Príhovor
Príhovor
Na stránkach ITlib-u sa vždy odrážajú najnovšie a aktuálne trendy v oblasti teórie aj praxe knižnično-informačnej vedy, ktoré doslova hýbu svetom. Prvé číslo v roku 2008 bolo venované aktuálnej téme knižnica 2.0, ktorá je úzko prepojená s termínom web 2.0. Dnes už všetci vieme, že ide iba o nový prístup využívania webu, kde chápeme web ako platformu s novými službami. Web 2.0 nevyžaduje nové investície, nové technológie, ale zmenu v myslení a postojoch nás všetkých. Prakticky za dva roky prichádza nové číslo venované zdanlivo módnemu pojmu veda 2.0. Podobne ako v prípade pojmov knižnica 2.0 a web 2.0, veda 2.0 nie je ničím iným iba využívaním a akceptáciou služieb webu 2.0 medzi vedeckou komunitou. Práve vznik sociálnych sietí a nových nástrojov a služieb umožňuje, že používatelia už nie sú iba pasívnymi konzumentmi online informácií, ale vytvárajú sa nové možnosti na rýchle publikovanie, editovanie a tiež na vzájomnú spoluprácu. Ako uvádza mnoho renomovaných autorov, v súčasnosti inovácia a výskum predstavujú hlavnú agendu väčšiny vyspelých, ale aj rozvojových krajín. V rozvoji vedy pozorujeme tri hlavné kľúčové oblasti, ktoré predstavujú veľkú výzvu. Patria k nim nárast obsahu vytváraného používateľmi vďaka novým prostriedkom komunikácie (blogy, wikipédie, facebook, twitter a pod.), explózia množstva (beta) publikácií a stále väčšia prístupnosť (dostupnosť) informácií. Dnes je jasné, že starý model vedeckej komunikácie, ktorý predstavoval hlavne články vo vedeckých časopisoch, už neplatí. Výskumníci majú k dispozícii celý rad nových nástrojov, ktoré im umožňujú ďaleko rýchlejšiu a efektívnejšiu výmenu a zdieľanie informácií. Trend smeruje k publikovaniu náčrtov, pracovných verzií výskumných projektov, kde je možné pridávať komentáre a vymieňať si vzájomné skúsenosti. Môžeme hovoriť doslova o vzniku otvorenej vedy. Takýto prístup urýchľuje proces vedeckého poznania, odstraňuje predovšetkým časové, geografické a cenové bariéry. Veda 2.0 predstavuje predovšetkým rýchlu a efektívnu komunikáciu medzi vedcami, ktorí majú k dispozícii nástroje umožňujúce prispôsobovať si nielen obsah, ale ho aj komentovať, tvoriť a deliť sa oň s ostatnými. Vedu 2.0 tvoria ľudia pre ľudí. Sú to ľudia, ktorí chcú vytvárať komunity, komunikovať a spolupracovať navzájom. O tom, že dnes sa do vedy 2.0 zapája aj naša komunita, svedčí aj predložené číslo, kde nájdete mnoho cenných informácií o tomto novom fenoméne. Môžeme si položiť otázku, čo toto všetko znamená pre našu knižnično-informačnú komunitu? Ide znova predovšetkým o zmenu v myslení a v našich postojoch a v našej ochote akceptovať zmeny. Veda 2.0 znova nie je o technológii, ale je o tom, aby sme robili veci lepšie. K typickým produktom vznikajúcej vedy 2.0 patria aj digitálne knižnice, ktoré by mali integrovať technologické inovácie so sociálnymi systémami. Preto digitálnu knižnicu v súčasnosti definujeme v širšom zmysle ako digitálne prostredie vhodné na sprístupňovanie digitálneho obsahu a vytváranie služieb a produktov s pridanou hodnotou. Čiže už to nie je len priestor na ukladanie informačných objektov, ale predovšetkým na komunikovanie a vzájomnú spoluprácu. Súhlasíme s Jelou Steinerovou, ktorá aj na stránkach tohto časopisu (ITlib. Informačné technológie a knižnice, č. 2/2009) uviedla, že prioritou digitálnych knižníc nie je len dostupnosť, uchovávanie a prezentácia informácií, ale práve podpora komunikácie, interakcie a kolaborácie. Ben Shneiderman, známy guru v oblasti interakcie človeka s počítačovými systémami, v najnovších prácach zdôrazňuje potrebu akceptovať pri návrhu interfejsu dôležité zmeny, ktoré priniesli nové médiá a sociálne siete. Úspešní dizajnéri už pri návrhu interfejsu nekladú dôraz iba používateľskú prívetivosť, ale snažia sa pochopiť správanie širokého spektra používateľov a uspokojiť ich rôznorodé informačné potreby. Znova si treba uvedomiť, že je predovšetkým na nás, aby sme tu dokázali efektívne integrovať služby a nástroje webu 2.0 do prostredia digitálnych knižníc a vedeckých databáz. Mnoho zahraničných, ale aj našich projektov sú už toho dôkazom. Malo by nám ísť predovšetkým o to, aby sme dokázali čo najefektívnejšie využiť a zúročiť informačné bohatstvo internetu.
|