Európska konferencia o informačnej gramotnosti (ECIL) – novšie prístupy a koncepcie

Európska konferencia o informačnej gramotnosti (ECIL) 2014 sa konala v malebnom Dubrovníku v dňoch 20. – 23. 10. 2014. Priniesla mnoho zaujímavých prednášok v nadväznosti na prvú ECIL konferenciu v Istanbule (2013). V duchu otázok o problémoch s organizáciou informácií, pochopením a hodnotením informačných zdro- jov sa koncepcia informačnej gramotnosti stáva strešným pojmom a východiskom na budovanie teórií, ale aj praktických služieb a systémov pri riešení problémov využívania informácií. Konferencia je špičkovým podujatím v informačnej vede, z 283 prihlásených príspevkov bolo po recenzovaní prijatých 165. Pozvaní prednášatelia boli významní profesori informačnej vedy a informačnej gramotnosti ako Michael B. Eisenberg, David Bawden, Tefko Saracevic, Bill Johnston, Louise Limberg, Maria Carme Torras-Calve, Sheila Webber, Andrew Whitworth.  Ob- siahly zborník abstraktov prináša aj úvod Billa Johnstona (Strathclyde University Glasgow), v ktorom uvažuje o rôznych druhoch gramotností (digitálna, vizuálna, zdravotná, mediálna, trans-gramotnosť) ao prepojení s ko- munitou skúmajúcou informačné správanie. Zdôrazňuje význam informačnej gramotnosti pre informačnú a zna- lostnú spoločnosť a rôzne nové koncepcie, ako napr. radikálna informačná gramotnosť, zelená informačná gramotnosť, sociokultúrne interpretácie gramotnosti, novšie uhly pohľadu ako informačná gramotnosť menšín, imigrantov či okrajových skupín. Z metodologického hľadiska sa vo výskumoch vyskytuje celá škála metód, často rôzne typy korelácií a kombinácií metód, komparatívne hodnotenie technológií a kurzov, fenomenografia, etno- grafia, akčný výskum, ale aj bibliometrické analýzy. Inštitucionálny rámec obsahuje univerzity, základné a stredné školy, verejné knižnice, ale aj celonárodné prieskumy. Rozličné skupiny  skúmaných používateľov sa sústreďujú na rôzne vekové skupiny, databázy, profesionálne komunity, špeciálne komunity, ale aj otázky autor- ského práva, nových médií, čítania.

Tradície výskumov a inovácie

Kľúčové prednášky boli zamerané na bilanciu výskumov informačnej gramotnosti, na novšie koncepcie informačnej gramot- nosti,  ako napr. informačná fluencia a informačná kultúra, a na najnovšie transformačné tendencie pri aktualizácii štandar- dov informačnej gramotnosti. Napr. v USA  prebieha revízia štandardov pre vysokoškolské vzdelávanie (ACRL – Association of College and Research Libraries 2014) smerom k širšiemu chápaniu informačnej gramotnosti ako celoživotnému učeniu. Konferencia mala výraznú medzinárodnú dimenziu, predstavila rôznorodé prístupy a záujmy a prepojenie niekoľkých profe- sionálnych komunít – od teoretických a výskumných až po praktické workshopy, panelové diskusie, doktorandské fórum, Pecha Kucha prezentácie a postery. Sponzormi konferencie boli aj tento rok UNESCO a IFLA.

Michael Eisenberg predniesol kľúčovú prednášku zameranú na míľniky vo výskume informačnej gramotnosti s dôrazom na pro- cesuálny model Big6. V historickom priereze dokázal užitočnosť procesuálneho prístupu k modelovaniu informačnej gramot- nosti, pretože vo využívaní informácií sa vždy stretávame so sériou štádií, od lokácie až po hodnotenie informácií. Otázne je, ako implementovať procesy, aktivity, zručnosti a úlohy pre oblasť riešenia informačných problémov. Tu sa rozširuje koncep- tualizácia procesov spracovania informácií smerom k relačnému prístupu a vzťahom medzi štádiami/procesmi.

Tefko Saracevic upozornil na nový rámec ACRL pri definovaní a stanovení štandardov pre informačnú gramotnosť v univerzit- nom vzdelávaní  (ACRL2014 Framework for Information Literacy in Higher Education). História informačnej gramotnosti v USA vedie až na prelom 19. a 20. storočia. Vývoj názorov na informačnú gramotnosť prebiehal od bibliografických školení cez  zručnosti prežitia v informačnom veku až po rámec hodnotenia informačne gramotného jednotlivca. V novšom rámci ACRL2014 sa pojem informačnej gramotnosti ešte rozširuje smerom ku kombinácii repertoáru schopností, procesov a dispo- zícií, k etickej participácii na učení a vedeckej činnosti až po informačný ekosystém. Otvorenejší rámec výskumu aj štandar- dov využíva prístup „konceptu prahu“ (Threshold Concept) z pedagogiky. Vysvetľuje sa ako portál, ktorý otvára širší priestor na hľadanie nových prístupov na skúmanie a myslenie o určitých objektoch. Objavujú sa však aj pochybnosti, či je tento prí- stup dostatočne pragmatický a dá sa testovať empiricky. V širšej koncepcii informačnej gramotnosti v rámci ACRL 2014 sa na- príklad zdôrazňuje informácia ako hodnota a vedecká práca ako dialóg, ale aj metakognitívne stratégie a vytváranie zmyslu. Patria sem aj znalostné schopnosti a procesy, metagramotnosť (orientovaná na ciele), dispozície, sebahodnotenie a úlohy.

Novšie koncepcie informačnej gramotnosti – informačná fluencia

Autori prezentovali aj najnovšie trendy vývoja rámca na podporu mediálnej a informačnej gramotnosti v knižniciach. V tejto oblasti sa opierajú o správu IFLA o trendoch a IFLA rámec vývoja po r. 2015 (Maria Carme Torras). Tu sa objavujú aj súvis- losti s novými technológiami (napr. biotechnológie, kognitívne technológie) a knižnicami ako aktívnymi prvkami informačných ekosystémov. Mnoho autorov zdôraznilo interdisciplinárne aspekty pri skúmaní informačnej gramotnosti (informačné sprá- vanie, pedagogika, prax, výskum informačnej vedy) aj novšie koncepcie informačnej gramotnosti („radikálna“ informačná gra- motnosť založená na diskurznej analýze) a dôsledky pre digitálne informačné prostredie a kolaboráciu pri informačnom správaní.

David Bawden tiež naznačil novší trend prístupu k výskumom informačnej gramotnosti na základe koncepcie informačnej flu- encie. Vyplýva zo zložitosti koncepcie informačnej gramotnosti ako určitého osobného postoja v dôraze na kontext a techno- logické prostredie. Významnejšie je skôr pochopenie informácií ako zručnosti či kompetencie. Môže obsahovať aspekty potreby vzdelávania a konzultácie a poskytovania informácií až po špecifické typy gramotností a personálnu informačnú gramotnosť.

Dôležitú tému informačnej gramotnosti ako objektu výskumu v napätí medzi rôznymi disciplínami analyzovala Louise Lim- bergová. Vývoj výskumov informačnej gramotnosti prepája teórie učenia a teórie informačného správania, v súčasnosti s dô- razom na prežívanie fenoménu informačnej gramotnosti a skúsenosť pri vyžívaní informácií. Severská škola si tu vytvorila tradíciu skúmania informačnej gramotnosti ako súčasti informačných potrieb, vyhľadávania a využívania informácií s dôrazom na informačné správanie a informačné praktiky.

Vo výskumoch informačnej gramotnosti sa objavuje aj koncepcia tzv. radikálnej informačnej gramotnosti. Analyzuje dva prí- stupy, prístup zameraný na rozvoj informačnej gramotnosti s cieľom udržať si ekonomickú úroveň (podľa P. Zurkowského) a alternatívny prístup rozvoja informačnej gramotnosti jednotlivcami a komunitami s cieľom obrany pred mediálnym prostre- dím. Tento model naznačuje „splnomocnenie“ človeka/komunity v informačnom prostredí. A. Whitworth (University of Man- chester) tu extrahoval alternatívny prístup k informačnej gramotnosti založený na dialogickej forme spracovania informácií, fenomenografii a informačnej praxi. Nazýva ho radikálnou informačnou gramotnosťou a znamená redistribúciu autority v in- formačnej praxi komunít a organizácií.

Aktuálne aspekty výskumov informačnej gramotnosti predstavili Sheila Webber (University of Sheffield) a Bill Johnston. In- formačná gramotnosť je identifikovaná ako disciplína v rámci „mäkkých“ vied s takými vlastnosťami ako zložitosť, kumulatívny a iteratívny vývoj. Zdôraznili aj koncepciu transformačného učenia obsahujúcu zmeny ako výsledok vzdelávacej skúsenosti.

Zaujímavú tému kolaboratívneho informačného správania v digitálnom informačnom prostredí z hľadiska informačnej gra- motnosti analyzoval Ross Todd (Rutgers University). Zdôraznil kognitívne, sociálne a osobnostné faktory kolaboratívneho uče- nia a ich podporu technologickými nástrojmi. Uviedol príklady digitálneho priestoru podporujúceho informačné interakcie študentov, skupiny aj učiteľov a školských knihovníkov.

Rôznorodé typy gramotností

Z rôznych typov informačných gramotností sa vynorili také zaujímavé témy ako archívna gramotnosť, gramotnosť v oblasti autorského práva, politická gramotnosť, multimediálna gramotnosť, ale aj vedecká gramotnosť a gramotnosť v oblasti prepo- jených dát. Niektorí autori uviedli súvislosti s personálnym informačným manažmentom alebo budovaním personálnej bázy znalostí. Vizuálna gramotnosť sa definuje ako súbor schopností vyvinutých na interpretáciu a tvorbu vizuálnych správ/objek- tov. Transgramotnosť bola vysvetlená ako prepojenie informačnej, mediálnej a počítačovej gramotnosti a prepájanie formál- nych informačných stratégií a neformálnych digitálnych zručností. V praktických prezentáciách sa overovali rôzne systémy na podporu učenia a informačnej gramotnosti. Analýza kvalitatívnych metód výskumov informačnej gramotnosti priniesla mnoho podnetov na ďalšie výskumy v tejto oblasti (Sabine Cisek). Novšie prístupy k vedeckej informačnej gramotnosti v európskom priestore predstavili Carla Basili a Stephane Goldstein. Zaujímavá bola aj porovnávacia štúdia prieskumu informačných potrieb moldavských a nórskych doktorandov (A. Landoy et al., University of Bergen).

Na konferencii som predniesla príspevok o kvalitatívnom výskume informačného správania doktorandov prostredníctvom ma- povania informačných horizontov a viedla som sekciu o informačnej gramotnosti a celoživotnom vzdelávaní. Zaujímavé súvis- losti sa objavili s témami informačnej krajiny, informačnej kultúry a novými metodológiami pri skúmaní  okrajových skupín s vrodeným typom informačného správania (napr. pôvodní obyvatelia). Výraznú tému tzv. „zelených“ knižníc a „zelenej“ in- formačnej gramotnosti predstavila S. Kurbanoglu (Hacettepe University, Ankara). Hľadajú sa súvislosti medzi informačnou gramotnosťou a vplyvom na informačné prostredie napr. aj smerom k zlepšovaniu rešeršných stratégií. Navrhuje sa poskyto- vanie zelených (ekologických) informačných služieb a včlenenie ekologickej udržateľnosti do kurzov informačnej gramotnosti. S tým súvisia aj témy rozvoja etickej informačnej gramotnosti.

Dve panelové diskusie sa zaoberali súvislosťou výskumu a praxe v informačnej gramotnosti. Prvá diskusia riešila napätie medzi teóriou a praxou, ktoré vzniká z rôznych cieľov či očakávaní týchto komunít (Sheila Webber et al.). Ak praktickí knihovníci preferujú dôkazy o vplyve informačnej gramotnosti na vzdelávanie, teoretici sa snažia pochopiť podstatu informačnej gra- motnosti. Problém prepojenia medzi teóriou a praxou súvisí aj s nedostatočným financovaním  a vzájomnou komunikáciou. Druhá diskusia (R. Catts, S. Goldstein, J. Secker, G. Walton) riešila aspekty prenositeľnosti informačnej a dátovej gramotnosti cez hranice vysokoškolského vzdelávania. Diskutovalo sa o sieti organizácií a profesionálov vo Veľkej Británii – Research In- formation and Digital Literacies Coalition (RIDL), ktorá sa snaží prepojiť univerzity a zamestnávateľov, poradenstvo v kariére či akreditácie z aspektov informačnej gramotnosti . Túto iniciatívu v súčasnosti nahradila koalícia InformAll (http://www.in- formall.org.uk) spájajúca organizácie a jednotlivcov v podpore informačnej gramotnosti a výmene know-how medzi expertmi (knihovníci, učitelia, informační manažéri, spoločnosti, organizácie, konzultanti, zamestnávatelia, neziskové organizácie a i.).

Celkovo konferencia splnila odborné ciele a priniesla mnoho nových podnetov aj poznatkov súvisiacich s výskumami infor- mačnej gramotnosti na medzinárodnej úrovni. Univerzita v Zagrebe zorganizovala konferenciu na výbornej úrovni, teoretické prednášky sa kombinovali s praktickými prezentáciami, bol zorganizovaný doktorandský seminár aj postery a dve panelové diskusie. Príspevky budú publikované v zborníku z konferencie vo vydavateľstve Springer, na konferencii bol publikovaný zbor- ník abstraktov.

Svet informačnej gramotnosti je pestrofarebný a rôznorodý, trendom je však spolupráca na úrovni teórie aj praxe a na úrovni viacerých disciplín s dôrazom na interkultúrne kontexty. Mnohé úrovne a tváre informačnej gramotnosti prejavujúce sa vo vý- skumoch kontextov sa odzrkadľujú v prepojení viacerých gramotností a určovaní súvislostí multigramotnosti až smerom k in- formačnej gramotnosti v pracovných procesoch. Smer tejto cesty je podpora informačnej gramotnosti a celoživotného učenia pre digitálnu občiansku spoločnosť.