Ako úspešne (re) prezentovať knižnicu alebo bez publik relations sa knižnice nezaobídu
Zo zahraničia
Tak znela téma jedného z workshopov (workshop: tvorivá dielňa, pracovný seminár), ktoré v pondelok 20. mája t. r.
predchádzali konferencii INFORUM v Prahe o elektronických informačných zdrojoch, ich vyhľadávaní a využívaní.
Zdanlivo nesúvisiaca téma sa ukázala pre knižnice ako vysokoaktuálna a o účasť na workshope bol enormný záujem.
Približne 40 zúčastnených na pracovnom stretnutí diskutovalo o tom, aké prostriedky môže a má knižnica zvoliť pri
prezentácii svojej a svojich služieb, aby zvýšila záujem verejnosti o svoju činnosť a utvrdila význam svojej
existencie.
Hneď na začiatku treba zdôrazniť, že knižnice v ČR už dnes nediskutujú o tom, či cieľavedomá propagácia a starostlivosť
o povesť knižnice má zmysel a či ju treba robiť – hľadajú tie najefektívnejšie spôsoby prezentácie.
Problematika public relations (PR) je veľmi široká a naplnila by niekoľkodňovú konferenciu. Na Slovensku je témou málo
diskutovanou, a preto jej venujeme niektoré z ďalších čísiel časopisu. Na tomto mieste vám ponúkame niekoľko postrehov, ako
chápu fenomén PR naši českí kolegovia.
Public relations
je vzťah k verejnosti, k tej, ktorá možno do knižnice nikdy nepríde, ale keď sa rozhoduje o prideľovaní finančných
prostriedkov, zrušení/nezrušení a pod., vyjadrí sa kladne.
To znamená, že je potrebné systematicky budovať v celom okolí (nielen u používateľov) povedomie, že knižnica je
štandard, bez ktorého sa mesto, obec, nezaobídu;
znamená snahu, aby verejnosť videla knižnicu v čo najlepšom svetle;
znamená ísť so svojou kožou na trh;
potrebu PR musia cítiť sami pracovníci knižnice. PR sú súčasťou aj vnútroknižničných vzťahov (o aktivitách musí vedieť
a informovať každý, kto prichádza do styku s verejnosťou). Kto neprezentuje, uberá z hodnoty vlastnej inštitúcie;
efektívnosť prezentácie závisí od množstva kritérií, ktoré treba starostlivo zvažovať;
nedostatok času a personálne problémy nesmú byť prekážkou realizácie PR (v každej knižnici je niekto, kto má blízko k
tejto činnosti, len ho treba nájsť). Všetko je o vôli a snahe.
PR zahŕňa:
propagáciu knižnično-informačných služieb,
- prezentácie na odborných akciách,
-
príspevky v odborných časopisoch (nielen knihovníckych, ale aj iných, napríklad “Internet”; z radov prítomných
zaznela na túto tému kritika vzhľadom na minimum publikovaných pôvodných textov a minimum autorov, ktorí “majú čo povedať”
v českej knihovníckej obci (čo by sme v tejto súvislosti konštatovali asi my, na Slovensku?); -
prezentáciu prostredníctvom médií; zaujímavý príspevok naplnil novinár M. Šálek konkrétnymi radami, ako zaujať
pozornosť médií; - internetovú prezentáciu (jej možnosti, výhody a nevýhody rozobral R. Kolář z firmy Lotos);
-
vzťah s verejnou správou a mestom (účasť v kultúrnych komisiách, spolupráca pri organizovaní mestských, obecných
akcií, kontakty so starostom…); - spoluprácu so školami (organizovanie humanitárnych zbierok ap.);
- aktivity smerom k sponzorom;
- zapájanie sa do iných akcií (v ČR napr. BMI – březen měsíc Internetu, Týden knihoven…).
Workshop vyvrcholil vystúpením Dr. Novotnej z Národní knihovny Praha na tému “Máme dosť peňazí a ľudí na PR?”, v ktorom
veľmi nekompromisne skonštatovala, že PR má každý pracovník svojím spôsobom zahrnuté vo svojom plate (vedúci predovšetkým) a
vytváranie samostatných oddelení PR, najmä vo väčších knižniciach, nie je luxus. V ČR má momentálne zriadené takéto oddelenia
okrem NK Praha Státní technická knihovna, Městská knihovna Praha a SVK v Hradci Králové.
Na záver stretnutia napriek viacerým pozitívnym príkladom z praxe české kolegyne vyjadrili potrebu vzdelávať sa v tejto
oblasti činnosti.
Je to cesta, ktorou sa musíme vydať čo najskôr aj u nás na Slovensku. Nemyslíte?