok. Ale prehľadnú a výstižnú: takú, ktorej názvy zodpovedajú obsahu uvedených položiek.

Do oblasti “ergonomických“ otázok práce s internetovými katalógmi zahrnieme tie aspekty, ktoré súhrnne nazývame ľudský faktor, a to vrátane takých vlastností, ako sú netrpezlivosť, povrchnosť pri štúdiu materiálov vystavených na internete či neochota študovať rozsiahle návody na obsluhu a učiť sa nové a zložité pracovné postupy. Inšpiráciu tvorcom katalógov by mohla poskytnúť vedná disciplína zaoberajúca sa účinnosťou reklamy. Správne vytvorená reklama nám bez ohľadu na to, či to chceme, alebo nie, preniká až “pod kožu“. Aj pri vystavovaní katalógu knižnice treba “vypichnúť“ to, čo je najdôležitejšie. Zrejme pôjde najmä o linku z hlavnej stránky knižnice na katalóg, základné zásady práce či pomôcku. Pomôcka by mala byť výstižná, stručná a hlavne vždy na dosah, nie schovaná pod malou ikonou v rohu obrazovky. Čiže “ergonómiou“ internetového katalógu budeme rozumieť používateľskú prijateľnosť, prehľadnosť, čitateľnosť nielen vyhľadaných dát, ale aj súvisiacich internetových stránok.

Ďalší vývoj v oblasti online katalógov nikoho nenechá spať na vavrínoch. V zahraničí už vznikajú prvé katalógy typu IPAC (Image Public Access Catalog). Ide o katalóg obohatený o obrazovú prílohu, napríklad titulnú stranu dokumentu. A určite to nebude posledná novinka v oblasti knižničných prezentácií.

Umberto Eco napísal svoju v úvode citovanú esej o knižnici v roku 1981, keď sa o výpočtovej technike v knižnici nikomu ani nesnívalo. Ktovie, ako by zhodnotil internetové katalógy, keby esej písal dnes?

Použitá literatúra:

FILIT – Otvorená filozofická encyklopédia. Dostupná na internete. http://danka.ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/
ODLIS – Online Dictionary of Library and Information Science. Dostupná na internete. http://www.wcsu.edu/library/odlis.html
Zendulková, Danica: Internetový katalóg: cesta zarúbaná? In: Bulletin SAK, roč. 11, 2003, č. 4 s. 14-20.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR