Informačné zdroje na internete môžu byť prínosom aj pre nevidiacich a slabozrakých ľudí

”Sila WWW je v jej univerzálnosti. Základným aspektom je dostupnosť pre každého, nehľadiac na jeho obmedzenia.” (Tim Berners-Lee, vynálezca WWW)

Aby človek mohol využívať informácie, musí ich najprv prijať. Aby mohol informácie odovzdávať iným ľuďom, musí ich poskytovať vo forme, ktorú sú schopní prijať. Aby mohol s informáciami pracovať, musia mať formu, ktorú je schopný vnímať a s ktorou je schopný aktívne pracovať.

Dominantné formy informácií sú určené na vnímanie zrakom. Podstatne menší objem informácií je určený na vnímanie sluchom a aj tieto majú často charakter doplňujúcej informácie k vizuálnej informácii.

Ako sa s touto situáciou môžu vysporiadať ľudia s oslabeným zrakom alebo nevidiaci, ľudia nedoslýchaví alebo nepočujúci, ľudia, ktorí nemôžu osobne prísť k zdroju informácií a manipulovať s ich nosičmi kvôli telesnému postihnutiu, ako sú na tom dislektici, ľudia s poruchami učenia…? Postupne sa vyvinuli rôzne metódy sprístupňovania informácií týmto ľuďom, ale vždy to bolo akési náhradné riešenie, s dominantnou úlohou človeka – sprostredkovateľa, až dodatočne a obvykle nie úplne sprístupňujúce len nepatrnú časť toho, čo majú k dispozícii ľudia bez týchto znevýhodnení. Až informačné a komunikačné technológie (IKT) sľubujú a aj postupne prinášajú skutočné riešenie. Ideálnym stavom je samostatný a okamžitý prístup k existujúcim informáciám, bez obmedzenia výberu.

V tomto článku chceme poukázať na revolučný význam IKT pre nevidiacich a slabozrakých ľudí, ako je možné pre nich sprístupniť IKT, ako by mali byť informácie spracované, aby boli prístupné pomocou IKT, ako je možné využiť IKT na sprístupňovanie knižničných služieb.

Keď ešte neexistovalo písmo, ale aj v časoch, keď písanie a čítanie bolo len zriedkavou výsadou vyvolených a informácie sa šírili predovšetkým tradovaním, nebol prístup k informáciám pre nevidiacich problémom, dokonca často oni sami boli významnými a uznávanými šíriteľmi informácií. S rastom významu písomných dokumentov a písomnej komunikácie začala narastať aj informačná bariéra pre nevidiacich a slabozrakých ľudí a ich informačný deficit. Strata alebo ťažké poškodenie zraku vedú k strate schopnosti samostatne narábať s informáciami vo vizuálnej forme, ktorá je základným prostriedkom vzdelávania a vykonávania väčšiny pracovných činností. Jediným prostriedkom na prekonávanie tejto bariéry bol veľmi dlho len človek – sprostredkovateľ, ktorý si obvykle privlastňoval (a často aj dnes privlastňuje) právo výberu ”vhodných” informácií a ich interpretácie.

”Bezmocnú” odkázanosť pri prístupe k informáciám na sprostredkovanie vidiacimi ľuďmi prelomil až objav slepeckého reliéfneho písma čítaného hmatom. Možno hovoriť o prvej informačnej revolúcii, ktorá umožnila nevidiacim ľuďom nielen čítať, teda prijímať informácie, ale aj písať, teda aktívne narábať s informáciami. Celosvetovo jedinečné postavenie si vybojovalo Braillovo písmo. Najprv sa Braillovo písmo písalo len ručným ”vypichovaním” do papiera, neskôr prišli na pomoc mechanické písacie stroje a tlač lisovaním pomocou matríc a nakoniec počítačom riadené tlačiarne. Stále je to však len časovo náročný a prácny prepis nepatrného zlomku existujúcich dokumentov. Oproti bežnému písmu (čiernotlači) má Braillovo písmo jednu zásadnú nevýhodu vyplývajúcu z princípu jeho tvorby, ktorou je nevratná trojrozmerná deformácia nosiča informácie, papiera. Už napísaný text prakticky nie je možné upravovať a opravovať, prečíslovávať poradie slov, vpisovať vsuvky, poznámky, typografické značky, čo sú bežné úpravy textu vo vizuálnej forme. Text je potrebné prepísať, čo je kritickým nedostatkom pri tvorivej práci s textom. Orientácia v texte je tiež pomalšia a náročnejšia vzhľadom na jeho čítanie hmatom po malých častiach, prakticky len po jednotlivých písmenách. Ďalšou skutočnosťou, o ktorej vidiaci ľudia obvykle nevedia, je to, že len menšia časť nevidiacich ľudí dokáže skutočne efektívne využívať Braillovo písmo na čítanie rozsiahlejších textov a na aktívnu prácu s textom. Je to dané potrebou rozvoja hmatu a súvisiacich neurofyziologických funkcií, čo významne závisí od fyzického veku začatia výučby Braillovho písma a od citlivosti hmatu, ktorá môže byť značne obmedzená v dôsledku iných ochorení a opotrebovania niektorými druhmi manuálnej práce. Napriek týmto výhradám je znalosť Braillovho písma jedným z najdôležitejších predpokladov rozvoja gramotnosti a schopností aktívne pracovať s informáciami.

Neskôr pribudlo rozhlasové vysielanie ako zdroj obrovského množstva aktuálnych informácií úplne rovnoprávne prístupných pre zrakovo postihnutých i vidiacich poslucháčov. Je to však jednosmerný prenos informácií k poslucháčovi, informácií unikajúcich v čase, s minimálnou možnosťou výberu a neskoršieho návratu k nim. Hovorené informácie sa stali významným prostriedkom prekonávania informačnej bariéry až vtedy, keď sa na trhu objavili finančne dostupné magnetofóny určené na reprodukciu i záznam zvukových nahrávok. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o druhej informačnej revolúcii, ktorá umožnila budovať podstatne rýchlejšie, lacnejšie a vo väčšom rozsahu knižničné fondy zvukových nahrávok dokumentov v porovnaní s fondmi kníh v Braillovom písme. Rozšírila sa možnosť vlastného výberu informácií a ich dostupnosť v čase konkrétnej potreby. Zvukový záznam umožňuje návrat ku ktorejkoľvek časti dokumentu kedykoľvek, a tak sa stáva aj dôležitým vstupným médiom pre ďalšie spracovanie informácií v Braillovom písme, ale umožňuje aj efektívnejšie študovať len s využitím pamäti. Medzi hlavné problémy patrí najmä ťažkopádnosť vyhľadávania v nahrávke, zapríčinená jej sériovým usporiadaním (akoby v jedinom riadku), nevyhnutnosť ručne prepísať každú informáciu potrebnú na písomné spracovanie, absencia písomnej formy hovoreného textu, ktorá sa nedá vždy jednoznačne odvodiť z počutého. Nespornou výhodou je, že zvukový záznam môže využívať každý zrakovo postihnutý človek s použitím jednoducho ovládateľného magnetofónu bez potreby náročného zácviku, samozrejme, ak nemá ťažšie poškodený sluch.

Braillovo písmo a zvukové nahrávky získali svoje miesto v knižničných fondoch a radikálne rozšírili možnosti prístupu k informáciám, a tak aj k vzdelávaniu a pracovnému uplatneniu. Stále to však sú dokumenty, ktoré pre zrakovo postihnutých používateľov musel niekto vybrať, transformovať do formy prístupnej ich vnímaniu a upozorniť ich na ich existenciu, čo značne obmedzuje ich aktuálnosť. Rovnako zostáva neuspokojivou možnosť slobodného výberu, lebo s pomocou týchto technológií je možné ešte stále sprístupniť len nepatrnú časť toho, čo majú k dispozícii vidiaci.

Použitie výpočtovej techniky v oblasti informácií a telekomunikácií predstavuje pre zrakovo postihnuté osoby tretiu informačnú revolúciu. Jej podstatou je potenciálna schopnosť samotnej výpočtovej techniky vytvoriť také komunikačné rozhranie medzi človekom a strojom, ktoré umožňuje obojsmernú výmenu informácií s obmedzenou zrakovou kontrolou alebo bez nej. Postupne umožňuje nevidiacim a slabozrakým ľuďom samostatný prístup k informáciám, bez sprostredkovateľa. Ponúka im prakticky rovnaký výber informácií ako vidiacim ľuďom. Dáva im do rúk štandardné nástroje na spracovanie množstva informácií, ktoré im nemohlo poskytnúť Braillovo písmo ani zvukový záznam. Prináša informácie priamo k nim bez toho, aby museli chodiť za nimi a hľadať spôsoby na prekonávanie svojej obmedzenej mobility. Týmto spôsobom sú IKT v oblasti dostupnosti informácií pre nevidiacich a slabozrakých podstatne významnejším prínosom ako pre vidiacich ľudí.

Aktuálna úroveň dostupnosti informácií závisí najmä od troch faktorov:

	1. Aké špeciálne systémy zabezpečujúce použiteľnosť štandardných IKT sú k dispozícii a aké funkcie zabezpečujúce použiteľnosť štandardných IKT sú už v nich zabudované. Tendencia je zvyšovať podiel použiteľných štandardných funkcií na úkor špeciálnych systémov.
	2. Do akej miery rešpektuje formát informácií štandardne používaných IKT požiadavky na dostupnosť s využitím prostriedkov uvedených v predchádzajúcom bode. Tendencia je presadzovať odporúčania a záväzné opatrenia na spracovanie informácií, zabezpečujúce ich dostupnosť handicapovaným používateľom bez zmeny ich obsahu, možností ďalšieho spracovania a variability estetického zobrazenia.

3. Ako sú pripravení nevidiaci a slabozrakí používatelia na používanie IKT. Okrem zvládnutia štandardných postupov obsluhy počítača a používania aplikácií musia ovládať špeciálne funkcie a zariadenia zabezpečujúce ich komunikáciu s počítačom a špeciálne metódy komunikácie prostredníctvom Braillovho písma, syntetickej reči, zväčšeného zobrazovania alebo ich kombinácií. Komunikácia týmito metódami je pomalšia ako vizuálna a neposkytuje množstvo pomocných informácií, ktoré má vidiaci používateľ paralelne zobrazené na obrazovke. Tieto informácie musí získavať zrakovo postihnutý používateľ postupne, prípadne si ich musí pamätať. Na vykonanie rovnakej akcie teda tento používateľ obvykle potrebuje viac znalostí ako vidiaci používateľ. Pritom ani všetci vidiaci ľudia nie sú zručnými používateľmi počítačov.

Medzi špeciálne prostriedky zabezpečujúce prístup k IKT pre zrakovo postihnuté osoby patrí:

	Hmatový display alebo braillovský riadok – hardvérové výstupné zariadenie k personálnemu počítaču, ktoré obsahuje riadok zostavený z dynamických braillovských znakov. Vysúvaním kolíkov sa vytvárajú konfigurácie bodov braillovských znakov reprezentujúcich časť riadka textu na obrazovke a ďalšie spresňujúce informácie.
	Hlasový systém pozostávajúci z čítača obrazovky a hlasového syntetizéra – Čítač obrazovky je program, ktorý automaticky inteligentne vyberá z obrazovky potrebné informácie, generuje spresňujúce informácie a poskytuje informácie požadované špeciálnymi príkazmi. Tieto informácie posiela do hlasového syntetizéra, ktorý ich vyslovuje vo forme syntetickej ľudskej reči. Dokonalejšie čítače obrazovky môžu súčasne riadiť aj hmatový displej.
	Program na zväčšené zobrazovanie – Program zabezpečuje zväčšenie písma a grafiky obvykle v rozsahu 2x až 16x, poskytuje rôzne režimy výberu zobrazovaných častí obrazovky a pohybu zväčšeného textu, zmeny farieb a písma (font) a ďalšie možnosti úpravy zobrazenia. V štandardných operačných systémoch sú už zabudované niektoré funkcie na úpravu zobrazenia pre slabozrakých. Zatiaľ sú však postačujúce len pre časť osôb s ľahšími zrakovými chybami a len v určitých situáciách. Pre väčšinu slabozrakých ľudí a pre ľudí so zvyškami zraku sú potrebné špeciálne zväčšovacie programy.
	Špeciálne zápisníky pre nevidiacich – počítačové zápisníky bez obrazovky s hlasovým alebo hmatovým výstupom, alebo s oboma výstupmi, špecializované najmä na spracovanie textu s rôznou úrovňou vybavenia ďalšími počítačovými funkciami.
	Optické rozpoznávanie písma – Štandardný skener a program na optické rozpoznávanie písma (OCR) transformujú tlačený text na elektronický dokument, a tak ho umožňujú čítať nevidiacim pomocou vyššie uvedených systémov.
	Elektronické zväčšovacie prístroje alebo televízne lupy – Predlohu snímanú kamerou (prípadne skenerom) zobrazujú so zväčšením a ďalšími elektronicky upravenými parametrami na monitore, a tak ju sprístupňujú slabozrakým používateľom.
	Braillovské tlačiarne – počítačové tlačiarne na tlač braillovým písmom s rôznou výkonnosťou a komfortom špeciálneho programového vybavenia. Riadené sú ako štandardné tlačiarne; na zabezpečenie požadovaného formátu tlače je obvykle potrebné špeciálne spracovanie textu pred tlačou.
	Tlač zväčšeným písmom – Na tlač zväčšeným písmom sa používajú štandardné, najmä laserové tlačiarne. Tlač zväčšeným písmom je bežnou aktivitou, pri ktorej sa však odporúča dodržiavať určité zásady pre výber písma, veľkosť a farbu textu, farbu pozadia, grafickú úpravu a ďalšie atribúty.

Prístup k dokumentom

Problémy, s ktorými sa stretávajú ľudia so zrakovým postihnutím pri čítaní bežnej tlače a elektronických dokumentov, úzko súvisia s faktorom 2 – požiadavkou na ich dostupnosť. Nespôsobuje ich zlý úmysel autorov, ale skôr ich neinformovanosť. Je potrebné uvedomiť si, že ľudia so zrakovým postihnutím čítajú a spracúvajú informácie sekvenčne od prvého slova/znaku v prvom riadku textu až po posledný znak v poslednom riadku dokumentu, teda nemôžu ”prebehnúť” textom a získať komplexný prehľad o jeho vizuálnom členení.

K zásadám tvorby dostupných textových dokumentov podľa [3], [4] patria:

	veľkosť písma tlačeného textu aspoň 12 pt (odporúča sa 14 pt), pri elektronických dokumentoch je možné veľkosť písma prispôsobovať,
	písmo s výraznými hrubšími čiarami a bez ozdôb (non-sherif), ako je napríklad polotučné písmo Arial alebo Verdana s rozšírenými medzerami medzi znakmi,
	dostatočný kontrast medzi farbou textu a farbou pozadia, papier by nemal byť lesklý ani čiastočne priesvitný,
	riadkovanie 1,5 až 2,
	dlhšie bloky textu písané kurzívou, kapitálkami alebo podčiarknuté zhoršujú čitateľnosť textu,
	zarovnávanie vľavo je vhodnejšie než zarovnávanie do bloku, nakoľko sa zachováva jednotná medzera medzi slovami,
	pri texte v stĺpcoch by mala byť dostatočná medzera medzi jednotlivými stĺpcami, aby nesplývali do jediného stĺpca,
	používanie nadpisov/štýlov, členenie dlhších textov na odseky, číslovanie strán.

Prístup k WWW stránkam

Ak sa rozhodneme navštíviť nejakú WWW stránku, zvyčajne sme motivovaní snahou získať konkrétne informácie. Pokiaľ má táto stránka pútavé grafické, resp. multimediálne prevedenie, upúta našu pozornosť. Ihneď sa však upriamime na samotné informácie a zaujímať nás bude najmä informačný obsah, štruktúra stránky a navigácia medzi jednotlivými stránkami.

V tomto kontexte sa čoraz častejšie objavuje pojem ”dostupnosť” (z angl.: accessibility). Pod dostupnosťou WWW stránok podľa [5] rozumieme požiadavku, aby mal čo najširší okruh používateľov prístup k prezentovaným informáciám, a to bez ohľadu na spôsob, akým k týmto informáciám pristupujú. Dostupné WWW stránky majú teda kvalitný obsah, prehľadnú štruktúru a jednoduchú navigáciu. To však neznamená, že nie sú alebo nemôžu byť vizuálne pútavé.

Aj keď sa o dostupnosti hovorí najmä v súvislosti s používateľmi so zdravotným postihnutím, z dostupných WWW stránok profituje oveľa širší okruh používateľov. Hovoríme o ľuďoch s problémami pri čítaní bežnej tlače (z angl.: print disabled). Každému majiteľovi monitora s 15″ obrazovkou dokáže poriadne znepríjemniť prehliadanie stránok ich ”optimalizovanie” pre rozlíšenie 800 x 600 obrazovkových bodov. Takto sa napríklad nedostanú k celej ponuke v navigačnom rámci, pretože je zakázané jeho rolovanie (podľa [2]), alebo musia pri čítaní každého riadku textu posúvať vodorovný posuvník, pretože je nastavená pevná šírka stránky, presahujúca šírku okna. Taktiež sa často nedodržiava štandard HTML ( http://www.w3.org/MarkUp/ ), alebo sú používané najnovšie technológie bez alternatívy pre používateľov starších prehliadačov (Macromedia Flash, skripty, navigačné mapy a pod.).

K najčastejším problémom, s ktorými sa stretávajú zrakovo postihnutí používatelia služby WWW, patria:

	hypertextové prepojenia tvorené grafickými prvkami bez textovej alternatívy (test: vypnúť zobrazovanie obrázkov v prehliadači),
	hypertextové prepojenia s nič nehovoriacim textovým popisom typu ”kliknite tu” (test: prečítať si text prepojenia ”vytrhnutý” z kontextu),
	ovládacie prvky, ku ktorým sa nie je možné dostať z klávesnice, teda bez použitia myši (test: používať pre navigáciu na stránke len klávesnicu – kláves TAB),
	nevhodná farebná schéma (farba textu a farba pozadia) – preddefinovaná len jedna z dvojice farieb alebo nízky kontrast (test: zmeniť schému prostredia, napr. vysoký kontrast),
	navigačné/klikateľné mapy (z angl.: image map) bez zoznamu hypertextových prepojení,
	rámce bez názvu, ktorý by naznačoval ich obsah a alternatívy pre prehliadače nepodporujúce rámce – NOFRAMES,
	dátové tabuľky, ktoré sa nedajú zmysluplne linearizovať (test: vyznačte text v tabuľke, skopírujte ho do schránky a vložte do jednoduchého textového editora, ako je napr. Poznámkový blok),
	komplikovaná štruktúra stránok, tvorená tabuľkami s niekoľkými stĺpcami, dlhým a rovnakým úvodom a pod.

Cesty k dostupnosti WWW stránok

Tak ako každý produkt ľudskej práce, aj WWW stránky môžu obsahovať chyby, či už syntaktické alebo logické. Preto je dôležitá ich validácia.

Jednu z možností, ako skontrolovať dostupnosť WWW stránok, dodržiavanie štandardov HTML/CSS a kompatibilitu s niekoľkými prehliadačmi, predstavujú nástroje na ich automatickú kontrolu (validation tools). Môžu byť k dispozícii priamo na WWW stránkach alebo ako samostatná aplikácia, ktorú treba nainštalovať na počítač používateľa.

K ich spoločným ovládacím prvkom patrí editačné pole (príp. polia) na zadanie URL adresy testovanej stránky a tlačidlo na spustenie kontroly. Navzájom sa líšia rozsahom kontroly a najmä hodnotením stránok (usability rating).

Zaujímavé je napríklad hodnotenie služby Usable Net’s Lift ( http://www.usablenet.com ). Stránky hodnotí ako: vynikajúce (excellent), dobré (good), použiteľné (fair) a úbohé (poor) v závislosti od počtu chýb, ktoré delí na katastrofické (catastrophic), význačné (major), nepodstatné (minor), kozmetické (cosmetic) a poznámky (comments). Okrem toho buduje zaujímavú štatistiku najčastejších chýb nájdených na testovaných stránkach (Web Usability Index http://www.usablenet.com/wui_index.html). K 22. októbru 2001 malo len 8 percent testovaných stránok hodnotenie ”vynikajúce”, zatiaľ čo 48 percent stránok získalo hodnotenie ”úbohé”.

K podobným nástrojom patria aj:

	Bobby ( http://www.cast.org/bobby )
	W3C HTML validation service ( http://validator.w3.org )
	WDG HTML validator ( http://www.htmlhelp.com/tools/validator )
	W3C CSS validator ( http://jigsaw.w3.org/css-validator/validator-uri.html )
	WebMetrics Testbed ( http://zing.ncsl.nist.gov/WebTools/ )

Ďalšou možnosťou, ako overiť dostupnosť WWW stránok, je tzv. manuálna kontrola (human review):

	pohyb medzi ovládacími prvkami na stránke a medzi stránkami bez myši, len použitím klávesnice,
	použitie viacerých prehliadačov s vypnutými farbami, obrázkami, rámcami…
	použitie textového prehliadača,
	použitie prehliadača s hlasovým výstupom,
	použitie čierno-bieleho monitora (ČB schémy),
	pohľad na stránku cez žltú fóliu.

Záverom

Súčasné systémy a metódy sprístupňujúce IKT, ktoré sú k dispozícii aj na Slovensku, sú schopné zabezpečiť dostupnosť WWW stránok knižníc, ich elektronické katalógy a fondy elektronických i tlačených dokumentov. Základným predpokladom na realizáciu tejto možnosti je akceptácia a využívanie zásad, o ktorých sme hovorili v tomto článku. Veríme, že s ich aplikovaním sa začne v širšom rozsahu čo najskôr, lebo sú prospešné pre všetkých používateľov, ale najmä preto, lebo ich zavedenie je už obsahom úlohy 5.3.15 Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, schváleného uznesením vlády SR č. 590/ 2001 z 27. júna 2001. Aj Európska únia nalieha na európske inštitúcie, členské krajiny, ako aj krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ, aby dodržiavali odporúčania, ktoré vydáva Web Accessibility Iniciative [5] – Akčný plán eEurope+ [1]. Vo viacerých krajinách už existuje legislatíva s významným stupňom záväznosti, zameraná práve na dostupnosť WWW. Našu snahu o vstup do EÚ a spomínaný národný program by mali urýchliť tento proces aj na slovenských WWW stránkach.

Literatúra

[1] Akčný plán e-Europe+ pre krajiny kandidujúce na členstvo v EÚ. URL: http://www.government.gov.sk/ispolocnost/.

[2] Ilavská, Jana: WWW stránky slovenských knižníc. In: ITlib 1/2001, s. 24.

[3] Royal National Institute for the Blind. URL: http://www.rnib.org.uk.

[4] Velleman, E. – Snetselaar, H.: Site Seeing. The development of an accessible website or webbased multimedia product. Bartiméus 2000.

[5] Web Accessibility Initiative of World Wide Web Consortium. URL: www.w3c.org/wai.

RNDr. Branislav Mamojka, CSc., Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska