Príhovor
Príhovor
Posudzovanie kvality čohokoľvek záleží najmä na uhle pohľadu. Objektívne kritériá na posudzovanie kvality sú však, podobne ako absolútna pravda, iba zjednodušeným modelom našich ideálnych predstáv a nereálnych želaní. Aj u nás sa z času na čas táto téma dotkne knižníc a informačného zabezpečenia, skôr však v polemikách než v riadiacich procesoch a pracovných metódach. Výnimkou, ktorá by potvrdila predošlé tvrdenie, by mohol byť práve prebiehajúci procesný audit inštitúcií, a teda aj knižníc v rezorte kultúry, ktorý má odhaliť všetky skryté organizačné a pracovné rezervy. Ak by však hlavným cieľom bola vládou proklamovaná úspora pracovníkov vo verejnej službe, škoda hovoriť ďalej o kvalite. Pravda, kedysi dávno nosili úradníci aj knihovníci rovnaké glotové rukávy, ich rola a spoločenský prínos však rovnaké neboli vtedy a nie sú ani dnes. Knižnice mali odjakživa svoje poslanie, ktorým bolo zvyšovanie kvality v širokom spektre života spoločnosti – od vzdelávania až po kultúru a zábavu. Táto kvalita vyžaduje vysokú úroveň poskytovania služieb, nie je však mysliteľná bez kvalitných podmienok a zdrojov, bez akejkoľvek podpory prinajmenšom morálnej. Ako možno myslieť na kvalitu, keď na kreslo sekčného šéfa usadia grobiana, ktorý sa namiesto pomoci vyhráža zrušením Vašej inštitúcie? Ako možno očakávať kvalitné výsledky, keď realizáciu informačného systému nepredchádza zodpovedná príprava projektu, keď sa vecné pripomienky vracajú oponentom v podobe invektív? Kvalitu, žiaľ, nesľubuje ani najnovšia prax ekonomického riadenia, kde si administratíva trúfa rozhodovať o rozvojových projektoch a ich dodávateľoch bez účasti širšej odbornej komunity. Nie, o kvalite je zbytočné hovoriť, ak jediným kritériom, predmetom záujmu a osobnou motiváciou sú peniaze a kšefty. Kvalita je však predovšetkým hodnota subjektívna, určuje ju používateľ systému, nástroja či zákazník služby. Ak je spokojný a nič nenamieta – prečo by sme sa mali namáhať? Ku kvalite poskytovaných služieb nás totiž nič nezaväzuje. Nehovorí o tom zákon, nezaručuje to zriaďovateľ a nenúti nás k tomu (zatiaľ) ani konkurenčné prostredie. Neznamená to však, že by sme mali obchádzať túto horúcu kašu, ignorovať otázky kvality knižničných a informačných produktov a služieb, nástroje a metódy jej riadenia. Tým viac, že kvalitné napĺňanie poslania knižníc je našou vnútornou potrebou, zmyslom našej osobnej existencie. Kvalita aj v knižničnej činnosti vyjadruje jednoducho iba to, či sú veci dobré alebo zlé. Preto sa treba neustále obzerať, odhaľovať a predvídať požiadavky a očakávania nášho okolia, porovnávať sa so susedmi i svetom. Načim sa vyrovnať so zaostávaním, treba hľadať nové, lepšie a kvalitnejšie riešenia. Kvalita musí byť metódou i cieľom našej práce. Je to neustály a veľmi vyčerpávajúci boj. Verme, že vstanú noví bojovníci!
|
