Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Spolupráca: najobtiažnejšia knihovnícka disciplína?

Autor: Vít Richter
Číslo: 3/2002 - Spolupráca knižníc
Rubrika: Hlavné články / Main Articles
Kľúčové slová:

dram.jpg (28537 bytes)

Motto:

Ak ste všetci na jednej lodi, pravdepodobne zahyniete, pokiaľ sa nenaučíte cieľavedome spolupracovať. Robert Wright (1)

O príspevok na tému spolupráce ma požiadala redakcia časopisu ITlib s poukázaním na to, že knižnice v Českej republike spolu navzájom spolupracujú väčšmi ako na Slovensku. Merať vzájomnú spoluprácu a jej výsledky zatiaľ asi príliš nevieme a porovnávať medzi dvoma krajinami je o to ťažšie, že podmienky, v ktorých knižnice pôsobia, sú dnes veľmi rozdielne. V každom prípade platí, že v ČR vznikol v posledných rokoch celý rad aktivít, iniciatív, programov a projektov, ktoré sú založené na vzájomnej spolupráci a ktoré by bez spolupráce vôbec nevznikli. V nasledujúcom príspevku charakterizujem niektoré všeobecné aspekty, východiská a pravidlá spolupráce a pokúšam sa ju ilustrovať na niektorých príkladoch z českej kotliny. Sústredím sa skôr na neformálnu oblasť dobrovoľnej spolupráce, ktorá je do značnej miery ovplyvňovaná činnosťou knihovníckych spolkov a ďalších združení.


Spolupráca ako súčasť knihovníckej profesie

Jedným z dôležitých motorov ľudského vývoja sú zrejme záujmy jednotlivcov (2). Ľudia sa usilujú o svoj prospech v najširšom zmysle slova – rozširujú svoje bohatstvo, spoločenskú prestíž, alebo v záujme toho, že chcú predísť rôznym nešťastiam a nepríjemnostiam. Či už tieto záujmy hodnotíme ako pozitívne či negatívne, je zrejmé, že skôr alebo neskôr prinútia jednotlivcov vzájomne spolupracovať a posilňovať spoločenské väzby, vďaka ktorým sa im môže žiť lepšie ako keby zostali osamotení. Charakteristickým rysom spoločenského vývoja je, že ľudia pre uplatnenie svojich záujmov a potrieb používajú stále zložitejšie technológie a vytvárajú stále komplikovanjšie pradivá spoločenských a organizačných vzťahov. Šíri sa vzájomná závislosť a zložitosť spoločnosti rastie čo do rozsahu i hĺbky. Účasť na spoločenskej hre zvanej spolupráca, od ktorej všetci zúčastnení očakávajú nejaký prínos, obvykle už sama osebe znamená nárast spoločenskej zložitosti a od zúčastnených vyžaduje, aby koordinovali svoje správanie. Ľudia, ktorí by inak žili sami vo svojom svete, sa grupujú a vytvárajú usporiadaný celok, v ktorom sa takmer vždy uplatní deľba práce.

Tento trend má následne vplyv na podstatné zmeny jednotlivých činností celých pracovných profesií. Pracovné procesy sa čoraz väčšmi včleňujú do systému, či už tým myslíme prácu vo veľkých organizáciách, spoluprácu s rôznymi typmi inštitúcií, alebo nutnosť rešpektovať vymedzené právne prostredie či politickoadministratívne a ekologické limity. Pracovné procesy sú čoraz menej riadené, ale organizujú sa na základe rámcových zadaní, čo vyžaduje od pracovníkov veľkú mieru samostatnosti. Na organizovanie a výkon práce sa v dôsledku toho vyžadujú osobitné schopnosti, z ktorých jednou z najdôležitejších je schopnosť spolupráce či tímová kompetencia.

Nie je tomu inak ani v oblasti knihovníctva. Eurosmernica Sprievodca odbornými schopnosťami európskych odborných pracovníkov v odbore informačných a knihovníckych služieb (3) uvádza celkom tridsať schopností, ktoré by mal pracovník knižnice ovládať, aby ho vnímali ako dobrého profesionála. Súčasne sa však zdôrazňuje, že čisto znalosti a praktické schopnosti nie sú na vykonávanie práce v knižnici dostatočné. Preto popri vlastnom obsahu knihovníckej profesie smernica uvádza ďalších pätnásť psychických predpokladov, ktoré sa chápu ako veľmi dôležité pre všetky povolania, v ktorých dochádza ku kontaktu s inými ľuďmi. Ide napríklad o analytické, organizačné a komunikačné schopnosti, rozhodnosť, vytrvalosť, precíznosť a ďalšie. V poradí deviata z tohto vyratúvania ľudských cností je označená ako “tímový duch”, ktorý je definovaný takto:

“Svedomite vykonávať svoj podiel na spoločnej práci v spolupráci s ďalšími členmi skupiny alebo zložky. Odovzdávať si alebo deliť sa o informácie, nástroje a knowhow pri práci na spoločných cieľoch bez toho, aby jednotliví pracovníci uprednostňovali vlastné záujmy a ponechávali si informácie alebo dokumenty výlučne pre seba.”

Napriek zrejmej banalite uvedených formulácií hrajú tieto vlastnosti v odbornej činnosti dôležitú úlohu. Ide skôr o pracovné schopnosti než teoretické a aplikované znalosti. Zlepšujú efektívnosť práce odborného pracovníka a jeho integráciu do pracovného prostredia. Schopnosť spolupráce a komunikatívnosť sú tiež jednou z najčastejšie vyhľadávaných vlastností pri nábore či prijímaní nových pracovníkov. Niektoré prieskumy preukazujú (4), že požiadavka práve na túto vlastnosť sa objavuje v 40 % všetkých textov inzerátov na pracovné miesta. Omnoho menej sa napríklad vyžaduje zodpovednosť (11,4 %), schopnosť hodnotiť (4,6 %) či schopnosť učiť sa (8,7 %). V praxi sa však omnoho častejšie stretávame s individuálnymi bojovníkmi alebo s tými, ktorí sa obávajú aktívnej komunikácie.

Spolupráca a komunikácia informácií

Informácie sa prenášajú najmä preto, aby poslúžili vzájomnej spolupráci. V tomto ohľade má významný vplyv využívanie nových informačných technológií uľahčujúcich styk medzi ľuďmi, ktorí z toho môžu mať prospech. Pokiaľ v tomto kontexte hodnotíme situáciu na českej scéne, možno konštatovať, že sa knihovníckej komunite v podstatnej miere podarilo využiť možnosti informačných technológií práve na podporu vzájomnej spolupráce. Počet knižníc napojených na internet sa pomaly a isto približuje dvom tisícom. Internet sa primárne využíva na služby používateľom, ale nezanedbateľný význam má pre vzájomnú komunikáciu medzi knižnicami. Kľúčový význam majú rôzne druhy elektronických konferencií, z ktorých niektoré majú dlhodobý charakter a niektoré zas vznikajú a zanikajú ad hoc (5). Komunikáciu uľahčujú aj elektronické odborné časopisy. K priekopníckemu elektronickému periodiku Ikaros, ktoré je samo osebe vzorovým príkladom spolupráce, sa postupne pridáva rad ďalších, ktoré majú spravidla aj svoju klasickú papierovú podobu (6). Nemalý význam pre informovanosť knihovníckej komunity má webová stránka Informácie pre knižnice a vydavateľov (7), ktorú pripravuje Národní knihovna ČR. Ide o základný rázcestník pre odborné informácie o legislatíve, kontaktoch, termínoch, programoch a zdrojoch. Vďaka iniciatíve sekcie vzdelávania SKIP vznikol svojpomocou webový Prehľad knihovníckych akcií (8), ktorý umožňuje každému usporiadateľovi informovať o svojej ponuke vzdelávania a ďalších aktivitách. V polovici roku 2002 tu bolo evidovaných už 224 akcií.

Pokúsme sa zhrnúť výhody a prínosy využitia informačných technológií pre spoluprácu knižníc:

  • Voľné šírenie informácií po internete bez ohľadu na existujúce hierarchické štruktúry riadenia a ich ľahká dostupnosť výrazne obmedzili centralizáciu a umožnili zorganizovanie množstva špičkových aktivít mimo tradičných centier veľkých knižníc a veľkých miest. Aktívny radový zamestnanec knižnice môže byť teraz lepšie informovaný ako jej pasívny riaditeľ.
  • Možnosti vzájomného prepojenia vtiahli do odbornej diskusie celý rad nových hráčov, čo zvýšilo celkový myšlienkový potenciál knihovníckej komunity.
  • Internet umožnil komunikáciu medzi knižnicami zrýchliť, zintenzívniť a aj zlacniť. Súčasne znížil náklady na dopravu, ktoré by bolo nutné venovať na vzájomné stretávanie.
  • Zvýšila sa efektívnosť porád, seminárov, ktoré sú vo väčšej miere venované diskusii než sprostredkovaniu informácií.
  • Zlepšila sa organizovanosť knihovníckej komunity a jej schopnosť zaujímať spoločné stanoviská. Vďaka navzájom odovzdávaným informáciám a stanoviskám sa postupne formuje akýsi neviditeľný mozok, ktorý spája knihovnícku komunitu.
  • Lepšia komunikácia umožnila, aby rôzne skupiny spojené rovnakým záujmom mohli lepšie koordinovať svoju činnosť.

Budúci informační profesionáli sa v priebehu svojho štúdia dopracujú k jednému z kľúčových poznaní: zázračným elementom stmeľujúcim spoločnosť, organizmy alebo bunky sú informácie. Informácie zjednocujú všetky časti celku, udržujú ich v styku, keď sa spoločne snažia dosiahnuť úspech. Toto poznanie je stredobodom, na ktorom staviame význam svojej knihovníckej a informačnej profesie – sme to totižto my, ktorí sme profesionálne vzdelaní na to, aby sme tieto procesy významne ovplyvňovali. Táto veľká pravda však niekedy nemôže zabrániť tomu, aby sme na ňu v praktickom živote celkom nezabudli, najmä pri bežnej medziľudskej komunikácii.

Spolupráca a dôvera

Dobrá komunikácia a prekonanie informačných bariér je len jednou z dvoch podmienok, ktoré musia nastať, aby spolupráca nielen začala, ale sa aj rozvíjala. Druhým rozhodujúcim faktorom je zložitá otázka vzájomnej dôvery. Každá spolupráca vychádza z predpokladu, že spoločné úsilie bude pre všetkých účastníkov istým prínosom. Pravidlá akejkoľvek spolupráce teda musia byť dohodnuté tak, aby každý zo zúčastnených skutočne nejaký prínos dosiahol. Často však vzniká spor o to, ako náklady a prínosy spoločného úsilia rozdeliť. A tiež je pravda, že aj keď spojenectvo ako celok nakoniec určitú kolektívnu odmenu dosiahne, podiel niektorých účastníkov môže byť celkom nepatrný, alebo dokonca môže priniesť stratu. V tom okamihu sa naštartujú odstredivé tendencie, ktoré môžu spôsobiť rozpad celého spojenectva.

Večnou otázkou, s ktorou sa stretávame pri akomkoľvek type spolupráce, je problém podvádzania a určitého parazitizmu. Každý aktívny účastník spolupráce vkladá svoj čas, svoje vedomosti, svoju prácu či inú hodnotu a súčasne očakáva, že skôr alebo neskôr získa niečo obdobné od ostatných. Sme pripravení dávať, sme dôverčiví a štedrí, ale na druhej strane vždy podvedome sledujeme, ako je náš altruizmus opätovaný. Z vlastných skúseností vieme, že vždy musíme počítať so skupinou “čiernych pasažierov”, ktorí nijako neprispievajú k spoločnému dielu, ale spokojne a bez zábran využívajú dosiahnuté výsledky. Nie vždy je nutné, možné alebo praktické brániť sa nejakými formalizovanými pravidlami a vynucovať si poriadok sankciami. Omnoho efektívnejšie je pracovať na vytvorení atmosféry vzájomnej dôvery tak, aby každý vo svojej činnosti celkom podvedome rešpektoval určité pravidlá a hranice.

Uveďme aspoň základné podmienky, ktoré je nevyhnutné vytvoriť na podporu spolupráce:

  • hľadať a nachádzať oblasti spoločného záujmu a spoločných problémov,
  • vedieť vzbudiť v druhých nejakú víziu či spoločný cieľ, inšpirovať,
  • vytvoriť priestor na spoluprácu rôznych typov inštitúcií, akceptovať a využiť rozdiely najrôznejšieho druhu, vystupovať proti predsudkom a neznášanlivosti, aktívne vyhľadávať nové možnosti spolupráce, deklarovať otvorenosť spolupráce,
  • spoločne plánovať, odovzdávať informácie, čerpať zo spoločných zdrojov,
  • vytvoriť priestor na diskusiu a demokratické rozhodovanie,
  • voliť správnu taktiku a metódy na realizáciu stanovených cieľov,
  • vytvoriť zohrané kolektívy, pracovné tímy na riešenie vybraných tém,
  • hľadať a nachádzať tých, ktorý sú ochotní viesť ostatných,
  • podporovať vlastnosti dôležité na spoluprácu, ako sú ohľaduplnosť, ochota pomáhať a ochota na spoluprácu, vytvárať priateľské a spolupráci naklonené ovzdušie,
  • vytvárať identitu spolupracujúcej skupiny, starať sa o jej dobrú povesť, hájiť ju a zvyšovať jej spoločenskú prestíž,
  • sústavne vytvárať a kultivovať rozsiahlu sieť neformálnych kontaktov.

 

Iniciovanie a riadenie spolupráce

Spolupráca môže byť zameraná na neobmedzené množstvo tém a môže prebiehať v nespočetných organizačných variantoch a vzťahoch. V každom prípade ale platí, že musí byť nejakým spôsobom či niekým iniciovaná, organizovaná a riadená. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť podstatný rozdiel medzi spoluprácou vo vnútri knižnice a medzi knižnicami návzájom.

Pokiaľ ide o otázku riadenia a organizácie spolupráce vnútri knižnice, treba vychádzať z toho, že v knižnici rovnako ako v inom type organizácie platia predovšetkým zásady hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti a že máme do činenia s jasne definovanými organizačnými celkami, ktoré majú stanovený obsah svojej činnosti.

Takýto postup však vôbec neplatí pre kooperáciu medzi knižnicami a informačnými inštitúciami navzájom alebo pre spoluprácu medzi ich pracovníkmi. Tu sa totiž vôbec nedá oprieť o formalizované hierarchické štruktúry. Základným a prvotným východiskom spolupráce je schopnosť rešpektovať predovšetkým záujmy, dobrovoľnosť a ochotu všetkých zúčastnených podieľať sa na spoločnom diele a uskutočniť dohodnuté ciele. V tomto prípade musíme omnoho viac vsadiť na morálne a etické princípy a na dobré ľudské vlastnosti, ako je altruizmus, empatia, vrelosť, dôvera, vďačnosť a štedrosť.

Napriek tomu aj v tomto prípade vznikajú určité typy hierarchických väzieb. Pri nadviazaní spolupráce si každý z nás hľadá vo vznikajúcich väzbách svoje postavenie či rolu. Všetci sa nepretržite, aj keď často nie vždy cielene, snažíme zapôsobiť na svoje okolie a dosiahnuť tak väčšie spoločenské uznanie. A, prirodzene, aj keď často nevedome, hodnotíme ostatných podľa ich spoločenského postavenia. Ľudia sa vyvinuli v podmienkach spoločenskej hierarchie a naše myslenie je na takéto prostredie pripravené. Tým je pripravená pôda pre zložitejšie spoločenské sústavy a väzby. Všetky skupiny majú sklon začať niekoho uznávať ako vodcu, keď to okolnosti vyžadujú. Rozvrstvenie spoločnosti uľahčuje rešpekt k vyššie postaveným a mocným. Líder neformálnej spolupráce sa nemôže primárne opierať o formálnu autoritu vyplývajúcu z jeho vedúceho postavenia v určitej organizačnej štruktúre. O to viac musí byť vybavený celým radom nevyhnutných cností, akými sú najmä ctižiadosť, sebadôvera, oddanosť veci, vytrvalosť na ceste k cieľu, umenie presvedčiť a rozhodovať, schopnosť empatie, koncepčného myslenia a tiež odbornosť.

Ako úspešne narušiť spoluprácu

Do spolupráce vstupujeme s očakávaním, že nám prinesie uspokojenie našich záujmov, či už za to považujeme materiálne zisky, spoločenskú prestíž, získanie vedomostí či príjemne strávený voľný čas. O to väčšie sklamanie nám prináša jej zlyhanie. Potom podvedome rekapitulujeme svoje vklady, zisky a straty a pátrame po príčinách zlyhania. Za najistejší spôsob, ako narušiť spoluprácu, možno označiť:

  • nedostatok informácií, nepriehľadné a nedemokratické rozhodovanie o veciach spoločného záujmu,
  • pripustenie vzniku a pôsobenia uzatvorených koalícií namierených proti niekomu a niečomu,
  • obmedzenie diskusie a kritiky,
  • nerešpektovanie kritiky, neschopnosť meniť prekonané názory a rozhodnutia,
  • prevládnutie názorov kverulantov, ktorí nie sú schopní nájsť spoločnú reč a preobliekajú sa do úlohy “priateľa Kritika”, “pána Dôležitého”, “slečny Vševedúcej” či “pani Spravodlivej”,
  • pripustenie, aby niektorá inštitúcia či jednotlivec využívali výsledky spolupráce na úkor ostatných,
  • nedodržiavanie sľubov a termínov,
  • nekompetentnosť lídrov, neschopnosť rozhodovať v okamihu, keď je to nevyhnutné.

Nepodarená spolupráca nemá za následok len opustenie konkrétneho spoločenstva, ale negatívne skúsenosti sa nám viac či menej presne ukladajú do pamäti, do nášho podvedomia a vytvárajú v nás obranné mechanizmy a bariéry, ktoré nás ovplyvňujú do ďalekej budúcnosti. Potom veľmi presne vieme, s kým sa vyplatí či nevyplatí spolupracovať, na koho si máme dať pozor a komu je v budúcnosti rozumnejšie sa radšej vyhnúť – to platí nielen o ľuďoch, ale aj o inštitúciách.

Finančná podpora spolupráce medzi knižnicami

Mimoriadne silným impulzom pre rozvoj spolupráce medzi českými knižnicami v poslednom desaťročí bol vznik celého radu programov na podporu činnosti knižníc. Až do polovice 90. rokov mohli knižnice využívať v podstate jediný program financovania Sorrosovou nadáciou Open Society Institut. K tomuto programu v roku 1996 pribudol prvý program podporujúci využívanie informačných a komunikačných technológií s názvom Rozvoj siete verejných knižníc (RISK). Program bol pripravený v spolupráci s knihovníkmi na pôde ministerstva kultúry, ale podarilo sa ho presadiť a financovať až vďaka podpore poslaneckej snemovne pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1996. K tomuto programu pribudli v roku 1999 dva menšie programy ministerstva kultúry – program Knižnica 21. storočia, ktorý podporuje kultúrno osvetové a vzdelávacie aktivity knižníc, a program Česká knižnica, orientovaný na podporu nákupu pôvodnej českej literárnej tvorby do verejných knižníc.

Najmä veľkým knižniciam je určený program výskumu a vývoja zameraný na rozvoj digitalizácie, retrospektívnej konverzie a ochranu knižničných fondov. Zásadný význam pre rozvoj českého knihovníctva mal program zaštítený Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy ČR Informačné zdroje pre výskum a vývoj (9), ktorý je zameraný najmä na nákup licencií na elektronické informačné zdroje. Tento program inicioval celkom nový typ medziknižničnej spolupráce, lebo podporil vznik a fungovanie celého radu konzorcií knižníc, ktorých cieľom je spoločný nákup a spoločné využívanie licencií na elektronické informačné zdroje. Vysokoškolské knižnice získavajú podporu z Programu rozvoja vysokých škôl.

V roku 2000 prijala česká vláda dokument Štátna informačná politika, na realizáciu ktorého bol pripravený celý rad programov na podporu využívania informačných a komunikačných technológií vo všetkých sférach spoločnosti. Program Verejné informačné služby knižníc – VISK (10) tu bol zaradený ako jedna z priorít najmä preto, že ponúkal podporu prístupu verejnosti k internetu s kvalifikovanou obsluhou pre všetkých občanov. Program VISK zahŕňa celkom deväť programov podporujúcich kľúčové oblasti rozvoja knižníc:

VISK1 Vybudovanie Koordinačného centra pre rozvoj VISK v ČR v NK ČR;
VISK2 Mimoškolské vzdelávanie pracovníkov knižníc;
VISK3 Program vytvárania informačných centier verej ných knižníc;
VISK4 Digitálna knižnica a archív pre informačné služby knižníc;
VISK5 Národný program retrospektívnej konverzie ka talógov knižníc v ČR;
VISK6 Národný program digitálneho sprístupnenia vzác nych dokumentov – Memoriae Mundi Series Bohe mica
VISK7 Národný program mikrofilmovania a digitálneho sprístupnenia dokumentov ohrozených degradá ciou kyslého papiera – Kramerius
VISK8 Digitálne informačné zdroje, Jednotná informačná brána;
VISK9 Súborný katalóg ČR, systém autorít.


Prvým podporným programom vyplývajúcim z nového knižničného zákona č. 257/2001 Sb. je Program podpory zabezpečenia výkonu regionálnych funkcií knižníc (11), ktorý vláda schválila v januári 2002. Tento program má vyložene strategický význam pre koncipovanie nových krajských systémov knižníc, medziknižničnú spoluprácu a pre podporu knižníc v menších obciach a mestách.

Pre všetky podporné programy je typické, že vo svojich prioritách vždy výrazne preferujú spoluprácu knižníc, spoločné kooperačné projekty a projekty s celoštátnym a regionálnym dosahom. Pôvab dotačných programov nespočíva len v tom najdôležitejšom, t. j. v možnosti prílivu finančných prostriedkov na rozvoj a zmenu, ale aj v tom, že všetky programy sledujú ciele stanovené Stratégiou knižníc ČR 1999 – 2003 (12) a definujú spoločné štandardy ako základné východisko pre technologické prepojenie knižničných systémov. Príprava projektov prinúti každú knižnicu naplánovať si svoj najbližší rozvoj a dôkladne kalkulovať finančné zabezpečenie projektu.

  Ministerstvo 1999 2000 2001 2002
VISK + RISK MK 29,3 40,0 116,0 50,0
Výskum a vývoj MK 32,4 28,5 30,0 30,0
Knižnica 21. storočia MK 2,0 1,8 1,9 2,0
Česká knižnica MK 2,5 2,6 2,6 2,6
Informačné zdroje pre výskum a vývoj MŠMT   126,6 141,6 120,0
Program podpory regionálnych funkcií knižníc MK     25,0 92,0
Program rozvoja vysokých škôl MŠMT 9,2 12,8 12,8  
Celkom   75,4 212,3 329,9 296,6

Financovanie programov na podporu knižníc (mil. Kč)

Ako presadiť dotačný program pre knižnice

V úvodných častiach príspevku sa zdôraznilo, že ľudia v priebehu celého vývoja vyhľadávajú spoluprácu predovšetkým z pragmatických dôvodov, aby uspokojili svoje záujmy a získali pre seba výhody. Rovnako sa správajú aj knižnice a ich zamestnanci. Existencia štátom dotovaných podporných programov umožňuje získať odmenu za spoločné úsilie. Priama dotácia tak predstavuje určitú pridanú hodnotu, ktorú získa každý, kto úspešne spolupracuje. Pokiaľ zdôrazňujeme význam dotačných programov pre rozvoj knižníc a ich spoluprácu, je nevyhnutné zmieniť sa aj o tom, kde sa vlastne tieto programy vzali a aké sily podporili ich vznik. Vznik a presadenie akéhokoľvek dotačného programu je výsledkom dlhodobého, zložitého a systematického úsilia celého radu inštitúcii a pracovníkov. Nemožno v tejto oblasti dosiahnuť úspech bez dobrej spolupráce všetkých zúčastnených.

Pre ilustráciu možno v desiatich bodoch stručne opísať, ako vďaka iniciatíve SKIP a širokej spolupráci knižníc a knihovníkov vznikal program VISK:

1. Novokonštituovaná česká vláda v roku 1998 začína práce na príprave dokumentu Štátna informačná politika (SIP), kde je okrem iného zakotvená podpora prístupu verejnosti k internetu. SKIP sa angažuje v pripomienkovom konaní, rokuje s predsedom Úradu pre verejné informačné systémy (ÚVIS) a presadzuje do vládneho dokumentu formulácie o úlohe kniž níc v informačnej spoločnosti.

2. V apríli 1999 schvaľuje vláda dokument o SIP, začínajú sa prípravy na koncipovanie Akčného plánu realizácie SIP, ktorý formuluje konkrétne dotačné programy na realizáciu stanovených cieľov. SKIP začína pripravovať obsah nového programu (VISK) pre knižnice. Na príprave programu sa podieľa množstvo špecialistov vrátane súkromných firiem. Do hry vstupuje Národná knižnica ČR, ktorá koncipuje špeciálne časti programu.

3. SKIP iniciuje a presadzuje do zákona č. 106/99 Sb. o slobodnom prístupe k informáciám úlohu knižníc pri zabezpečení prístupu k informáciám v oblasti verejnej správy. SKIP iniciuje a organizuje systematickú spoluprácu s poslancami a senátormi.

4. Návrh programu VISK je začiatkom roku 2000 odovzdaný ministerstvu kultúry, ktoré sa začína angažovať v štátnej informačnej politike. Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy pripravuje vládny dokument Koncepcia SIP vo vzdelávaní. V pracovnom tíme sú aj zástupcovia knižníc. Návrh programu VISK je akceptovaný a stáva sa súčasťou pripravovanej koncepcie.

5. SKIP organizuje celoštátne propagačné akcie (Marec – mesiac internetu, Týždeň knižníc) na podporu činnosti knižníc a na informovanie verejnosti o úlohe knižníc v informačnej spoločnosti. Knižnice sa prezentujú ako spoľahlivé miesta zabezpečenia verejného prístupu k internetu. Zástupca SKIP sa stáva členom Českého fóra pre informačnú spoločnosť, ktoré má väzbu na Radu vlády pre SIP. Knižnice sa zúčastňujú strategicky významnej konferencie Internet v štátnej správe a samospráve.

6. Vláda schvaľuje v roku 2000 Koncepciu SIP vo vzdelávaní. Program VISK sa stáva jednou z priorít realizácie SIP. Z rozpočtu roku 2000 je uvoľnená dodatočne čiastka 30 mil. Kč. V NK ČR začína svoju činnosť Koordinačné centrum programu VISK, ktoré spracováva všetky nevyhnutné podklady pre ministerstvo kultúry a aktívne propaguje výsledky programu.

7. Rozvíja sa spolupráca s ÚVIS a ministrom zodpovedným za realizáciu SIP. Vláda schvaľuje pre program VISK čiastku vo výške 120 mil. Kč na rok 2001. Realizácia programu sa rozbieha na plné obrátky.

8. Ministerstvo kultúry v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 ponecháva program VISK bez finančných prostriedkov. SKIP organizuje lobovanie za zmenu návrhu štátneho rozpočtu v poslaneckej snemovni. O probléme sú informovaní všetci poslanci, prebieha mediálna kampaň o negatívnych dôsledkoch zastavenia programu VISK. Uskutočňujú sa rokovania s kľúčovými poslancami a predstaviteľmi jednotlivých politických strán. Na lobovaní sa podieľajú stovky knihovníkov v celej ČR.

9. V decembri 2001 schvaľuje poslanecká snemovňa štátny rozpočet, na pokračovanie programu VISK je schválená čiastka 50 mil. Kč – program pokračuje.

10. V spolupráci s ministerstvom kultúry prebiehajú prípravy na pokračovaní programu VISK alebo na jeho prípadnej transformácií do novokoncipovaného programu na podporu využitia informačných a komunikačných technológií v kultúre. Vzniká nová vláda a nový vládny program. Je nevyhnutné hľadať nové kontakty, nové témy, iné priority...

 

Bibliografické odkazy

1. WRIGHT, R. Víc než nic. Logika lidského osudu. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 460 s.
2. Podrobnejšie pozri WRIGHT, R.
3. Průvodce odbornými dovednostmi evropských odborných pracovníků v oboru informačních a knihovnických služeb. Praha : SKIP,1999. 51s.Dostupné i na internete: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/konsorcia/skip/publik.htm
4. BELZ, H., SIEGRIST, M. Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Praha : Portál, 2001, s. 165 166.
5. HOCH, Ivo: Přehled českých knihovnických ekonferencí. In: Čtenář, 54, 2002, č. 78, s. 221222. V súčasnosti je v prevádzke najmenej 24 elektronických konferencií. Prehľad je dostupný aj na: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/diskusni_konference.htm
6. Prehľad elektronických i klasických knihovníckych periodík je k dispozici na: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/Knihovnicka_a.htm
7. Dostupné na internete: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/altnk.htm
8. Dostupné na internete: http://www.stk.cz/Akce/
9. KUBÍKOVÁ, V. Program “Informační zdroje pro výzkum a vývoj”. In: Knihovny současnosti 2000. Brno : Sdružení knihoven ČR, 2000, s. 1115. Aktuálne informácie sú dostupné na internete: http://www.msmt.cz/cp1250/web/31/programLI.htm
10. Knihovny současnosti 2001. Brno : Sdružení knihoven ČR, 2001, s. 265318. Najaktuálnejšie informácie sú dostupné na internete: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/konsorcia/VISK/VISKindex.htm
11. Uznesenie vlády ČR č. 68 zo 16. 1. 2002 o Programe podpory zabezpečenia výkonu regionálnych funkcií knižníc, Nariadenie vlády ČR č. 288 z 29. 6. 2002, ktorým sa stanovia pravidlá poskytovania dotácií na podporu knižníc. Aktuálne informácie k programu: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/RegFceRozc.htm
12. Strategie knihoven ČR 1999 – 2002. In: Knihovny současnosti ´99. Brno : Sdružení knihoven ČR, 1999, s. 2975.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR