Medzinárodná konferencia o informačnom správaní – ISIC 2014

Konferencia ISIC sa koná každé dva roky a zameriava sa na informačné správanie a informačné interakcie. V roku 2014 sa konala v srdci Anglicka, v priemyselnom aj kultúrnom meste Leeds (Yorkshire), hosťujúcou inštitúciou bola Leeds Business School. Kľúčové prednášky predniesli významní profesori ako Donald Case, David Nicholas a predstaviteľ IBM Leeds Rashik Parmar. Témy konferencie sa týkali pochopenia praxe informačného správania, zdravotníckych informácií, emócií, zdieľania informácií aj informačnej gramotnosti. V programe sa odzrkadlili trendy skúmania dôvery a autority vo vedeckej komunikácii v digitálnom prostredí, ale aj kontexty informačného správania a vyhľadávania informácií. Niektorí autori predstavili nové modely informačného správania a osvetlili aj trendy v oblasti personálneho informačného manažmentu.

Pred konferenciou sa konal doktorandský seminár a privítanie komunity výskumníkov zameraných na informačné správa- nie. Súčasťou konferencie bola sekcia posterov, v ktorej sa predstavili najnovšie zaujímavé témy posúvajúce oblasť výskumov informačného správania. Tematické sekcie konferen- cie sa orientovali na pochopenie informačného správania a praxe, zdravotnícke informácie, vyhľadávanie informácií a on- line informačné správanie, emócie, kontexty informačného správania, informačnú gramotnosť, modelovanie a metódy výskumov, zdieľanie informácií, personálny informačný ma- nažment, ale aj informačné služby, informačnú spiritualitu a prejavy informácií v kontexte voľného času.

Vývoj výskumov a trendy

Donald Case predstavil vývoj a výzvy výskumov zameraných na informácie s dôrazom na rozširovanie záberu a metód výskumu. Na základe obsahovej analýzy identifikoval modely zamerané na informačné správanie, informačnú gramotnosť, výstupy – využívanie informácií s určitými presahmi a aplikáciou procesov do rozhodovania, vytvárania zmyslu, konštrukcie poznania, hľadania významu, pochopenia informácií. Autori sa čoraz viac zaoberajú využívaním informácií, reagujú na technologické podnety a hľadajú nové metódy. Otázne sú novšie aspekty hraníc medzi žánrami a novšími oblasťami so- ciálnych médií prepojenými s informačným správaním.

Ďalšiu kľúčovú prednášku predniesol profesor David Nicholas na tému dôvery a autority vo vedeckej komunikácii v digitálnej ére – výzvy pre výskumníkov, informačných profesionálov a vy- davateľov. Zdôraznil aspekty veľkých dát a digitálnej podpory vedeckej    komunikácie   a    súvisiace    problémy    práce s digitálnymi informáciami. Knihovníci a informační profesionáli majú najdôležitejšiu úlohu pri garantovaní kvality informácií a citácií aj v digitálnom prostredí, pričom vznikajú aj nové spô- soby metrík a hodnotenia výsledkov vedeckej činnosti.

Kľúčová prednáška Rashika Parmara (IBM) naznačila súvislosti medzi informačným správaním a technológiami v ére veľkých dát. Predstavil procesy, ktoré na ceste dát pridávajú hodnotu a vytvárajú nové súvislosti a poznatky – augmentácia, digitalizácia. Dáta vznikajú senzorickým meraním, v so- ciálnych médiách, hlasových službách či v organizáciách. Éra kognitívnych systémov sa zameriava na simulácie senzorických informácií ako hmat, zrak, zvuk, chuť aj čuch. Nárast veľkých dát si vyžaduje nové nástroje a systémy založené na cloude a nový model inovácií. Inovácie vznikajú na úrovni no- vých produktov s pridanou hodnotou, digitálnych služieb, kombinácie dát, digitalizovaných aktív či patentov. Dátový ob- chod vzniká kombináciou dát a analýz, informácií a kontextu a poznatkov (vhľadu) a aktivity. Analýzy veľkých dát môžu viesť k poskytovaniu služieb, navigácii, integrácii aj pomoci pre klientov, ale aj k formovaniu tzv. metaetiky v nadväznosti na normatívnu a aplikovanú etiku.

Jedným z najzaujímavejších príspevkov na konferencii bol príspevok Elke Greifeneder o trendoch vo výskumoch informačného správania na základe podrobnej analýzy literatúry z rokov 2012 – 2014 a v porovnaní s predchádzajúcimi trendmi z rokov 2011 a 2008. V trendoch stále dominujú kvalitatívne metódy výskumu, ale aj participatívny dizajn. Okrem vyhľadávania informácií sa v témach venuje viac pozornosti kontextu používateľa a špeciálnym potrebám použí- vateľov. V novších modeloch sa čoraz viac pozornosti venuje kontextu používateľa, využívajú sa etnografické prístupy holistické pohľady na proces, ale aj aspekty informačného prostredia webu. V metodológii výskumu dominujú kombi- nované kvantitatívne aj kvalitatívne metódy (rozhovory, prieskumy, obsahová analýza). Okrem vyhľadávania informácií sa autori sústreďujú aj na zdieľanie informácií a personálny informačný manažment. Z hľadiska typu informácií sa veľa pozornosti venuje zdravotníckym informáciám a mladým ľuďom v digitálnom prostredí. Z hľadiska miesta sa skúmajú najmä sociálne médiá. Zaujímavé je nielen prirodzené pro- stredie informačného správania, ale aj informačné postupy v pracovnom prostredí.

V tejto súvislosti sme predniesli príspevok spracovaný v rámci medzinárodnej spolupráce s kolegami z Fínska a Švédska (Gunilla Widén, Jela Steinerová a Peter Voisey) so zamera- ním na modelovanie informácií v pracovných procesoch. Výsledné konceptuálne modely obsahujú štyri aspekty informačných postupov v pracovných procesoch (využívanie informácií a proces, zložky – aktéri a roly, kontext a obsah). Rámec na empirický výskum obsahuje tri oblasti – obsah, interaktivita a informačné postupy – a umožňuje realizovať podrobnejšie výskumy.

Kontexty,emócie a zdieľanie informácií

Konferencia odkryla nové trendy vo výskumoch informačnej vedy a informačného správania s dôrazom na menej skúmané oblasti, ako je zdieľanie informácií či kontexty informácií. Pre skúmanie informačného správania je stále aktuálne afektívne informačné správanie (R. Savolainen), najmä prostredníctvom aspektov pocitov a nálad a motivácie na pozadí modelu ISP Kuhlthauovej. Rozpracovanie kategórie nálady vedie k využitiu pozývacieho a indikatívneho modu v aktivitách informačného správania.

Zdieľanie informácií je jednou z veľmi dôležitých tém výskumov, napríklad na úrovni vytvárania znalostí v organizáciách (A.  Suorsa,  M.-L.  Huotari),  ale  aj  zdieľanie  informácií o „šťastí“ (zdieľanie informácií na internete), či zdieľanie pre- pojení v online zdravotníckej komunite (Zhang, Y., Sun, Y.). Vplyv sociálnych médií na zdieľanie informácií s dôrazom na rozhodovanie v politických kontextoch analyzovala skupina autorov z University of Leeds (E. Dunkerley, D. Allen, A. Pearman, S. Karanasios, J. Crump). Využitie sociálnych sietí v ne- formálnej vedeckej komunikácii (A. Shehata, D. Ellis, A. Foster) zdôrazňuje nové nástroje a metódy vedeckej komunikácie z hľadiska hľadania nových partnerov, budovania akademických profilov či komunikácie výsledkov. Užitočný rámec na pochopenie zdieľania informácií v akademickom a každodennom kontexte predstavili autori F. Almehmadi, M. Hepworth a S. Maynard (čo, ako, aké typy zdieľania a prečo). Zdieľanie informácií v oblasti výskumu dizajnu skúmal O. Pilerot a predstavil výsledky výskumu zdieľania informácií vo vedeckej komunikácii na báze troch kvalitatívnych prípadových štúdií nordickej siete dizajnérov. Ukazuje sa, že flexi- bilné praktické komunity a siete môžu prekračovať hranice organizácií. Celá škála informačných aktivít pri zdieľaní infor- mácií je prepletená s písaním, čítaním a vyhľadávaním infor- mácií. Zdieľanie informácií tak prispieva ku kolektívnemu pochopeniu a vývoju disciplíny.

Zo špeciálnych skupín skúmania informačného správania sa na konferencii objavili výskumy zamerané na informačné správanie starších ľudí a autoetnografiu pri starostlivosti o dlhodobo chorých ľudí. Afektívne informačné správanie analyzovali aj I. Fourie a H. Julien. Navrhuje sa podrobnejšia kon- ceptualizácia afektov a emócií, metód, prostredia, ľudí, motívov, situácií a obsahov informačných interakcií až po praktické dôsledky emočných výziev. Originálnym smerom tém výskumu je aj skúmanie „nehľadačov“ informácií – tzv. patologické informačné správanie z aspektov informačného preťaženia, ukončenia vyhľadávania a vyhýbania sa informáciám. V tejto línii sa skúma napríklad aj krízové informačné správanie – monitorovanie a obchádzanie informácií u pracujúcich študentov v juhovýchodnej Ázii (N. Pang).

Veľmi aktuálnymi témami informačného správania sú vizuálne aspekty a kreatívne metódy informačného správania. Vytváranie rôznych druhov máp, obrazov či kreslenie umožňuje zobraziť tacitné poznatky a podrobnosti z hľadiska afektívneho a holistického prístupu k informačnému správaniu (M. Benson., A. Cox, J. Hartel). Holistický prístup zdôrazňuje aj ekologické modelovanie individuálnych a kontextuálnych vplyvov – rámec osoby v kontexte pre výskum informačného správania (S. C. J. Sin).

Mnoho príspevkov sa venovalo aj otázkam informačnej gramotnosti a vyhľadávaniu informácií u detí. Napríklad sa skúma, ako deti reformulujú prieskumové dotazy (S. Rutter, N. Ford, P. Clough) alebo výzvy na holistickejšie a vizuálne modely informačnej gramotnosti pre deti pri výučbe terminológie. Informačná gramotnosť v kontexte vysokoškolského vzdelávania z hľadiska diskurznej analýzy bola analyzovaná z aspektu sociálnej praxe študentov (G. Walton). Analýza online diskurzu viedla k novšiemu modelu informačnej gramotnosti študentov s využitím sociálnej semiotiky a sociálneho konštruktivizmu (hodnotenie relevancie, online komentovanie, mocenské vzťahy v diskurze). Švédski autori (C. Gardén, L. Limberg) priniesli zaujímavú analýzu lingvistických nástrojov vo vyhľadávaní a využívaní informácií v školách s dôrazom na rôzne vnímanie faktov ako žánrov, ako externých entít a dôkazov.

Z množstva posterov sa vyčlenili také témy ako informačná gramotnosť v pracovných procesoch – model faktorov informačnej gramotnosti (N. Silburn), vyhľadávanie informácií a informačné preťaženie (P. Frion, E. Thivant), mapovanie informačných krajín: metodológia Bibliotek i Endring (A. Whit- worth, M. Torras, Calvo, B. Moss, N. Kifle, T. Blasternes).

Konferenčný zborník obsahuje publikované príspevky (ISIC: the Information Behaviour Conference. Conference Papers. The University of Business School, 2-5 September 2014. Interim Proceedings of ISIC. 738 p.) Vybrané príspevky budú publikované aj v časopise Information Research.

Konferencia ISIC znovu dokázala význam stretnutí komunity zameranej na témy informačného správania človeka aj v širších kontextoch informačnej vedy a v prepojeniach s informačnou gramotnosťou a novými sieťovými technológiami. Aktuálne analýzy naznačujú, že najvýraznejšie citovanými autormi sú R. Savolainen a T. Wilson. Analyzované témy kladú dôraz na afektívne informačné správanie, zdieľanie informácií či skúmanie informačného správania starších ľudí a kvalitatívne metodologické prístupy.