Knihovníci a matematika
Na veselú nôtu|
Každá profesia má svoje zvláštnosti a úchylky. Všetci poznáme syndróm dôležitosti vrátnikov, arogantnosti a neochoty (slovenských) predavačiek či predvolebného sľubovania politikov. Všetky tieto vlastnosti nájdeme aj u knihovníkov, hoci nie sú naším najmarkantnejším poznávacím znamením. Vraj nás knihovníkov charakterizuje niečo iné – odpor k matematike! Je to skutočne tak, alebo len neprajníci očierňujú našu krásnu profesiu? Odpoveď vám nedám, iba uvediem niekoľko príkladov, ktoré svedčia o láske aj nenávisti knihovníkov k tejto exaktnej vede. A vy o tom môžete diskutovať na najbližšej “knižnicovici”! Pozitívny vzťah k matematike alebo po stopách Ranganathana… Počas výkonu práce sa s matematikou stretávame napodiv často. Fakt, že knihovníci ovládajú základné číslovky, je sám osebe jasným dôkazom toho, že matematiku nezavrhujú ako celok. Niekedy to síce vyzerá, akoby sme čísla nepoznali – “rybacie” obedy či skracovanie pracovného času sú javom známym nielen v knihovníctve. Nutnosť pasovať sa s počtami je rôzna od oddelenia k oddeleniu. Konzultant si vystačí s čiarkou alebo iným sofistikovaným znamienkom za každého návštevníka, akvizitér už počíta s tým, že ak sa pri rátaní “sekne”, doma mu to spočítajú a odnesie si to aj chudák katalogizátor – veď máme Medzinárodné desatinné triedenie! Podľa mňa je MDT jasným príkladom nepochopenia matematiky knihovníkmi a jednou z príčin ohováračských rečí na našu adresu. Predstavte si situáciu: Do knižnice príde matematik a na katalogizačnom lístku vidí asi toto: 669.245:539.4. Poteší sa, je to príklad, tak ho začne počítať. Domnieva sa, že hrá akúsi medziodborovú hru. Kto z koho! Knihovník verzus matematik! V duchu si hovorí: “Niekto mi to stopuje, je to iste na čas! Prečo by sa inak aj ostatní krčili nad rovnakým kúskom papierika?” Konečne sa dopracuje k výsledku (pre neknihovníkov je to 1216,36, no pre systematický katalóg, žiaľ, nepoužiteľné číslo) a uteká ho v očakávaní výhry nahlásiť konzultantovi. Na prekvapenie mu knihovník v duchu zanadáva do “kockatej hlavy” a podráždene mu vnúti tabuľky MDT. Koľkí z vás, milí konzultanti, ste niečo také už urobili? Napadlo vám, aký pocit ostane v matematikovi? Vráti sa na fakultu “MAT-FYZ” a pri spoločnom relaxačno-odmocňovacom cvičení o tomto zážitku porozpráva kolegom. Kolegovia kolegom a… už sa to vezie, fáma je na svete. Vráťme sa k veci. Skatalogizovali sme dokument, je teda čas ho presunúť do skladu a požičiavať. V zásade je to práca bez počítania, aj keď nie bez čísiel. Možno by ste neverili, koľko núl počas svojho pracovného času napíše taký skladník. V čase automatizácie ich už zo skladov a výpožičných lístkov ubúda, ale presúvajú sa na obrazovky OPAC-ov. Keby sme nemali radi čísla, sotva by sme nimi identifikovali čitateľov. Pomohli by sme si inými metódami. Písmenkový systém tiež nie je na zahodenie! Okrem jednoduchej identifikácie by slúžil aj ako metainformácia o čitateľovi. Bežný čitateľ by mohol byť identifikovaný ako AEDC; čitateľ čímsi výnimočný zas napríklad SEKsI, KraD:Ne, Razí-KB či UcH/yL(NY). Myslím, že ak by sa aj dotknutý používateľ sťažoval, pokiaľ je knihovník schopný laikovi vysvetliť princíp MDT, pri objasňovaní tohto systému by sa ani nezapotil. Kým však príde na moje slová, bude sa naďalej používať aj kôpka tučných a štíhlych paličiek, ktorá nie je ničím iným ako radom 13 čísiel! Pozitívny vzťah k počítaniu musí mať aj vedenie knižnice. Štatistiky, výkazy, sumáre… Ako by mohli knižnice fungovať, keby v ich vedení neboli ľudia matematicky podkutí? Suma sumárum, z predchádzajúceho výpočtu je každému jasné, že my knihovníci nemáme proti matematike takmer nič, v podstate ju znášame dobre, navyše si ňou radi komplikujeme život. Aká je však druhá strana? Matika? Aaaach jaj! 1 + 1 = 3 Knižničná veda je síce humanitný odbor, no pri jej štúdiu na katedre som počtom takisto neunikol. Na cvičeniach som však nadobudol pocit, že pán docent o našom vzťahu k matematike vie svoje a hoci sme všetci Ranganathanove deti, určite iba adoptívne. Úsudok skúšajúceho na skúške z dejín filozofie ma takmer rozosmial! Pri zadávaní témy sa na mňa nemenovaný poslanec zo SMER-u dlhšie zadíval a potom vyriekol pamätnú vetu: “Kolega, vy vyzeráte, že máte rád matematiku! Porozprávajte mi o Descartovi!” S príchodom metód informačného prieskumu sa pomer matematiky v knihovníckej praxi zvýšil. Derie sa vpred – niekde otvorene a niekde zákerne a potichu. Skrytou expanziou a nočnou morou sú operátory AND, OR, NOT. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o alfabetické znaky, no za milými písmenkami sa skrýva čistá množinová matematika! Je otvorene prezentovaná aj pri definovaní znamienok použitých v informačnom prieskume. Príkladom je vyhľadávanie a “filtrovanie” záznamov a údajov v nemenovanom AKIS. Katastrofou na školeniach sú matematické znamienka. Ruku na srdce, koľkí z vás vedia, čo presne predstavuje znamienko “>”? Na poslednom školení sme narazili na problém <1,4> alebo (1,4). Ako lektor som zapochyboval, ktorá z uvedených možností je otvoreným intervalom. V miestnosti, kde sedeli dovtedy pomerne živo diskutujúci doktori a magistri knihovníctva, sa zrazu rozhostilo trápne ticho. Asi si všetci spomenuli na pocit známy z hodín počtov. Trýznenie trvalo pomerne dlho, ak niekto aj vedel odpovedať, z kolegiality zaryto mlčal. Po chvíli sa nesmelo zdvihla ruka a pani doktorka povedala správnu odpoveď. V duchu som sa potešil, že to so vzťahom knihovníkov k matematike nie je také zlé. Na moje prekvapenie sa zatvárila zrazu previnilo a dodala, že to vie iba preto, lebo jej syn sa o tom práve učí na prvom stupni ZŠ. Ak by knihovníci matematike skutočne rozumeli, nemali by každoročne problém s rozpočtami. Ibaže by niekto zabudol počítať s knižnicami… Ako je to v skutočnosti? Máme radi matematiku, alebo ju neznášame? Ja osobne som s ňou takmer na nože. A vy? Ak by sme na záver skonštatovali, že knihovníci neznášaju matematiku, musíme povedať, že matematici milujú knihovníctvo. Stačí sa iba pozrieť na životopisy súčasného a predchádzajúceho vedúceho Katedry knižničnej a informačnej vedy FFUK a musí vám byť jasné, že nás majú radi. Prečo je tomu tak, je možno námetom na ďalšie úsmevné zamyslenie… |