Vývoj knižnično-informačných služieb na pôde SEK EU

Komplex knižnično-informačných činností patrí z používateľského hľadiska medzi najdôležitejšie odborné knižničné aktivity vôbec. Ich kvalita je v celom rozsahu podmienená úrovňou a šírkou ich obsahovej, aplikačnej a realizačnej náplne. Koncepčná obsahová a organizačná štruktúra tohto druhu činností prispieva k šírke ich celoplošného využitia všetkými kategóriami používateľov.

V intenciách uvedeného sme sa pokúsili načrtnúť prierez vývoja služieb v Slovenskej ekonomickej knižnici EU.

Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej univerzity v Bratislave (SEK EU) si v tomto roku pripomína už 55. výročie svojho založenia. História knižnice sa začala oficiálne písať 14. septembra 1948. Vtedy začala fungovať Ústredná knižnica Slovenskej vysokej školy obchodnej v podobe malej požičovne a čitárne. Vznik takejto inštitúcie bol odpoveďou na niekoľko rokov trvajúcu potrebu zriadenia ústrednej knižnice podporujúcej vysokoškolské štúdium ekonomického smeru.

Napriek skromným začiatkom sa v priebehu nasledujúcich desaťročí začala postupne formovať špecializovaná vysokoškolská knižnica orientovaná na budovanie fondov ekonomickej literatúry. Popritom sa začal profilovať aj tím odborných pracovníkov a definovali sa základy budúcej koncepcie akvizičnej stratégie a rodiaceho sa spektra odborných knižnično-informačných služieb.

Nahliadnutie do viac ako polstoročnej existencie SEK EU umožňuje sledovať postupné budovanie jej postavenia v sieti vedeckých knižníc, ako aj v používateľskom prostredí. Vznik myšlienky automatizácie a postupný rozvoj informačných technológií a ich prienik do knižnično-informačnej práce mal nesporný vplyv aj na formovanie odborného profilu SEK EU, jej pracovníkov a tým aj na meniaci sa charakter ich práce, a predovšetkým na rozsah a kvalitu poskytovaných služieb pre používateľov knižnice. Doterajšiu etapu existencie SEK EU môžeme teda vnímať aj ako cestu vedeckej knižnice v ústrety neustále sa meniacej štruktúre používateľských a spoločenských potrieb, ktoré sú najviac ovplyvňované vzdelávacím procesom a jeho posunom od klasických k elektronickým formám.

Významným medzníkom v histórii SEK EU bol rok 1959, keď bola pod tlakom neustále stúpajúcich nárokov na dostatok kvalitnej študijnej literatúry a na úroveň poskytovaných služieb uznesením Povereníctva školstva a kultúry (25. 11. 1959) s účinnosťou od 1. 4. 1959 zriadená Ústredná ekonomická knižnica v Bratislave (ÚEK). Táto knižnica začala plniť funkciu štátnej vedeckej knižnice špecializovanej na ekonómiu a príbuzné vedné disciplíny s celoslovenskou pôsobnosťou a vedecko-informačného centra pre Vysokú školu ekonomickú (VŠE).

V priebehu 60. rokov bola postupne vypracovaná základná koncepcia a štatút knižnice (1963). Používateľská obec dostala k dispozícii nové študovne, začali sa vydávať špeciálne ekonomické bibliografie, knižnica získala právo povinného výtlačku z oblasti ekonómie a zdokonaľovali sa postupne všetky typy informačných činností. ÚEK plnila v tom čase aj úlohu metodického centra pre sieť administratívno-ekonomických knižníc. Stala sa aj koordinačným centrom ekonomickej bibliografie a začala poskytovať služby v novovytvorených konzultačných strediskách VŠE v rámci celého územia Slovenska.

Z hľadiska zavádzania automatizácie do knižnično-informačnej práce boli významné predovšetkým 70. roky. ÚEK začala vydávať informačný bulletin EKO-INDEX. Prehľad ekonomickej literatúry, ktorý prinášal informácie zo spracovaných odborných ekonomických časopisov. Automatizácia prenikla aj do oblasti katalogizačného spracovania prírastkov knižničného fondu a z hľadiska poskytovaných služieb priniesla možnosť tzv. adresného rozširovania informácií a tvorby retrospektívnych rešerší. Na základe zapojenia sa ÚEK do riešenia čiastkovej štátnej výskumnej úlohy “Automatizácia spracovania informácií o ekonomickej literatúre” vznikol projekt automatizovaného informačného systému ÚEK – systém EKO-INDEX. V priebehu nasledujúcich rokov sa uskutočňovala automatizácia knižničných procesov a začal sa budovať komplexný automatizovaný knižnično-informačný systém (AKIS). V rámci tohto projektu sa postupne na magnetických páskach budovali bázy dát ČLÁNKY a KNIŽNIČNÝ FOND, ktoré boli o. i. využívané aj na adresné rozširovanie informácií, retrospektívne rešerše a bibliografie z odborných ekonomických časopisov a publikácií a na vydávanie informačného bulletinu EKO-INDEX. Prehľad ekonomickej literatúry. Výsledkom zavedenia projektu AKIS do praxe bolo ďalšie skvalitnenie poskytovaných služieb a riešenie potreby rýchleho spracovania narastajúceho množstva ekonomických informácií.

Začiatok 80. rokov priniesol organizačné preradenie ÚEK z Ministerstva kultúry SSR do rezortu Ministerstva školstva SSR a začlenenie knižnice do organizačnej štruktúry VŠE (1983). Popri už uvedených funkciách sa jednou z hlavných úloh ÚEK stalo kvalitné a odborné informačné zabezpečenie akademického prostredia a jeho potrieb, čo viedlo aj k systematickej odbornej profilácii knižničného a informačného fondu a k uplatňovaniu akvizičnej stratégie. V oblasti poskytovaných služieb sa nové postavenie premietlo do snahy o skvalitnenie obsahu spracovávaných informácií a bibliograficko-informačných služieb.

Pre ÚEK znamenali 90. roky výrazné zmeny po viacerých stránkach. Predovšetkým v roku 1992 sa knižnica ako súčasť VŠE, premenovanej na Ekonomickú univerzitu, presťahovala do nových priestorov. Táto zmena priniesla nielen zlepšenie pracovných podmienok, ale predovšetkým priestory vyhovujúce na štúdium v podobe novej požičovne a študovní s voľným prístupom ku knižničným fondom. Vzniknuté priestorové možnosti prispeli ku kultúre poskytovaných základných výpožičných aj nadstavbových služieb. V roku 1993 zmenila ÚEK svoj názov na pomenovanie Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uplatňovanie nových informačných technológií sa premietlo do systematického budovania podsystémov AKIS: ČLÁNKY, KATALOGIZÁCIA a INFORMAČNÉ SLUŽBY. Posledný uvedený podsystém umožňoval používateľom o. i. prezerať priebežne budované databázy, vyhľadávať informácie a zadávať rešeršné požiadavky. V roku 1993 bola vybudovaná lokálna počítačová sieť (LAN) typu Ethernet. Databázy budované SEK EU: KNIHY, DIPLOMOVÉ PRÁCE a ČLÁNKY boli používateľom sprístupnené v LAN prostredníctvom 20 osobných počítačov. Od roku 1994 začala SEK EU s postupnou implementáciou knižnično-informačného systému Rapid Library, ktorý plne podporoval medzinárodné štandardy. Podmienka odborného ovládania práce s počítačom priniesla zásadnú zmenu charakteru knižnično-informačnej práce. SEK EU zorganizovala v krátkom časovom období sériu špeciálnych školení, inštruktáží a zaškoľovania svojich pracovníkov.

Z používateľského hľadiska bola zaujímavá predovšetkým implementácia modulu OPAC – online katalógu, ktorý bol sprístupnený v lokálnej sieti na 20 počítačoch v priestoroch knižnice. V procese implementácie bol uvedený do prevádzky ďalší modul – REŠERŠNÝ SYSTÉM, ktorý umožňoval vyhľadávanie v záznamoch v troch úrovniach (online katalóg, jednoduché a zložité rešeršovanie). Od roku 1997 sa rozšíril prístup používateľov k informáciám. Zavedenie modulu WWW umožnilo prezentáciu informačných zdrojov SEK EU aj na internete. Od októbra 1997 je pre široký okruh používateľov na elektronickej adrese www.sek.euba.sk sprístupnený katalóg kníh a od roku 1998 aj katalóg článkov. V tom istom roku bol uvedený do prevádzky aj modul VÝPOŽIČKY.

September 2003 sa stal významným medzníkom v histórii poskytovaných knižnično-informačných služieb vďaka prechodu knižnice na nový integrovaný systém Advanced Rapid Library (ARL). Komplex poskytovaných služieb sa tak ešte viac posunul od klasických k elektronickej forme. Tím odborných pracovníkov už dosiahol určitý stupeň nevyhnutných znalostí v oblasti uplatňovania nových informačných technológií. Nový systém však kladie na odborných pracovníkov knižnice vysoké nároky, pokiaľ ide o ich znalosti interných aj externých odborných informačných zdrojov v elektronickom prostredí internetu a ich schopnosti efektívne využívať vyhľadávacie nástroje, ako aj poradenstvo v oblasti poskytovaných elektronických informácií ekonomického zamerania. Na webovej stránke SEK EU bol sprístupnený Internet Public Access Catalogue (IPAC), ktorý ako nový nástroj poskytuje možnosti voľby typu vyhľadávania, paralelné vyhľadávanie v ponúkaných informačných zdrojoch, zobrazovanie výsledkov vyhľadávania, ich uchovávanie a distribúciu. V súčasnosti IPAC ponúka používateľovi možnosť využívať nasledujúce informačné zdroje: Katalóg dokumentov SEK EU, Súbory autorít a Slovník ekonomických termínov. Katalóg dokumentov poskytuje používateľom bibliografické záznamy o približne 210 000 dokumentoch. Používateľ má k dispozícii štyri možnosti vyhľadávania (jednoduché, rozšírené, Index/Browse a zložené vyhľadávanie). Novinkou v oblasti rozšírenia ponuky širokého spektra informácií je prístup k externým informačným zdrojom, ktorý je zahrnutý v ponuke tzv. zloženého vyhľadávania. Táto možnosť je podmienená aplikáciou komunikačného protokolu Z39.50 v systéme ARL. V tejto etape majú používatelia prístup ku katalógom Slovenskej národnej knižnice, Univerzitnej knižnice, Knižnice SAV, Národní knihovny v Prahe a Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Vďaka elektronickému prostrediu, v ktorom sa IPAC nachádza, je možné napr. dostať sa k novému rozsahu ekonomických informácií aj prostredníctvom hypertextových odkazov (aj napr. k plným textom dostupným na internete).

V súčasnosti je ambíciou Slovenskej ekonomickej knižnice EU posilniť svoje postavenie prostredníctvom skvalitnenia základných a nadstavbových knižnično-informačných služieb. V oblasti základných služieb ide predovšetkým o ich urýchlenie a väčší používateľský komfort. SEK EU kladie veľký dôraz na vysoký štandard nadstavbových služieb, čo sa odráža v snahe maximálne možného rozšírenia ponuky nových typov elektronických informačných zdrojov a v poskytovaní kvalifikovaných bibliograficko-informačných služieb. Tieto služby sú zamerané predovšetkým na podporu vyšších foriem a druhov štúdia (napr. doktorandské štúdium, dištančné vzdelávanie, e-learning) a vedeckovýskumných aktivít akademickej obce Ekonomickej univerzity v Bratislave. Komfortnejšie sprístupňovanie odborných informácií z oblasti ekonomických vied a budovanie špecializovanej ekonomickej databázy sa uskutočňuje aj so zreteľom na trend celoživotného vzdelávania. Súčasné postavenie SEK EU vyžaduje od tímu odborných pracovníkov neustále sledovanie infraštruktúry požívateľských potrieb v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu v špecifickom akademickom prostredí.

Podmienkou splnenia tohto cieľa je, samozrejme, priebežné vzdelávanie knižnično-informačných a komunikačných pracovníkov v súlade s meniacim sa charakterom ich práce. Uplatňovanie nových informačných technológií v oblasti rozširovania ponuky odborných informácií a čo najjednoduchšieho prístupu širokému okruhu aj tzv. vzdialených používateľov však v súčasnosti presahuje možnosti intuitívneho orientovania sa v ponuke prístupov k informáciám. Veľmi dôležitou súčasťou poskytovaných knižnično-informačných služieb sa preto stala podmienka realizácie priebežného, cieleného a plánovitého informačného vzdelávania, počínajúc prezentáciami a končiac adresnými inštruktážami a informačnou výchovou používateľov knižnično-informačných služieb.

Zoznam bibliografických odkazov:

Mártonová, Renáta: Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej univerzity v Bratislave 1948 – 1998. In: Knižnice a informácie, 1998, roč. 30, č. 11, s. 397- 403.

Radochová, Daniela: Automatizovaný knižnično-informačný systém Slovenskej ekonomickej knižnice. In: Knižnice a informácie, 1998, roč. 30, č. 11, s. 410-416.