Slovenské knihovníctvo pod drobnohľadom

Vzhľadom na to, že konferencia KNIŽNCE 2012 bola komplexne zameraná na problematiku súčasného stavu slovenského knihovníctva a príspevky sú v plných textoch dostupné v zborníku na webovej stránke http://www.sakba.sk/dokumenty/2012/Zbornik-Kniznice2012.pdf , sme sa rozhodli, že v našom časopise ITlib. Informačné technológie a knižnice zverejníme výťah hlavných myšlienok jednotlivých vystúpení a Vyhlásenie účastníkov konferencie „Knižnice 2012“, nakoľko považujeme mnohé zistenia a závery za významné pre ďalší rozvoj slovenského knihovníctva a prípravu nového strategického dokumentu na roky 2014 – 2020.  

Z úvodného slova Silvie Stasselovej, predsedníčky SSK

 

… Slovenské knihovníctvo nie je ostrovom samým pre seba, ale je súčasťou medzinárodnej knihovníckej mapy sveta. Preto je veľmi dôležité, aby rozvoj slovenského knihovníctva  korešpondoval s aktuálnymi medzinárodnými knihovníckymi trendmi a bolo aktívnou súčasťou

globálnej informačnej politiky…

 

… Jedinou zárukou, ako tento ideálny stav zabezpečiť z hľadiska trvalej udržateľnosti, je zodpovedná príprava návrhov národnej stratégie rozvoja knihovníctva na príslušné časové obdobie so zohľadnením medzinárodných trendov a dôsledné uplatňovanie jej strategických zámerov a cieľov v praxi…

 

… Slovo stratégia je odvodené z gréckych slov stratos (vojsko, výprava) a agein (viesť). Podľa tejto paralely by Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva mala „viesť výpravu“ slovenských knižníc všetkých typov a zo všetkých regiónov Slovenska k úspešnému dosiahnutiu stanovených cieľov…

 

… Slovenské knihovníctvo po roku 1989 zaznamenalo v strategickom plánovaní svojho rozvoja dva úspechy – v roku 2001 bola vládou SR schválená Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a v roku 2007 Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013…

 

Strategické vízie v oblasti kultúry, kultúrneho dedičstva a knihovníctva

PhDr. Pavol Šimunič, CSc., Ministerstvo kultúry SR, Sekcia kultúrneho dedičstva

 

… Ministerstvo kultúry SR si uvedomuje svoju zodpovednosť za rozvoj knižničného systému v SR, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach v znení neskorších predpisov. Zároveň si uvedomuje, že predpokladom zabezpečenia a ďalšieho rozvoja knižničného systému je stanovenie jasných priorít pre oblasť knihovníctva, ktoré zabezpečia funkcionalitu knižničného systému prostredníctvom nielen vhodných legislatívnych, organizačných podmienok, ale aj primeranej priamej finančnej podpory z verejných zdrojov. Dôležité je tiež klásť dôraz na kontinuitu so všetkým pozitívnym, čo sa pre knižničný systém podarilo dosiahnuť v predchádzajúcom období. Preto hlavným cieľom ministerstva v nasledujúcom období je vytvárať také podmienky pre knižnice a knižničnú činnosť, aby knižničný systém zohrával aktívnu úlohu nielen v poskytovaní informácií a v sprostredkúvaní poznatkov, ale takisto zabezpečil na primeranej úrovni ochranu a prezentáciu starých a vzácnych tlačí, historických knižničných fondov a dokumentov, ktoré tvoria významnú časť kultúrneho dedičstva Slovenska. Nevyhnutnou súčasťou týchto podmienok je aj podpora rozvoja ľudských zdrojov, celoživotného vzdelávania a skvalitňovania priestorových podmienok knižníc…

 

… V tejto súvislosti plánuje vypracovať strategické (koncepčné) nastavenie rozvoja knižničného

systému Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020 s termínom predloženia na rokovanie vlády SR do 30. 11. 2014. Jej obsah bude aj súčasťou štátnej kultúrnej politiky a postupných systémových zmien v oblasti kultúry…

 

… Prvým krokom bolo zriadenie samostatného poradného orgánu vlády SR pre oblasť kultúry – Radu vlády Slovenskej republiky pre kultúru (vláda SR ju zriadila na svojom rokovaní 12. 9. 2012 uznesením č. 456 /2012). Zároveň schválila aj jej štatút…

 

… V oblasti financovania kultúry programové vyhlásenie vlády predpokladá, že potrebné finančné zdroje sa zabezpečia nielen z verejných zdrojov, ale budú sa hľadať aj nové možnosti a modely. Napríklad vo vzťahu k súčasnému dotačnému systému Ministerstva kultúry SR sa uvažuje o možnosti jeho transformácie na verejnú inštitúciu, ktorej príjmy, určené na podporu slovenskej kultúry, by mohli byť zákonom zabezpečené aj výnosmi z hazardných hier a lotérií. Zámerom je tiež v rámci spoločných východísk Slovenskej republiky o finančnom strategickom rámci Európskej únie na roky 2014 – 2020 dospieť k vytvoreniu minimálne samostatnej prioritnej osi pre kultúru s jasnou definíciou programových cieľov zameraných predovšetkým na ochranu a obnovu kultúrneho dedičstva, osobitne pamiatkového fondu…

 

… Jedným z kľúčových cieľov je tiež zlepšiť právne a sociálne postavenie kultúrnych pracovníkov v spoločnosti a prehodnotiť politiku odmeňovania v rezorte kultúry. V oblasti autorského práva sa plánuje rekodifikácia s cieľom prispôsobiť právnu úpravu súčasným európskym trendom tvorby, šírenia, používania a ochrany autorských diel a pod., v intenciách programového vyhlásenia bude vypracovaný legislatívny zámer nového Autorského zákona s komplexným spracovaním hodnotových východísk autorskoprávnej ochrany v digitálnom veku. Kľúčovým je tiež zámer vlády pripraviť a schváliť stratégie pamäťových a fondových inštitúcií na roky 2013 – 2020 s cieľom zabezpečiť udržateľnosť procesu digitalizácie a tiež ochranu a rozširovanie ich zbierkových a informačných fondov…

 

… Pre oblasť knihovníctva a knižničného systému SR ministerstvo plánuje po ukončení platnosti Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2007 – 2013 vypracovať strategické (koncepčné) nastavenie rozvoja knižničného systému Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020. Tento strategický materiál by mal pomenovať kľúčové problematické oblasti slovenského knihovníctva, ktorým treba v uvedenom období venovať mimoriadnu pozornosť…

 

… Medzi priority ministerstva na rok 2014 patrí aj nový zákon o knižniciach a poskytovaní knižnično-informačných služieb…

 

Národný projekt Digitálna knižnica a Digitálny archív

Katarína Krištofová, Slovenská národná knižnica

 

… Národný projekt v aktuálnej podobe definuje 2 špecifické ciele. Špecifickým cieľom č. 1 je digitalizácia slovacikálnych dokumentov z knižničných a archívnych fondov, čo znamená, že výsledkom projektu bude digitalizácia 2,8 milióna objektov, z toho 1,4 milióna objektov z fondov SNK (v tomto počte je obsiahnutých 700 000 „štúdií, vedeckých a odborných statí a článkov v zborníkoch“), čo predstavuje celý konzervačný slovacikálny fond, ako aj historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy v správe SNK, a 1,4 milióna objektov zo Slovenského národného archívu (SNA), ktorý je partnerom projektu. Minimálne 30 % digitálnych objektov má byť sprístupnených v rámci nových knižnično-informačných služieb. Tento cieľ priamo súvisí so strategickou úlohou č. 4 Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013.

 

Špecifickým cieľom č. 2 je vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné

centrum knižničných dokumentov a archívnych dokumentov…

… V júli 2012 bolo zistené, že projekt sa v uvedenom termíne plánovaným spôsobom realizovať nezačal a jeho realizácia nepostupovala v súlade so schváleným harmonogramom. V záujme objektívneho vyhodnotenia reálneho stavu implementácie bola vypracovaná Mimoriadna správa o projekte, ktorá konštatovala, že projekt je v časovom sklze a nie je možné ho zrealizovať bez dôkladného preplánovania tak v časovej, ako aj vo vecnej rovine; existujú vážne nedostatky v oblasti riadenia projektu (organizačné, personálne, metodologické, finančné) i riadenia rizík, ako aj v oblasti samotnej prípravy a plánovania projektu (z časového, finančného, technologického i vecného hľadiska). Napriek týmto zisteniam správa konštatovala, že pri splnení určitých predpokladov je projekt realizovateľný a jeho ciele sú splniteľné. Následne bol vypracovaný Akčný plán rozbehu

projektu…

… Koncom augusta 2012 došlo k presťahovaniu existujúcich digitalizačných technológií do budovy digitalizačného pracoviska SNK vo Vrútkach, zároveň prebiehajú prípravy na spustenie jeho rutinnej prevádzky a na dobudovanie technologickej infraštruktúry potrebnej na plnohodnotné spustenie procesu masovej digitalizácie…

… Hoci je digitalizácia v súčasnosti najaktuálnejším trendom a výzvou pre knižnice, ochrana

fyzických zbierok nestráca na význame a zostáva hlavnou prioritou… Vo vzťahu k SNK to znamená vypracovanie komplexného Plánu ochrany zbierok… Najvyššou investičnou prioritou SNK na najbližšie roky bude rekonštrukcia, modernizácia a prístavba sídelnej budovy SNK v Martine s cieľom zabezpečiť špičkové úložné kapacity pre súčasné zbierky a potreby SNK na najbližších 30 rokov…

Súčasný stav a perspektív KIS3G a KIS MASKU v súvislosti s plnením strategických úloh

rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013

Emil Rišian, Slovenská národná knižnica v Martine

 

… Od 1. 1. 2005 začala SNK využívať knižnično-informačný systém (KIS) Virtua v plnom rozsahu. Od tohto okamihu sa začala postupná integrácia knižníc do projektu KIS3G. Integráciou knižnice do projektu KIS3G sa rozumie prechod knižnice od lokálneho systému k využívaniu spoločného KIS Virtua, resp. využívanie spoločného KIS Virtua v prípade, že knižnica nemá žiadny lokálny systém a rozhodne sa využívať spoločný softvér. K 30. 8. 2012 projekt KIS3G združuje 38 členských knižníc, pričom 29 je tzv. aktívnych knižníc (majú svoju databázu vystavenú na www.kis3g.sk)…

 

… Používateľským a realizačným výstupom projektu KIS3G je: Slovenská knižnica, čiže webový portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc, dostupný cez www.kis3g.sk, a Memoria slovaca, čiže webový portál pre slovenské kultúrneho dedičstva, dostupný cez www.memoria.sk…

 

… V súvislosti s realizáciou Programu elektronizácie knižníc v SR SNK obstarala pre menšie

knižnice Knižnično-informačný systém pre malé a stredné knižnice( KIS MaSK)… V roku 2012 sa uskutočnilo 10 inštalácií, z celkového počtu 352 inštalácií od r. 2005… Súborný katalóg MaSK (on-line vyhľadávanie dokumentov) sa nachádza na adrese: http://mask.snk.sk…

 

„Knihovnícka“ legislatíva

Alojz Androvič, Dušan Lechner, Univerzitná knižnica v Bratislave

 

… Sústredíme sa najmä na tri úpravy, ktoré právne zásadne modelujú knihovnícku prax. Za ostatné roky sme síce sklamane konštatovali, že mnohé naše predstavy o zákonných zmenách neboli akceptované, ale mnoho sa nám aj podarilo do právnych noriem dostať…

 

… Našou ambíciou je formulovať požiadavky na zmeny v legislatíve tak, aby štát plnil funkcie, ktoré deklaruje, a pomenovať potreby knižníc, ktoré by mali mať právnu podporu…

 

… Problémom legislatívy spätej s knihovníckou praxou je aj korektná jednotná definícia používaných termínov… Pojmy sú v interpretácii nedostatočné, prežité… Súčasnosť napríklad jasne dokazuje absolútne voluntaristické výklady pojmu dokument vo vzťahu k moderných informačným nosičom. Online dokumenty sa ocitli vo vzduchoprázdne, webharwesting je pojem úplne neznámy, ako aj e-knihy…

 

…Terminológia z oblasti knihovníctva je vo všetkých zákonoch problematická. Nejednotnosť výkladu, často komplikovaná a pre laickú verejnosť nejasná interpretácia spôsobuje problémy a bariéry. Nedôslednosť v pojmoch je problémom v aplikácii knihovníckych, finančných a kontrolných zákonoch…

 

Zákon o povinných výtlačkoch

… Je nevyhnutné opätovne otvoriť diskusiu na prijatie nového zákona o povinných výtlačkoch, ktorý by akcentoval zásadné zmeny vo východiskách celého zákona, a hľadať zhodu v ich novej dynamike, najmä:

–          zjednodušiť štruktúry pojmov, rozšíriť diapazón typológie povinných výtlačkov,

–          znížiť počet určených právnických osôb – odoberateľov bezplatných povinných výtlačkov na maximálne únosnú mieru,

–          zaviesť inštitút knižníc s právom na platený povinný výtlačok so zľavou,

–          zaviesť do zákona inštitút knižníc s právom na bezplatný povinný výtlačok z mimoriadne drahého vydania so zľavou,

–          žiadať rigorózne uvádzanie medzinárodných štandardných čísiel pre jednotlivé dokumenty a legislatívne konštituovať mechanizmus kontroly ich použitia,

–          deklarovať formy využívania povinných výtlačkov v knižničných a informačných službách…

 

Zákon o knižniciach

… Musí sa vyvinúť úsilie na vytvorenie nového zákona, súčasne treba sa zamerať na priechodnosť zaradenia takéhoto zákona do legislatívneho plánu vládu alebo podnietiť poslaneckú iniciatívu…

… Konštrukcia nového zákona by mala obsahovať prvky, ktoré by presmerovali logiku celého zákona od čitateľa ku knižnici. Knižnica musí mať zákonnú oporu v krokoch, ktoré sú spoločensky jedinečné, preto celý legislatívny rámec musí byť komponovaný ako služba občanovi, ktorá podmieňuje fungovanie inštitúcie…

… Nová zákonná úprava, by mala zvýrazniť knižničné a informačné služby ako primárny program činnosti knižnice. Je nevyhnutné formulovať celé spektrum činnosti knihovníkov ako službu, aby neboli posudzovaní ako úradníci, ale zamestnanci vykonávajúci službu verejnosti…

 

Autorský zákon
… Je zrejmé, že otázka autorských práv zastihla globalizujúci sa svet nepripravený. Ako už mnohokrát technický pokrok predstihol spoločenský progres o niekoľko stôp. Knižnica je zriaďovaná ako kultúrna informačná a vzdelávacia ustanovizeň, ktorá je právnická osoba alebo súčasť právnickej osoby; získava, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje knižničný fond a poskytuje knižnično-informačné služby; súčasne určuje, komu možno poskytovať vybrané služby bezplatne. Sme presvedčení, že právna čistota a politický zámer určuje bezplatnosť takýchto služieb ex lege. Platba za realizáciu týchto povinností je minimálne sporná…

… Priemerná hrubá mzda na Slovensku je 780 €, mzda knihovníka je 560 €, teda rozdiel je 220 €…

… Napriek nepochopeniu, podceňovaniu, často až spoločenskej ignorácii Štát musí mať záujem, aby uľahčil svojou intervenciou splnenie našej úlohy. My nebojujeme o prežitie ako mnohí iní, my musíme slúžiť. Tak nás to naučili, tak to bude…

Knižničný systém Slovenskej republiky v rokoch 2008 – 2011

Iveta Kilárová, Slovenská národná knižnica Martin

 

… Knižničný systém zaznamenal v r. 2008 – 2011 vážne zmeny. Predovšetkým došlo k rušeniu knižníc a ich pobočiek. Kým v sieti školských knižníc došlo k ich poklesu v dôsledku zlučovania žiackych a učiteľských knižníc, vrátane kabinetných knižníc, v sieti verejných knižníc dochádza k ich úbytku kvôli ich fyzickému rušeniu pre nedostatok finančných prostriedkov ich zriaďovateľov…

 

… Knižnice zaznamenali zlepšenie od konca r. 2007 v internetizácii, zvlášť v sieti školských knižníc, kde sa počet PC s internetom pre používateľov viac než zdvojnásobil…

 

…Vo všetkých typoch knižníc zaznamenali v rokoch 2008 – 2011 veľmi nízky prírastok knižničných jednotiek získaných do fondov nákupom. …

 

…v roku 2010 boli prijaté odporúčané štandardy pre podmienky a výkony verejných knižníc (Metodický pokyn Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK – 1669/2010-10/7472 z 1. júna 2010)…

 

…V knižničnom systéme sme od konca roka 2007 zaznamenali úbytok počtu aktívnych používateľov o 110 563…

 

… Je nevyhnutné hľadať spôsob, ako zlepšiť finančné a personálne zabezpečenie knižníc, inak nemôžu poskytovať kvalitné základné knižnično-informačné služby a strácajú svojich používateľov…

 

Pasportizácia a ochrana historických knižničných dokumentov a fondov

Peter Sabov, Slovenská národná knižnica v Martine

 

… Jednou z najdôležitejších foriem zabezpečenia správy historických knižníc je dôsledné zmapovanie ich výskytu. Tento proces síce prebieha prakticky neustále od 60. rokov minulého storočia, ale nesprávne zvolené metódy neumožnili efektívne zabezpečenie výsledkov. Až po roku 2000, po vzniku konkrétneho pracoviska a jeho základnom vybavení, sme naštartovali proces pasportizácie priamo na miestach výskytu historických knižníc. Do dnešných dní boli zmapované a analyzované štyri rímskokatolícke diecézy – banskobystrická, spišská, rožňavská a žilinská. Čiastočne sme vykonali drobné pasportizačné prieskumy na priamu žiadosť správcov v Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze. Na komplexnej pasportizácii Nitrianskej diecézy intenzívne pracujeme od začiatku roka 2012…

 

… Program komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov a fondov sme kolektívne pripravovali od roku 1996 v prostredí vtedajšieho oddelenia ochrany a správy dokumentov. Materiál sme niekoľkokrát modifikovali, dopĺňali a upravovali na základe požiadaviek a pripomienok Ministerstva kultúry – Sekcie kultúrneho dedičstva. Materiál sme s ohľadom na celoslovenský charakter nazvali Národný program komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov a fondov. Po prijatí zákona č. 183/2000 Z. z. sme intenzívne pokračovali na finalizácii spomínaného dôležitého materiálu. Do textu sa dostali aj ďalšie procesy (masové konzervovanie a reštaurovanie dokumentov, digitalizácia), čo podstatne zmenilo výšku nákladov na realizáciu národného programu. Pravdepodobne preto nebol materiál v roku 2010 prijatý ako národný, čím sa z hľadiska časového horizontu nestal prioritným…

 

… Je nesporné, že zachovávať, rešpektovať a v praxi aplikovať Zásady starostlivosti a zaobchádzania s knižničným materiálom (materiál IFLA), v podmienkach slovenských knižníc, resp. vlastníckeho prostredia historických dokumentov a fondov, je pomerne zložité. V situácii, keď SNK v Martine ukladá slovacikálny konzervačný fond na podlahu a asi 50 % starých a vzácnych tlačí je uložená v nevyhovujúcich prepravkách a banánových škatuliach, je požadovanie od vlastníkov a správcov, aby budovali moderné depozity, trochu komické. Napriek tomu sme vypracovali metodický materiál, ktorý slúži vlastníkom a správcom historických knižničných dokumentov a fondov a umožňuje orientáciu pri základnom spracovaní, resp. popise dokumentov, ich základnej fyzickej očiste, regulácii svetelného aspektu, a poskytuje základné údaje, ako reagovať pri prírodných a iných katastrofách…

 

…. Do konca roka 2011 bolo vyhlásených za historický knižničný dokument, resp. historický knižničný fond, 32 871 zväzkov starých a vzácnych rukopisov a tlačí…

 

Preventívna ochrana a reštaurovanie knižničných zbierok

Vladimír Bukovský, Oddelenie laboratórneho konzervovania a reštaurovania, Slovenská národná knižnica v Martine

 

… Ochrana informácie priamo súvisí s ochranou nosiča tejto informácie. To platilo v minulosti a bude platiť aj pri uplatňovaní najmodernejších postupov pri spracovaní informácií. V podstate platí zásada, že ochrana nosiča je efektívna vtedy, ak poznáme všetky vlastnosti (dobré aj zlé) tohto nosiča, t. j.  poznáme podmienky jeho prirodzeného starnutia, ale podmienky a následky urýchleného starnutia…

 

… Rýchly rozvoj metodík a technológií, hlavne v oblasti konzervovania knižných dokumentov, ale aj väčších celkov historických knižníc, viedol k požiadavke vytvoriť ďalšie oddelenie, ktoré by bolo schopné testovať nové postupy a zabezpečovať potrebný aplikovaný výskum. Výskum sa zameral predovšetkým na problematiku kyslého papiera, knižných dokumentov vyrobených po roku 1850. Výsledky výskumnej časti boli publikované v značnom počte publikácií, v odborných časopisoch, niektoré aj v CC časopisoch s dobrou citovanosťou v SCI. Toto oddelenie malo zásadný význam pri získavaní najnovších informácií z problematiky ochrany papierových dokumentov, ako aj pri výchove a vzdelávaní vlastných pracovníkov. Pracovisko poskytuje aj odborné stáže pre študentov stredných škôl z oblasti klasického reštaurovania a „ochrana dokumentov“ v odbore „dokumentácia kultúrneho dedičstva“ pre študentov vysokej školy (Žilinská univerzita) a poskytuje rôzne konzultačné služby…

 

… Významným príspevkom k rozvoju poznania v oblasti záchrany kyslého papiera bola účasť

pracoviska na projekte „Záchrana, stabilizácia a konzervovanie tradičných nosičov informácií

v SR“ (KNIHA.SK). Hlavným riešiteľom bola STU v Bratislave. Spoluriešiteľmi boli

SNK, SNA v Bratislave a SAV…

 

… Riešenia a výsledky tohto projektu vyvolali na Slovensku nebývalý záujem o papierové knižné dokumenty a ich záchranu, čím sme sa dostali na úroveň poznania ostatných významných knižníc v Európe. Počas riešenia vyrástla nová generácia odborníkov schopných zodpovedne sa postaviť pri riešení širokej problematiky záchrany knižných dokumentov a popri tom vznikli, alebo sa rozvíjali nové laboratóriá. Aj keď sa nepodarilo vytvoriť novú technológia masovej deacidifikácie  (neutralizácia kyslého papiera), experimenty a poznatky získané v tomto projekte umožnili vybrať najlepšiu dostupnú technológiu, vhodnú na využitie v SR…

 

… Prvou snahou bude zakonzervovať klasické knižné dokumenty, aby sa zachovali v originálnej podobe čo najdlhšie (podľa zákona č.183 Zb/2000). Druhou snahou bude umožniť prístup k informáciám, ktoré nesú klasické nosiče, t. j. prepísať ich na iný typ nosiča… V tejto etape sa začínajú ukazovať nové problémy, ktoré knižnice 3. tisícročia už musia začať riešiť, t. j. uchovávanie a zabezpečenie digitálnej informácie tak, aby sa nezničila. Nastávajú tu už teraz avizované problémy so stabilitou nosičov digitálnych informácií, rýchlou výmenou formátov, v ktorých sa informácie uchovávajú alebo šíria, a iné…

 

Informačné zdroje pre knižnice

Daniela Gondová, Univerzita Komenského v Bratislave

Valéria Závadská, Štátna vedecká knižnica v Prešove

 

… Slovensko po roku 1989 veľmi dlhé obdobie nevyhodnocovalo svoju kultúrnu politiku,

nepredstavilo svoju víziu kultúrnej politiky a všetky zmeny, ktoré sa v oblasti kultúry udiali,

boli len čiastkovými riešeniami…

 

… Pravdepodobne reakciou na … Správu skupiny európskych expertov,… bol uznesením vlády SR č. 1067/2004 schválený Návrh stratégie štátnej kultúrnej politiky a jej akčného plánu implementácie.

 

… Programové vyhlásenie vlády SR z augusta 2006 deklarovalo všeobecnú snahu vlády

podporovať rozvoj kultúry … Knihovníctvo sa však spomína v časti 6.3 Ochrana pamiatok a ochrana

kultúrneho dedičstva iba v jedinej vete „Za významný predpoklad ochrany kultúrneho dedičstva

vláda SR považuje schválenie Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva, múzeí a galérií“…

 

… vláda SR v roku 2010 … navrhovala reštrukturalizáciu dotačného systému Ministerstva kultúry SR. Zaviazala sa, že „…vylepší legislatívne prostredie v oblasti kultúrneho dedičstva a pripraví strednodobé strategické materiály, ktoré stanovia priority a ciele v oblasti rozvoja múzeí, galérií a knižníc, ako aj pamiatkového fondu“, a tiež „Posilní postavenie knižníc ako centier vedomostí a poznania, využívajúc súčasné informačno-technologické možnosti. Zároveň podporí využívanie kultúrnych služieb pamäťových inštitúcií, múzeí a galérií na rozvoj cestovného ruchu…“. Ministerstvo kultúry SR rozpracovalo programové vyhlásenie vlády na podmienky rezortu a konkrétne knižniciam venovalo niekoľko úloh… Snaženie vtedajšej vlády o spracovanie strategického dokumentu pre kultúru a širokú diskusiu s odborníkmi a verejnosťou ukončili predčasné voľby v marci 2012…

 

… Nová vláda vo svojom programovom vyhlásení v úvode časti 5 Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra deklaruje, že „…bude pokračovať v informatizácii spoločnosti, najmä budovaním elektronickej verejnej správy a samosprávy, digitalizácie pamäťových inštitúcií a širokopásmového internetu“, pričom nie je úplne zrejmé či slová „digitalizácia pamäťových inštitúcií“ sa v tomto kontexte týkajú aj knižníc, resp. čo sa rozumie pod pojmom pamäťová inštitúcia…

 

… Keďže vláda vo svojom programovom vyhlásení považuje postavenie národných kultúrnych inštitúcií za nezastupiteľné, a preto bude podporovať ich ďalší rozvoj, Ministerstvo kultúry SR

sa rozhodlo „Zaradiť medzi priority v rámci programovej štruktúry rozpočtovej kapitoly Kultúra  strategické (koncepčné) nastavenie sústavy múzeí a galérií v SR a knižničného systému SR pričom zachovať samostatné výdavkové prvky. v rámci zdrojových možností štátneho rozpočtu utvárať podmienky na navýšenie tohto krytia“13. Medzi ďalšie významné úlohy ministerstvo zaradilo do konca roka 2014 „Vypracovať strategické (koncepčné) nastavenie rozvoja knižničného systému SR na roky 2015–2020“ a „Pripraviť nový zákon o knižniciach a poskytovaní knižnično-informačných služieb“.“…

 

… S cieľom zistiť, ako to vyzerá v knižniciach s finančnými prostriedkami na nákup, bol uskutočnený dotazníkový prieskum. Dotazník bol poslaný všetkým vedeckým a akademickým knižniciam, z verejných knižníc boli oslovené členské knižnice Slovenskej asociácie knižníc; spolu to bolo 105 knižníc, návratnosť dotazníkov bola 78,9 %, čím možno výsledné údaje považovať za dostatočne relevantné. Dotazník sledoval časové obdobie 2008 – 2011…

 

…Všeobecne sa konštatuje, že finančné prostriedky knižníc medziročne klesajú, ale podľa informácií z dotazníkov sa ukazuje, že situácia v rokoch 2008 – 2011 je vo všetkých sledovaných knižniciach relatívne stabilná…  Stabilizovanú situáciu v objeme vynaložených finančných prostriedkov na nákup informačných zdrojov sa nesporne podarilo udržať vďaka dotačnému grantovému programu Ministerstva kultúry SR, ktoré v rokoch 2008 – 2011 postupne zvyšovalo finančnú čiastku v podprograme akvizícia knižníc: rok 2008 – 100 schválených žiadostí v objeme 236 673 eur, 2009 – 154 žiadostí v objeme 316 680 eur, rok 2010 – 190 žiadostí v objeme 358 718 eur, rok 2011 –

203 žiadostí v objeme 342 025 eur…

 

… Z hľadiska typologickej štruktúry fondu …najvyšší podiel tvoria knihy, nasledujú

periodiká a ostatné typy dokumentov…

 

Elektronické informačné zdroje

 

… Spolupráca a koordinácia v tejto oblasti je najmä vzhľadom na ceny elektronických informačných zdrojov nevyhnutná. Knižnice majú už od roku 1999 v rámci projektu eIFL Direct (Electronic Information For Libraries Direct) formou národnej licencie prístup do databáz EBSCO. Túto kolekciu aktívne využíva 144 knižníc, prístup do databáz finančne zabezpečuje Slovenská národná knižnica v Martine. Projekt Vytvorenie siete s informačným prepojením vedeckých, akademických a špeciálnych knižníc vrátane ich modernizácie, skrátene nazývaného Informácie pre inovácie a financovaného zo štrukturálnych fondov, umožnil zakúpenie viacerých elektronických informačných zdrojov (57 000 titulov: e-knihy, referenčné materiály, encyklopédie), ktoré sú od roku 2009 prístupné používateľom formou vzdialeného prístupu prostredníctvom softvéru NAVIGA. Projekt vznikol z iniciatívy SNK, participuje na ňom 5 vedeckých a 6 akademických knižníc. V rámci operačného programu Výskum a vývoj bol na obdobie 2008 – 2014 schválený projekt Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom (NISPEZ)…

 

… Sú viaceré knižnice, ktoré dopĺňajú konzorciálne portfólio o ďalšie elektronické informačné zdroje a náklady na ich nákup uhrádzajú z vlastných prostriedkov. Percento takto vynaložených finančných prostriedkov sa pohybuje v prípade vedeckých knižníc od 3 % do 65 % (1 vedecká knižnica deklarovala 0 %), akademických knižníc je to od 2 % do 40 % (avšak až 14 knižníc deklarovalo 0 %), vo verejných knižniciach je to od 0,03 % do 5 % (18 knižníc deklarovalo 0 %)…

 

… Pri príprave nových strategických dokumentov musí ostať zabezpečovanie informačných zdrojov pre knižnice ako jedna z najvýznamnejších priorít, keďže „knižnica plní svoje úlohy poskytovaním knižnično-informačných služieb z vlastných knižničných fondov a sprístupňovaním vonkajších informačných zdrojov“.  Súčasne je potrebné pre jednotlivé typy knižníc pripraviť súbor kritérií, ktoré by jednak zadefinovali povinnosti zriaďovateľov v oblasti zabezpečenia informačných zdrojov, ale súčasne by poskytli aj nástroj na objektívne hodnotenie knižníc. …Je pozitívne, že …Ministerstvo kultúry SR vydalo Metodický pokyn Ministerstva kultúry SR z 1. júna 2010 na určenie štandardov pre verejné knižnice. … Treba pokračovať nielen v príprave takýchto dokumentov pre ostatné knižnice, ale je potrebná aj ich implementácia do praxe. Informačné zdroje, bez ohľadu na ich formu, nosič, budú tvoriť základ pre služby poskytované knižnicami aj v budúcnosti…

 

Knižnično-informačné služby v systéme knižníc SR

Realita a očakávania

Darina Janovská, Slovenská národná knižnica, Martin

Peter Klinec, Verejná knižnica M. Kováča, Banská Bystrica

 

… Dosiahnuté výsledky sme zisťovali prostredníctvom dotazníka, …

 

… Vzájomná spolupráca knižníc … pri sprístupňovaní informácií bola…rôznorodá… Nie je doriešené požičiavanie dokumentov na iných nosičoch, najmä audiokníh dostupných na trhu…

 

…Národná licencia EBSCO…Databázy EBSCO sa objavili na Slovensku už koncom roku 1999 v rámci projektu eIFL Direct (Electronic Information for Libraries Direct). 1. marca 2008 podpísala Slovenská národná knižnica v Martine so spoločnosťou EBSCO Publishing novú licenčnú zmluvu o prístupe k databázam od firmy EBSCO Publishing s novým rozšírením elektronických informačných

zdrojov. Prístup k databázam EBSCO majú všetky typy nekomerčných knižníc – akademické, vedecké, lekárske, verejné, národná a parlamentná, knižnice ministerstiev, nevládne organizácie… Knižnice majú bezplatný prístup k 15 databázam, čo je v porovnaní s rokom 2008 zvýšenie počtu databáz o 3, pričom od 1.9.2012 sme balík databáz EBSCO rozšírili o ďalšiu databázu – RILM pre 38 inštitúcií (knižníc, múzeí, konzervatórií a ďalších inštitúcií s hudobným zameraním). …Počet zaregistrovaných knižníc vzrástol. Od roku 2008 na súčasných 144.

 

… akademické a vedecké knižnice zakupujú licencované databázy v súvislosti so svojím profilom. V tejto oblasti sa objavuje požiadavka na koordinovanie nákupu a vzájomnej výmene informácií v tejto oblasti. …Problémom je i absencia EIZ v slovenskom a českom jazyku.

 

… Komfort pre používateľa v tejto oblasti predstavuje v súčasnosti … trendová služba – vzdialený prístup… Komfort pre pracovníkov služieb i používateľov predstavuje tzv. federatívne vyhľadávanie

…v prípade slovenských knižníc je to i rozhranie EBSCOhost a inklúzia OPACu všetkých

producentov (Virtua, Aleph, ARL, ai.) a digitálnych úložísk (napr. Manuscriptorium)…

 

… V katalógu na portáli Slovenská knižnica sa konštatuje vysoká duplicita záznamov. Knižnice požadujú aj zavedenie nových prvkov zodpovedajúcich knižnici 2.0, pripájanie náhľadov obálok a obsahov publikácií a vytvorenie národného súborného katalógu SR so začlenením katalógov všetkých používaných knižnično-informačných systémov…

 

…Mestské knižnice a sčasti aj akademické knižnice vyjadrili požiadavku vytvorenia portálu pre ich typ knižnice….

 

… Pri rešeršných službách sa konštatuje absencia ich koncepcie a koordinácie, v dôsledku čoho sa tieto služby poskytujú izolovane, … Všetky knižnice sa kriticky postavili k ukončeniu spracovania článkovej bibliografie, ktorá je základným zdrojom pre poskytovanie informácií slovenskej proveniencie – a to bez náhradnej ponuky a riešenia…

 

… Komfort používateľov vo výpožičných službách podstatne zvyšujú systémy pre samoobslužné

vypožičiavanie a vracanie dokumentov … Tieto vlastnia len 2 akademické knižnice (Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku od r. 2011 a Slovenská lesnícka a drevárska knižnica vo Zvolene od r. 2009). Na rok 2012 má schválený projekt ŠVK v Košiciach, zakúpenie plánujú ďalšie 2 vedecké knižnice, 4 krajské a 4 regionálne knižnice. …

 

… Novú službu pre požívateľov predstavujú biblioboxy, … v súčasnosti ich má 1 vedecká knižnica, 4 akademické knižnice, 4 krajské regionálne, 3 regionálne knižnice a 1 mestská knižnica. Zakúpenie plánuje 1 vedecká knižnica, 14 regionálnych knižníc a 2 mestské knižnice…

 

… Súčasným trendom je rozšírenie knižničných služieb o požičiavanie e-kníh na ečítačkách.

Tento trend preniká do slovenských knižníc veľmi pomaly, pričom v súčasnosti poskytuje takéto služby iba 11 knižníc (4 vedecké, 4 akademické, 1 regionálna, 2 mestské)…

 

… MVS zostávajú naďalej najvýznamnejším nástrojom medziknižničnej spolupráce v oblasti

služieb… V tejto oblasti sme dostali viacero návrhov, medzi ktorými je najvýraznejšia požiadavka jednotného súborného katalógu SR, vytvorenia centrálneho automatizovaného systému MVS v SR, zjednotenie alebo odstránenie poplatkov, vytvorenia smernice o MVS a pravidelné školenia pracovníkov MVS…

 

… Regionálne knižnice pracujú na digitalizácii regionálnych dokumentov, resp. prejavujú záujem o túto oblasť, požadujú však usmernenie zo strany SNK. …

 

… regionálne knižnice potvrdili, že si aktívne … zisťujú možných partnerov na spoluprácu, že vychádzajú z poznania potrieb a aj z požiadaviek jednotlivých formálnych (organizovaných) i neformálnych záujmových skupín v komunite. V týchto súvislostiach je zvlášť pozitívne, že sa rozbieha a v mnohých prípadoch je už rozbehnutá spolupráca s komunitnými centrami zriaďovanými spravidla odbormi sociálnych vecí najmä vo väčších mestách.

 

… Asi dve tretiny knižníc využíva prácu dobrovoľníkov…

 

… Metodický pokyn Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK – 1669/2010-10/7472 z 1.

júna 2010 k určeniu štandardov pre verejné knižnice… Podľa vyjadrenia regionálnych knižníc, tretina zriaďovateľov nijako zatiaľ nevyužíva štandardy …, tretina zriaďovateľov ich využíva najmä na porovnanie výkonov knižníc v pôsobnosti a prejavuje sa to v nárokoch na zvýšenie výkonov knižnice (ak sú tieto nižšie ako štandardy). Tretina zriaďovateľov využíva štandardy s dôrazom na a porovnanie vstupov, čo sa prejavuje v úsilí dať knižniciam účelové príspevky na základný predmet služieb – na nákup fondov… Ukazuje sa potreba aktívnejšie využívať štandardy pri reálnom vyrovnávaní rozdielov v dotáciach na obyvateľa…

 

Poznámka redakcie: Zhrnutie na s. 91 v zborníku ponúka prehľad odporúčaní, ktoré knižnice navrhujú riešiť v nasledujúcom období.

 

Vzdelávanie zamestnancov knižníc. Informačná gramotnosť používateľov knižníc

Daniela Džuganová, Univerzitná knižnica Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Zuzana Babicová, Univerzitná knižnica Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Mária Kadnárová, Ústredná knižnica Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

 

…V SNK v Martine neboli v rokoch 2008 – 2011 vytvorené personálne a finančné podmienky na praktické naplnenie modelu kontinuálneho vzdelávania vo väzbe na kariérny a profesijný rozvoj zamestnancov knižníc. Nebola vytvorená pracovná skupina, resp. komisia, ktorá by uvedený model pripravila…

 

… Systém odborného vzdelávania pracovníkov knižníc a informačných pracovísk na Slovensku je tvorený strednou odbornou školou a vysokými školami. Úplné stredoškolské vzdelanie v odbore od roku 1953 poskytuje Stredná odborná škola knihovníckych a informačných štúdií v Bratislave…Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku v rokoch 2008 – 2011 zabezpečovali tri verejné vysoké školy: Univerzita Komenského v Bratislave (ďalej len UK), Prešovská univerzita v Prešove (ďalej len PU) a Žilinská univerzita v Žiline (ďalej len ŽU)…

 

… Profesijný rozvoj je podporovaný aj prostredníctvom akreditovaných kurzov, na realizácii ktorých sa podieľa SNK v Martine a Centrum vedecko-technických informácií SR v Bratislave (ďalej len CVTI SR)…

 

… SNK začala postupne zabezpečovať v spolupráci s Fakultou humanitných vied ŽU využitie e-learningu pre rôzne oblasti vzdelávania…

 

… Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave organizovala kontinuálne vzdelávanie školských knihovníkov…

 

… Profesijné združenia (SAK a SSK) sa významnou mierou podieľali na kontinuálnom odbornom vzdelávaní pracovníkov slovenských knižníc prostredníctvom organizovania početných odborných školení, seminárov, konferencií, odborných exkurzií, pozývaním zahraničných odborných prednášateľov a expertov na Slovensko a vysielaním svojich zástupcov na zahraničné knihovnícke konferencie a kongresy…

 

…V roku 2009 bol prijatý zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní…

 

… Požiadavky akademických knižníc (AK) na organizáciu ďalšieho vzdelávania pre pracovníkov pokrývajúcich informačné vzdelávanie (IV) úzko súvisia s nedostatočným personálnym zabezpečením tejto činnosti v AK; vo väčšine AK tieto činnosti zabezpečujú pracovníci ako kumulovanú pracovnú činnosť, v AK nie sú vytvorené podmienky na funkčné miesto lektora IV, a to napriek tomu, že až 47 % AK realizuje informačné vzdelávanie v oficiálnych študijných programoch a predmetoch s rôznym počtom kreditov. Informačno-vzdelávacie aktivity AK sú financované prevažne z vlastných prostriedkov (88 % AK), nedostatočne sa čerpajú prostriedky z grantových programov MK SR a MŠVVaŠ SR (9 % AK), čo na jednej strane môže súvisieť s absenciou dotačných programov MŠVVaŠ SR pre tento okruh činnosti a na druhej strane s nízkou úrovňou predkladaných projektov… Problémom vzdelávacích iniciatív vo vzťahu k pracovníkom AK je aj neexistencia národnej/rezortnej politiky, ktorá by stanovovala rozsah kompetencií týchto špecifických funkcií pracovníkov AK…

 

…V podmienkach slovenských VŠ sa problematike informačného vzdelávania dlhodobo venujú AK… Prvým pokusom o systematické zmapovanie aktivít AK v tejto oblasti sa stal elektronický informačný prieskum v roku 2006, realizovaný Slovenskou pedagogickou knižnicou v prostredí diskusnej skupiny AK, výsledky ktorého boli čiastočne prezentované na seminári AK v máji 2006 v Žiline…

 

… Z iniciatívy prezentovanej na seminári AK sa uskutočnili dva celoštátne prieskumy informačnej gramotnosti na slovenských VŠ v roku 2007 a 2009. Hlavným cieľom prieskumov bolo získať dostatok argumentov a empirických údajov, ktoré by umožnili formulovať požiadavky začlenenia systematického informačného vzdelávania do procesu výučby na vysokej škole ako nevyhnutnej súčasti prípravy vysokoškolsky kvalifikovaných odborníkov vo všetkých vedných oblastiach…

 

… Prieskum realizovaný v roku 2010 mal za úlohu zistiť, ako a či sa situácia v prostredí AK od roku 2006 zmenila. Získať informácie o ich pohľade na vec bolo dôležité aj kvôli dosiahnutiu uceleného obrazu o súčasnom stave a perspektívach tejto činnosti v podmienkach slovenských AK…

 

…Výsledky všetkých spomínaných prieskumov spolu s návrhom koncepcie informačného vzdelávania na slovenských VŠ sú publikované v analytickej štúdii, vydanej SAK v roku 2010 s finančnou podporou MK SR, … (http://www.sakba.sk/dokumenty/2010/informacne-vzdelavaniekniha).

 

Výstavba, rekonštrukcia a vybavenie budov slovenských knižníc v rokoch 2008 – 2012

Ing. Silvia Stasselová, Knižnica a informačné centrum Stavebnej fakulty STU v Bratislave

 

… Výsledky celoslovenského dotazníkového prieskumu z oblasti výstavby, rekonštrukcie a vybavenia budov na vzorke 519 knižníc všetkých typov za obdobie od roku 2008 – 2012 poskytujú prehľad o dosiahnutých  konkrétnych výsledkoch slovenských knižníc v snahe o zabezpečenie primeraného priestorového vybavenia s využitím viac zdrojového financovania…

 

… V rokoch 2008 – 2012 neprebehla žiadna komplexná rekonštrukcia sídelnej budovy SNK a nebola postavená nová budova na dlhodobé uskladňovanie zbierok. Boli vykonané len nevyhnutné opravy havarijného stavu súčasnej budovy… Detašované pracovisko SNK vo Vrútkach bolo rekonštruované v rokoch 2007 – 2011 z Nórskeho finančného mechanizmu (NFM), Európskeho hospodárskeho priestoru a prostriedkov štátneho rozpočtu…

 

… Novostavba Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach bola slávnostné otvorená a sprístupnená verejnosti dňa 21. septembra 2009…

 

… Pre celý región východného Slovenska bolo významnou udalosťou dobudovanie Reštaurátorskej a konzervátorskej dielne spolu s rekonštrukciou objektu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach Pri Miklušovej väznici a modernizáciou technického vybavenia. Reštaurátorská a konzervátorská dielňa výrazne prispeje ku kvalitnejšej ochrane historických fondov a stala sa tretím pracoviskom svojho druhu na Slovensku…

 

…V roku 2010 Štátna vedecká knižnica v Košiciach realizovala interiérové úpravy centra InfoUSA na Hlavnej ul. 10 z finančných prostriedkov Veľvyslanectva USA na Slovensku… a v roku 2012 ŠVKK realizovala interiérové úpravy v študovni periodík v budove na Hlavnej 10 z prioritných projektov MK SR…

 

… V období rokov 2008 – 2012 ešte úspešne realizovali (alebo ešte v súčasnosti realizujú) novostavby a nové priestory ďalších šiestich slovenských akademických, mestských a obecných knižníc, čo znamená pozitívny posun v porovnaní s predchádzajúcim stagnujúcim obdobím v oblasti výstavby budov knižníc počas Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006:novostavba Univerzitnej knižnice Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, novostavba Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku, nové priestory Akademickej knižnice a audiovizuálneho strediska Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine v rámci novostavby účelového zariadenia pre viaceré pracoviská fakulty, nové priestory Slovenskej informatickej knižnice v rámci novostavby fakulty FIIT STU v Bratislave,  prístavba budovy Staromestskej knižnice v Bratislave,  nové priestory Obecnej knižnice v Kováčovej v rámci novostavby multifunkčného Obecného domu…

 

… Zámer výstavby novej budovy Univerzitnej knižnice Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre schválila vláda v roku 2006… bola dokončená v októbri 2010… v roku 2011 získala hlavnú cenu Stavba roka 2011…

 

…V období rokov 2008 – 2012 realizovalo úplnú alebo čiastočnú debarierizáciu spolu 23 knižníc na Slovensku…

 

… Medzi hlavné nedostatky patrí v prvom rade takmer úplná absencia platných slovenských štandardov a noriem pre oblasť typológie, projektovania a vybavenia budov knižníc. Ďalším nedostatkom je nedostatočná odborná príprava odborníkov z oblasti architektúry a stavebníctva počas ich štúdia na špecializovaných vysokých školách so zameraním na špecifiká projektovania kultúrnych stavieb a zvlášť knižníc… V roku 2011 zabezpečil SSK slovenský preklad … dokumentu IFLA pre oblasť navrhovania, projektovania a vybavenia budov knižníc s názvom Kľúčové otázky pri navrhovaní budov knižníc – ako začať s plánovaním projektu, ktorý vydala IFLA v roku 2009…

 

Ochrana knižničných fondov v slovenských knižniciach

Jitka Kmeťová, Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej univerzity v Bratislave

 

… Z dotazníkového prieskumu vyplynulo, že elektronickú ochranu knižničného fondu má implementovanú iba 59 slovenských knižníc… V slovenských knižniciach sa využívajú dva základné typy elektronickej ochrany dokumentov: elektromagnetický systém (46 knižníc) a rádiofrekvenčná technológia RFID (10 knižníc)…

 

… Všeobecne sa za najúčinnejšiu považuje kombinácia týchto dvoch technológií, ktorá je na Slovensku použitá zatiaľ len v 3 knižniciach: Univerzitná knižnica Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku a vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne…

 

… Najčastejším a najzávažnejším dôvodom absencie elektronického zabezpečenia fondu je nedostatok finančných prostriedkov…

 

… Z prieskumu jednoznačne vyplýva, že všetky knižnice využívajú elektronickú ochranu

fondu prioritne na ochranu pred odcudzením. Len 5 knižníc ju využíva aj na sledovanie pohybu

dokumentov, 1 knižnica na sledovanie návštevnosti a 11 knižníc na správu a revíziu fondu…

 

Záver

Cieľom celoslovenskej konferencie KNIŽNICE 2012 bolo nielen vyhodnotiť súčasný stav slovenského knihovníctva v súvislosti s plnením strategických úloh Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013, ale aj konkretizovať najpálčivejšie problémy a stanoviť priority, na ktoré je potrebné sa zamerať pri príprave koncepčných a strategických materiálov v období rokov 2014 – 2020. Účastníci konferencie vydali nasledovné Vyhlásenie:

 

 

Vyhlásenie účastníkov konferencie „Knižnice 2012“

 

Celoslovenská konferencia „Knižnice 2012“, ktorá sa konala 24. a 25. septembra 2012, bola zameraná na hodnotenie plnenia Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013, špecifikovanie problémov a definovanie nových strategických úloh pre ďalšie obdobie do roku 2020.

 

Organizátorom konferencie bola Slovenská asociácia knižníc a Spolok slovenských knihovníkov v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou v Martine a Univerzitnou knižnicou v Bratislave.

 

Na konferencii sa zúčastnilo 155 predstaviteľov vedeckých, verejných, akademických a špeciálnych knižníc. Prítomní boli aj zástupcovia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) a vyšších územných celkov Košického a Banskobystrického kraja.

 

Účastníci konferencie sa zhodli, že prijatie súčasnej stratégie bolo pre knižnice veľmi dôležité. Zároveň vítajú iniciatívu Ministerstva kultúry SR pripraviť nový strategický materiál na obdobie rokov2015 – 2020.

 

Účastníci konferencie deklarovali cieľ knižníc zabezpečiť pre každého literatúru, ktorú potrebuje, v tradičnej tlačenej alebo elektronickej forme a poskytnúť informácie rýchlo a kvalitne.

 

V záujme dosiahnutia tohto globálneho cieľa je nevyhnutné:

 

1. Zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na nákup literatúry v súlade s medzinárodnými štandardmi.
2. Rozšíriť rozsah a zvýšiť kvalitu nových, trendových knižnično-informačných služieb s cieľom dosiahnuť vyšší komfort pre používateľov.
3. Rekodifikovať legislatívne normy ovplyvňujúce knižničnú činnosť tak, aby boli zohľadnené požiadavky knižníc.
4. Dosiahnuť, aby Slovenská národná knižnica v Martine plnila úlohy v oblasti metodiky a riadenia knižničného systému SR vyplývajúcich z knižničného zákona a zriaďovacej listiny.
5. Zvýšiť spoločenské postavenie a finančné ohodnotenie knihovníckej a informačnej profesie.
6. Dosiahnuť rovnaký štandard priestorového a technického vybavenia knižníc ako v rozvinutých krajinách Európskej únie.

 

Investície do knižníc sa vyplatia vzhľadom na ich návratnosť v oblasti rozvoja kultúry, vzdelávania, vedy, techniky a celej spoločnosti.

 

Účastníci konferencie „Knižnice 2012“                                       

Liptovský Ján 25. september 2012