Príhovor

Vážení čitatelia!

Poznatky a informácie, zhmotnené vo forme hlinených tabuliek, papyrusov a kníh alebo aj neviditeľne zakódované na elektronických nosičoch, vždy patrili a patria k najvzácnejším hodnotám spoločnosti. Poznatky a informácie boli vždy užitočnou súčasťou koristi dobyvateľov a knižnice prvým objektom plienenia nekultúrnych barbarov (i v dnešnom storočí). Preto na základe dávnych i dnešných skúseností netreba pochybovať o tom, že oným správnym miestom na ochranu a sprostredkovanie poznatkov a informácií, v najširšom spektre obsahu a foriem, je knižnica.

To bezpochyby platí aj o sprístupňovaní zdrojov a služieb internetu, ktorý sa stal prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. Správny čas (už dávnejšie) teda nastal. Nie v každej slovenskej knižnici sa však dodnes podarilo vytvoriť podmienky na prístup k internetu, ktoré by zodpovedali požiadavkám súčasnosti, a to z najrôznejších dôvodov – ekonomických, organizačných, technických, objektívnych alebo subjektívnych. Dnes to už možno, bez ohľadu na najrôznejšie príčiny a zdôvodnenia, považovať za poľutovaniahodné. Zariadenie telekomunikačnej prípojky a pripojenie k sieti je vo väčšine prípadov iba otázkou priority rozhodnutí na príslušných miestach. V knižniciach, kde sa to podarilo, sa však čoskoro ukázalo, že internet priniesol nielen doposiaľ nevídané možnosti, ale aj mnohé predtým nepoznané problémy na strane pracovníkov i na strane používateľov knižníc. Napríklad zavedenie elektronickej pošty predstavuje prielom v inštitu-
cionálnej a personálnej komunikácii. Ak sa však nepodarí vypestovať správne návyky a presadiť účinné organizačné opatrenia, veľký racionalizačný potenciál “e-mailu“ nemožno zúžitkovať. Na druhej strane zas bezbrehé a anonymné sprístupnenie elektronickej pošty verejnosti možno považovať za problematické.

Knižnica by mala podporovať komunikáciu poznatkov i čitateľov, nie je však poštovým úradom. Sprístupnenie internetu by sa v tomto prípade a v zásade malo interpretovať ako sprístupňovanie knižničných a informačných prameňov prostredníctvom internetu, teda proces so zreteľne vyjadrenou účasťou odborného personálu knižnice. Zúčastniť sa pritom neznamená byť iba pasívnym pozorovateľom a strážcom neukojených “surferov“, ale byť vodcom, poradcom a partnerom hľadačov v neprebádanom mori ponúkaných informácií, ktoré internet sprostredkúva. Spracovanie a sprístupňovanie elektronických informačných prameňov a elektronických informačných služieb sa vo svojej podstate nelíši od tradičných postupov knižnice. Nesie so sebou rovnaké organizačné, právne, sociálne, odborné i obsahové problémy. Vyžaduje však nové znalosti a zručnosti, novú informačnú gramotnosť. Sú to základné operačné schopnosti v oblasti nových informačných technológií, vedomosti o organizácii a usporiadaní informácií, schopnosť spracúvať a vyhodnocovať informácie, tvorba a komunikácia informácií, informačná etiketa a zodpovednosť za informácie. Sprostredkovanie informácií a právo na prístup k informáciám sú nerozlučne späté s povinnosťami a právom na získanie vedomostí na zvládnutie tohto procesu. Knižnice preto musia nielen poskytovať verejný prístup k sieťovým informáciám prostredníctvom informačných sietí, ale garantovať celoživotné vzdelávanie na zabezpečenie potrebnej úrovne informačnej gramotnosti. Sprístupnenie internetu v knižnici a sprístupnenie knižnice cez internet sú dnes neodmysliteľnou črtou vyspelej spoločnosti. Moderné knižnice sú zasa základným kameňom kultúrnej spoločnosti.

Nové informačné technológie predstavujú pre knižnice nové možnosti rozvoja, prinášajú nové výzvy a vyžadujú i nový prístup k riešeniu niektorých tradičných úloh. Významne umocňujú spoločenský potenciál i povinnosti knižníc a poskytujú prostriedky a sily na čoraz lepšie naplnenie ich poslania.

Pripojme sa teda na internet a dajme sa do toho! Mailto: androvic@ulib.sk <klik>.