|
Každoročne sa vydáva čoraz väčšie množstvo tlačených dokumentov. V posledných rokoch rastie tiež počet
publikovaných elektronických dokumentov. Ceny všetkých informačných prameňov sa neustále zvyšujú, najvýraznejšie je
tento nárast zrejmý v prípade predplatného periodík. Rozpočty knižníc na doplňovanie fondov prakticky stagnujú
alebo dokonca klesajú. “Jedným z riešení, ku ktorým sú knižnice nútené pristupovať, býva obmedzovanie počtu
odoberaných titulov časopisov a znižovanie počtu multiplikátov pri neperiodickej literatúre. Rušenie predplatného
knižnicami núti nakladateľov zvyšovať ceny, aby mohli pokryť svoje náklady. To však vedie k ďalšiemu rušeniu
predplatného knižnicami…“
1
Tak by sa veľmi stručne dali zhrnúť základné príčiny toho, prečo knižnice nemôžu pokryť požiadavky svojich
používateľov na informácie nákupom všetkých nevyhnutných dokumentov do svojich fondov a prečo sú nútené orientovať
sa na iné formy prístupu k informačným prameňom. Medzi tieto nové formy prístupu k informačným prameňom už dnes
neodmysliteľne patria predovšetkým dokumentačné dodávateľské služby. Ako ukazuje súčasný rozvoj dokumentačných
dodávateľských služieb, bude zrejme tento prístup k informáciám v priebehu niekoľkých rokov prevažovať nad
doterajšou praxou, založenou na poskytovaní výpožičných služieb používateľom na základe vlastných fondov
jednotlivých knižníc.
Aspekty vzniku a rozšírenia služieb DDS
Najväčší vplyv na vznik a rozšírenie služieb DDS mali predovšetkým
zmeny v oblasti vedeckej komunikácie, ku ktorým došlo po 2. svetovej vojne. Veľký vplyv získali komerčné
nakladateľstvá a zároveň došlo k nárastu produkcie hlavne v oblasti periodík. Vo vede a výskume sa prejavila
špecializácia sprevádzaná “nutnosťou“ publikovať. Táto publikačná činnosť však nebola podporovaná rovnako silnou
potrebou čítať, a preto došlo k poklesu predplatiteľov pri už skôr existujúcich tituloch. Novovznikajúce periodiká
potom mali malú šancu získať si svojich predplatiteľov.
Ekonomické vplyvy
boli ďalšou príčinou a súčasne dôsledkom zmien v šírení informácií, nastal presun predplatného na inštitúcie
(knižnice), ktoré boli zaťažované rastom cien a stagnáciou či poklesom rozpočtov na doplňovanie knižničných
fondov.
Nárast počtu publikovaných dokumentov viedol k
vzniku nových služieb informačného priemyslu, rozšírilo sa vydávanie referátových periodík, neskôr
dokumentografických databáz, vznikli noví producenti sekundárnych informačných zdrojov a databázové centrá,
subskripčné agentúry, poskytovatelia online prístupov k elektronickým informačným zdrojom a taktiež komerční
dodávatelia dokumentov. Nové možnosti na šírenie informačných zdrojov potom priniesli
moderné informačné technológie, ktoré ovplyvňovali predovšetkým oblasť elektronického publikovania.
Elektronické publikovanie vtedy ponúklo ďalšiu zmenu v komunikácii vedeckých informácií, zmenilo spôsoby šírenia,
spracovania, sprístupňovania i uchovávania dokumentov. Dostupnosť informácií o publikovaných dokumentoch, ľahkosť
ich lokalizácie i možnosť zabezpečenia “okamžitého“ prístupu k nim dnes smerujú k tomu, že mnohé vedeckoinformačné
inštitúcie začínajú uvažovať o zakúpení dokumentu až v okamihu vzniku používateľovej požiadavky na daný dokument
2
. Základom rozhodovania je teda schopnosť určiť najvýhodnejší spôsob, ako používateľom zabezpečiť prístup k
informáciám, ktoré potrebujú.
Konkrétnym výsledkom doterajšieho ekonomického vývoja je teda to, že čoraz drahšie časopisy i ďalšie
dokumenty musia byť vyradené z predplatného či nákupu do fondov vedeckých knižníc. Preto jedným z možných
variantov, ktoré môžu knižnice využiť v záujme udržania trvalej a pomerne rýchlej dostupnosti informačných zdrojov
v oblasti vedeckých informácií,
sú komerčné dokumentačné dodávateľské služby. Domnievam sa, že tieto služby, rozvíjajúce sa už od začiatku
60. rokov 20. storočia, čerpajú nemalé čiastky z rozpočtov knižníc a tým ich zaťažujú istými finančnými nákladmi.
Ich nespornou výhodou je, že vďaka nim sú knižnice schopné vyhovieť individuálnym požiadavkám používateľov bez
toho, aby museli vynakladať podstatne vyššie finančné prostriedky na nákup, spracovanie a uchovávanie dokumentov
iba pre prípad, že by ich občas niekto potreboval. Myslím si, že týmto spôsobom sú mnohé knižnice schopné uspokojiť
informačné potreby svojich používateľov s rozumnými nákladmi a v primeranej kvalite. Nevyhnutným predpokladom potom
je, aby knižnice boli schopné svojim používateľom poskytnúť dostatok informácií o novovydaných dokumentoch z
jednotlivých publikačných oblastí.
Definovanie pojmu DDS
Tradícia v dodávaní dokumentov je v knihovníctve pomerne dlhá, avšak závisí od uhla pohľadu a
terminologického spresnenia pojmov. Niekedy sa uvádza, že samotné služby dodávania dokumentov sú práve tak staré
ako existencia knižníc samotných. V priebehu niekoľkoročného vývoja sa vytvorili mnohé formy a varianty dodávania
dokumentov medzi knižnicami. V pôvodnom zmysle sa dodávanie dokumentov chápalo ako kooperatívne využívanie zdrojov
medzi knižnicami, ale v uplynulých rokoch sa zmenilo chápanie samotného pojmu i možností dodávania dokumentov.
Zmeny boli spôsobené predovšetkým vstupom nových technológií do knihovníctva a zvyšujúcim sa vplyvom komerčných
dodávateľov dokumentov. V tom istom čase, keď začali knižnice využívať skúsenosti s dodávaním dokumentov, došlo k
zvýšeniu požiadaviek na tieto služby. DDS zároveň poskytli knižniciam dôležité príklady z oblasti spolupráce a dali
tak najavo svoju dôležitosť pri organizácii nového typu služieb. Akonáhle knižnice uznali bezvýslednosť snáh pri
vlastníctve všetkých dokumentov a tiež malý podiel na dostupnosti všetkých informácií, došlo k pevnému uchopeniu a
k zahrnutiu služieb dodávania dokumentov do vývoja nových informačných technológií a komunikačných sietí
3
.
V čase, keď začali knižnice využívať dokumentačné dodávateľské služby, došlo k zvýšeniu počtu požiadaviek,
čím bola demonštrovaná dôležitosť spolupráce medzi knižnicami a komerčnými dodávateľmi. Nový typ služieb dal najavo
svoju neprehliadnuteľnosť pri vytváraní základnej štruktúry služieb používateľom a bolo nutné vysloviť základné
definície pojmu DDS a súvisiacich oblastí. Pritom základné charakteristiky DDS vychádzali z predpokladu priameho
umiestnenia dokumentov do rúk používateľov alebo knižníc
4
.
Definícia pojmu DDS sa dnes stále mení a vzhľadom na obsahové neurčitosti tohto pojmu uvádzam niektoré
zásadné charakteristiky služieb DDS, ktoré používam v tomto článku. V zahraničnej literatúre sa pojem “
dokument delivery“ najčastejšie chápe, v najširšom zmysle slova, ako
kooperatívne využívanie dokumentov (zahrňujúci knihy, správy z konferencií, články a ďalšie bibliografické
záznamy) alebo
kooperatívne využívanie zdrojov informácií medzi knižnicami či prostredníctvom nákupu od komerčného
dodávateľa. V priebehu vývoja dokumentačných dodávateľských služieb boli vytvorené a definované tieto základné
formy DDS:
-
medziknižničná výpožička (ILL
5
) – predstavuje recipročnú dohodu medzi knižnicami, ktoré svoje lokálne vlastníctvo dokumentov využívajú na
zasielanie dokumentov ďalším knižniciam, jednotlivým používateľom a organizáciám. Väčšinou nebývajú knižnice
priamymi platiteľmi poskytovaných služieb, výnimkou môžu byť iba urgentné požiadavky vyžadujúce určité
prednostné formy spracovania;
-
komerčné dokumentačné dodávateľské služby (CDS
6
) – zahrnujú nákup dokumentov alebo ich častí prostredníctvom komerčných dodávateľov alebo agentov, ktorí v
záujme používateľov zhromažďujú všetky informačné zdroje s cieľom sprístupniť ich. Komerčné agentúry majú rad
variantov a foriem, ktoré sa ustálili počas ich vývoja;
-
elektronické dodávanie dokumentov (EDD
7
) – v tomto prípade sú všetky transakcie pri dodávaní dokumentov vybavované elektronicky, t. j. od
objednávky cez príjemcu až po konečný dokument v elektronickej podobe. EDD taktiež zahrnuje nákup dokumentov
alebo ich častí v elektronickej podobe prostredníctvom komerčných dodávateľov či agentov;
-
kooperatívne využívanie zdrojov (RS
8
) – je jednou z možností poskytovania dokumentov na základe vytvorených kooperačných zbierok, ktoré
knižnice využívajú pre potreby svojich používateľov a čitateľov. Na základe zmluvného vzťahu teda knižnice
sprístupňujú vlastné tlačené i elektronické zdroje používateľom iných knižníc
9
.
V súčasnej českej odbornej knihovníckej terminológii sa anglický termín
document delivery doslova prekladá ako
dodávanie dokumentov a slúži na vyjadrenie nového trendu pri poskytovaní knižničných a informačných služieb
súvisiacich so sprostredkovaním, resp. dodaním plných textov dokumentov na základe citácií získaných predovšetkým z
bibliografických databáz na CD-ROM-och, ale aj z online prístupných databáz, tlačených indexov a bibliografií. V
prevažnej miere ide o časopisecké články, zriedkavo o časti kníh, resp. iných inštitucionálnych dokumentov
10
.
Najčastejšie sa v českej terminológii pod pojmom
(electronic) document delivery (EDD) spravidla chápu také služby, ktorých cieľom je buď rýchle
doručenie dokumentu s cieľom zapožičať ho (napr. môže ísť o služby v rámci siete úzko spolupracujúcich
knižníc alebo MVS), alebo
dodanie kópie dokumentu, prípadne jeho časti poštou, faxom či elektronicky namiesto výpožičky, resp.
zakúpenie jeho
originálu
11
. V tomto druhom prípade môže ísť o spôsob vybavenia požiadavky v rámci MVS, ale tiež o službu špecializovanej
inštitúcie alebo firmy, ktorá ju poskytuje na komerčnom princípe. Najnovšie sa potom EDD chápe ako
súčasť ponuky nakladateľstva, prípadne niektorého zo sprostredkovateľov (napr. subskripčnej agentúry) pri
sprístupňovaní
elektronických verzií periodík alebo iných typov dokumentov.
Vybraní predstavitelia dokumentačných a dodávateľských služieb
Súčasné služby a systémy zabezpečujúce dodávky dokumentov nemožno jednoznačne kategorizovať, lebo u
jednotlivých služieb ide mnohokrát o kombináciu rôznych ciest pri dodávaní viacerých typov dokumentov. Niektoré
organizácie, ktoré sa dodávaniu dokumentov venujú, disponujú rozsiahlym fondom, ktorý je potom základom pre
poskytovanie uvedených služieb. Ďalší sú “iba“ sprostredkovateľmi, majú však k dispozícii nástroje, ktoré umožňujú
rýchle vybavenie požiadaviek používateľov. Pokiaľ ide o poskytovanie elektronických dokumentov, možno tieto služby
rozdeliť na:
-
služby dodávajúce elektronické dokumenty na CD-ROM-och pre lokálne uchovávanie a sprístupňovanie,
-
služby orientujúce sa na sprístupňovanie elektronických dokumentov prostredníctvom siete internet,
-
služby dodávajúce elektronické dokumenty bez toho, aby ich v elektronickej podobe mali trvale k
dispozícii (scanning on demand), ide teda o služby poskytujúce elektronické kópie papierových
dokumentov,
-
služby trvale uchovávajúce dokumenty v elektronickej podobe (t. j. ide o dokumenty, ktoré boli pôvodne
vydané v tlačenej podobe s cieľom uľahčiť prístup k nim, niekedy i v záujme ochrany pôvodných
dokumentov),
-
služby typu document delivery poskytované subskripčnými agentúrami alebo databázovými centrami,
-
sprístupňovanie elektronických verzií periodík na nakladateľských serveroch i s možnosťou prístupu k
jednotlivým článkom.
Z uvedených skutočností vyplýva, že rozhodovanie o tom, ktorý dodávateľ je pre používateľa najvýhodnejší, nie
je ľahké. Svoju úlohu tu zohráva špecializácia jednotlivých dodávateľov, kvalita ponúkaných služieb, ich
pohodlnosť, rýchlosť, spôsoby dodávania dokumentov a, samozrejme, ich cena. Pritom ceny sa u jednotlivých
dodávateľov značne líšia, a to i v prípade tých istých služieb.
Konkurencia na poli dokumentačných dodávateľských služieb je veľká. Z tohto dôvodu sa tu zmienim iba o tých
dodávateľoch, ktorí výraznejšie figurujú na svetovom i českom informačnom trhu.
Zahraniční poskytovatelia DDS
2. Poskytovatelia DDS v Českej republike
INVIK STK (
www.stk.cz)
Domnievam sa, že v súčasnej praxi dokumentačných dodávateľských služieb využívajú české knižnice skôr
zahraničných komerčných dodávateľov a prvým významným projektom v poskytovaní elektronických služieb v ČR sa stal
projekt INVIK STK.
INVIK STK – Integrovaná virtuálna knižnica
bol odbornej knihovníckej verejnosti predstavený v roku 1997 a od tých čias prešiel mnohými zmenami, resp. bol
doplnený službami, ktoré sa stali jedným zo základných stavebných kameňov budúcej integrovanej virtuálnej
knižnice.
Cieľ projektu INVIK STK bol definovaný ako funkčná koexistencia klasickej fyzickej knižnice s virtuálnou
knižnicou. Výsledkom sa stal pohodlný a predovšetkým bezbariérový prístup k informáciám. Základnou ideou projektu
bolo teda umožniť používateľom kvalitný a rýchly prístup k informačným zdrojom a službám knižnice, bez nutnosti jej
fyzickej návštevy
12
.
V rámci INVIK STK sa používateľom ponúkali služby dodávania digitálnych kópií, hradených z používateľského
konta, digitálny
Current Contents a služby
MVS a
MMVS. Pritom služba typu
document delivery umožňuje používateľovi vybaviť si na základe objednávky digitálne kópie “statických“,
resp. papierových dokumentov, ktoré sú v priamom či nepriamom dosahu STK
13
.
STK garantovala realizáciu tejto služby do 48 hodín, a to objednávky v rozsahu 10 požiadaviek alebo maximálne
100 strán textu. Pri vyššom rozsahu bola požiadavka vybavená v čo možno najkratšej lehote. Pokiaľ by nebolo možné
realizovať službu v uvedenom termíne, STK uviedlo túto informáciu na hlavnej stránke používateľského konta vrátane
uvedenia závažných dôvodov, ktoré bránia v poskytnutí objednanej služby. Zároveň mal používateľ elektronických
služieb možnosť rozhodnúť sa, či objednávka stále platí a po aký čas má o službu záujem
14
.
Virtuálna polytechnická knižnica (
http://www.vpk.cz)
V priebehu fungovania projektu INVIK STK došlo k rozvinutiu myšlienky o spolupráci technicky zameraných
knižníc ČR
15
, ktoré vyjadrili potrebu spoločného dosiahnutia “radikálneho zvýšenia dostupnosti informačných zdrojov
miestnym i vzdialeným používateľom“
16
.
Na základe tejto úvahy došlo v marci roku 2000 k spoločnému vyhláseniu a zriadeniu
Virtuálnej polytechnickej knižnice, ktorá prispela k zjednoteniu fondov jednotlivých knižníc vrátane
vybudovania informačného aparátu –
Súborného katalógu časopisov VPK (
http://www.vpk.cz/cgi-bin/vpk/cat/find). Ďalším dôležitým
prvkom spoločného projektu VPK sa stalo vybudovanie systému poskytovania kópií z fondov účastníckych knižníc, ktoré
vytvorili vecné, organizačné a technologické podmienky na ďalšie skvalitnenie poskytovaných služieb, umožňujúce
tiež koordináciu nákupu zdrojov a tým i optimálne využitie finančných prostriedkov. Na svojom začiatku bola VPK
deklarovaná ako otvorený systém pre ďalšie knižnice a inštitúcie, ktoré sa prihlásia k vyhláseným zámerom a cieľom
projektu VPK.
V súčasnosti sú v rámci VKP plne ponúkané štandardné a expresné služby, ktoré využívajú jednak
knižnično-informačné inštitúcie i jednotliví používatelia v ČR. Medzi štandardné služby VKP sa zahŕňa
doručenie kópie elektronickou cestou a
doručenie papierovej kópie z fondov účastníckych knižníc. Kópie sú používateľovi doručené pomocou
používateľského konta, prípadne s využitím faxu či klasickej poštovej cesty, a to maximálne do 48 – 72 (96)
hodín od ich objednania.
Expresné služby VPK sa potom týkajú tak kópií doručovaných elektronickou cestou, ako aj zasielania xerokópií
faxom alebo expresnou poštou. Tu zohráva svoju úlohu rýchlosť a kvalita dodávaných informačných prameňov a ceny za
uvedené služby sú vyššie než v prípade služieb štandardných.
Domnievam sa, že výhody týchto ponúkaných digitálnych služieb VPK ocenia osobitne používatelia a tie
knižnično-informačné inštitúcie, ktoré sídlia mimo miesta pôsobenia zúčastnených knižníc v projekte VPK, a to
nielen v prípade, že majú prístup na internet, ale zároveň i tam, kde tieto služby bude sprostredkúvať ďalšia
knižnica, napr. v mieste bydliska používateľa.
Záver
Komerční dodávatelia dokumentov a systémy DDS majú nepochybne na poli dodávania odbornej literatúry svoje
nezanedbateľné miesto. Pri podrobnejšom pohľade na ponúkané služby a spôsob ich poskytovania možno určiť niekoľko
základných trendov v tejto oblasti. Komerční dodávatelia dokumentov sa snažia zabezpečiť čo najrýchlejšie spôsoby
dodávania primárnych dokumentov a čo najväčšie rozšírenie svojich služieb:
-
čoraz bežnejšie je priame objednávanie dokumentov z bibliografických databáz,
-
budujú sa a využívajú elektronické fondy dokumentov, ktoré využívajú čoraz častejšie knižnice,
-
využívanie služieb nie je viazané na používanie špeciálnych prostriedkov (HW, SW),
-
zabezpečenie ľahkej prístupnosti ponúkaných služieb a ich používateľskej prívetivosti,
-
zameranie na individuálnych používateľov, ktoré vedie k ďalšiemu rozšíreniu služieb medzi
verejnosťou.
Vzhľadom na súčasný vývoj v oblasti informačného priemyslu možno predpokladať, že služby typu DDS bude
využívať čoraz väčšie množstvo používateľov a dodávatelia dokumentov budú čoraz viac konkurovať bežným knižniciam a
ich službám.
Domnievam sa, že knižnice teda musia v súčasnosti predefinovať svoju úlohu v informačnom reťazci, lebo ich
používatelia disponujú čoraz väčšími schopnosťami a môžu samostatne využívať informačné zdroje, ktoré im boli
predtým knižnicou iba sprostredkúvané. Napriek tomu, že knižnice bezpochyby ostanú dôležitými sprostredkovateľmi
informácií pre niektorých používateľov, využívanie kvalitných a rýchlych dokumentačných dodávateľských služieb bude
mať nesporne veľký vplyv na budovanie fondov a MVS v oblasti odbornej literatúry. Myslím si, že knižnice sa musia
dnes rozhodnúť, aká bude ich stratégia pre ďalšie desaťročie.
Poznámky:
1. Tkačíková, D., S. 23-33
2. spomínaný postup zodpovedá princípu “just-in-time“
3. Kinder, R., S 1-23
4. Weaver-Meyers, P. L; Stolt, W. A., S 23-42
5. ILL = interlibrary loan
6. CDS = commercial document supply
7. EDD = electronic document delivery
8. RS = resource sharing
9. Finnie, E., S. 1-9
10. Šoltésová, Ľ.; Vokálová, J.; Svitaničová, S., S. 136-144
11. Tkačíková, D., S. 28
12. Švastová, Z., S. 4-8
13. Kolářová, M., S. 12-13
14. Skenderija, S., S. 10-12
15. Spoločenstvo 9 knižníc (Knihovna ČVTU Praha, Technic- ká univerzita Liberec, Univerzita Pardubice, Vysoká
škola chemicko-technologická Praha, VUT Brno, Západočeská univerzita Plzeň, STK Praha, MSVK Ostrava a SVK
Plzeň)
16. Deklarace VPK
Zoznam bibliografických odkazov:
BOHÁČEK, Martin. Autorskoprávní otázky knihovních služeb se zaměřením na digitalizované dokumenty. In
Seminář o elektronických službách typu document delivery pro pracovníky veřejně přístupných knihoven.
Praha : STK, 1999, s. 6-31.
Deklarace VPK
[online]. Praha : STK, 2000. Aktualizace březen 28, 2000 [cit. 2004-01-22]. Dostupný z WWW:
http://www.vpk.cz/deklarace.htm.
DUGALL, Berndt. Vom Leihverkehr zur Dokumentlieferung : Strukturen und Strategien.
ABI-Technik. 1997, Jg. Heft 5, s. 129-142.
ENGEL, Steffi.
Document Delivery : Elektronisch verfügbare naturwissenschaftlichtechnische Datenbanken in Europa und den
USA. Halle : Univeritäts- und Landesbibliothek Sachsen-Anhalt, 1999. 64 s.
FEATHER, John; Sturges, Paul (ed.)
International encyclopedia of information and library science. London; New Zork : Routledge, 2001. 492
s.
FINNIE, Elizabeth.
Document delivery : a managing information report. London : Aslib, 1998. 128 s.
HIRSCH, Michael Christian. SUBITO : eine neue Initiative von Bund und Ländern zur schnellen Lieferung
wissenschaftlicher Dokumente.
Zeitschrift für Bibliothekswessen und Bibliographie. 1995, Jg. 42, Heft 12, s. 31-43.
KINDER, Robin. Introduction : four views of document delivery services.
The Reference Librarian. 1999. no. 63, s. 1-23.
KINDER, Robin (ed.).
Document delivery services : contrasting views. New York : The Haworth Press, 1999. 87s.
KOLÁŘOVÁ, Mária. Co přinesl INVIK do života STK a co uživatelům.
Národní knihovna. 1997, roč. 9, č. 1. s. 12-13.
LEHMANN, Klaus-Dieter. Bind-Länder-Initiative SUBITO : organisation und Funktionalität der Literatur- ind
Informationsdienste.
In Die Herausforderunf der Bibliotheken durch elektronische Medien und neue Organisationsformen. Frankfurt
am Main : Klostermann, 1996, s. 73-80.
LUPOVICI, Christian. Towards a full electronic information system at INIST.
Information services & use. 1995, vol. 26, no.3, s. 229-236.
MIKOSKI, Kathryn J. Document delivery at CISTI.
The serials librarian. 1995, vol. 26, no. 3/4, s. 145.
MITCHELL, Eleonor; WALTERS, Sheila A.
Dokument delivery services : issues and answers. Medford : Learned Information, 1995. 333.
MORRIS, Wayne. ADONIS : a document delivery solution? : a case study.
Health libraries rewiew. 1994, vol. 11, no. 1, s. 39-51.
OILIŠENSKÝ, Jiří. Digitalizace jako součást technologie reformátování knihovních fondů. In
Seminář o elektronických službách typu document delivery pro pracovníky veřejně přístupných knihoven.
Praha : STK, 1999, s. 32-39.
Projekt VPK
[online]. Praha : STK, 2000. Aktualizace březen, 2000 [cit. 2004-01-22]. Dostupný z WWW:
http://www.vpk.cz/projekt.htm.
REITZ, Joan M. ODLIS : Online Dictionary of Library and Information Science [online]. Connecticut : WCSUL,
c2002. Last updated September 1, 2002 [cit. 2004-01-22]. Dostupný z WWW:
http://www.wcsu.edu/library/odlis.html.
SKENDERIJA, Saša. Virtualizace knihovnických procedur a služeb : koncepce INVIK – integrovaná virtuální
knihovna.
Národní knihovna. 1997, roč. 9, č. 1, s. 10-12.
SMETANOVÁ, Dana. Elektronické služby typu document delivery ze zahraničních knihoven. In
Seminář o elektronických službách typu document delivery pro pracovníky veřejne přístupných knihoven.
Praha : Státní technická knihovna, 1999, s. 43-52.
SUMMANN, Friedrich. Express-System für die Bestellung und Lieferung von Zeitschriftenaufsätzen JASON-NRW.
Zeischrift für Bibliothekswesen und Bibliographie. 1994, Jg. 41, Heft 2, s. 222-229.
ŠILHÁNEK, Jaroslav. Elektronické dokumenty v oblasti odborných a vědeckých publikací; blíži se konec
vydávaní tištěných časopisů? In
Automatizace knihovnických procesů 1998. Praha : SKIP, 1999, s-9-18.
ŠOLTÉSOVÁ, Lubomíra; VOKÁLOVÁ, Júlia; SVITANIČOVÁ, Silvia. Documentdelivery.
In Infos´95. Bratislava : Slovenská technická knižnica, 1995, s. 136-144.
ŠVASTOVÁ, Zuzana. Státní technická knihovna a elektronické služby INVIK STK.
Národní knihovna. 1997, roč. 9, č. 1, s. 4-8.
TKAČÍKOVÁ, Daniela. Postavení služeb typu “document delivery“ v rámci služeb knihoven. In
Automatizace knihovnických procesů 1998. Praha : SKIP, 1999, s- 23-33.
VLASÁK, Rudolf.
Světový informační průmysl. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1999. 341 s.
WEAVER-MEYERS, Pat L.; STOLT, Wilbur A. (ed.).
Interlibrary loan/document delivery and customer satisfaction : strategies for redesigning services. New
York : The Haworth Press; London : The Haworth Press, 1996. 265 s.
WEAVER-MEYERS, Pat L.; STOLT, Wilbur A. Delivery speed, timeliness and satisfaction : patron´s perceptions
about ILL service.
Journal of Library Administration. 1996, vol. 23, no. ?, s. 23-42.
WIEGANDT, Birgit. Bibliotheksglossar [online]. Gőttingen : Verbundzentrale des GBV, 2002. Letzte Modif.
06-12-2002 [cit. 2004-01-22]. Dostupný z WWW:
http://www.bibliotheks-glossar.de/
Poznámka reakcie:
V tlačenej forme ITlib 1/2004 sme zverejnili túto skrátenú verziu článku v preklade.
V e-verzii je sprístupnený celý článok J. Plankovej v českom jazyku vo formátoch
archiv/plankova.pdf>pdf a
archiv/plankova.doc>doc.
|