Príhovor

Odkrývanie trinástej komnaty

Téma e-zdroje v knižniciach je notoricky známa, aj ITlib jej už venoval pomerne veľa pozornosti, samozrejme, v rôznych súvislostiach, pretože je aktuálna, potrebná, užitočná, ale i módna a žiadaná, ale hlavne rozsiahla. Doba, ktorú žijeme, sa ma snaží o tom presvedčiť na každom kroku. V časoch môjho vysokoškolského štúdia ešte len pripravovali pre digitalizáciu plienočky a dnes už je z nej celkom slušná deva súca na vydaj.

Prečo sa vôbec e-zdroje ocitli v knižniciach? Sú dôsledkom digitalizácie sveta a nášho života, čiže zachytávania a fixovania informácií, javov a udalostí v nás a okolo nás elektronickým spôsobom. Tvorcom a iniciátorom digitalizácie je človek uvedomujúci si svoju neschopnosť a nemožnosť vysporiadať sa s informačnou explóziou a hektickým spôsobom života doterajším ­ „klasickým“ spôsobom, čo je pochopiteľné. Znamená to teda, že nové reprodukčné a archivačné technológie majú za následok vznik nových aplikačných, t. j. „využívacích“ a „čítacích“ technológií v oblasti hardvéru a softvéru. Všetko sú to spojené nádoby, ktorých vzťahy spolu úzko súvisia. Mohli by sme a mali by sme preto hovoriť o zmysle, poslaní, význame a užitočnosti digitalizácie, o jej aspektoch spoločensko-sociálnych, psychologických, ale aj etických. Teda nielen o jej technických parametroch.  Tiež si treba uvedomiť, že práca s e-zdrojmi v knižniciach nie je digitalizácia, to je jej dôsledok. Každá knižnica, podľa zamerania a druhu svojej činnosti, sa s týmito dôsledkami vyrovná rôzne a s rôznymi výsledkami. Tieto výsledky nie sú ­ najmä čo sa týka verejných knižníc ­ príliš radostné, stále sa snažíme naskočiť na vlak, ktorý skutočne naberá na rýchlosti, aj sa občas niekomu podarí udržať sa na schodíkoch vozňa, no po radostnom otvorení dverí narazí na sprievodcu vo vyžehlenej uniforme, ktorý sa ho s úsmevom spýta, či má lístok. Jeho cena bude už len vyššia. Kvitujem preto snahu a aktivity knihovníckej obce zamerané na podporu a „odtajnenie“ „digitálnej ríše“ a jej „poľudštenie“, a vôbec všetky rozumné kroky aj iných, či už právnických alebo fyzických osôb, v tomto smere.

Trochu odbočím. Vo veciach a javoch sú zakódované súvislosti, majú svoj skrytý zmysel a význam. Ich interpretácia, teda akési odkrývanie alebo objavovanie je zložitý proces, pri ktorom môže dôjsť k rôznym posunom, či už formálnym alebo významovým ­ obsahovým. Toto platí aj o tvorbe a využívaní e-zdrojov, produktov digitalizačného úsilia.  Nevdojak si spomínam na práce a činnosť Kabinetu literárnej komunikácie pri Pedagogickej fakulte v Nitre o interpretácii umeleckého textu a tak podobne… Teda. Ak digitalizujem, mením tým iba formu, alebo aj obsah? Ak áno, v akom zmysle a akým spôsobom? A čo všetko vlastne možno chápať pod zmenou obsahu v tomto prípade? A čo všetko s tým súvisí? Ako môžu formálne zmeny ovplyvňovať významovú interpretáciu a efektivitu využitia zdroja? Kvantová teória zistila, že 2 + 3 nie je to isté ako 3 + 2, aj keď súčet je rovnaký. Zasvätení teraz rozmýšľajú o tom, prečo to tak je a ako je to možné. Prejdime teraz ďalej, nazval by som to radosti a úskalia digitalizácie. Ale ozaj len stručne.

K tým radostiam. E-zdroje nemožno ignorovať. Som rád, že som to pochopil. To, že s nimi neviem pracovať, ešte neznamená, že sú pre mňa zbytočné, nepotrebné. Umožňujú šetriť čas a energiu (rýchlejšie vyhľadávanie ­ neraz aj vo viacerých dokumentoch na základe jednej zadanej otázky, možnosť rýchleho označenia, výberu, rešeršovania, tlačeného výstupu, prepojenie zdrojov, ich nadväznosť, kontinuita atď.), umožňujú prístup z jedného miesta, či už doma alebo v knižnici, e-zdroje a digitalizácia vôbec sú spôsobom, ako oživiť to, čo je celé desaťročia „mŕtve“ a nevyužívané v knižniciach, archívoch a iných inštitúciách, ako aktivovať a sprostredkovať  duchovné bohatstvo človeka, národa, krajiny, štátu, sveta…, veľkú perspektívu vidím napríklad v elektronickom spracovaní bibliografií, ktoré by sa týmto spôsobom určite viac priblížili svojim používateľom, radostnou perspektívou je možnosť digitalizácie na objednávku atď.

A tie úskalia? Najmä slabé povedomie o potrebe digitalizácie a využívaní e-zdrojov. Je zaujímavé, že aj keď výhody digitálneho fotoaparátu, videokamery, domáceho kina a perfektného digitálneho cédečka so super zvukom pozná každý, nie všetci (ale častokrát najmä tí, ktorí o tom rozhodujú) vedia doceniť nutnosť okamžitej celoplošnej a intenzívnej elektronizácie knižničných inštitúcií, ale i archívov, múzeí a galérií. Ruka v ruke s budovaním a využívaním e-zdrojov kráča potreba adekvátneho technického zariadenia, ktoré záujemcovi sprístupní to, čo hľadá práve na tom mieste, kde sa momentálne nachádza, ďalej stupeň informačnej a pragmaticko-technickej zručnosti tak na strane pracovníkov knižníc, ako aj u používateľa, a tiež kvalita a „novosť“ obsahu, ktorý e-zdroj ponúka. To, že je niečo v e-podobe, ešte neznamená, že je to automaticky niečo lepšie, dokonalejšie, úplnejšie, novšie, podrobnejšie atď.      

O čom teda vlastne hovoríme? Či sa nám to páči alebo nie, každý bude mať skôr či neskôr do činenia s touto komnatou, a ak ešte nie je vo vnútri, bude postrčený pred jej dvere, aby vošiel, alebo jednoducho do nich narazí. Každý má právo na to, aby vstúpil. Niekto prichádza s úsmevom, s hrdo vztýčenou hlavou, vedomý si svojej odbornosti, postavenia. Rázne siahne po kľučke. Iný zas zvažuje, porovnáva, nesmelo dvere pootvorí a nakukne. Sú a budú aj takí, ktorých treba pred dvere priviesť, otvoriť ich a sotiť dovnútra. Mnohí zakopnú o prah a stratia rovnováhu. Sú aj takí, ktorí budú dvere hľadať márne, pretože idú (či už vedome alebo nevedomky) opačným smerom. Ako viete, na dverách bývajú rôzne nápisy, jeden je tam však určite. Vstupujte po jednom. Nemôžete naraz všetci, pretože aj tak naraz nebudete vybavení. Pred dverami sa obvykle čaká. V poradí. Dôležité je trpezlivo počkať, kým príde na vás rad. Niektorí predbiehajú, lebo to už chcú mať za sebou, lebo majú zakúpený cestovný lístok na vlak, ktorý nesmú a nechcú zmeškať, niektorí preto, lebo chcú predbehnúť druhých, lebo si myslia, že by mali byť vybavení prednostne… Ja sa neponáhľam, viem, že cez dvere trinástej komnaty budem musieť prejsť tak či tak. Veď mnohí už prešli. Tí predo mnou, a prejdú aj tí po mne.

Peter Kuzma (kuzma@kniznicaruzinov.biz)
Knižnica Ružinov v Bratislave