Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Prieskum situácie v poskytovaní MVS na Slovensku

Autori: Katarína Marušiaková; Daniela Tóthová
Číslo: 3/2002 - Spolupráca knižníc
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Medziknižničné výpožičné služby sú najstarším a súčasne stále jedným zo základných spôsobov spolupráce medzi knižnicami, pretože napomáhajú riešenie problému nedostatočne profilovaného knižničného fondu získavaním informačných zdrojov z iných knižníc.

Je nevyhnutné odpútať sa od tradičných postupov a činností a nastúpiť trend prechodu od vlastníctva dokumentov a ich sprístupňovania k zabezpečeniu prístupu k nim a postupne zavádzať do poskytovania aj tohto typu knižničných služieb moderné technológie.

O tom, aká je súčasná situácia v poskytovaní medziknižničných výpožičných služieb na Slovensku, sa dozviete z nasledujúceho vyhodnotenia dotazníkového prieskumu v 163 knižniciach SR, ktorý urobili pracovníčky oddelenia MVS v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Výber vzorky knižníc sa konal podľa tohto kľúča: 1. ústredné knižnice (Slovenská národná knižnica, Univerzitná knižnica v Bratislave, štátne vedecké knižnice v Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove, Centrum vedeckotechnických informácií SR, Slovenská lekárska knižnica, Slovenská ekonomická knižnica, Slovenská pedagogická knižnica, Ústredná knižnica SAV), 2. regionálne knižnice (okresné a krajské knižnice, centrá regiónov).

Cieľom prieskumu spomínaného v názve príspevku bolo zmapovať situáciu v poskytovaní a žiadaní MVS, legislatívne zabezpečenie týchto služieb, odbornú spôsobilosť pracovníkov MVS, podmienky pre ich činnosť (technické aj organizačné zabezpečenie). Zameriavali sme sa aj na postupy pri poskytovaní samotných služieb MVS: metodiku spracovania žiadaniek, zaužívané postupy a činnosti, mieru využívania najnovších komunikačných prostriedkov – internetu a emailu.

Ako základnú metódu prieskumu a zberu údajov sme si vybrali formu dotazníka. Dotazník obsahoval 40 otázok, v ktorých sme sa snažili postihnúť nasledujúce aspekty poskytovania MVS:

  • Postavenie MVS a pracovníkov MVS (5 otázok);
  • Metodika spracovania a adresovania žiadaniek MVS (6 otázok);
  • Vybavovanie žiadaniek MVS od iných knižníc (13 otázok);
  • Technické a programové vybavenie pracoviska MVS (8 otázok);
  • Využívanie komunikačných technológii pri práci MVS (5 otázok);
  • Ďalšie vzdelávanie pracovníkov MVS (3 otázky).

Pri výbere knižníc sme sa zamerali predovšetkým na ústredné, regionálne, mestské a lekárske knižnice. Z ostatných typov sme vybrali menšiu vzorku: akademické knižnice, knižnice podnikov a výskumných ústavov, knižnice ústavov SAV (z väčšej časti to boli inštitúcie, s ktorými máme skúsenosti v oblasti spolupráce v MVS).

Pri odosielaní dotazníkov sme využili kombináciu klasickej a emailovej pošty s 58,6 % návratnosťou (z 278 odoslaných dotazníkov sa 163 vrátilo vyplnených).

Na úvod niekoľko slov k súčasnému stavu legislatívneho zabezpečenia MVS v SR

Pre knižnice až donedávna platil (po najnevyhnutnejších legislatívnych úpravách po roku 1989) zákon č. 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc (knihovnícky zákon), ktorý bol schválený v 50. rokoch. Knižnice tak fungovali v systéme (jednotnej sústave), ktorý bol vytvorený na základe tohto zákona. Nový zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach bol schválený 12. mája 2000 a jednotnú sústavu knižníc zrušil. V tomto zákone sa MVS spomína iba ako jedna zo špeciálnych služieb (par. 15 odsek 3) a zákon ďalej definuje pozície Univerzitnej knižnice a Slovenskej národnej knižnice ako centier MMVS a MVS. (Na porovnanie napríklad nový český knihovnícky zákon venuje medziknižničným službám osobitný priestor: par. 14 jasne určuje knižniciam povinnosť vykonávať MVS, teda sprostredkovať výpožičky z iných knižníc a poskytnúť výpožičky iným knižniciam.)

Okrem základného dokumentu, ktorým je knihovnícky zákon, platí ešte pre služby MVS osobitná vyhláška, na základe ktorej je MVS prakticky vykonávaná. Počas trvania spoločnej Československej republiky platila vyhláška Ministerstva školstva a kultúry ČSSR č. 51/1963 Zb. o evidencii knižníc jednotnej sústavy, o medziknižničnej výpožičnej službe a o prednostnom práve knižníc pri získavaní literatúry, časopisov a iných zbierkových materiálov. Keďže ešte stále nie je schválená nová vyhláška MVS a nový knihovnícky zákon zrušil platnosť starej, neexistuje v súčasnosti na Slovensku žiadna smernica na vykonávanie MVS. Na schvaľovaní vyhlášky a na vypracovaní metodických pokynov sa však momentálne pracuje. Hlavnú iniciatívu v tejto činnosti prevzala Slovenská národná knižnica, v schvaľovacom procese sú zapojení členovia Národnej komisie služieb (vznikla z iniciatívy SNK, pri ktorej aj pôsobí) a široká odborná verejnosť.

Opäť na porovnanie: v Českej republike už platí vyhláška Ministerstva kultury ČR 88/2002 Sb. z 21. 2. 2002, ktorá presne ustanovuje, aké náležitosti musí obsahovať žiadanka o MVS a ktoré knižnice sú vykonávateľmi MMVS. Okrem tejto vyhlášky boli schválené Zásady meziknihovních výpůjčních služeb v ČR. Doporučení Ústřední knihovnické rady ze dne 15. 3. 1999. V súčasnosti sa intenzívne pracuje na schvaľovaní poslednej verzie metodických pokynov pre MVS, ktoré vypracúvajú pracovníci Národní knihovny v tesnej súčinnosti s profesionálnymi knihovníkmi z celej ČR – členmi národnej komisie služieb.

Dovtedy, kým nebudú schválené metodické pokyny v obidvoch krajinách, knižnice sa môžu riadiť medzinárodnými princípmi a smernicami pre MVS, ktoré vypracovala knihovnícka organizácia IFLA (Medzinárodná federácia knihovníckych asociácií). Tieto nemajú formu nariadenia, ale iba odporúčania, pociťuje sa však veľká potreba založiť národné pravidlá na báze týchto odporúčaní. Oficiálny názov tejto smernice znie: Medzinárodné výpožičky a dodávanie dokumentov: Princípy a postupové smernice. Po prvýkrát ich IFLA odhlasovala v roku 1954, prvá zásadná revízia prebehla v roku 1978, ďalšie úpravy v roku 1987, posledná zásadná revízia je z roku 2001.

Postavenie MVS v knižnici

Z dotazníkového prieskumu vyplýva, že MVS najčastejšie patrí do úseku (oddelenia) služieb, v rámci neho sa najviac vyskytuje v oddeleniach odbornej literatúry alebo literatúry pre dospelých. V mnohých knižniciach (najmä mestských, lekárskych a v ústavoch SAV, ktoré sú zastúpené najpočetnejšie) je zamestnaný len jeden pracovník, ktorý zodpovedá za všetky činnosti knižnice, teda aj za MVS. Len 5,5 % zo všetkých opýtaných knižníc uviedlo, že oddelenie MVS je v knižnici samostatné. Okrem toho 2 mestské a 1 akademická knižnica uviedli, že MVS je zaradená do oddelenia spracovania knižných fondov.

Najčastejšie sa MVS venuje v knižniciach jeden pracovník, ide však o kumulovanú funkciu, keďže v mnohých prípadoch je zamestnaný v knižnici iba on. Častým prípadom bolo aj priradenie činnosti MVS pracovníkovi služieb, ktorý vykonával inú funkciu, žiadaniek MVS však nebolo toľko, aby túto činnosť robil samostatný pracovník. Väčší počet pracovníkov MVS sa vyskytuje iba v ústredných knižniciach – Slovenskej národnej knižnici, Univerzitnej knižnici v Bratislave a Centre VTI SR (ktoré vykonávajú aj MMVS) – v uvedenom rozsahu: 3, 7 a 4. Vyskytol sa aj zaujímavý prípad, keď v jednej knižnici vykonávalo MVS 6 rôznych pracovníkov z rôznych oddelení. Na otázku o počte pracovníkov MVS 16 z opýtaných knižníc neodpovedalo, pravdepodobne to súviselo s tým, že nevedeli špecifikovať počet pracovníkov vzhľadom na kumulovanosť funkcií.

Čo sa týka vekovej profilácie pracovníkov MVS, najvyššie zastúpenie má veková skupina 41 – 50 rokov (až 38 %), približne rovnako sú potom zastúpené vekové kategórie 51 – 60 rokov (23 %) a 31 – 40 rokov (20 %), najnižšie zastúpenie má veková skupina 20 – 30ročných, ktorá je zastúpená iba 6 %.

Vzdelanie pracovníkov MVS

Podľa prieskumu, aj našich očakávaní, má najviac pracovníkov MVS ukončené stredné odborné vzdelanie v oblasti knihovníctva – až 66 %, vysokoškolské odborné vzdelanie má necelých 5 % pracovníkov MVS. (Najviac sa ich vyskytuje v lekárskych knižniciach a knižniciach ústavov SAV. V ústredných, vedeckých a špecializovaných knižniciach sa nevyskytol ani jeden pracovník MVS s vysokoškolským odborným vzdelaním.) Stredné vzdelanie v iných oblastiach ako knihovníctvo má 17 % pracovníkov MVS a 7 % má vysokoškolské vzdelanie z iných odborov.

Jazykové znalosti pracovníkov MVS nie sú veľmi dobré. Iba 25 % ovláda anglický jazyk, podobný výsledok dosiahol aj nemecký jazyk, z tohto počtu však jedna tretina pracovníkov MVS priznala iba pasívnu znalosť jazyka. Ďalej boli uvádzané znalosti ruského, maďarského, francúzskeho jazyka, vyskytli sa aj latinský, poľský, taliansky a ukrajinský jazyk:

  Reginálne knižnice Mestské knižnice Lekárske knižnice Ústavy SAV Podnikové knižnice Akademické knižnice Ústredné knižnice Spolu
Angličtina 3 9 15 8 2 7 7 51
Nemčina 5 13 16 3 1 6 6 50
Ruština 5 12 8 4   4 4 37
Maďarčina 5 4 2 0 1 2 2 16
Francúzština 3 0 1 0 1 1 1 7
Latinčina 1 0 1 0       2
Taliančina       1       2
Ukrajinčina 1     1       2
Poľština       1       1

Zisťovali sme aj znalosť práce s počítačom. Tá bola dostatočná vo všetkých typoch knižníc (znalosti sa pohybovali okolo 90 – 95 %). Vzhľadom na vysoký vekový priemer je tento výsledok veľmi dobrý. Odlišná situácia je len v mestských knižniciach, v ktorých vie používať počítač iba polovica pracovníkov MVS. To je však podmienené aj tým, že mestské knižnice ešte stále nemajú dostatočné počítačové vybavenie – až 73% nemá na pracovisku MVS počítač.


Metodika spracovania žiadaniek

V tejto oblasti sme sledovali jednotlivé oblasti a postupy pri práci v oddelení MVS.

Zistili sme, že 92,5 % si vedie samostatný protokol žiadaniek MVS (ako to vyžadovali metodické pokyny k MVS). V spôsoboch vedenia agendy ešte stále prevažuje v drvivej väčšine klasický (“papierový”) spôsob – 93 % knižníc vedie agendu MVS týmto spôsobom. Vyskytli sa však už aj odpovede, že modul MVS je súčasťou automatizovaného knižničného systému (v 5 knižniciach) alebo že oddelenie MVS spracúva záznamy o výpožičkách MVS v textovom alebo tabuľkovom editore (8 knižníc).

Zaujímavejší je však údaj o overovaní bibliografických údajov pri preberaní žiadanky od čitateľa, prípadne pred jej odoslaním do inej knižnice. Viac ako polovica knižníc (58 %) uviedla, že žiadanky pred odoslaním overuje. Na základe našich pracovných skúseností sme však očakávali, že toto číslo bude menšie, pretože sa veľmi často stretávame s neúplnými údajmi, chýbajúcim miestom a rokom vydania, nesprávnym menom autora alebo názvom, a to aj u tej slovenskej literatúry, ktorá sa dá veľmi ľahko overiť v Slovenskej národnej bibliografii. Takéto prípady sú bežné aj pri elektronických žiadankách na tituly z fondu UKB, ktoré sa nachádzajú v online katalógu knižnice.

Ďalej sme zisťovali zdroje, v ktorých je možné žiadanky overovať. Zo zdrojov uvedených v dotazníku sú najvyužívanejšie uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Zdroje na overovanie citácií Počet knižníc
(z celkového počtu 163)
Online katalóg UKB 66
Online katalóg SNK 53
Slovenská národná bibliografia 38
Online katalóg ŠVK Košice 30
Online katalóg ÚK SAV 29
Online katalóg SlLK 25
Katalógy krajských, okresných a mestských knižníc 25
Online katalóg CVTI SR 24
Online katalóg ŠVK Banská Bystrica 19
CD-Romy 17
Online katalóg ŠVK Prešov 17
Iné typy bibliografií 16
Online katalóg UK UPJŠ Košice 15
Virtuálny katalóg Univerzity Komenského 13
Online katalóg STU Bratislava 13
Online katalóg UK TU Košice 12
Online katalóg UK PU Prešov 11
Online katalóg SLDK 11
Online katalóg SlPK 10
Online katalóg UK Žilina 8
Online katalóg UK UMB Banská Bystrica 7
Online katalóg SEK EU 7
Online katalóg UK UKF Nitra 6

Najnavštevovanejšie sú teda katalógy ústredných knižníc a vedeckých knižníc, pritom treba mať na zreteli, že katalóg ÚK SAV využívajú najmä ústavy SAV a katalóg Slovenskej lekárskej knižnice zasa najmä lekárske knižnice.

Najžiadanejšie typy literatúry

Najväčší záujem je o odbornú literatúru, a to vo všetkých typoch knižníc, rozdiely sa týkajú iba jednotlivých druhov dokumentov. Regionálne a mestské knižnice uviedli medzi najžiadanejšou literatúrou na prvom mieste učebnice a skriptá a hneď za nimi nasledovala odborná literatúra – monografie. Na treťom mieste uviedli kópie odborných článkov. V ostatných sledovaných typoch knižníc bolo poradie opačné – najžiadanejšie boli kópie odborných článkov, nasledovala odborná literatúra a na treťom mieste učebnice a skriptá. Všetky typy knižníc žiadali v menšej miere beletriu, poradie dôležitosti bolo približne rovnaké: beletria vydaná v SR, česká beletria a zahraničná beletria.

Postupy pri odosielaní žiadaniek

V tejto oblasti ešte stále pretrvávajú tradičné postupy – až 92 % knižníc uviedlo, že žiadanky odosielajú poštou. Začínajú sa však presadzovať aj elektronické žiadanky, využíva ich už asi štvrtina opýtaných knižníc (najmä ústredné a vedecké knižnice a akademické knižnice); presadzujú sa pritom obe formy elektronických žiadaniek – formuláre žiadaniek MVS na internetových stránkach knižníc, ako aj odosielanie žiadaniek prostredníctvom emailovej pošty).

Elektronické žiadanky na svojich stránkach má na Slovensku v súčasnosti 10 knižníc (pozri tab. Žiadanka MVS).

Situácia so žiadankami odosielanými prostredníctvom emailu je zložitejšia. Podľa odporúčaní IFLA, na základe ktorých vzniká aj pripravovaná vyhláška o MVS a metodické pokyny, je nutné, aby žiadajúca knižnica overila, či oslovená knižnica akceptuje žiadanky cez email. Takto odoslaná žiadanka musí mať určenú formu a obsahovať všetky základné údaje identifikujúce žiadaný dokument, ako aj odosielajúcu knižnicu. Nie všetky knižnice však tieto pravidlá dodržujú.

Názov knižnice Žiadanka MVS
Univerzitná knižnica v Bratislave http://www.ulib.sk/sluzby/formular.html
Centrum VTI SR Bratislava http://www.cvtisr.sk/tf_mvs.htm
Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica http://www.svkbb.sk/slovak/form-mvs-iso.html
Štátna vedecká knižnica Košice http://www.svkk.sk/forms/ziadanka.php
Univerzitná knižnica Technickej univerzity Košice http://www.lib.tuke.sk/mvsform.htm
Slovenská národná knižnica Martin http://www.snk.sk/mvs/formular.html
Slovenská poľnohospodárska knižnica Nitra http://www.slpk.sk/form/formmvs1.htm
Štátna vedecká knižnica Prešov http://www.svkpo.sk/mvs_form.htm
Gemereská knižnica P. Dobšinského Rožňava http://www.kniznica.host.sk/iso/sluzby/mvs.php
Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra Zvolen (Po registrácii je možné objednávať knihy po vyhľadaní priamo z katalógu)
http://proxy.kskls.sk:8080/kniznice/zvolen/libris1.html


Adresovanie žiadaniek MVS

Väčšina knižníc (47 %) odosiela žiadanky MVS priamo do národných centier – teda do SNK a do UKB. Na druhom mieste v poradí nasleduje postup zahrnujúci preverenie žiadanky v CEZL alebo v iných dostupných zdrojoch a jej odoslanie do knižnice, ktorá dokument vlastní (41 %), ďalej bývajú žiadanky adresované špecializovaným knižniciam, ktoré by dokument mohli vlastniť na základe jeho obsahového zamerania (40 %). Žiadanky MVS odosiela knižniciam vyššieho okruhu 27 % knižníc a 20 % knižniciam rovnakého okruhu. (Pritom môže platiť, že jedna knižnica používa pri odosielaní žiadaniek viacero z uvedených postupov.)

V súčasnej situácii nevyjasnenej legislatívy neexistujú žiadne pravidlá odosielania žiadaniek MVS. Podľa starej vyhlášky platilo, že knižnica má odosielať žiadanky knižnici vyššieho okruhu, pričom národné centrá majú byť poslednou inštitúciou, ktorá žiadanku dostane. Nový knihovnícky zákon však zrušil jednotnú sústavu a tým aj okruhy knižníc. Nová vyhláška a metodické pokyny zatiaľ ešte neboli schválené. V ich návrhu sa však uvádza, že knižnice môžu svoje žiadanky smerovať do:

a) knižnice, ktorá podľa výsledku jej bibliografickolokačného zistenia žiadaný dokument vlastní,

b) knižnice, ktorá môže mať vo svojich fondoch dokument príslušného odboru alebo druhu,

c) UKB a SNK v Martine.

V tejto situácii by pomohol súborný katalóg kníh SR, ktorý by ušetril čas pracovníkov MVS, ale aj peniaze najmä mestských a regionálnych knižníc. Mnohé z nich totiž majú pripojenie prostredníctvom telefónnej linky, ktoré nie je pre nich lacné, a preto musia čas strávený na internete sledovať. Súborný katalóg by umožnil rýchlu lokalizáciu dokumentu a odstránil by prácne a časovo náročné vyhľadávanie kníh v online katalógoch jednotlivých knižníc.

Vybavovanie žiadaniek od iných knižníc

Z dotazníkových odpovedí vyplynulo, že väčšina knižníc vybaví žiadanku MVS, ktorú dostane od inej knižnice, do troch dní (47 %), prípadne už za jeden deň (40 %). Iba tri knižnice odpovedali, že žiadanky vybavujú do 10 – 14 dní. Podľa našich skúseností však vybavovanie žiadaniek zvyčajne trvá dlhšie, objednávky z iných knižníc sa vracajú približne za mesiac.

Zároveň sme zisťovali, či knižnice uprednostňujú elektronické žiadanky pred klasickými. Podľa odpovedí však väčšina knižníc prijímajúcich elektronické žiadanky (67 %) ich považuje za rovnocenné s klasickými a ich vybavenie neuprednostní.

V skutočnosti neexistuje žiadne pravidlo, podľa ktorého by sa elektronické žiadanky mali vybavovať rýchlejšie. Napomáhajú skôr urýchlenie celkového procesu MVS, a preto by ich knižnice mali podporovať a umožniť ich prijímanie. (Súčasný počet 10 knižníc, ktoré oficiálne umožňujú objednávanie prostredníctvom formulára na svojich stránkach, je veľmi málo. Sú však aj mnohé knižnice, ktoré prijímajú objednávky MVS prostredníctvom emailu.)

Požičiavanie kníh iným knižniciam prostredníctvom MVS

Na priamu otázku, či zo svojho fondu požičajú publikáciu, ak dostanú žiadanku MVS, odpovedalo kladne 85 % knižníc, 5,5 % knižníc uviedlo, že žiadanku MVS ešte nedostali alebo na otázku neodpovedali. Zostávajúce knižnice oproti tomu uviedli, že knihu nepožičajú. Najčastejším dôvodom bolo, že žiadaný dokument vlastnia iba v jednom exemplári, alebo že je stále požičiavaný vlastnými čitateľmi. Iba dve knižnice uviedli, že dokument nechcú požičať, 3 z opýtaných knižníc výslovne uviedli, že výpožičky kníh prostredníctvom MVS neposkytujú.

V prípade, že je žiadaná kniha požičaná, 58 % knižníc uviedlo, že ju pre žiadajúcu knižnicu rezervujú, 32 % knižníc však dokument nerezervuje, ale postúpi žiadanku do inej knižnice, prípadne ju vráti.

Ak je žiadaná kniha určená na prezenčné výpožičky, 45 % knižníc uviedlo, že ju nepožičia, 21 % knižníc knihu požičia iba na prezenčné štúdium v skrátenej výpožičnej lehote, 16,5 % knižníc knihu nepožičia, ale ponúkne xerokópiu (v súlade s autorským zákonom). Ďalšie odpovede ukázali, že knihu požičajú iba určitému typu knižníc (napríklad knižnice z toho istého okruhu alebo z vyššieho okruhu a pod.); tieto odpovede uvádzali najmä lekárske knižnice (požičiavajú iným lekárskym knižniciam) a mestské knižnice (požičiavajú knižniciam vyššieho okruhu). Tri knižnice uviedli, že knihu požičajú bez akýchkoľvek obmedzení (išlo o 2 lekárske knižnice a 1 knižnicu ústavu SAV).

Zasielanie kópií iným knižniciam

Necelých 60 % knižníc uviedlo, že zo svojho fondu xerokópie článkov poskytujú, 35,5 % naopak uviedlo, že kópie neposkytujú. Najviac knižníc, ktoré kópie neposkytujú (24 %), bolo mestských. Podobne je to i v prípade regionálnych knižníc, keď z nich skoro polovica tiež neposkytuje reprografické služby prostredníctvom MVS. Najčastejším dôvodom na neposkytnutie kópií bolo nedostatočné technické vybavenie – 62 %, ďalej nedostatok finančných prostriedkov, nedostatok pracovníkov a absencia žiadaniek MVS na kópie článkov (najmä mestské knižnice). Jedna mestská knižnica uviedla ako príčinu aj to, že neodoberajú žiadny časopis.

Knižnice, ktoré kópie poskytujú, ich stále odosielajú najmä poštou; 17,5 % knižníc uviedlo, že odosielajú naskenované kópie prostredníctvom emailu, 7 knižníc sa podieľa na poskytovaní kópií prostredníctvom služby JASON.SKMedea (2 univerzálne, 2 akademické, 1 podniková, 1 knižnica ústavu SAV, 1 lekárska knižnica).

Pritom sme zistili, že až 55 % knižníc za poskytovanie kópií neúčtuje žiadne poplatky (ide najmä o lekárske knižnice, akademické a ústavy SAV). Ostatné knižnice účtujú poplatky za poskytovanie kópií za každú stranu s poštovným alebo bez poštovného, prípadne až od určitého množstva strán (zvyčajne 10). Poplatky sa pohybujú od 1,50 do 2, Sk za stranu A4 (najviac – v jednom prípade – 3, Sk).

Národná komisia pre služby odporúča spoplatňovať xerokópie takto: formát A4 – 1,50 Sk (obojstranne 3, Sk), formát A3 – 3, Sk (obojstranne 6, Sk), kópie do 10 strán poskytovať zdarma.

Výpožičky periodík

V súlade so súčasným trendom 44,7 % knižníc periodiká nepožičiava, ale poskytuje z nich kópie. Prekvapil nás vysoký počet knižníc, ktoré periodiká požičiavajú, a to nielen jednotlivé čísla (33 %), ale aj zviazané ročníky (6 %); 20 % knižníc uviedlo, že periodiká nepožičiava, ani neposkytuje kópie.

Hoci stará vyhláška spomínala možnosť výpožičiek jednotlivých čísiel periodík, v pripravovaných metodických pokynoch sa uvádza, že noviny a časopisy sú vyčlenené zo systému MVS a knižnice by ich poskytovať nemali. Spomenuté je len poskytovanie kópií článkov, ktoré však závisí od technického a ostatného vybavenia jednotlivých knižníc.

Výpožičná lehota kníh

Väčšina (67 %) knižníc uvádza výpožičnú lehotu kníh poskytnutých pre MVS 1 mesiac (pripravované pravidlá uvádzajú lehotu 5 týždňov, týždeň navyše slúži na dodanie dokumentu poštou). Ostatné knižnice uvádzali rôznu výpožičnú lehotu – od 2, 3 týždňov až po 2 – 3 mesiace. Zaujímavým bol údaj od jednej z ústavných knižníc SAV, ktorá požičiava dokumenty až na obdobie 1 roka.

Podmienky výpožičiek

Až 87 % knižníc uviedlo, že knihu, ktorú pre čitateľa prostredníctvom MVS získali, mu požičiavajú absenčne alebo prezenčne podľa toho, ako to určí poskytujúca knižnica. Tri knižnice uviedli, že dokumenty získané prostredníctvom MVS požičiavajú svojim čitateľom výlučne prezenčne. Väčšina knižníc tiež dodržuje podmienku prezenčného štúdia, ak ju určí poskytujúca knižnica (81,5 %). Najčastejšie dôvody nedodržania podmienky prezenčnosti výpožičky sú absencia priestorov na prezenčné štúdium alebo dôvera svojim čitateľom. Z ďalších dôvodov uvádzame: takýto prípad sa nevyskytol, štúdium odbornej literatúry je náročné na čas, nemožno ju študovať iba prezenčne.

Technické vybavenie pracoviska MVS

Z opýtaných knižníc 60 % uviedlo, že pracovník MVS má k dispozícii počítač. Vo väčšine prípadov (okrem ústredných a niektorých akademických knižníc) tento počítač slúži nielen na prácu MVS, ale aj na iné činnosti. Najhoršia situácia v oblasti technického vybavenia je v mestských knižniciach – 73 % z nich nemá k dispozícii počítač v MVS:

Na pracovisku MVS počítače Regionálne
knižnice
Mestské
knižnice
Lekárske
knižnice
Ústavy
SAV
Podniky Akademické
knižnice
Ústredné
knižnice
Spolu
máme 17 14 23 12 5 18 10 99
nemáme 7 39 13 0 0 1 0 60
bez odpovede 0 0 4 0 0 0 0 4


Máte priopjenie na internet? Regionálne
knižnice
Mestské
knižnice
Lekárske
knižnice
Ústavy
SAV
Podniky Akademické
knižnice
Ústredné
knižnice
Spolu
máme 22 13 24 12 5 18 10 104
nemáme 2 40 12 0 0 0 0 54
bez odpovede 0 0 4 0 0 1 0 5


Spôsob pripojenia na internet Regionálne
knižnice
Mestské
knižnice
Lekárske
knižnice
Ústavy
SAV
Podniky Akademické
knižnice
Ústredné
knižnice
Spolu
pevná linka 7 5 17 10 5 16 7 67
telefónna linka 13 7 6 0 0 0 3 29
bez odpovede 2 1 1 2 0 2 0 8

Čo sa týka typu mikroprocesorov, väčšina knižníc má typ Pentium (85 knižníc), prípadne 486 (21 knižníc). V prípade lekárskych knižníc sa vyskytli ešte aj najstaršie typy – 286. S typom počítača súvisí aj softvérové vybavenie. Prevažujú operačné systémy Windows 98 (49 knižníc) a Windows 95 (35 knižníc), v menšej miere sa vyskytuje Windows 2000 alebo NT. Knižnice väčšinou bežne disponujú textovým a tabuľkovým editorom (MS Word, MS Excel), v jednom prípade sa vyskytla ešte T602. CDmechaniku má na svojich počítačoch 72 % knižníc.

S počítačovým vybavením súvisí aj využívanie internetu pri práci MVS – 63 % opýtaných knižníc uviedlo, že má pripojenie na internet:

Tento počet je vyšší ako u knižníc, ktoré uviedli, že majú k dispozícii počítače na pracovisku MVS. Takýto prípad nastal v regionálnych knižniciach. Niektoré z nich zrejme nemajú počítače v oddelení MVS, knižnica však počítače má, a teda má aj pripojenie.

V spôsobe pripojenia na internet prevažuje pevná linka – 64 % opýtaných knižníc je pripojených týmto spôsobom. Prevažujúce pripojenie prostredníctvom telefónnej linky sa dalo očakávať v regionálnych a mestských knižniciach; je smutné, že sa vyskytlo aj v 3 ústredných knižniciach.


Využívate e-mailovú poštu? Regionálne
knižnice
Mestské
knižnice
Lekárske
knižnice
Ústavy
SAV
Podniky Akademické
knižnice
Ústredné
knižnice
Spolu
áno, mám vlastnú schránku s adresou určenou iba pre oddlenie MVS 4 0 4 4 3 14 7 36
áno, ale využívam e-mailovú adresu iného odd. alebo všeobecnú adresu knižnice 18 12 19 8 2 5 4 68
nie 2 41 17 0 0 0 0 59

 

Z knižníc, ktoré majú pripojenie na internet, všetky využívajú aj emailovú poštu, pričom 65 % knižníc využíva emailovú adresu iného oddelenia alebo všeobecnú adresu knižnice a 35 % má vlastnú schránku s adresou iba pre oddelenie MVS alebo s vlastnou adresou.

Oddelenie MVS využíva internet na: Počet knižníc
overovanie bibliografických údajov v onlien katalógoch 77
prehliadanie internetových stránok iných knižníc 73
posielanie elektronických žiadaniek prostredníctvom formulárov na stránkach knižníc 60
vyhľadávanie iných údajov potrebných k práci MVS 54
používanie internetových prehliadačov 44
prehľadávanie fulltextových a citačných databáz 37


E-amilová pošta sa na pracovisku MVS využíva na: Počet knižníc
komunikáciu s inými knižnicami 4
     zasielanie e-mailových žiadaniek knižniciam, ktoré ich akceptujú 61
     poskytovanie informácií iným knižniciam 61
     získavanie informácií potrebných na prácu v MVS od iných knižníc 53
     overovanie citácií 41
komunikáciu s čitateľom 4
     spresňovanie bibliografických údajov s čitateľom 39
     poskytovanie informácií o službách MVS čitateľom 37
     oznamy o výpožičkách MVS čitateľom 36

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že oddelenia MVS využívajú internet a emailovú poštu na širokú škálu činností.

Knižnice však nedokázali špecifikovať konkrétnejšie údaje (napríklad často neuviedli, ktoré databázy využívajú, a pod.). (Na tieto otázky odpovedalo celkovo 104 knižníc, ktoré uviedli, že majú pripojenie na internet.)

Z plnotextových a citačných databáz sú najvyužívanejšie: EIFL Direct (uviedlo 15 knižníc), Medline, Springer Link a Web of Science (každú uviedlo 12 knižníc), Science Direct (11 odpovedí), IDEAL Library a ProQuest (po 5 odpovedí). Z ďalších online zdrojov boli spomenuté: SCIRUS, JSTOR, BMC, Free Medical Journals, OVID, Dialog alebo Amadeo.

Internet a email sa vo väčšine prípadov využíva na pracovisku MVS niekoľkokrát denne, alebo jeho využitie závisí od potrieb používateľov. Menšiu frekvenciu uvádza iba niekoľko málo knižníc.

Väčšina opýtaných knižníc využíva pri práci v MVS aj ďalšie komunikačné prostriedky, 84 % využíva telefón, 11 % fax a 11 % zo všetkých knižníc aj SMS (a to aj prostredníctvom internetu).


Ďalšie vzdelávanie pracovníkov MVS

V oblasti ďalšieho vzdelávania pracovníkov MVS sme získali tieto údaje: 15 % pracovníkov MVS sa zúčastnilo kurzu práce s počítačom, 4 % jazykových kurzov a 7 % kurzov knihovníckeho vzdelávania. Kurzy práce s počítačom pre pracovníkov MVS boli najrozšírenejšie v regionálnych, mestských a lekárskych knižniciach, ale hlavne v akademických knižniciach. Svojich pracovníkov MVS jazykovo najviac vzdelávali ústredné knižnice. Kurzov knihovníckeho vzdelávania sa zúčastnili pracovníci všetkých typov knižníc okrem ústredných a akademických.

Na stredoškolské odborné si svoje vzdelanie počas pôsobenia v oddelení MVS zvýšili 4 % pracovníkov, 1 knihovník si zvýšil vzdelanie na stredoškolské. Žiadna z knižníc neuviedla, že by si jej pracovníci MVS zvyšovali vzdelanie na vysokoškolské alebo na vysokoškolské odborné.

Nasledujúca tabuľka uvádza, aké aktuality z oboru okrem vzdelávania formou štúdia sledujú pracovníci MVS:

  Počet odpovedí
(z celkových 163)
sledujú odborné časopisy v tlačenej alebo elektronickej forme 80
sledujú internetové stránky knižníc a knihovníckych organizácií 65
dostávajú relevantné informácie od svojich nadriadených 55
zúčastňujú sa porád a konferencií týkajúcich sa činnosti MVS 42
sledujú alebo sa zapájajú do internetových diskusných skupín týkajúcich sa odboru 8
metodické pokyny od regionálnej knižnice 1
exkurzie 1


Najsledovanejšími odbornými časopismi sú: Knižnica (v elektronickej aj tlačenej forme), ITlib (bývalý Bulletin CVTI SR, v elektronickej aj tlačenej forme), Knižnice a informácie, z ďalších môžeme uviesť Bulletin SAK, Čtenář, Národní knihovna (v elektronickej aj tlačenej forme), InfoMedLib (vydáva Slovenská lekárska knižnica, uvádzajú lekárske knižnice), Ikaros, Lékařská knihovna.

Najsledovanejšie odborné internetové stránky: Univerzitná knižnica v Bratislave, Slovenská národná knižnica, stránky Slovenskej asociácie knižníc a Spolku slovenských knihovníkov. Ďalej sú uvádzané: CVTI SR, Technická univerzita Košice, Národní knihovna v Prahe, Zvykni, Caslin, MediClub, Health Net, česká Knihovna, Library of Congress, British Library.

Závery

Medziknižničné výpožičné služby sú jedným zo základných spôsobov spolupráce medzi knižnicami. Stará vyhláška o MVS č. 51/1963 Zb. ukladala jednotlivým knižniciam výslovnú povinnosť poskytovať a obstarávať dokumenty pre ktorúkoľvek inú knižnicu (pokiaľ tomu nebránili osobitné dôvody). Nový knižničný zákon č. 183/2000 Z. z. spomína iba povinnosť knižníc dodržiavať pravidlá pre medziknižničnú výpožičnú službu, zatiaľ však žiadne nové platné pravidlá pre MVS schválené neboli. Na druhej strane, návrh novej vyhlášky o MVS neuvádza priamu povinnosť knižníc MVS poskytovať. Povinnosť poskytovať MVS majú podľa nej iba “zúčastnené” knižnice, to znamená, že v budúcnosti možno očakávať novú profiláciu okruhu knižníc, ktoré MVS poskytovať budú. Z tohto okruhu pravdepodobne vypadnú najmä mnohé mestské knižnice, predpokladom by mala byť fungujúca aktívna MVS v ústredných, vedeckých a akademických knižniciach.

Napriek uvedenej situácii 95 % všetkých knižníc, ktoré odoslali dotazníky, MVS pre svojich čitateľov a tiež pre iné knižnice sprostredkúva. Prieskum ďalej ukázal, že 85 % knižníc poskytuje zo svojho fondu na základe žiadanky MVS knihy a 65 % knižníc poskytuje pre MVS xerokópie článkov, a to aj napriek nedostatočnému technickému vybaveniu (40 % opýtaných knižníc nemá k dispozícii na pracovisku MVS počítač, 20 % knižníc nemá reprografické zariadenie, ktoré by umožnilo poskytovať xerokópie) a iným všeobecne známym sťaženým podmienkam (nedostatok financií na nákup literatúry a na zabezpečenie ostatných činností knižnice, nedostatok kvalitných pracovníkov a pod.). Medziknižničné služby by však naopak mohli napomôcť riešenie niektorých z uvedených problémov, napríklad nedostatočne profilovaných knižničných fondov požičiavaním literatúry z inej knižnice.

K zlepšeniu služieb MVS by prispela lepšia informovanosť knižníc o týchto aktivitách, napríklad prostredníctvom internetových stránok SNK a UKB, ktoré sú národnými ústrediami pre MVS a MMVS (v uvedenom poradí). Chýba tu napríklad priebežne doplňovaný zoznam knižníc, ktoré majú elektronické žiadanky na svojich internetových stránkach, prípadne základná informácia o všeobecných pravidlách, ktoré môžu knižnice využívať v MVS a MMVS.

Ďalej je potrebné vyjasniť otázku autorských práv, pretože knižnice túto problematiku neovládajú a vyskytujú sa prípady, že nejasná situácia zabraňuje poskytnutiu dokumentu inej knižnici, prípadne zapríčiní porušenie autorských práv. Najdôležitejšou a najnaliehavejšou však zostáva potreba schválenia novej vyhlášky pre MVS a MMVS s následným vydaním metodických pokynov pre tieto služby.

Dobrá legislatíva je základom pre poskytovanie služieb MVS a MMVS, ktoré však musia byť príťažlivé aj pre čitateľa. Aby sa takými stali, musia byť rýchle a kvalitné. Obe tieto podmienky zabezpečí vybudovanie kvalitného súborného katalógu SR pre knihy aj periodiká. Ten by mal umožňovať lokalizáciu dokumentu s možnosťou následného objednania knihy alebo xerokópie prostredníctvom MVS (alebo Dodávania dokumentov) v rámci tohto systému. V oblasti dodávania kópií článkov z časopisov už dnes čiastočne túto úlohu plní systém JASON.sk – Medea. V začiatkoch svojho fungovania je aj Súborný katalóg Slovenska SKS, budovaný Slovenskou národnou knižnicou. Aktivity v tejto oblasti rozvíja aj Univerzitná knižnica v Bratislave budovaním digitálneho portálu Caslin.sk, ktorý bude umožňovať aj objednávanie dokumentov cez MVS alebo Dodávanie dokumentov. Sme však presvedčené, že aktivity v tejto oblasti by sa mali zjednotiť, pretože ich štiepenie neprispieva k urýchleniu a skvalitneniu ich rozvoja. K splneniu požiadavky rýchleho dodania dokumentu čitateľovi by knižnice mali v čo najväčšej miere podporovať elektronické žiadanky. V prvom rade by sa knižnice mali snažiť sprístupniť elektronický formulár žiadanky MVS na svojich stránkach, v prípade, že to nebude možné, mali by podporovať aj prijímanie žiadaniek prostredníctvom emailovej pošty (v určenej úprave).

Celková situácia v oblasti spolupráce knižníc v medziknižničných službách je dobrá. MVS na Slovensku funguje, stále sa však pridŕža tradičných postupov a činností v klasickej forme. Je nevyhnutné zavádzať do poskytovania týchto služieb moderné technológie v oblastiach komunikácie medzi knižnicami navzájom aj s čitateľmi, získavania informácií o lokalizácii dokumentov a ďalších informácií potrebných k činnosti v MVS, dodávania dokumentov a všetkých ostatných činnostiach. Iba tak budú slovenské knižnice schopné poskytnúť svojim čitateľom kvalitné, rýchle a odborné služby v tejto oblasti.

Poznámka redakcie: Od uvedených autoriek si môžete prečítať zaujímavý článok Využívanie elektronických informačných zdrojov v MVS v časopise Knižnica, č. 6, 2002, s. 259 – 263 ( http://www.snk.sk/kniznica/6_2002/elek_2.html).

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR