Príhovor

Vážení čitatelia!

Katalógy. Majú rôzne mená – katalóg (catalogus), knižnica (bibliotheca), zoznam (repertorium), inventár (inventarium), register (index). Skúsil som si predstaviť, že by ich nebolo. Myslím, keby neboli v knižniciach. Mohol by to byť hororový sen knihovníka. Veď si to len skúste predstaviť. Prídete do práce, začínajú prichádzať čitatelia a katalógy nikde… Bŕŕŕ! Hrôza!

Sú všelijaké. Niektoré, tie staré, drevené, ošúchané, ešte vyrobené kedysi na mieru dajakým šikovným stolárom, vyžarujú dôverné teplo a priam volajú, aby sa ich človek dotkol a nazrel do múdrostí, ktoré sa v nich skrývajú na lístkoch pekne usporiadaných podľa takého alebo onakého princípu. Niektoré, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na historické knižnice, sú veľmi vzácne a často majú formu knihy s rukou písanými záznamami. Iné, tie kovové či moderné, priemyselne vyrobené, sú už menej sexi. Nuž a tie neviditeľné, elektronické, sú zasa v počítačoch, ktoré už neodmysliteľne vytvárajú a doplňujú atmosféru dnešných knižníc. Či sú v takej alebo onakej forme, nijako sa bez nich v knižniciach nemôžeme zaobísť. Veď len cez katalógy sa môžeme dostať k tomu, čo máme v knižnici. Ukazujú nám, čo v knižnici máme a kde to nájdeme… To vedia nielen knihovníci, ale aj všetci návštevníci knižníc.

Ako je to s katalógmi u nás? A ako je to s katalogizáciou u nás? To sú veru ťažké otázky. A odpoveď by bola veľmi zložitá. Všetko, čo súvisí s katalógmi a s tým, čo obsahujú, ako vznikajú a ako sa používajú, patrí do najhlbšieho jadra knihovníckej profesie. Aj to vie každý knihovník. V každej jednotlivej knižnici sa knihovníci snažia udržať svoje katalógy v poriadku. Je to ich vizitka. Bez nich by nemohli slúžiť.

Dnes je s novou naliehavosťou na programe dňa tiež katalóg. Lenže nie hocijaký, ale priam súborný, ba možno aj spoločný, konzorciálny. Koľkokrát už na Slovensku bola nastolená táto téma? Never ending story? Koľko času ešte prejde, kým sa všetci rozkýveme a rozlúskneme tento problém? V postmodernom čase sa vraví: Mysli globálne, konaj lokálne. Myslím, že túto frázu vcelku aj chápeme, ale predsa len dávame prednosť istote. Tomu nášmu – mysli lokálne, konaj lokálne.

Prvý praktický krok v tomto smere v roku 1901 uskutočnila Kongresová knižnica v USA, ktorá začala distribuovať abonentom katalogizačné lístky. V roku 1926 využívalo služby ústrednej katalogizácie asi 4 000 knižníc a úspory na katalogizácii predstavovali sumu asi 500 000 dolárov. Tento vývoj tam prerástol do gigantických katalógov v Kongresovej knižnici a v OCLC.

Najmä v druhej polovici 20. storočia vznikol na Slovensku rad lokálnych súborných katalógov. Niektoré z nich boli zamerané na určitý druh dokumentov (napr. na seriálové publikácie), slúžili len určitým knižniciam (súborný katalóg vedeckých knižníc) alebo boli určené pre špeciálnu oblasť. Treba otvorene povedať, že na Slovensku doteraz nemáme národný súborný katalóg. Zdá sa mi, že smerujeme k tomu, aby sme si záznamy o našich vlastných knihách sťahovali do lokálnych katalógov z Kongresovej knižnice, z OCLC a iných zdrojov. Nuž čo… Veď od objavenia prvého súborného katalógu na svete ešte prešlo iba sto rokov.

Príspevky v tomto čísle mnohým možno ukážu, že sa už blýska na lepšie časy. Myslím si, že v súčasnosti existujú odborné a technologické podmienky, ktoré umožňujú na Slovensku vytvoriť národný súborný katalóg. Slovensko je relatívne malá krajina (5 mil. obyvateľov) s relatívne malým knižničným fondom (maximálne 50 mil. jednotiek vrátane duplicít a multiplicít). V elektronickej forme nemáme viac ako 4 milióny záznamov. Preto som presvedčený, že vhodným riešením pre Slovensko je tzv. konzorciálny katalóg, ktorý bude technologicky založený na jednotnom knižničnom softvéri, centrálnom serveri, bude pravdepodobne využívať jednu fyzickú databázu a logické databázy pre tie knižnice, ktoré budú participovať v združení konzorciálneho katalógu na tvorbe a využívaní konzorciálneho katalógu.

Národný súborný katalóg môže byť univerzálny. Môže obsahovať všetky druhy a formáty dokumentov a môže byť otvorený pre všetky knižnice knižničného systému Slovenskej republiky. V roku 2002 sme začali riešiť, žiaľ, bez dôkladnejšej prípravy na strane SNK, technológiu národného súborného katalógu v heterogénnom prostredí. Tento projekt v roku 2002 významne podporila Nadácia otvorenej spoločnosti. Predpokladám, že skúsenosti z technológie riešenia súborného katalógu z roku 2002 využijeme pri tvorbe a pri realizácii projektu konzorciálneho katalógu.

Uvádzajúc monotematické číslo k problémom katalógov, dávam odbornej verejnosti do pozornosti môj odhad. Knižnice na Slovensku spotrebovali v roku 2001 na multikatalogizáciu dokumentov asi 140 mil. Sk (t. j. asi 3, 5 mil. €). To je suma, ktorá predstavuje asi objem celoročných rozpočtov dvoch najväčších slovenských knižníc – Slovenskej národnej knižnice v Martine a Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Myslím si, že tento finančný argument by sa mohol zobrať do úvahy pri riešení projektu efektívneho súborného riešenia spracovania dokumentov. Možno by sme sa naozaj mali konečne pokúsiť na chvíľu popri lokálnom myslieť aj globálne.

doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.
katuscak@snk.sk