Príhovor
Príhovor|
Všetci sa dnes chystáme na život v e-svete: rožky a mlieko budeme kupovať v e-obchode za e-peniaze, deti budú zo školy nosiť poznámky v e-žiackej knižke, do ktorej sa budeme podpisovať e-podpisom, vládnuť nám bude e-vláda, ktorú si zvolíme v e-voľbách, a keď sa už nebudeme môcť pozerať na e-realitu v e-médiách, siahneme po e-knihe. Ide o nočnú moru, alebo svetlú budúcnosť? To závisí od toho, ako sa chopíme príležitosti, ktorú nám ponúkajú nové informačno-komunikačné technológie. A tie neponúkajú nič viac a nič menej ako otvorený elektronický informačný priestor. Z pohľadu knižnice ide o jedinečnú príležitosť zmeniť sa z inštitúcie, ktorá slúži čoraz užšiemu okruhu skalných fanúšikov, na komunitné centrá. Ich klientom už nebude čitateľ, ale občan ako taký. A ich ponukou preň nebudú len knihy, ale široké spektrum informácií určených na oddych, zábavu, poučenie i každodenný život vrátane toho, čo dnes nazývame kultúrnym a vedeckým dedičstvom. Knižnica vďaka digitalizácii vstúpi občanovi priamo do domu, vďaka sieťovému prepojeniu informačných zdrojov mu ponúkne teoreticky všetko ľudské poznanie a vďaka multimédiám a hypertextu mu umožní stať sa akoby spoluautorom tohto poznania. Pravda, kým sa knižnice dostanú do tejto polohy, budú sa musieť popasovať s celým radom problémov, počínajúc technickým vybavením cez výchovu čitateľa/pracovníka knižnice novej generácie až po doriešenie legislatívnych otázok. Rozmenené na drobné: to znamená vybudovať digitálne knižnice s novým systémom evidencie, archivácie, vyhľadávania a požičiavania diel, vyriešiť otázky ochrany autorských práv (tzv. digitálny manažment autorských práv), ochrany voči zlému úmyslu, nájdenie optimálneho systému kooperatívneho využívania informačných zdrojov i optimálneho spôsobu prezentácie jednotlivých typov diel. A to sme ešte nespomenuli to, čo dnes je vždy na prvom mieste – peniaze, t. j. ekonomický model fungovania knižníc. Ako vidieť z tohto stručného výpočtu, balík problémov je nielen veľký, ale aj rôznorodý, a vyžaduje si zapojenie odborníkov nielen z oblasti knižnično-informačnej vedy, ale aj z oblasti informatiky, ekonómie atď. V tomto čísle sa pokúšame popasovať s niektorými z už uvedených problémov a hľadáme odpovede na otázku, aké výzvy a aké príležitosti prináša otvorený elektronický priestor knižniciam. Zameriame sa predovšetkým na problematiku otvoreného prístupu k informačným zdrojom na internete. Zďaleka tu nejde len o bezplatný prístup k informáciám, ale aj o vytvorenie filozofie budovania otvorených zdrojov a s tým súvisiacej legislatívy. Od výsledku týchto aktivít závisí budúca podoba knižníc, ktorá sa bude meniť práve v závislosti od toho, ako dokážu využívať informačné zdroje na internete a integrovať ich do svojej štruktúry. |
