Naši doktorandi – nádej pre informačnú vedu

Naši doktorandi – nádej pre informačnú vedu

V aktuálnom čísle tohto časopisu sa predstavujú vybrané práce našich doktorandov z KKIV FiFUK a zo Žilinskej univerzity. Čím dlhšie školím doktorandov, tým viac oceňujem ich odvahu pracovať na tejto pozícii. S radosťou pozorujem aj to, ako sa postupne menia z nováčikov na expertov v odbore. Ich práca je naozaj výrazným pilierom rozvoja každého odboru. Pritom sú celistvými a komplexnými osobnosťami, ktoré majú okrem odborného rastu aj svoj osobný príbeh. Napríklad si organizujú svadby, rodia sa im deti, starajú sa o rodičov, cestujú, pracujú na rôznych (aj riadiacich) pozíciách. Naši interní doktorandi sa podieľajú na výskumných projektoch, publikujú, učia študentov, školia vybrané záverečné práce, prednášajú na konferenciách. Získavajú tak mnoho zručností, skúseností, ale najmä odborných vedomostí. Veľmi ich v tom podporujeme a snažíme sa im vytvárať priaznivé podmienky a podnetné prostredie. Doktorandi do odboru často prinášajú svoj talent a nové prístupy. V týchto prípadoch nás výrazne obohacujú, vážime si vzájomné interakcie s nimi a často sa od nich aj mnoho naučíme.

Príspevky v tomto čísle vychádzajú z obhájených dizertačných prác a projektov dizertačných prác. Práca o informačnej gramotnosti začínajúcich študentov  vysokých škôl (J. Fázik) bola v mnohých smeroch výnimočne prínosná. Autor v nej analyzuje aktuálne trendy výskumov informačnej gramotnosti, poukazuje práve na kvalitatívne fenomenografické výskumy, ktoré doteraz neboli u nás rozšírené. Autor realizoval aj vlastný kvalitatívny výskum vybranej skupiny začínajúcich študentov učiteľských programov na Univerzite Komenského. Tieto východiská nakoniec syntetizuje v záveroch s dôrazom na skúsenosť a predstavy študentov o informačnej gramotnosti v koncepciách digitálnych  technológií, vedomostí a pravdy. Práve verifikovanie informácií ako súčasť  koncepcie pravdy, ale aj autorov ekologický model obohacujú nielen informačnú vedu, ale aj prax vzdelávania a formovania stratégií nových programov. V odporúčaniach zdôrazňuje hodnotenie zdrojov, navigované učenie, ale aj nové služby akademických knižníc.

Ďalšie príspevky sa tiež venujú mladým používateľom informácií, ale aj modelovaniu digitálneho priestoru. Na jednej strane sa zameriavajú na deti (Z. Struháriková), na druhej strane na čítanie študentov vysokých škôl (A. Brijaková). Obidve práce výborne analyzujú aktuálny stav výskumov z hľadiska informačného správania detí a výskumov čítania a percepcie textov študentmi. Dokazujú, že tieto témy sú závislé od kontextov a hodnôt pripisovaných informáciám. V aktuálnom vývoji informačnej vedy sa dnes opierame o mnoho modelov informačného správania, avšak špecifické sociálne a informačné faktory
určitých skupín používateľov ostávajú otvorené pre novšie výskumy. V neposlednom rade sú hodnotné aj výskumy digitálnych repozitárov a ich projektovanie vo virtuálnych priestoroch (M. Formanek). Tieto práce naznačujú veľmi zaujímavé poznatky v spektre výskumov informačného správania, čítania a digitálneho prostredia. Umožňujú nám formovať určité (ekologické) stratégie informačnej vedy smerom k digitálnej revolúcii v informačnej spoločnosti.

Predstavené práce doktorandov potvrdzujú, že naši doktorandi sú veľmi talentovaní a tvoriví práve pri prepájaní sociálneho a technologického v informačnej vede. Nevyhnutná transdisiplinárnosť sa tu prepája s hodnotami využívania a sprostredkovania informácií. Trend rozvoja informačnej vedy v hĺbke a šírke modelovania informačného prostredia a poznávania informačného procesu sa prejavuje aj v týchto prácach s dôrazom na digitálny a sociálny rozmer informácií v spoločnosti.

Prof. PhDr. Jela Steinerová, PhD.
Katedra knižničnej a informačnej vedy, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave