Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Teoretické aspekty problematiky vplyvu médií na informačné preťaženie človeka

Autor: Martina Haršányiová
Číslo: 3/2010 - Efektívnosť knižnično-informačných služieb
Rubrika: Predstavujeme / Introducing
Kľúčové slová:

Úvod

V sieťovej, elektronickej, digitálnej či informačnej spoločnosti, ako sa zvykne súčasná spoločnosť pomenúvať, sprostredkúvajú technológie nové spôsoby komunikácie. Sieťové prostredie preberá mnohé vlastnosti tradičných komunikačných priestorov a spolu s nimi aj „tradičné“ problémy. Jedným z nich je informačné preťaženie, čoraz intenzívnejšie diskutované práve v súvislosti s elektronickým prostredím.

Základné pojmy a súvislosti

Správanie sa človeka v kontexte práce s informáciami (či už ich vyhľadávanie, prijímanie, spracovávanie, tvorba a ďalšie aktivity) predstavuje súhrn špecifických procesov, aktov a javov, ktoré nazývame pojmom informačné správanie. Ide o rolu človeka-používateľa informácií v procesoch, ktoré ústia do vyriešenia jeho informačného problému v konkrétnej situácii (Steinerová, 1998, s. 121-122).

Konceptuálna mapa problematiky informačného preťaženia (Obr. 1) znázorňuje procesy prebiehajúce v informačnej spoločnosti, ktoré sa realizujú prostredníctvom informačného správania a odohrávajú sa v informačnom prostredí. Informačné prostredie spoluvytvárajú médiá, masmédiá a nové médiá. Tie významne ovplyvňujú vznik informačnej explózie, ktorá následne pôsobí na vznik informačného preťaženia používateľov ako prejav ich informačného správania.

Informačné preťaženie je chápané z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska, teda z pohľadu množstva, ale aj (ne)kvality informácií. Masmédiá sa často podieľajú práve na kvalitatívnom informačnom preťažení svojich používateľov.

Informačné preťaženie sa prejavuje najmä prostredníctvom informačného stresu, technostresu, tolerovaním chýb na strane používateľa, jeho demotiváciou pri práci s informáciami, preťažením množstvom nevyužiteľných príležitostí a tzv. syndrómom informačnej únavy.

Činiteľmi zmierňujúcimi prejavy a následky informačného preťaženia sú najmä informačná a mediálna gramotnosť, služby informačného špecialistu, nástroje informačnej ekológie a manažmentu znalostí.

harsanyi1.jpg (735204 bytes)
Obr. 1 Konceptuálna mapa vzťahov medzi pojmami

Masová komunikácia a masová kultúra

Masová komunikácia súvisí s hromadným šírením informácií ako špecifického tovaru, čo je jedným zo základných znakov súčasnej informačnej spoločnosti (Rankov, 2002, s. 12). Tento typ spoločnosti (často nazývanej aj postmodernou, postindustriálnou, znalostnou, prípadne globálnou) je charakterizovaný nadbytkom produkcie. Jedným z produkovaných „tovarov“ sú práve informácie.

Poľský sociológ Zygmunt Bauman v knihe Tekuté časy – život ve věku nejistoty opisuje základné charakteristiky postmodernej spoločnosti, ktorú nazýva aj „tekutou modernitou“. Bauman hovorí o novom individualizme, uvoľňovaní medziľudských väzieb a upadaní solidarity ako jednej strany mince, ktorej druhú stranu vypĺňajú hmlisté kontúry „negatívnej globalizácie“. V takomto svete sa všetky naozajstné problémy, čiže metaproblémy, stávajú globálnymi a práve z tohto dôvodu nepripúšťajú lokálne riešenia (Bauman, 2008, s. 30, s. 32).

Bauman opisuje aj paradoxný sprievodný jav postmodernity, ktorý vidí v izolovaní sa ľudí urbanizovanej spoločnosti (teda tej skupiny ľudí, ktorá má na to prostriedky a buduje si ochranné bariéry proti „nebezpečnému“ svetu vonku) a zároveň v ich expandujúcom komunikačnom priestore, ktorý ďaleko prekračuje hranice ich izolácie (Bauman, 2008, s. 72).

Má na mysli takmer neobmedzené možnosti modernej komunikácie, ktoré priniesli informačné a komunikačné technológie. Práve vďaka nim sa, paradoxne, rozširujú hranice virtuálnej komunikácie, no hranice reálneho sveta, ako hovorí Bauman, sa u väčšiny jednotlivcov prudko scvrkávajú.

Dvaja významní autori kritickej teórie Theodor W. Adorno a Max Horkheimer už v roku 1944 v zásadnom diele nazvanom Dialektika osvícenství poukazujú na rovnaký jav, keď upozorňujú:

„Pokrok doslova drží lidi daleko od sebe. (...) Jestliže se někdy setkají v restauracích, jejichž menu a prostory příslušné cenové úrovně jsou identické, návštěvníci zjišťují, že s přibývající vzájemnou izolací se sobě stále více podobají. Komunikace vytváří uniformitu lidí tím, že je stále více atomizuje“ (Adorno a Horkheimer, 2009, s. 214).

Autor kritickej analýzy diskurzu a ďalší z členov frankfurtskej školy Jűrgen Habermas v knihe Strukturální přeměna veřejnosti vysvetľuje premenu kultúry na masovú. Kultúra sa stáva tovarom nielen svojou formou, ale aj obsahom. Tým stráca potrebu istej pripravenosti na jej pochopenie a prijatie. Práve toto preformovanie kultúry na spotrebné „výrobky“ jej zaručí jednoduchú percepciu bez vysokých nárokov, ale aj bez citeľných dôsledkov (Habermas, 2000, s. 261).

Kultúrny priemysel či šoubiznis, masová kultúra a masová komunikácia sa vyznačujú najmä nepretržitou produkciou všeobecne prístupných informácií, ktoré dnes už akoby automaticky patrili k životnej úrovni a kvalite života človeka, či sú takmer nevyhnutnosťou (Rankov, 2002, s. 23).

Redundancia informácií a informačná explózia

Informačná explózia nie je fenoménom iba postmodernej spoločnosti. Rôznymi štádiami informačnej explózie prechádzalo ľudstvo v priebehu evolúcie, takže sa hovorí buď o niekoľkých informačných explóziách (napr. po objave kníhtlače či problémoch s katalogizáciou koncom 19. storočia), alebo o tzv. permanentnej informačnej explózii (Rankov, 2006, s. 116). Niet však pochybností o tom, že 20. storočie a rozvoj technológií a masovej komunikácie priniesli gigantický nárast informácií, ktoré sa stávajú redundantnými. V ére internetu sa redundancia prehlbuje aj z hľadiska možnosti takmer nekonečného „použitia“a množenia jednej informácie nevyčísliteľným počtom jej „používateľov“.

Zygmunt Bauman v knihe Úvahy o postmoderní době hovorí o súčasnosti ako o kaleidoskopickej kultúre nikdy „nekončiaceho karnevalu“. Potrebou človeka je byť v centre diania a byť vnímaný, pozorovaný, keď ukazovateľom dôležitosti a hmatateľnosti bytia je počet poslucháčov či divákov (Bauman, 1995, s. 36). Vystihuje tak podstatu fungovania niektorých nových médií, najmä sociálnych sietí, v prostredí internetu a na margo exponenciálneho nárastu informácií dodáva:

„A především – povodeň, záplava, nadbytek, zbytnění, hypertrofie informací, komunikatů, zvuků a pohybů se sémantickým nákladem, na jejichž vyčíslení ani vstřebání nemáme čas: Baudrillardova hypertelie, excroissance – nezadržitelný růst věcí, ničím neregulované a ‚přirozených’ mezí neznající bujení bytí stále více sa podobající množení rakovinových buněk, jež již neslouží ničemu jinému kromě vlastního trvání“ (Bauman, 1995, s. 37).

Informačné preťaženie z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska

Kľúčovou príčinou informačného preťaženia nemusí byť iba kvantitatívny aspekt informácií, ale aj ich kvalita (Eppler and Mengis, 2004). Tá sa odvíja od subjektívnych potrieb používateľa v bežnom živote a závisí od jednotlivca, aké sú jeho potreby a miera tolerancie voči kvalite či nekvalite (Rankov, 2006, s. 143).

Informačné preťaženie sa vo všeobecnosti považuje za ťažko definovateľný jav, dokonca ho niektorí autori považujú za mýtus (Merlyn, 2008). Ide výlučne o subjektívny pocit či zážitok používateľa, spojený s nedostatkom času potrebného na efektívnu prácu s informáciami či so schopnosťou identifikácie a výberu informácií z množstva informačných zdrojov. Skeptici informačného preťaženia tento jav pomenúvajú skôr ako nedostatočné schopnosti manažovať prácu s informáciami.

Tom Wilson definuje informačné preťaženie ako pocit, že informácie súvisiace s (pracovnými) úlohami človeka sú príliš početné na to, aby mohli byť efektívne využité. Zároveň ho definuje ako pocit preťaženia vyvolávajúci stres, pri ktorom zlyhávajú stratégie a obranné mechanizmy vyrovnávajúce sa so záťažou (Wilson, 2001). Aspekt stresu, ktorý je jedným zo symptómov informačného preťaženia, zahrnul Wilson aj do svojho modelu informačného správania z roku 1995.

Donald O. Case v knihe Looking for Information naznačuje, že pri skúmaní informačného správania sa často opomína, alebo dokonca umelo vytvára, rozdiel medzi informáciami a „zábavnými informáciami“ (Case, 2007, s. 108). Pritom oddeľovať vyhľadávanie „výlučne informatívnych“ a „výlučne zábavných“ informácií je dnes pri práci s informáciami v bežnom živote často takmer nemožné. Spojenie informácií a zábavy sa označuje pojmom infotainment. 

Informačné preťaženie sa teda môžeme pokúsiť definovať z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska:

  • kvantitatívne informačné preťaženie vzniká pôsobením nadmerného množstva informácií rôznej kvality na používateľa v informačnom prostredí. Používateľ je nimi zahltený, nedokáže ich efektívne využívať;
  • kvalitatívne informačné preťaženie vzniká pri zahlcovaní informáciami, ktoré sú nevyhovujúce pre používateľa po kvalitatívnej stránke. Používateľ nevie, kde má hľadať relevantné informácie, prípadne vie, ale nedokáže sa k nim dostať. Nedokáže identifikovať kvalitnú informáciu a odlíšiť ju od nekvalitnej informácie.

Informačné preťaženie z kvalitatívneho hľadiska úzko súvisí s dátovým smogom, teda s nadbytkom informácií nízkej kvality (Shenk, 2007). Môže ísť o informácie alebo ich časti, ktoré sú prijímané nechtiac, popri ostatných, dôležitejších informáciách. Dátový smog však môžu byť informácie, ktoré používateľ vyhľadáva aj cielene – v snahe byť neustále v centre diania, byť informovaný.

Dôvody, prejavy a riešenia informačného preťaženia

Najčastejšie sa informačné preťaženie spája s pracovným životom používateľov, ale pod vplyvom elektronického prostredia a pôsobenia nových médií sa čoraz častejšie prelína s bežným životom. V súvislosti s informačným preťažením sa hovorí aj o tzv. technostrese ako strese z nových prístrojov (Rankov, 2006, s. 133).

Rozvoj informačných technológií a neustále sa meniace technologické pomôcky môžu vyvolávať v používateľoch pri ich využívaní stresujúce pocity, podráždenosť či úzkosť. Teda mohli by sme  povedať, že informačné technológie popri samotných informáciách (z kvantitatívneho i kvalitatívneho pohľadu), používateľovi (resp. jeho schopnostiach práce s informáciami), úlohách a procesoch (ktoré používateľ chce alebo musí vykonať) a informačnom dizajne (ako formálnych a neformálnych pracovných štruktúrach) môžu byť jednou z príčin informačného preťaženia (Eppler and Mengis, 2004).

Príčinou informačného preťaženia býva aj motivácia používateľa spočívajúca v potrebe neustáleho monitorovania informácií na základe jeho zvykov a rituálov v informačnom prostredí, napr. príslušnosť k nejakej komunite a podobne. Dôvodom preťaženia môže byť nepochopenie informácií, následkom čoho je vyhýbanie sa informáciám.

Medzi symptómy informačného preťaženia môžeme zaradiť tieto prejavy:

  • demotivácia, nedostatok perspektívy v informačnom prostredí a procesoch;
  • kognitívny a informačný stres;
  • napätie, úzkosť, nervozita, frustrácia, hnev a zmätok, súhrnne pomenované ako syndróm informačnej únavy (Akin, 1998);
  • tolerancia chýb, ignorácia informácií a zníženie profesijnej spokojnosti;
  • neschopnosť uspokojivo využívať informácie (Eppler and Mengis, 2004).

Z výskumu Reija Savolainena z roku 2005 vyplynulo, že dvomi základnými stratégiami na riešenie informačného preťaženia v bežnom živote sú filtrovanie (systematické vyraďovanie neužitočných informácií na základe ich obsahu) a únik (minimalizovanie počtu používaných zdrojov informácií či vyhýbanie sa zdrojom informácií) (Savolainen, 2007a).

V sieťovom prostredí sa v rámci filtrovania využíva selektívny prístup k sieťovým zdrojom, výber tém, ich radenie, rýchle čítanie a prezeranie. V praxi sa často stretávame s kombinovaním stratégií, pričom zásadnú rolu pri výbere stratégií zohrávajú kognitívne a afektívne faktory ovplyvňujúce myslenie jednotlivca.

Informačné preťaženie je vo vzťahu k informačnej spoločnosti globálnym problémom. Nástrojmi na jeho riešenie, resp. zmiernenie následkov, sú najmä informačná a mediálna gramotnosť, sociálna informatika a personálny informačný manažment. Jedným z riešení v sieťovom prostredí je aj personalizované vyhľadávanie informácií.

Vplyv médií na informačné preťaženie a potenciál redundancie informácií z nových médií

Médiá sú jedným z najväčších producentov informácií. V prípade masmédií a niektorých nových médií je problematika produkcie informácií o to markantnejšia, že produkujú najmä redundantné informácie, keďže často iba minimálne pozmenia primárnu informáciu, čím dochádza k recirkulácii a recyklovaniu takmer identických informácií (Savolainen, 2007a).

Informačná explózia je v ére internetu a nových médií špecifickým problémom. Sieťové prostredie je neustále atakované vznikom nových alebo kvázinových informácií a „narastá množstvo nepostihnuteľnej informácie, redundancia sémantického potenciálu udalostí informácie prevyšuje možnosti excitačno-inhibičnej dynamiky neurónových sietí CNS“ (Valček, 2006, s. 264).

Nikdy nekončiacu redundanciu informácií v nových médiách zvyšuje aj nárast entropie – kapacity možností sémantických obsahov, menia sa roly psychologického vnímania časopriestoru. V týchto súvislostiach pripomína Valček nadväznosť Sperryho systému laterality (fungovanie mozgových hemisfér v komunikačných a kognitívno-lingvistických procesoch) na Saussurov sémantický trojuholník, kde prepojenie na psycholingvistickú funkciu označujúce – označované, vyjadruje reťazec informácia – redundancia – entropia – synoptická kondenzácia.

Práve nárastom vplyvu technológií dochádza aj k nárastu entropie, čoho následkom sú prejavy, ktoré opísali napr. Roland Barthes (parazitujúce kódovanie) (Barthes, 2004) a Sigmund Freud (snová energia), či skratkovitá a skratovitá symbolizácia udalostí (Valček, 2006, s. 265).

Dôveryhodnosť médií a kognitívna autorita

Dôležitým aspektom pri vplyve médií na informačné preťaženia je na strane používateľa jeho vnímanie kredibility médií a tzv. kognitívnej autority (Savolainen, 2007b). Dôveryhodnosť a spoľahlivosť informácií zásadným spôsobom ovplyvňujú výber a použitie informačných zdrojov, najmä ak používateľ nachádza protichodné informácie.

Pojem kognitívna autorita definoval Patrick Wilson v knihe Second-hand knowledge – An inquiry into cognitive authority. Wilson vychádzal z predpokladu, že ľudia vnímajú svet prevažne dvomi spôsobmi: na základe vlastnej každodennej skúsenosti (tzv. first-hand experience), alebo na základe toho, čo sa naučili od iných (tzv. second-hand knowledge). Práve „tí druhí“, ktorí vedia viac ako ostatní, sú považovaní za kognitívne autority. Kognitívna autorita sa vyznačuje najmä kompetenciami a dôveryhodnosťou (Savolainen, 2007b).

Savolainenova štúdia Media credibility and cognitive authority dokázala, že používatelia môžu mať problém s identifikovaním dôveryhodných médií a informačných zdrojov. Najmä pri nájdení protichodných a sporných informácií mali používatelia ťažkosti určiť dôveryhodnejší zdroj, napr. pri porovnávaní novín a internetu.

Pri hodnotení protichodných informácií sa ako najvýznamnejší faktor potvrdila schopnosť jednotlivca kriticky myslieť a následne rozpoznať dôveryhodné zdroje a informácie.

V sieťovom prostredí zase zohráva čoraz väčšiu úlohu tzv. distribuovaná kredibilita (distributed credibility), pri ktorej dochádza ku kritickému hodnoteniu informačných zdrojov v rámci komunity podobne orientovaných používateľov (Savolainen, 2007b).

Záver

Informačná spoločnosť svojimi špecifickými znakmi ovplyvňuje rozmanité oblasti ľudského života. Vplyv technológií na každodenný život jednotlivca, ako jeden z jej znakov, sa prejavuje aj v jednej z primárnych ľudských potrieb – v komunikácii.

Médiá sú významným producentom nielen primárnych, ale aj opakujúcich sa, prípadne nepatrne pozmenených informácií. Špeciálne v nových komunikačných priestoroch spôsobujú exponenciálny rast informácií a vyvolávajú ich ďalšiu tvorbu. Zohrávajú neodškriepiteľnú úlohu vo fungovaní občianskej spoločnosti, prejavujúcu sa najmä v ich principiálnom dosahu na ekonomické a politické nástroje moci, následne aj na verejnú mienku. Tento efekt sa zintenzívňuje v nových médiách, kde rýchlosť komunikácie (a tým aj rýchlosť a dosah tohto vplyvu) rastie.

 

Literatúra

ADORNO, T. W. – HORKHEIMER, M. 2009. Dialektika osvícenství : filosofické fragmenty. Praha : OIKOYMENH, 1. vydanie, 2009. Knihovna novověké tradice a současnosti. 247 s. ISBN 978-80-7298-267-7.

AKIN, L. 1998. Information Fatigue Syndrome : Malady or Marketing? In Texas Library Journal. [online]. 1998 [cit. 2010-03-21]. Dostupné z: <http://www.txla.org/pubs/tlj74_4/akin.html>.

BARTHES, R. 2004. Mytologie. Praha : Dokořán, 1. vydanie, 2004. 170 s. ISBN 80-86569-73-X.

BAUMAN, Z. 1995. Úvahy o postmoderní době. Praha : Sociologické nakladatelství, 1. vydanie, 1995. 163 s. ISBN 80-85850-12-5.

BAUMAN, Z. 2008. Tekuté časy : život vo věku nejistoty. Praha : Nakladatelství Academia, 1. vydanie, 2008. Edice XXI. Století. 109 s. ISBN 978-80-200-1656-0.

CASE, D. O. 2007. Looking for Information : A Survey of Research on Information Seeking, Needs and Behavior. London : Academic Press, 2. vydanie, 2007. 423 s. ISBN 0-12-369430-2.

EPPLER, M. J. – MENGIS, J. 2004. The Concept of Information Overload. [online]. 2004 [cit. 2010-03-08]. Dostupné z: <http://www.informatik.uni-trier.de/>.

HABERMAS, J. 2000. Strukturální přeměna veřejnosti : zkoumání jedné kategorie občanské společnosti. Praha : Filosofia,
1. vydanie, 2000. 424 s. ISBN 80-7007-134-6.

MERLYN, V. 2008. The Myth of Information Overload. [online]. 2008 [cit. 2010-03-21]. Dostupné z: <http://vaughanmerlyn.com/2008/08/05/the-myth-of-information-overload/>.

RANKOV, P. 2002. Masová komunikácia : masmédiá a informačná spoločnosť. Levice : Koloman Kertész Bagala LCA Publisher Group, 1. vydanie, 2002. 83 s. ISBN 80-88897-89-0.

RANKOV, P. 2006. Informačná spoločnosť : perspektívy, problémy, paradoxy. Levice : Koloman Kertész Bagala LCA Publisher Group, 1. vydanie, 2006. 173 s. ISBN 80-89129-91-9.

SAVOLAINEN, R. 2007a. Filtering and withdrawing : strategies for coping with information overload in everyday contexts. In Journal of Information Science. 2007, 33, 5, s. 611–621. ISSN 0165-5515. Dostupné z: <http://jis.sagepub.com/cgi/content/abstract/33/5/611>.

SAVOLAINEN, R. 2007b. Media credibility and cognitive authority : the case of seeking orienting information. In Information Research. [online]. 2007 [cit. 2010-03-27]. Dostupné z:
<http://informationr.net/ir/12-3/paper319.html>.

SHENK, D. 2007. The E Decade : Was I right about the dangers of the Internet in 1997? In Slate [online]. 2007 [cit. 2010-03-21]. Dostupné z: <http://www.slate.com/id/2171128/>.

STEINEROVÁ, J. 1998. Informačná spoločnosť. In: KATUŠČÁK, D. et al.. (Ed.) Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN, 1. vydanie, 1998. ISBN 80-08-02818-1, s. 121-122.

VALČEK, P. 2006. Globalizácia a liberalizácia médií : terminologická skica k mediálnej psychológii. In Otázky žurnalistiky. 2006, XLIX, 3-4, s. 261–265. ISSN 0322-7049.

WILSON, T. 2001. Information Overload. In Information Research. [online]. 2001 [cit. 2010-03-27]. Dostupné z: <http://informationr.net/tdw/publ/ppt/overload/index.htm>.

 


1 Redakcia ITlib. Informačné technológie a knižnice už dávnejšie zamýšľa zverejňovať práce a teoretické štúdie mladých doktorandov z oblasti knižničnej a informačnej vedy. Dnes uvádzame pilotný príspevok tohto zámeru autorky Martiny Haršányiovej, ktorá je internou doktorandkou na KKIV FiF UK v Bratislave.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 1

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR