Príhovor

Tak už to na svete chodí. My, ľudia, si radi myslíme, že sme všetko okolo nás vďaka sile svojho intelektu pochopili, zvládli, zmenili na svoj obraz a máme veci pod kontrolou. A príroda nám z času na čas ukáže, alebo aspoň naznačí, že to nie je celkom pravda. Že sme súčasťou niečoho väčšieho, než sú naše banálne sociálne, ekonomické či politické hry – a zaútočí na nás zbraňou, ktorú sme my nevymysleli ani nezostrojili, ktorá je taká malá, až je neviditeľná, no vo svojom množstve fatálna. Len tým, že zrazu je tu. COVID-19 vstúpil do nášho života pred rokom a za tú dobu stihol ľudskú spoločnosť dosť zásadne zmeniť. Zneistiť, spomaliť, znehybniť, fragmentovať.

Je pritom paradoxné, že dosah takejto rany v podobe vírusovej pandémie sa zdá byť omnoho ťažší pre modernú spoločnosť, ktorá informácie produkuje, prenáša a konzumuje rýchlosťou, aká ešte pred 30 rokmi bola nevídaná a pred 100 rokmi ̶ v čase španielskej chrípky ̶ nepredstaviteľná. Nech sa totiž čokoľvek na svete udeje, alebo len zdanlivo udeje, informácia o tom sa vďaka satelitnej a káblovej komunikačnej infraštruktúre rozšíri do celého sveta ̶ a rozšíri sa okamžite. …