|
Radi by sme sa s vami podelili so skúsenosťami a poznatkami, ktoré sme získali na výročnom stretnutí
členských knižníc
The European Business School Librarians´Group, ktoré sa konalo v máji 2003 na Vysokej škole ekonomickej v
Prahe. Zameranie, obsahová náplň a štruktúra tohto európskeho združenia, ako aj aktivity Slovenskej ekonomickej
knižnice v rámci tohto združenia boli predmetom nášho príspevku v časopise IT
lib číslo 3/2003. Kvôli prehľadnosti uvedieme len, že toto združenie spája odborných knižnično-informačných
pracovníkov informačne zabezpečujúcich odborné služby v akademickom prostredí, zameranom na prípravu vysokoškolsky
vzdelaných ekonómov, ako aj vyšších foriem tohto typu vzdelávania. Predstavitelia členských knižníc rokujú spolu
minimálne dvakrát do roka: na stretnutí svojej sekcie a na výročnom, tzv. EBSLG Annual General Meeting.
Každé výročné stretnutie, ktoré slúži ako široké fórum na výmenu poznatkov a nápadov všetkých členských
organizácií má preto svoju pevnú štruktúru. Neoddeliteľnou súčasťou tohto prepracovaného scenára stretnutí je tzv.
bazár nápadov, kde zástupcovia knižníc prezentujú radou EBSLG vybrané projekty. Podmienkou prezentácie
projektu je jeho predchádzajúca úspešná realizácia v praxi, pretože podstatou týchto medzinárodných kontaktov je
vytvoriť platformu pre vzájomnú a efektívnu výmenu skúseností v rámci rôznorodosti spoločensko-ekonomických a
kultúrnych podmienok celej Európy. V súčasnosti už združenie kooperuje aj s ABLD, čo je ekvivalent tohto združenia
v USA, a s APBSLG (Asia Pacific Business School Librarians´ Group). Tieto kontakty ponúkajú neoceniteľnú možnosť
sledovať o. i. pôsobenie implementácie nových informačných technológií na zdokonaľovanie a rôznorodosť
používateľských služieb, v súčasnosti predovšetkým v elektronickom prostredí.
Bazár nápadov, ktorý sa uskutočnil v rámci spomínaného pražského stretnutia, vychádzal z predpokladu, že
knižnično-informačné služby sú tým “produktom“ odbornej informačnej práce, ktorý v očiach používateľov zhodnocuje
kvality celého systému odborných aktivít a koncepčného zamerania akademickej knižnice alebo informačného
pracoviska. Účastníci výročného EBSLG stretnutia tak mali možnosť získať informácie o veľmi zaujímavých a
inšpiratívnych projektoch našich európskych kolegov, ktoré vystihujú aj snaženia vychádzajúce z nášho
prostredia.
Skôr než priblížime tieto zaujímavé aktivity, chceli by sme sa zmieniť o podstatnom fenoméne, ktorý nové IT a
ich implementácia v knižničnom prostredí prinášajú. Knižnično-informační pracovníci čelia faktu, že nové IT
priamoúmerne menia doteraz vžitý charakter práce a štruktúru pracovno-organizačných vzťahov v rámci knižnice a
kladú nároky aj na flexibilitu pracovníkov a ich ochotu stotožniť sa s novými požiadavkami a obsahom práce. Vo
svojej prednáške nazvanej
Evaluating Networked Information Services, čiže meranie výkonnosti knižnice, ilustroval Dr. Charles R.
McLure, profesor a riaditeľ The Information Institute, Florida State University sprievodné javy, ktoré následne
prináša poskytovanie elektronických služieb: v americkom prostredí sa stretlo poskytovanie tzv.
e-services s veľkým záujmom používateľov. Poskytovanie elektronických referenčných služieb si tak vyžiadalo
prácu niekoľkých knižnično-informačných pracovníkov takpovediac na celý pracovný úväzok. V praxi to znamenalo
celodennú prácu bez osobného kontaktu s inými ľuďmi, spojenú s určitou jednotvárnosťou a zároveň stresujúcou
podmienkou rýchleho spracovania požiadaviek používateľov. Nevyhnutnosťou je aj schopnosť orientácie v elektronickom
prostredí internetu a vo vyhľadávaní informačných zdrojov na ňom. Podľa slov Dr. Ch. McLura to boli hlavne mladší
kolegovia, ktorí prijali tento spôsob práce ako určitú výzvu. Navyše si osvojili zručnosti práce v elektronickom
prostredí a chápu potrebu dosahovať v tejto oblasti kvalitatívne vyššie schopnosti ako používatelia a úspešne
zvládajú požiadavky na nich kladené.
Tento problém má však aj svoju druhú stranu. Predpokladom rýchlej a kvalitnej práce v oblasti poskytovania
tzv. elektronických služieb je aj uvedomenie si faktu, že internet je vlastne určitým komplexom informácií rôzneho
zamerania a kvality, ktoré by mali byť spracované odbornými pracovníkmi podľa medzinárodne platných pravidiel tak,
aby sa v nich dalo rýchlo a prehľadne orientovať a overovať si kvalitu informačných zdrojov. K informačnej hodnote
internetu prispievajú okrem webových vyhľadávacích služieb (vyhľadávacích serverov) a celkovej architektúry a
štruktúry poskytovaných informácií aj vyššie formy týchto aktivít, reflektujúce potreby využitia elektronického
nástroja pre vzdelávacie, študijné a vedecké aktivity, ako napríklad zriaďovanie tzv. virtuálnych
Learning Resource Centres. Tieto centrá poskytujú neobmedzený 24-hodinový prístup k elektronickým formám
vzdelávania a k získavaniu potrebných informácií. Takéto možnosti sú poskytované nielen v svetovom meradle, ale aj
v okolitých štátoch, napríklad v Českej republike. Veľmi vítanou aktivitou je vytváranie tzv. informačných brán a
projekty, akým je napríklad aj
InfoLib, zamerané na poskytovanie komplexných informácií pomocou integrovaných informačných zdrojov. Tieto
aktivity plne korešpondujú s meniacimi sa formami vzdelávania a snahou o dosiahnutie komfortného prístupu
používateľov k informáciám.
Spomínaný “Bazaar of Ideas“ uskutočnený v rámci EBSLG Annual General Meeting v roku 2003 priniesol niekoľko
dobrých príkladov, ako využiť možnosti nových IT a zlepšiť kontakt s používateľskou obcou. Niektoré z nich by sme
radi priblížili, pretože môžu byť inšpiráciou aj v našom prostredí.
Už tradične vysoký štandard v tomto druhu poskytovaných služieb prezentovali zástupcovia škandinávskych
akademických knižníc. Projekt zavádzajúci nový typ knižničných služieb, nazvaný
Mobile phone services – multichannel delivery model, zrealizovala Helsinki School of Economics Library v
spolupráci s Helecon Information Center. Tvorcovia projektu vychádzali z poznania, že využívanie mobilných
telefónov na posielanie SMS, t. j. krátkych správ, sa od roku 2000 stalo veľmi populárnym, čomu zodpovedala aj
požiadavka poskytovať mobilné služby používateľom knižnice. Umožnila to novinka WAP (Wireless Access Protocol). V
roku 2001 implementovali fínske univerzitné knižnice nový americký knižničný systém Voyager. Tento systém umožnil
využitie mobilného telefónu ako mostu medzi dodávateľom elektronických informácií a používateľským prostredím
knižnice. V januári 2002 sa začala spolupráca knižnice s fínskou spoločnosťou Portalify Ltd., venujúcou sa
integrácii v rámci webu a internetového systému, čo viedlo v konečnom dôsledku k zavedeniu novej tzv
. Liblet služby. Tento druh služby umožňuje používateľom prístup do knižničného systému pomocou GSM
telefónov. Používateľ zašle textovú správu na Liblet server, ktorý ju zmení na otázku zaslanú pomocou webu. Táto
služba umožňuje automatické posielanie upomienok, informácií o objednanej a rezervovanej literatúre a zároveň
poskytuje knižnici spätné štatistické údaje spojené s využitím týchto služieb. Touto cestou možno používateľom
zasielať rôzne typy informácií, napríklad o otváracích hodinách knižnice a podobne. Veľkým prínosom je mož-
nosť tzv. krátkodobého vstupu na dve hodiny do online databáz Heleconu. Táto služba sa nazýva
Coinlet-service. Podľa slov zástupcov knižnice Helsinki School of Economics ich skúsenosti ukázali, že viac
ako 90 % používateľov vlastní mobilné telefóny. Tieto m-services sa ihneď stali najobľúbenejšími. V priebehu
jedného roka sa do tohto systému zaregistrovalo viac ako 1 300 používateľov, čo predstavovalo celú tretinu nových
používateľov. Knižnica platí firme Portalify pravidelný mesačný poplatok. Mobilnú službu Liblet zaviedli aj ďalšie
akademické knižnice vo Fínsku a vo Švédsku, napríklad Helsinki University of Technology, Library of Parliament a
Malmö University z Fínska a Rozal Institute of Technology zo Švédska. Bližšie informácie o tomto projekte možno
získať na adrese: Mr. Matti Raatikainen,
mraatika@hkkk.fi alebo Mr. Kimmo Smolander
Kimmo.Smolander@Portalify.com.
Ďalší zaujímavý projekt predstavil IT manažér State and University Library v Arhuse. Postatou projektu
nazvaného
DEF key bolo umožniť všetkým, aj vzdialeným používateľom dánskych akademických knižníc, prístup do ich
informačných zdrojov a využívať ich služby prostredníctvom rozhrania deff.dk alebo na základe identifikácie
prostredníctvom hesla. Realizáciu prvého variantu projektu DEF key umožnila aplikácia LDAP (Lightweight Directory
Access Protocol) v júni 2002. Vzdialení používatelia dánskych akademických knižníc získali prístup do
elektronických časopisov priamo z domu. Na čo slúži tzv. elektronický kľúč? Autori projektu to zhrnuli do 3A´s –
Authentication (overenie si používateľa),
Authorisation (oprávnenie prístupu) a
Accounting (registrácia používateľského konta). Existuje veľa príkladov takýchto elektronických kľúčov,
napríklad kreditné karty, karty poistenca, čitateľské preukazy a podobne. V budúcnosti zavedenie tzv.
citizen´s card s elektronickým podpisom posilní ochranu personálnych údajov a princíp elektronického kľúča
bude ponúkať celé spektrum možností využitia, napríklad aj pri knižničných elektronických transakciách. V rámci
tzv. decentralizovanej štruktúry združenia 12 dánskych akademických knižníc, ktoré v súlade so spomenutým projektom
aplikovali LDAP, sa identifikácia uskutočňuje v rámci nasledujúcich kategórií: LDAP inštitúcia, identifikácia
používateľa, heslo, meno, adresa, elektronická adresa, zamestnávateľ/škola a miesto. Všetky LDAP servery sú
prepojené do siete v rámci internej komunikácie. Pomocou tzv. login, čiže prihlásenia do systému, sa identifikujú
používatelia. Na overovanie prístupových práv v rámci DEF key projektu slúži proxy softvér, ktorý overuje
používateľské oprávnenie vstupu do databázy elektronických časopisov. Technické riešenie projektu tvorí platforma
Unix so softvérom OpenSLL, OpenDAP, EZ-Proxy a Libproxy. Dôvodom pre takéto riešenie bola podľa autorov cenová
dostupnosť. Login-portály všetkých 12 knižníc majú Verisign SSL certifikát. Budúcnosť tohto projektu spočíva aj v
možnosti pridania ďalších nových služieb a v multidisciplinárnej kooperácii akademických knižníc. Prináša napríklad
možnosť individuálneho prístupu do platených zdrojov, spoločné prepojenie cez bibliotek.dk, registráciu
používateľov “naprieč“ knižničným systémom a priame výpožičky v rámci združenia knižníc. Používateľské rozhranie je
ďalej členené do čiastkových portálov a služieb, ako napríklad DEF brána a DEF knižničné služby a katalógy. Celý
systém je manažovaný v rámci kooperácie 12 dánskych akademických knižníc. Podmienkou funkčnosti projektu DEF key je
sieť LDAP serverov. Kooperácia existuje aj v rámci registrácie používateľov týchto knižníc. Od jesene roku 2002 sa
do projektu zapojili všetky dánske akademické knižnice. Jedinou podmienkou vstupu do projektu a úspešnosti jeho
aplikácie je prístup na internet. Na základe zapojenia sa knižnice do tohto projektu získajú jej používatelia,
študenti a pracovníci po zadaní používateľského hesla voľný prístup do väčšiny platených informačných zdrojov
knižníc. Ostatné zdroje sú doposiaľ prístupné prostredníctvom elektronickej adresy
http://www.lib.asb.dk/
Podľa slov autorov poskytuje toto riešenie okrem neobmedzeného používateľského prístupu do platených zdrojov
aj štatistické podklady pomocou proxi-servera, ktorý identifikuje používateľov a ich aktivity. Tieto údaje možno
využiť napríklad ako podklad pri výbere a nákupe databáz. Viac informácií o tomto projekte možno získať na adrese:
www.statsbiblioteket-dk/ldap/
.
Zaujímavý variant využitia elektronického prostredia na skomfortnenie používateľských služieb predstavili
zástupcovia francúzskej INSEAD. Nový typ služby nazvali
Book on my Desk. Ak používateľ hľadá konkrétnu literatúru, nie je potrebná jeho fyzická návšteva priestorov
knižnice. Pomocou interaktívnej webovej stránky knižnice vyplní požadované údaje a zašle ich tímu pracovníkov
knižnice. Používateľ následne dostane elektronickou poštou požadovanú literatúru v elektronickej podobe. Ak nie je
požadovaná literatúra k dispozícii, dostane zoznam alternatívnej literatúry. Zatiaľ je táto služba k dispozícii
používateľom len v rámci INSEAD fakúlt. Externí používatelia musia navštíviť webovú stránku knižnice poskytujúcu
medziknižničnú výpožičnú službu.
Zástupkyňa z Budapest University of Economic Sciences and Public Administration prezentovala obdobný, už
fungujúci projekt, ktorý rieši problematiku
digital reference services takisto prostredníctvom interaktívnej webovej stránky.
National Széchényi Library (
www.oszk.hu/index_en.htm) v Budapešti funguje ako koordinátor
voľného “konzorciálneho“ združenia akademických knižníc. Pri nezmenenom počte pracovníkov zriadila na svojej
webovej stránke službu LibInfo (
http://libinfo.oszk.hu), ktorá umožňuje používateľovi obrátiť sa
prostredníctvom tejto stránky na Národnú knižnicu v Budapešti s akoukoľvek otázkou. Podmienkou je uvedenie vlastnej
elektronickej adresy. Používateľ napíše do vyznačeného poľa otázku, vyplní požadované základné údaje a v priebehu
dvoch dní dostane odpoveď. Počas tohto časového obdobia vypracuje Národná knižnica v spolupráci s okruhom
akademických knižníc odpoveď, alebo pošle odbornú otázku príslušnej akademickej knižnici a vypracovanú odpoveď
následne poskytne používateľovi. Tieto služby nie sú také rýchle ako fínsky model, avšak predstavujú jednu z foriem
využívania internetu na informačné a vzdelávacie účely v oblasti poskytovania knižnično-informačných
služieb.
Uvedené projekty zaujali nielen svojou inovačnosťou, ale predovšetkým faktom, že úspešne fungujú v praxi. Na
týchto príkladoch možno zároveň dokumentovať, kam smerujú trendy aplikácie nových informačných technológií v
prostredí akademických knižníc v snahe poskytovať kvalitné služby rešpektujúce európsky štandard.
Vyhodnotenie úspešnosti aplikácie nových elektronických služieb je podmienené predovšetkým poznaním
používateľskej odozvy, a preto súvisí so štatistickými vyhodnocovacími postupmi. Na základe overených štatistických
poznatkov možno uskutočňovať ďalšie rozhodovania. Veľmi dôležitým a zároveň s touto problematikou úzko súvisiacim
krokom je uplatnenie adekvátnych štatistických postupov a meraní poskytovania tohto druhu služieb v elektronickom
prostredí. Tvorba a využívanie štatistík monitorujúcich postupy v rámci poskytovaných služieb v elektronickom
prostredí predstavuje samostatnú oblasť tejto problematiky. Počas spomínaného EBSLG výročného stretnutia sa tomu
venoval aj Dr. R. McLure. Prítomných odkázal na nový projekt COUNTER (Counting Online Usage of NeTworked Electronic
Resources), ktorý sa realizuje v akademickom prostredí amerických univerzít od októbra 2003 do leta 2004. Projekt
je zameraný na zdokonalenie elektronického typu informačných služieb a na využívanie elektronických štatistík, tzv
. E-metrics (viac pozri
www.arl.org/stats/newmeas/emetrics/). Jeho cieľom je
vyhodnotiť prístupnosť a praktické využívanie elektronických informačných zdrojov a elektronických publikácií.
Ambíciou projektu je okrem iného aj vypracovanie elektronického typu štatistického vyhodnocovania, ktoré má čo
najširšie možnosti využitia.
Sponzorom projektu je
The Association of Research Libraries – nezisková organizácia členských knižníc združujúca viac ako 120
knižnično-informačných pracovísk severoamerických výskumných inštitúcií. Jej poslaním je podpora výskumných aktivít
knižníc zameraná na budúcnosť spojenú s novými formami vzdelávacích aktivít.
Záverom možno zhrnúť, že úspešná aplikácia nových informačných technológií a zavádzanie ďalších foriem
elektronických knižnično-informačných služieb je možné úspešne realizovať len na základe vzájomnej kooperácie
knižníc, pričom jeden z týchto subjektov preberie na seba úlohu koordinátora a ďalej spoločným sledovaním nových
trendov. Zároveň treba rešpektovať fakt, že charakter odbornej informačnej práce sa neustále vyvíja a prináša aj
nové nároky na vedomosti a schopnosti knižnično-informačných pracovníkov. Podiel elektronických služieb v rámci
odborných aktivít určených používateľovi sa bude v budúcnosti určite ešte zvyšovať.
|