|
Túžba po poznaní a neúnavná snaha o
získavanie a uchovávanie vedomostí a výmenu skúseností sú základnými atribútmi
civilizovanej spoločnosti. Táto geneticky podmienená výbava mysliacej bytosti (homo
sapiens?), kedysi nevyhnutná na prežitie a zachovanie druhu, je v súčasnosti
konfrontovaná s novodobými existenčnými nástrahami. Záplava signálov, správ a
zážitkov v celom rozsahu ľudsky či technicky vnímateľného spektra vyvoláva potrebu
hľadania nových nástrojov a metód na spracovanie údajov, symbolov a informácií.
Kým naši predkovia čelili nástrahám neprebádaného sveta, súčasníkov ohrozuje
prílivová vlna poznatkov globálneho univerza. Akoby temnotu pravekého pralesa
striedalo zatemnenie preťažených zmyslov. A predsa – tu i tam, na spôsob oka
hurikánu – existujú oázy pokoja, ktoré poskytujú priezor do diaľav a základné
podmienky na upokojenie mysle a usporiadanie vedomostí.
Sú to knižnice, v ktorých ľudstvo od veky vekov ukladá plody ducha a poznania
zaznamenané vo forme symbolov, slov či obrazov. Slová vo vetách, vety v dokumentoch.
Slová, ktoré poznáme, ale
ktorých význam môže zostať skrytý v neznámom či nerozoznanom kontexte. Slová o
slovách usporiadané do úhľadných zoznamov a tabuliek, starostlivo vybraté a
zrozumiteľné. Slová v digitálnej podobe vhodné na spracovanie výpočtovou technikou.
Príslovečná, v knižniciach kultivovaná a tradičná dôslednosť pri spracovaní
dokumentov sprevádzaná úpornou snahou o (vy-)nájdenie univerzálneho bibliografického
formátu vyústila, napriek obdobiam tvorivých úchyliek, do takmer globálne jednotnej
platformy typu MARC.
Zjednocovanie foriem, štandardizácia
protokolov, abecied a formátov sú základnými predpokladmi na otvorené viacnásobné
zužitkovanie pridanej informačnej hodnoty a zdrojom potenciálnej synergie v procesoch
spracovania informácií. Akademické a, žiaľ, niekedy aj praktizované tvrdenie, že
normy majú iba odporúčajúci charakter, je z tohto pohľadu
neodpustiteľným hriechom. Obvykle hovoríme o štandardizácii a kompatibilite na
úrovni každej z oných siedmich vrstiev informačných systémov, počnúc fyzickou až
po aplikačnú, počnúc vstupnou abecedou až po zobrazenie výstupov z knižničného
systému tretej generácie.
Súčasná epocha však od knižníc vyžaduje
oveľa viac než ukladanie, opis a vyhľadávanie slov vo vetách. Spoločnosť založená
na vedomostiach formuluje zodpovedajúce otázky a očakáva odpovede aj o súvislostiach,
možnostiach a dôsledkoch skúmaných problémov a javov. Tvorivý človek hľadá v
globálnom informačnom priestore podnety, inšpiráciu, náznaky, kladie komplexné
požiadavky a potrebuje čo najúplnejšie informácie. Tu už nejde iba o slová či
zoznamy článkov, ide o zmysel, obsah a podstatu problémov, o ktorých to je. Ide o
nesmierne množstvo námetov a tém v najrôznejších dokumentačných formách
roztrúsených po celom svete, ktoré treba nájsť a vyhodnotiť tak, aby ich bolo
možné v požadovanom čase zužitkovať.
Kompatibilita informačných systémov, t. j.
štandardizované abecedy, formáty údajov a rozhrania, je predpokladom na ich
prepájanie a fyzickú interakciu pri prenose a transformácii údajov. V prípade
prepojených a spolupracujúcich informačných systémov hovoríme o podmienkach a
zásadách interoperability – počnúc organizačnou, ktorá vyžaduje jednotné
pracovné postupy a algoritmy spracovania, technickou na báze zlučiteľnosti (kompatibility)
vrstiev informačných systémov, až po sémantickú, ktorá je podmienená jednotnou
interpretáciou obsahu. Vo všetkých troch uvedených fazetách interoperability má
kľúčový význam unifikácia metód a nástrojov.
Štandardizácia je uholným kameňom
informatizácie, a teda predpokladom na dosiahnutie interoperability informačných
systémov, ktorá je zasa podmienkou na vyryžovanie a vytavenie
poznatkov z globálneho univerza. Kto iný by si to mal vziať za svoje, kto iný má na
to lepšie predpoklady než knižnice? Kto iný, keď nie MY?!
Ing. Alojz Androvič, PhD. (alojz.androvic@ulib.sk)
Univerzitná knižnica v Bratislave
|