Príhovor

Vážení čitatelia!

Prijal som ponuku redakcie napísať tento editoriál. Nie preto, že som presvedčený, že poviem niečo nové. Ani nie som stúpencom mlátenia prázdnej slamy. Ale keď som už ten priestor dostal… V istej múdrej knihe sa píše: “Všetko, čo bude, už bolo.” Ale o to vlastne nejde. To všetko tá téma. O spolupráci a tak. Nie je to úžasné? Až som vyskočil od radosti. Môže už byť niečo vyblednutejšie, toľkokrát prežuté, premleté a otrepané… Spolupráca. Ale pretože som v podstate optimista…

Začnem z iného konca. Rivalita, súperenie, súťaživosť, boj o postavenie, o miesto, o informácie, o klienta – zákazníka, snaha presadiť svoje záujmy a ambície, ukázať sa v lepšom svetle ako tí ostatní, konkurencieschopnosť… Svet náš malý slovenský sa mení na trhový a predmetom obchodu či kupčenia môže byť hocičo. Predmet, služba, myšlienka, nápad, koncepcia. Správať sa trhovo je v móde. Klasik by povedal: ide o naliehavú a spoločensky nevyhnutnú požiadavku doby. A tak obchodujeme. Jeden tak, druhý onak. Každý ako vie, ako mu poradia, ako ho usmernia, ako ho život naučil. Či skôr premiestňujeme, robíme inventarizáciu, triedime, vymieňame, prekladáme. Staré za nové, známe za neznáme, užitočné za neužitočné, potrebné za nepotrebné… Snažíme sa pre seba uchmatnúť nejakú tú omrvinku z veľkého spoločného koláča.

A preto mám niekedy obavy. Nie z trhovosti ako takej. Z toho, aby sme ju správne chápali a používali. V prospech nás všetkých. Aby sme správne ponúkali a “predávali” obrovský knižničnoinformačný potenciál, ktorý tu existuje a je prísľubom do budúcnosti. V prospech spoločnej veci. A aby sme kvôli ukoristenej drobnosti neprišli o celé sústo. To, keď získam niečo na úkor niekoho alebo za jeho chrbtom – nič nerieši. Lebo všetko so všetkým súvisí a všetko je navzájom poprepájané. Spojené nádoby, zákon o zachovaní energie, ak chcete dialektika či kauzalita. O tom vlastne je informatika a informatizácia.

V poslednom období som sa potrápil (a celkom rád) s niekoľkými, pre mňa prístupnými knihami o kvantovej mechanike, tiež Richard Feynman nie je na zahodenie, napr. jeho prednášky o fyzike. Všetci sme už od pradávna súčasťou siete zriadenej podľa inej logiky než je tá naša – človečia. Vesmír sa nebude riadiť podľa našich informačných technológií založených na binárnom kóde. A akú majú vlastne perspektívu? A tak vzdycháme, že nemáme prostriedky na hardvér, softvér a na zriadenie tých našich “sietí”, ktoré sme si vymysleli. O čom ešte je informatizácia?

Informatizácia je aj o pochopení, tolerantnosti a snahe vychádzať jeden druhému v ústrety. Informatizácia je dôstojné naplnenie predsavzatí človeka spoznávať vesmír, žiť v ňom a s ním. Informatizácia, podľa mňa, rovná sa spolupráca. Ale kto s kým, ako a kedy má spolupracovať? Tiež mám pocit, že častokrát nám rôzne orgány, komisie, združenia a sedenia a tak podobne slúžia viac na to, aby sme vybavili čosi najmä pre seba a svoju inštitúciu a už menej pre záujem celku. Ale to je problém celospoločenský a výsostne ľudský. Situáciu, v ktorej sa nachádzame, nemožno riešiť “na kolene”. Principiálne problémy vyžadujú principiálne riešenie. Nemožno donekonečna apelovať na knižnice a ich manažmenty, že treba iniciatívne hľadať sponzorov, finančné prostriedky, granty, dary atď. A už vôbec nie hodnotiť úspešnosť knižníc ako informačných inštitúcií podľa toho, čo sa im v tomto smere podarilo vybaviť.

Zažili sme už rôzne plány, koncepcie, programy, projekty, experimenty a neviem čo ešte. V poslednom období sa uskutočnili už niektoré nádejné kroky, mnohé sa pripravujú, a to tak v legislatíve, ako aj v odbornej činnosti. To, že knižnice majú rôznych pánov, to neprospieva lobizmu, spolupráci a spoločnej veci, lebo sú rôzne podmienky, východiská, záujmy. Na druhej strane informatika a informatizácia sú nadrezortné záležitosti a participovať na nich má právo rovnako veľká vedecká knižnica v meste ako malá a nenápadná verejná knižnica na vidieku. Solidarita, súdržnosť – treba o nich uvažovať. Pomoc väčších, silnejších a skúsenejších knižníc tým menším, slabším. To súvisí s otázkami vzájomnej informovanosti, poradenstva a dôvery. Či už si to premietnete v rovine metodickokoordinačnej alebo v rovine občianskej a profesijnokolegiálnej. Treba sa zamýšľať nad etikou, filozofiou a psychológiou informatizácie. Každý na svojom mieste môže nejako pomôcť. Tí, ktorí ozaj nič nemajú, ani prostriedky, vplyv či postavenie, môžu aspoň držať palce. Horšie je, ak ich to nezaujíma a sú ľahostajne “nad vecou”.

A ešte niečo. Lakmusovým papierikom knižničnej spolupráce a kooperácie bude okrem iného 3. slovenský knihovnícky kongres, ktorý má byť v roku 2003, a ktorého príprava už v podstate začala – tu môžu všetci dokázať, ako to skutočne myslia.

Lakmusovým papierikom bude tiež to, podľa akého kľúča sa bude v praxi napĺňať rozdeľovanie získaných prostriedkov v rámci Programu elektronizácie knižníc v Slovenskej republike (treba pokračovať na multirezortnej báze a trvať na adresnom a účelovom prideľovaní financií), aby z toho mali niečo všetci a nielen niektorí.

Lakmusovým papierikom bude aj to, ako v budúcnosti dokážu spojiť svoje sily dve existujúce profesijné občianske združenia knihovníkov a informatikov a najmä ako sa im podarí zefektívniť a zosúladiť svoje pôsobenie želateľným smerom, pretože niekedy vzniká dojem (ide totiž o spoločný priestor, obsahovo spoločné podujatia a aktivity a spoločných ľudí), prepáčte mi za výraz, že sa motáme jeden druhému popod nohy a navzájom si zavadziame. Veď všetkým nám ide o tú istú vec a máme rovnaké záujmy. Alebo sa mýlim?

Lakmusovým papierikom bude… do akej miery sa nám podarí v premenách času prezentovať všetky knižnice ako mohutný a jednoznačne najväčší a najperspektívnejší nástroj informatizácie v našej spoločnosti, do ktorého sa musí a oplatí investovať. Musíme byť ale veľmi silní a presvedčiví!

Spomeňte si, priatelia, na Svätopluka a jeho prúty!

Mgr. Peter Kuzma
peter@kniznicaruzinov.sk