Príhovor

  V zhone každodenných starostí si možno málokedy uvedomujeme, ako automatizované knižnično-informačné systémy (AKIS) a počítače zmenili charakter práce v knižniciach.

Ak sa zamyslíme, musíme si uvedomiť, že automatizácia knižnično-informačných činností má na Slovensku relatívne dlhú históriu. Pamätníci si iste spomenú napr. na 70. roky minulého storočia a PZK (prírastky zahraničných kníh), na začiatky počítačového spracovania Slovenskej národnej bibliografie na počítači Hewlett Packard, na spoluprácu s českými kolegami v rámci ASSKP (Automatizovaný systém súborného katalógu periodík).

V polovici 80. rokov vznikli v rámci riešenia štátnej výskumnej úlohy IKIS (Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie) viaceré významné dokumenty, ktoré položili základy štandardizácie knihovníckej práce. Bol to výsledok intenzívnej spolupráce mnohých slovenských i českých knižníc, bol to čas “tvrdých” odborných diskusií, pracovných porád, seminárov, stretnutí. V rámci IKIS sa pripravili viaceré typové technické projekty, dohodol sa výmenný formát, pripravili sa rôzne – doteraz používané – kódovníky atď. Mnohé odborné zámery boli dobre koncepčne i realizačne premyslené; možno povedať, že v tomto čase bolo slovenské knihovníctvo – aj vďaka spomínaným projektom – na dobrej odbornej úrovni.

Deväťdesiate roky 20. storočia, to je začiatok CASLIN – Czech and Slovak Library Information Network. Štyri najväčšie československé knižnice vytvárajú základy knižničnej informačnej siete, využívajúc najmodernejšie technické a programové prostriedky za významnej spolupráce a finančnej podpory zahraničia. Nepochybujeme, že v rámci CASLIN bolo potrebné riešiť množstvo odborných problémov, ktoré sme dovtedy nepoznali či nemali. S odstupom času sa zdá, že sa tieto knižnice akoby “uzavreli” pred ostatnými a tak trochu pozabudli, že sme tu aj my “necaslinovské” knižnice a aj my potrebujeme riešiť automatizáciu svojich pracovných procesov. Odborná diskusia, spolupráca – až na malé výnimky, ako je napr. združenie KOLIN – medzi knižnicami nebola dostatočná. Mnohé knižnice si v tom čase riešia automatizáciu samostatne, do knižníc sa postupne začínajú dostávať lokálne softvérové produkty. Kvalita týchto knižnično-informačných systémov je rôzna – od amatérsky pripravených produktov až po vysokokvalitné knižnično-informačné systémy. Je to dôsledok skutočnosti, že knižniciam nemá kto poradiť, nie je dostatok skúseností a odborných poznatkov, často pri rozhodovaní je určujúca cena softvéru.

V tomto období sme asi boli aj príliš zamestnaní nielen nekonečnou a veľmi vyčerpávajúcou prípravou nového knižničného zákona, ale aj rôznymi reorganizáciami (RKC – regionálne kultúrne centrá), presunmi kompetencií a pod. Naša pozornosť a naše odborné diskusie boli orientované najmä na uvedené otázky. Ak riešenie rôznorodých problémov je spojené ešte i s nedostatkom finančných prostriedkov potrebných na prevádzku a údržbu knižníc, na doplňovanie knižničných fondov, na platy zamestnancov ap., tak konštatovanie, že slovenské knižnice v mnohých oblastiach, ale najmä v oblasti automatizácie, elektronizácie, internetizácie, zaostávajú za ostatnými európskymi krajinami, nie je prekvapujúce.

Stavom slovenského knihovníctva sa zaoberal aj 2. slovenský knihovnícky kongres v roku 1999 a určil základné vecné priority a princípy strategického plánu na roky 1999 – 2005. Stratégia slovenského knihovníctva a Program elektronizácie knižníc SR boli predložené na rokovanie vlády so zámerom, aby problematika knižníc získala v štátnej informačnej politike vysokú prioritu. Po odsúhlasení programu elektronizácie sa pristúpilo k realizácii projektu KIS3G (Knižnično-informačný systém tretej generácie). Cieľom projektu KIS3G je implementácia spoločného knižnično-informačného systému VTLS/Virtua v knižničnom systéme SR v rámci združenia KIS3G. Systém má byť nainštalovaný na jednom spoločnom serveri a perspektívne by ho mali využívať všetky knižnice, múzeá a galérie. Podľa autora projektu KIS3G by sa nepriaznivý stav informatizácie slovenských knižníc mohol odstrániť týmto centralizovaným riešením. Bolo spomenuté, že pri riešení IKIS a knižničnej legislatívy či reorganizáciách sa dlho diskutovalo, schádzali sa odborníci z jednotlivých knižníc, hľadali sa najlepšie riešenia. Pri rozhodovaní o nasadení jednotného softvéru na jednom serveri sa takmer vôbec nediskutovalo. Nemohli sme sa pomýliť? Je to správne rozhodnutie? Urobíme ten potrebný knihovnícky skok do Európy? Verme, že ostatné príspevky v tomto čísle časopisu nás o tom presvedčia. Vlastne nie časopisecké články, ale musí nás o tom presvedčiť úspešná realizácia projektu. KIS3G je pre knižnice otázkou života alebo totálneho pádu, ale neúspech si jednoducho nemôžeme dovoliť!!!

PhDr. Daniela Gondová
(daniela.gondova@fphil.uniba.sk)

Ústredná knižnica FiF UK Bratislava