Týždeň slovenských knižníc vo svetle moderných informačných technológií

“ Naši knihovníci, presnejšie, hádam, knihovníčky, si počas neho ( Týždňa slovenských knižníc – pozn. red.) stanovili skromný cieľ – zviditeľniť knižnice a propagovať knižnično-informačné služby. Pekné a smutné zároveň. Kam sme sa to dostali, keď musíme kampaňovitým spôsobom upozorňovať na bohatstvo vedomostí a poznatkov ukrytých v knižniciach, keď knihovníci musia doslova drankať preniaze na dopĺňanie knižničných fondov (o doplnkových aktivitách ani nehovorím), keď musíme zviditeľňovať to, čo tu dávno máme a čo pre nás bolo ešte nedávno takou samozrejmou hodnotou, že sa o tom nediskutovalo”… (Margita Bizíková, Knižná revue, č. 6, 2001).

Týždeň slovenských knižníc (TSK) sa konal posledný marcový týždeň a svojimi aktivitami pod ústredným mottom “Človek v knižnici” potvrdil, že informačnú spoločnosť nemožno budovať bez knižníc, nakoľko majú nezastupiteľné miesto ako faktor humanizácie v ére digitalizácie a elektronizácie.

Iniciátorom tohto celoslovenského podujatia bola Slovenská asociácia knižníc v spolupráci so Spolkom slovenských knihovníkov. Slávnostné otvorenie TSK 2001 sa uskutočnilo v Univerzitnej knižnici v Bratislave na záver programu odovzdania japonského kultúrneho grantu na technické vybavenie Multimediálnej študovne UK.

Z viac ako 700 podujatí sme vybrali tie aktivity, ktorými knižniční a informační pracovníci reagovali na vstup moderných informačných technológií do knižníc a informačných stredísk. Ide o podujatia spojené prevažne s problematikou internetu (otvorenie niekoľkých internetových pracovísk, školenia o vyhľadávaní na internete a pod.), semináre a inštruktáže zamerané na prácu s CD-ROM, využívanie elektronických informačných zdrojov, stratégiu rešeršovania v bázach dát atď.

Prehľad akcií, o ktorých sa nám podarilo získat informácie, je v nasledujúcej tabuľke. Súčasne vyzývame knižnice a ponúkame im možnosť propagovať svoje podujatia na stránkach nášho časopisu. TSK sa konal s cieľom zviditeľniť knižničnú a informačnú prácu a prezentácia výsledkov v podobe článku v časopise je zavŕšením úsilia vynaloženého pri organizácii aj toho najmenšieho podujatia – tou po vestnou “čerešničkou”, ktorá navyše pomôže aj ostatným kolegom poučiť sa a inšpirovať.

Vybrané aktivity v TSK – 2. ročník (26. 3 – 1. 4. 2001)

 

V tejto časti vám ponúkame informácie o vybraných podujatiach TSK z pera ich organizátorov:

• Multimediálna študovňa UKB – spoločné dielo pre všetkých

„Japonské veľvyslanectvo úctivo pozdravuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a je mu cťou ho informovať, že japonská vláda sa rozhodla poskytnúť svoj kultúrny grant Univerzitnej knižnici v Bratislave do výšky štyridsaťdva miliónov deväťstotisíc jenov [42 900 000,-] v japonskom fiškálnom roku 1999“.

Praha 9. júl 1999

Tieto skromné riadky, pre Japonsko také príznačné, predstavovali v polovici roku 1999 rozhodujúci okamih na uskutočnenie jednej z neskromných predstáv Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorou bolo vybudovanie všeobecne prístupnej multimediálnej študovne.

V tom čase už len málokto pochyboval o účelnosti a potrebe modernizácie knižničných služieb v oblasti sprístupňovania dokumentov na elektronických médiách, pričom sa zvažovala najmä kombinácia s hudbou, videom a mikrografiou. Prvé obrysy tohto projektu sa však načrtli už v roku 1997, keď vďaka dobre fungujúcej komunikácii príslušných odborov Ministerstva zahraničných vecí SR a zahraničného odboru Ministerstva kultúry SR získala UKB informácie o možnostiach získania kultúrneho grantu vlády Japonského cisárstva. V prvom kroku sa vypracoval súbor tematických anotácií nasledujúcich rozvojových zámerov UKB:

I. Knižničné siete (1. Metropolitná sieť Bratislavských knižníc, 2. Sieť knižníc Bratislavského kraja, 3. Národná knižničná sieť – 8 krajských knižníc SR, 4. Sieť ústredných knižníc Praha-Brno-Bratislava, 5. Satelitný prípoj UKB na internet);

II. Telefóny (1. Interný telekomunikačný systém UKB, 2. Verejné telefón-fax automaty, 3. Videokonferenčný systém);

III. Transportné zariadenia (1. Výťah pre telesne postihnutých, 2. Výťah na dopravu osôb, 3. Dopravník na vnútorný transport kníh, 4. Dopravník na transport kníh medzi budovami, 5. Bezbariérový vstup, 6. Systém automatických dverí s kontrolou vstupu);

IV. Výpočtová technika (1. Knižničný super-server, 2. CD-ROM server a CD-ROM sieť a jukebox, 3. Multimediálna študovňa, 4. Kartový identifikačný a účtovací systém používateľov, 5. Digitalizácia textov, obrazov a OCR, 6. Multimediálne PC stanice);

V. Video (1. Zariadenie videokabinetu, 2. Video-Jukebox, 3. Interaktívne CD, 4. Multimediálna študovňa, 5. Video-kamera-štúdio, 6. Hudobný kabinet a študovňa, 7. Ozvučenie Lisztovej záhrady);

VI. Informačné technológie (1. Multimediálne referenčné informačné centrum, 2. Automatický prekladový systém, 3. Redakcia elektronických publikácií, 4. Interaktívny informačný systém knižnice, 5. Systém na retrokonverziu katalógov, 6. Bezdrotové konferenčné zariadenie);

VII. Ochrana (1. Klimatizovaný sklad a výstavná miestnosť starých tlačí, 2. Klimatizácia skladov, 3. Technologické vybavenie reštaurátorského laboratória, 4. Technológia na digitalizáciu starých tlačí a produkciu CD-ROM, 5. Klimatizácia výpočtovej techniky, 6. Bezpečnostný systém na ochranu dokumentov, hradlá, snímače, pásky, 7. Vnútorný videomonitorovací systém, 8. Odvlhčenie skladov a pivničných priestorov;

VIII. Reprografia (1. Technologické vybavenie kníhviazačského laboratória, 2. Malotirážna tlačová linka, 3. Verejné kopírovacie stroje a samoobslužný kartový systém, 4. Planetárny skener na bezkontaktné kopírovanie, 5. Mikrografické zariadenia na produkciu a reprodukciu, 6. Mikrografické čítačky-tlačiarne, 7. Fotografický aparát – klasický, digitálny, 8. Knižné skenery pre krajské knižnice – na zasielanie dokumentov, 9. Knižné skenery pre knižnice Bratislavského kraja.

Uvedený zoznam je autentický, ako sa predložil japonskej strane v roku 1997. Snahou bolo čo najkomplexnejšie vystihnúť potreby a možnosti technologického rozvoja UKB z dlhodobého hľadiska.

Predložený návrh, ktorý azda väčšmi zapôsobil svojím tematickým rozsahom ako obsahom, sa stal predmetom prvej návštevy a dôkladnej konzultácie japonských expertov v knižnici. Výsledkom bolo odporúčanie na vypracovanie podrobného návrhu na vybavenie knižnice novými technológiami na skvalitnenie verejných informačných služieb. Projekt dostal názov Multimediálne knižničné a informačné centrum a predbežne sa dohodlo jeho vnútorné členenie na video-, audio- a prezentačnú časť. Zároveň sa prekonzultovali formálne náležitosti a protokolárny postup, a tak viac nič nestálo v ceste na predloženie projektu a žiadosti o grant. Projekt sa spracoval a v termíne postúpil (ako aj viaceré projekty ďalších organizácií ) na posúdenie. Začiatkom roku 1998 sa japonská strana k predloženému projektu vyjadrila pochvalne, zároveň však konštatovala, že neprešiel prvým kolom a nedostal sa do ďalšieho výberu.

Ten, kto má skúsenosti z ”fundrajzingu“, vie, že na jeden úspech pripadá vždy zopár neúspešných pokusov. Prvotné sklamanie však bolo vyvážené skúsenosťou a bolo najmä impulzom na prvé systematické zamyslenie sa nad potrebami technologického rozvoja knižnice v celej jeho šírke. Niektoré so zámerov sa podarilo neskôr realizovať inou formou, ďalšie sú aktuálne dodnes, hoc aj v časom a vývojom pozmenenej forme. Vďaka skutočnosti, že spomínaný kultúrny grant sa vypisuje každý rok, vyskytla sa príležitosť na reparát. V tomto období sa s vďakou prijala ponuka expertov z koncernu Mitsubishi na konzultácie pri vypracovaní novej verzie projektu, ktorá už obsahovala pomerne presné špecifikácie zariadení prevažne japonskej proveniencie a bola doplnená o priestorovú a obrazovú dokumentáciu študovní. Projekt bol konečne taký, aký mal byť a ako sa ukázalo, spolupráca s japonskými špecialistami významným spôsobom prispela k úspechu v prvom kole nového ročníka. Procedúra schvaľovania neskôr pokračovala návštevou expertov japonskej vládnej agentúry pre kultúrnu spoluprácu, ktorí si prehliadli priestory a vykonali dôkladný audit navrhovaných zámerov vrátane pohovoru, v ktorom bolo treba obhájiť potrebu a spôsob realizácie (našťastie nebolo treba komunikovať po japonsky). Vďaka týmto priaznivým okolnostiam v polovici roku 1999 zažiarila “zelená”. Vláda SR potvrdila dohodu o prijatí a udelení grantu dňa 13. októbra 1999.

Viacerí z nás si azda pamätajú pôvodné umiestnenie videokabinetu na prízemí, komorné umiestnenie mikrografickej študovne a dominantné umiestnenie generálneho katalógu na prvom poschodí budovy UKB. Japonský grant sa prijal čiastočne aj ako výzva na “priam revolučné” zmeny v knižnici. Generálny katalóg sa presťahoval na prízemie a do tohto, azda najatraktívnejšieho priestoru, sa v spolupráci s architektom navrhla kombinovaná multimediálna študovňa, ktorá sa stavebne pripravila do polovice roku 2000. Multimediálna študovňa sa z našich prostriedkov zariadila špeciálnym nábytkom a vybavila 12 ks PC Pentium a CD serverom UltraNet na voľný prístup verejnosti k databázam UKB a na prístup do internetu, ako aj mikrofilmovými čítačkami. V októbri tohto roku sa sprístupnila verejnosti v rozsahu 7 hodín denne.

Japonské zariadenia sa dodali do Univerzitnej knižnice v decembri 2000 a nainštalovali do vopred pripravených priestorov multimediálnej študovne a hudobného kabinetu. V rámci grantu sa študovňa zariadila videokomplexom, ktorý sa skladá z desiatich individuálnych študijných monitorov a šiestich videoprehrávačov prepojených v rámci videosiete s možným výberom až desiatich programov, ďalej prezentačnou audio-video-PC zostavou s možnosťou premietania videosignálu a digitálneho PC signálu z počítača a DVD na veľkoplošné plátno. V dodávke boli aj dva informačné dotykové videoterminály s veľkým monitorom, videoprehrávačom a osobným počítačom a prostriedky na prípravu multimediálnych dokumentov.

Hudobný kabinet sa v rámci grantu vybavil 10 individuálnymi audiostanicami a 7 audiozostavami (kazeta a CD) prepojenými v rámci siete s možnosťou voľby až desiatich programov, ďalej tromi kvalitnými audiovežami – gramofón, CD, kazeta. Oficiálne otvorenie študovne sa uskutočnilo pri príležitosti otvorenia Týždňa slovenských knižníc 26. marca 2001 za účasti veľvyslanca Japonského cisárstva a ministra kultúry SR.

Multimediálna študovňa je v súčasnosti otvorená pre verejnosť v rozsahu 10 hodín denne, v ranných hodinách od 7 – 9 sa využíva na interné školenia a semináre. Táto kombinácia sa javí účelnejšia ako osobitné budovanie terminálových učební, ktoré nebývajú tak efektívne využité, ako je to v našom prípade.

Namiesto záveru niekoľko štatistických údajov: V roku 1999 mal videokabinet asi 2 000 návštevníkov, do konca roku 2000 navštívilo multimediálnu študovňu 10 000 čitateľov a za prvé štyri mesiace roku 2001 to je takmer 7 000 návštev. Niet azda lepšieho zadosťučinenia za toto naše niekoľkoročné úsilie.

Ing. A. Androvič

 

• Dialóg s časom v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici

S určitosťou môžem konštatovať, že v knižniciach prebieha proces zmien úzko súvisiacich s novými požiadavkami používateľov na knižnično-informčané služby s odrazom doby a zmenami, ktoré nám prináša informačná spoločnosť a s nástupom nového fenoménu, ktorým je internet a obrovské množstvo informačných zdrojov.

Tento rok je konkrétne pre našu knižnicu jubilejný, možno o to väčšmi si s prihliadnutím na tento medzník uvedomujeme ten neuveriteľný rozvoj informačných technológií, ktoré dokážu zhromaždiť množstvo informácií, ale iba človek ich vie využiť tak, aby priniesli úžitok. Keď porovnáme poskytované služby v desaťročných etapách v histórii knižnice, sú to obrovské skoky a rozdiely, adekvátne podmienkam, možnostiam a, samozrejme, požiadavkám čitateľa a technickej úrovni doby.

V súčasnosti sa v našej knižnici predovšetkým mladý návštevník už vôbec nepozastaví nad elektronickým katalógom a ponukou elektronických informačných zdrojov, berie to ako samozrejmosť. Skôr starší používateľ má väčší rešpekt pred informačnou samoobsluhou, ktorú mu našimi službami vytvárame (online katalógy, elektronické databázy, internet, samostatné rešeršovanie, MVS a pod.).

Knižnica, aj keď názov (pomenovanie) je adekvátne len ku klasickému dokumentu – knihe, musí plniť z pohľadu jej súčasného poslania náročné požiadavky, ktoré kladie informačná spoločnosť na centrum knižnično-informačných služieb, musí promptne reagovať na požiadavky čitateľov, používateľov, v našom prípade to je 65 % študentov, 15 % akademických funkcionárov, pedagógov, vedeckých pracovníkov, 10 % podnikateľov, ekonómov, právnikov, úradníkov, 10 % dôchodcov, ktorí viac ako kedykoľvek predtým prichádzajú do knižnice s požiadavkou najaktuálnejších informačných zdrojov úzko profesijného odborného, ale aj univerzálneho charakteru a zamerania.

Posledné dva roky v knižnici priniesli rad zmien, ktoré boli odpoveďou na nové požiadavky. Týkali sa predovšetkým novej organizačnej štruktúry knižnice, nových služieb knižnice a foriem práce v náväznosti na informatizáciu knižnice.

Vytvorením nového oddelenia referenčných služieb poskytujeme komplexné informácie návštevníkovi knižnice o vlastných informačných zdrojoch, sprostredkovávame informácie, sme mostíkom, cez ktorý sa čitateľ môže k informáciám dopracovať, a tiež sme spracovávateľom informácií, ktoré poskytujeme vo forme poznatkov čitateľovi (online a klasické katalógy knižnice, databázy, Stredisko európskych informácií, rešeršné služby, MVS, exkurzie, školitelská a informatická výchova pre čitateľov a pod.).

Doba si žiada od nás byť rýchli a šikovní pri zavádzaní nových služieb, novej technológie. Dnes už nezáleží, kde sa knižnica nachádza, dôležitý je pohotový prístup k zdrojom informácií, čo nás môže dostať i na vrchol v poskytovaní knižnično-informačných služieb.

Náš zámer je získať dostatok poznatkov, podnetov a informácií z práce domácich a zahraničných knižníc pre doškoľovanie a odborný rast našich pracovníkov, čo považujeme v súčasnosti za základ v napredovaní knižnice. Pozitívnym trendom je aj naša snaha už druhý rok organizovať celoslovenský seminár s medzinárodnou účasťou Elektronické informačné zdroje – súčasné trendy v knižniciach. Téma je veľmi aktuálna a dotýka sa činnosti každej knižnice – vedeckej, akademickej i verejnej. Seminár si kládol za cieľ oboznámiť knihovníkov so súčasným stavom a možnosťami elektronických informačných zdrojov v slovenských knižniciach a porovnať s trendom v Česku a Poľsku, čo prezentovali zástupcovia Státní technické knihovny z Prahy, Státní vědecké knihovny z Hradca Králové a Wojewódskej biblioteki publičnej z Opole. Stav na Slovensku prezentovali Slovenská národná knižnica z Martina, Univerzitná knižnica Technickej univerzity z Košíc a Štátna vedecká knižnica z Banskej Bystrice. Firma Albertina icome predstavila niekoľko informačných produktov.

V porovnaní s českými knižnicami, kde môžu hovoriť o finančnej Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR a Ministerstva kultúry ČR pri vytváraní konzorcií a vyhlasovaní grantov a ich využití v knižniciach, my môžeme konštatovať pomalý nástup závislý od finančných zdrojov, ale aj od odbornej úrovne knihovníkov a ich schopnosti pracovať s týmito zdrojmi.

Záujem o účasť na seminári potvrdil, že je to problematika veľmi aktuálna a pre III. ročník chceme obsah seminára rozšíriť o tematické oblasti v elektronických informáciách o nové druhy služieb. Podnetom môže byť sféra ekonomických informačných zdrojov i pre okruh záujemcov v akademickej a podnikateľskej sfére.

ŠVK za posledné dva roky nezostala len pri užasnutom sledovaní technicko-informačného rozvoja. V plnej šírke našich schopností sa usilujeme zachytávať, čo doba enormne rýchlych informačných technológií prináša – všetko je to namierené k používateľovi, ktorý je pre nás najdôležitejší objekt. Za urýchlením a skvalitnením služieb vidíme okrem informačných technológií aj schopnosti a snahu pracovníkov knižnice popasovať sa s novými trendmi a požiadavkami pre knižnično-informačné služby.

V knižnici zabezpečuje desať študovní prístup k informáciám z klasických knižničných dokumentov a 2 študovne pracujú už na báze internetizácie. Je to študovňa internetová a nedávno otvorená multimediálna študovňa, ktorá umožňuje využívať viaceré druhy informačných a vzdelávacích technológií. V študovni je k dispozícii šesť osobných počítačov, video a audiotechnika, ako aj videofond knižnice. Najvyhľadávanejšími médiami sú Lingua Lexikon 2000, Otův slovník náučný, Štáty a ich predstavitelia a iné. Návštevník má možnosť pripojiť sa na internet. V študovni je možné individuálne sa učiť anglický, nemecký a francúzsky jazyk a prehliadať CD prílohy ku knihám a časopisom.

V blízkej budúcnosti rozšírime služby špeciálnych odborných študovní okrem prístupu do elektronických katalógov iných knižníc aj o prístup do elektronických databáz špeciálnych odborov podľa zamerania študovní (hudobná študovňa –elektronická databáza s hudobnou tematikou, adekvátne študovňa technických a legislatívnych dokumentov, študovňa odborných periodík, univerzálna študovňa).

Opäť sa vrátim k výročiu knižnice. Je to výročie inšpirácií a podnetov na prelome dvoch tisícročí, dvoch storočí, nástupu štvrtej generácie knihovníkov v knižnici, kde jedny priniesli do nášho života a práce obrovské kvantum informácií a priam “gigantický” pokrok, a druhé situáciu, v ktorej sa teraz ocitáme práve teraz a v úžase i očakávaní pozeráme, čo dokáže urobiť s toľkým kvantom informácií a kam a ako budú smerovať krídla našej knižničnej činnosti.

V súčasnosti knižnica otvára možnosti pre čitateľa – používateľa: študovať historické dokumenty a zároveň “surfovať” v internete. V knižnici má čitateľ možnosti vzdelávať sa multimediálne zo širokej škály klasických a elektronických zdrojov.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pripravila pri príležitosti 75. výročia svojho vzniku prezentáciu aktivít knižnice: 23. mája slávnostnú akadémiu a prezentáciu publikácie Knižnica na prahu tretieho tisícročia, 24. mája medzinárodný workshop k Európskemu roku jazykov – cudzí jazyk v komunikácii a získavaní poznatkov. Stretnutie v rámci cyklu Osobnosti venujeme 4. júna 2001 Karolovi Kiszelymu a rozvoju knihovníctva v regióne.

PhDr. Oľga Lauková

 

• Týždeň slovenských knižníc v regionálnej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove

Regionálna knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove v rámci 2. ročníka Týždňa slovenských knižníc pripravila pre svojich používateľov prekvapenie v podobe novej intermediálnej študovne. Študovňa sa nachádza v centrálnej požičovni knižnice v strede mesta. Umiestnenie na prízemí umožňuje bezbariérový prístup a možnosti využitia študovne aj telesne postihnutým občanom.

K dispozícií používateľom je desať rýchlych a kvalitných počítačov. Snahou bolo vytvoriť predovšetkým pracovnú študovňu poskytujúcu všetky dostupné moderné prostriedky, ktoré súčasná informačná doba priniesla. Okrem možnosti napojenia sa na internet študovňa ponúka možnosť otvorenia vlastnej e-mailovej schránky, skenovanie, kopírovanie a čierno-bielu aj farebnú tlač. Veľmi využívanou službou sa stalo telefonovanie do zahraničia. V najbližšej budúcnosti tieto služby plánuje knižnica rozšíriť o možnosť prepisovať, graficky a jazykovo upravovať texty, tlačiť a viazať diplomové práce, ale aj iné písomné dokumenty. Neoddeliteľnou súčasťou je aj organizovanie kurzov práce s internetom, v programoch T602 pre Windows, Word… Pre deti sú pripravené počítačové hry.

V povedomí mnohých je knižnica často len priestorom zaplneným policami s knihami. Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove sa svojou novou intermediálnou študovňou pokúsila toto povedomie zmeniť. Áno, knihy majú svoje nezastupiteľné miesto v knižnici, ale také isté miesto majú aj služby poskytujúce informácie. Informácie, ktoré dnes prúdia cez internet a čoraz väčšmi sa stávajú súčasťou našich každodenných potrieb.

Knižnica okrem svojich knižnično-informačných služieb v meste plní aj metodickú funkciu pre mestské a obecné knižnice v okrese Prešov a Sabinov. Tu tiež nechýbajú aktivity zamerané na modernizáciu služieb. Príkladom je mestská knižnica v Lipanoch, kde v rámci Týždňa slovenských knižníc bol pre používateľov knižnice sprístupnený internet. To len potvrdzuje teóriu o postupnom stieraní rozdielov medzi knižnicami, predovšetkým čo sa týka informačných služieb poskytovaných knižnicami.

Mgr. Iveta Hurná

 

• “Hľadaj s nami pracovné príležitosti” v Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach

V poslednom marcovom týždni sa konal 2. ročník Týždňa slovenských knižníc, ktorého mottom bolo “Človek v knižnici”.

V pondelok 26. marca 2001 o 14.00 hodine bolo slávnostné otvorenie TSK v ZKGZ, ktorého sa zúčastnil aj primátor mesta Ing. Jozef Bobík, keďže tohto roku nad jeho priebehom prevzali záštitu Okresný úrad a Mestský úrad v Michalovciach.

Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického v Michalovciach pripravila pre svojich používateľov – veľkých i malých – viacero zaujímavých akcií, spomedzi ktorých vyberám tie najzaujímavejšie.

Prvou z nich je súťaž o najlepší návrh na ex libris knižnice pod názvom “Zvony pre rok 2001”. Do súťaže bolo prihlásených 85 výtvarných návrhov žiakov základných škôl v meste. Porota, zložená z učiteľov ZUŠ a riaditeľky knižnice, vybrala 5 najkrajších prác, ktoré boli ocenené vecnými darmi, ďalších 15 návrhov postúpilo do medzinárodnej súťaže “Ex libris Hlohovec”. Víťazné práce a práce postupujúce do Hlohovca sú vystavené v priestoroch oddelenia pre deti a tiež na našej webovej stránke (www.zkgz.sk).

Ďalšie zaujímavé podujatie bolo určené našim nezamestnaným spoluobčanom. Počas celého Týždňa slovenských knižníc v ZKGZ prebiehala akcia pod názvom Hľadaj s nami pracovné príležitosti. Záujemcovia z radov nezamestnaných mali možnosť bezplatne vyhľadávať na internete pracovné príležitosti doma i v zahraničí. Pre ľahšiu orientáciu – a najmä pre tých, ktorí s internetom nemali žiadne skúsenosti, boli adresy na vyhľadávanie prístupné z našej webovej stránky. Pri propagácii tohto podujatia sme spolupracovali s Úradom práce v Michalovciach. Už začiatkom marca boli rozmiestnené letáky, upozorňujúce na túto akciu na nástenke úradu práce a v priestoroch knižnice. Informácia o tomto podujatí bola zverejnená v regionálnej tlači, vo vysielaní mestskej televízie a tiež na našej webovej stránke.

Aké boli podmienky? Záujemcovia o vyhľadávanie pracovných príležitostí boli povinní legitimovať sa v centrálnej evidencii knižnice občianskym preukazom a preukazom o nezamestnanosti z úradu práce. Čas vyhradený na bezplatný prístup na internet bol 60 minút v jednom dni, k dispozícii boli štyri pracovné stanice s pripojením na internet.

Počas celého týždňa sa vystriedalo pri počítačoch 54 záujemcov o vyhľadávanie pracovných príležitostí. Niektorí prišli len raz, ale väčšia časť z nich chodila každý deň. Vybraným firmám, ktoré ponúkali prácu, odosielali svoje osobné údaje a čakali na odpoveď. Niektorí mali šťastie, niektorí nie. Nedá sa hovoriť o nejakom výraznom úspechu. Skonštatovali sme, že jeden týždeň nestačí aby si nezamestnaný človek našiel prácu a možno by sa takáto akcia mala organizovať viackrát do roka a mala by trvať dlhšie ako jeden týždeň. Určite o tom budeme uvažovať.