Nebojme sa blogovať (Odkrytá záhada blogu alebo prečo nevyužiť všetky možnosti sebaprezentácie)

Blog nie je žiadna novinka

Aspoň tak som sa to dočítala na rôznych blogoch o (we)blogoch. Určite každý vie, čo je to web, ale pre úplnosť nazrime do anglicko-slovenského slovníka – a zistíme, že web znamená slangovo sieť (môžete hádať akú), sloveso to web znamená (u)tkať a podstatné meno web je v preklade tkanivo. Pravdaže existujú aj ďalšie preklady, ale na ilustráciu stačia tieto podstatné. Log je zasa v preklade záznam, zápis, denník a sloveso to log prekladáme ako zapísať, zaznamenať (a má aj ďalšie v tejto chvíli nepodstatné významy).

T. Ulej (http://ulej.blog.sme.sk) píše v príspevku Ako sa darí blogom na Slovensku, že prvýkrát sa slovo weblog objavilo koncom roku 1997. Najviac ma prekvapilo, akým spôsobom vlastne vznikli slová blogovať a blogér. Je to vlastne slovná hračka, ktorú prvýkrát použil Peter Merholz roku 1999, jeden z prvých významných blogérov vôbec. […] Aby sme sa teda dostali k jej vzniku – namiesto weblog (v pravom rohu svojej stránky) napísal we blog (my blogujeme).

Viac o pojme blog (blogged, blogging, blogs…) si pozrite na www.answers.com, kde sú podrobné vysvetlivky aj s odkazmi na ďalšie zdroje (ako napr. Wikipedia) či citáciami na knihy, v ktorých si môžete tiež viac prečítať.

Čo je to blog

Blog je vlastne záznamom či denníčkom jednotlivca alebo aj skupiny ľudí. Obsahuje zápisky rôzneho druhu, podľa toho, čo blogéra najviac trápi, zaujíma, alebo sa chce len bezprostredne podeliť o svoje myšlienky, poznatky, skúsenosti, postrehy, niekto rád poradí, podelí sa o dojmy, iní má konečne kde prezentovať svoje názory (ktoré možno iní odborníci v jeho oblasti neuznávajú, alebo prosto nie sú práve “in”). Môžeme sa stretnúť s analýzami, rôznymi poznámkami či komentármi (pričom tie najzaujímavejšie sú v reakcii na daný príspevok blogéra).

Blogy významne zasahujú do oblasti žurnalistiky, ktorá sa ich prostredníctvom stáva niečím bežným – každý môže napísať svoj vlastný článok a zo svojho blogu urobiť niečo ako svoj časopis či noviny.

Témy, s ktorými sa stretávame na blogoch, sú také rôzne ako ľudia a svet okolo nás, naše vnímanie, kultúra, výchova a pod. Môže teda obsahovať rôzne novinky – čo je rozšírené hlavne pri blogoch z oblasti informačných technológií; politiku – dnes už môžu politici prezentovať svoje postoje a prácu cez blog, čo veľmi radi využívajú, alebo politológovia písať svoje komentáre a podobne; cestovanie – najviac sú rozšírené zážitky, pomaly sa rozbiehajú blogy s fotkami a videami; ekonómia – lepšie je, ak každý píše o oblasti, ktorú pozná, pretože v odborných ekonomických novinách nemusí pracovať odborník; – žurnalistika, dá sa povedať, že tradičná žurnalistika musí zachytiť tento vývoj, pretože blogy sa stávajú čoraz populárnejšie (zatiaľ som sa dočítala len o dvoch periodikách, ktoré majú aj svoj blog: SME a Le Monde); informačné technológie – je to také poľudštenie noviniek z tejto oblasti, pretože neobsahujú len čo je nové, ale väčšinou aj rady, skúsenosti a postrehy (v diskusii potom zaujímavé názory o tom, že to napr. žiadna novinka nie je a že už je to dávno zastarané a pod.), a tak ďalej.

Blogy sa dajú využiť ako elektronické časopisy, ktoré umožňujú vzdelávanie na základe poznatkov a skúseností prispievateľov, a tak sa všetky strohé štandardy, definície, normy, nariadenia, výskumy… stávajú niečím reálnym a skúsenosťami overeným faktom.

Výhodou blogu je hlavne jednoduchá možnosť publikovania na webe, pretože v podstate nie je potrebná znalosť HTML, XML a iných “zaklínacích” jazykov. Jednoduchou registráciou u sprístupňovateľa sa otvára možnosť na sebarealizáciu, ale tiež na diskusiu o problémoch, ktoré potrebuje jednotlivec riešiť. Záleží už len od každého človeka, na čo vlastne tento blog potrebuje. Môže to byť len jeho súkromný zápisník, ktorý má dobre uchovaný na serveri poskytovateľa, a teda nepotrebuje miesto na vlastnom počítači. Blog môže byť prístupný len určitej komunite ľudí. Najviac je však využívaný blog na to, aby sa blogér prezentoval, aby o ňom ľudia vedeli. Možno má už plnú zásuvku básní, a nevie čo s nimi, nechce ich vydať, ale na druhej strane, chce poznať názory ľudí. Dá ich na blog, umožní reagovať, a hneď vie, na čom je.

Ďalšou výhodou je, že na publikovanie blogu stačí prístup na internet a veľa nápadov. Nie je potrebné inštalovať nový softvér do vlastného počítača, a tiež na prípadný vlastný server (iba v prípade, že chceme svoj vlastný blog v rámci inštitúcie či profesijnej organizácie). Adminovanie je väčšinou jednoduché, takpovediac intuitívne, a teda nie sú potrebné školenia a manuály (manuál je však vždy k dispozícii). Dôležité je, aby bolo čo publikovať najmenej raz v priebehu troch mesiacov, pretože väčšina blogov je nastavená tak, že pri dlhšej nečinnosti blogéra bude jeho blog automaticky vymazaný.

Najväčšou výhodou blogovania je to, že každý je sám zodpovedný za obsah aj vzhľad svojho blogu. Obsah však musí rešpektovať zákony, inak čaká blogéra ukončenie jeho blogérskej kariéry, a to v najlepšom prípade len vymazaním jeho blogu, v horšom prípade si ďalší blog založí vo väzení. Výzor blogu sa dá prispôsobiť jednoduchým vybraním šablóny (google napr. ponúka aj možnosť zasahovať do html kódu šablón, a tak sa dá vybratá šablóna našiť na mieru, čo asi veľa blogérov nevyužije).

Veľkou výhodou je aj možnosť editovať blog kedykoľvek a kdekoľvek. Zabrániť v tom môžu jedine technické príčiny – ako padnutý server, nedostupný internet a pod. Zabudnuté heslo sa dá ľahko zaslať na e-mail (a ten si teda treba zapamätaťaj s heslom). Vo svete existujú aj riadené blogy, ktoré využívajú najmä učitelia tak, že študenti sú povinní prezentovať sa každý na svojom blogu, aby sa naučili publikovať (a podľa mňa aj zvládať v diskusii kritiku). Takýto blog má väčšinou dva spôsoby adminovania – a síce študent má právo vytvárať a editovať vlastný blog a učiteľ má právo editovať hotové texty študentov (čím sa však, zasa podľa mňa, stráca študentove autorstvo a zodpovednosť za informácie a znalosti, ktoré chcel prezentovať, lepšie je preto napísať v reakcii, že je tam niečo nesprávne, aby si to sám opravil, alebo sa presvedčil o tom, že je to správne).

Blog môže tiež odkazovať na iné webové stránky, weblogy a pod.

Tento príspevok nechcel byť príliš dlhý, aby nenudil, ani príliš krátky, lebo informácií o blogovaní je viac než dosť na internete, stačí ich vygoogliť…

P. S.: Blogy čítam asi tak dva roky, ale presvedčili ma až v apríli tohto roku, aby som si spravila svoj vlastný blog… A tak som založila aj blog SSK – Bratislavského kraja, na ktorom budem občas uverejňovať niečo zaujímavé na tému blog.

P. S. 2: Tento text je skôr na zamyslenie sa nad tým, prečo už dávno neblogujeme a nevymieňame si informácie a poznatky touto cestou. Nie je to nič poučné (dúfam), skôr chce priblížiť určitý trend, ktorý nie je ani tak novinkou ako nevyhnutnosťou. Veď sa hovorí, že “všetko je na nete”. Kto nemá webovú stránku, tak ten neexistuje, a kto nemá blog, tak ten nekomunikuje so svetom bezpredsudkovou formou (to čo za spojenie som vymyslela?), ktorá je prístupná všetkým bez rozdielu pohlavia, veku, vierovyznania, vzdelania, postavenia… Informačná spoločnosť možno už potrebuje rýchlejšie šírenie informácií, ako čakať zasa pol roka, kým sa nazbiera dosť článkov do odborného periodika; chce to rýchlejšie reagovať na nové poznatky, a nie spoliehať sa na klasickú poštu či e-mail…

P. S. 3: Prečo musíme vytvárať nefungujúce pracovné skupiny k určitým oblastiam??? Lepšie je vytvoriť fungujúci blog, ktorý vyformuje naozajstnú pracovnú skupinu, ktorej členmi budú len ľudia, ktorých daná oblasť baví, a radi sa podelia o svoje skúsenosti. Všetko je hneď publikované, a keďže väčšina knižníc má už prístup k internetu, tak sú informácie aj hneď dostupné a dá sa o nich diskutovať – veď koľko ľudí, toľko názorov.

P. S. 4: Ďalšie vzdelávanie sa tiež dá robiť prostredníctvom blogov a je toho ešte viac. Ľudia sú tvory spoločenské a radi sa zaradia do určitej skupiny; blogy zvyšujú (ale môžu slabým obsahom aj znížiť, tak pozor!) nielen kredit samotného blogéra, ale aj celej skupiny.

P. S. 5: Navrhujem blog v rámci www.infolib.sk  alebo ITlib (http://www.cvtisr.sk/itlib), ktorý by mohol najzaujímavejšie príspevky z blogov uverejňovať v tlačenej forme, a tak sa stať ďalším periodikom na svete, ktoré podporuje blogérsku scénu.

P. S. 6: odporúčané blogy: http://ulej.sme.sk  (je tam aj niečo o správnom používaní slov blog, blogér a pod. v slovenčine); http://sskba.blognito.sk; ostatné si vygooglite.

P. S. 7: Blogy má už dnes kde-kto, možno to bol trend pred dvoma-troma rokmi, ale dnes je to niečo normálne, bežne čítané, písané, proste používané…

P. S. 8: Vyhlasujem, že celý text bol napísaný na základe vlastného zahltenia sa informáciami o blogoch a blogovaní, na základe vlastných skúseností s blogmi, a hlavne na základe odborných kvapiek Tomáša Uleja, ktoré užívam asi mesiac a len podľa potreby, a preto som ešte na odborníka v tejto oblasti nedorástla, ale možno raz… a žiadnu použitú literatúru neuvádzam …toto, čo ste čítali, bol proste blog, ktorý čaká na reakcie…

Reaguj: sskba@blognito.sk  

N. P. S (“najposlednejšia” správa): Na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave bola obhájená prvá diplomová práca venovaná okrem iného aj problematike blogov a blogovania.