Príhovor
Príhovor
QUID SIT FUTURUM CRAS, FUGE QUAERERE. Vyhni sa skúmaniu, čo bude zajtra. (Horatius) Horatius sa týmto pravidlom riadil celý svoj život, až do svojej smrti v roku 8 pred naším letopočtom. V stručnom opise jeho životnej dráhy som sa kedysi dočítala, že v živote aj v tvorbe sa držal “zlatej strednej cesty”. Vtedy ma vôbec nenapadlo, že to môže byť dobrou radou aj pre moderné knižnice, ktoré sa zmietajú vo výboji elektronického sveta okolo nás, keď sa všetkým zdá, že čo nie je elektronické, je automaticky “out-of-date” a akosi fádne a zastarané, pre najmladšiu generáciu používateľov už možno aj nezrozumiteľné… Možno sa práve pýtate, prečo začínam úvodník k vydaniu IT-čka s témou elektronické služby knižníc práve starým citátom spred začiatku nášho letopočtu? Lebo aj napriek tisícročiam nás možno usmerňuje správne. V kontexte progresívnych služieb knižníc by znel takto: “Vyhni sa skúmaniu, čo bude s elektronickými službami knižníc zajtra.” Čo v tomto smere prinesie budúcnosť, v horizonte viacerých rokov, totiž úplne presne nevie nikto. Nielen knižnice, ale inštitúcie všetkých oblastí hospodárskeho a kultúrneho života sú prinútené meniť svoj spôsob komunikácie, pracovných postupov a produkcie – či už výrobného alebo nevýrobného charakteru – v rytme, v akom bubnujú nové informačné technológie. Aj preto sa v dnešnom informačnom veku s obľubou používa formulka The Future is Now (Budúcnosť je teraz). Tempo, akým sa všetko okolo nás vyvíja a od základu mení, hlavne vďaka informačným technológiám, predbieha totiž svoju dobu. Vôbec teda, podľa môjho názoru, nemusíme skúmať, aké budú elektronické služby knižníc zajtra. Stačí, ak sa budeme venovať skúmaniu, čo progresívne sa UŽ DNES deje v elektronickom svete okolo nás, a stačí, keď sa tým budeme v knižniciach jednoducho inšpirovať. ESPIONAGE , po slovensky – špionáž. Verili by ste, že toto slovo dostalo samostatný a relatívne rozsiahly priestor v poslednom vydaní Medzinárodnej encyklopédie informačnej a knižničnej vedy (International Encyclopedia of Information and Library Science)? Veru áno… Podľa tejto encyklopédie z roku 2003 sa vo všeobecnosti za špionáž považuje ilegálne získanie tajnej informácie akéhokoľvek druhu, obyčajne prostredníctvom agentov alebo monitorovacích zariadení. Nie je žiadna novinka, že protivníci sa vždy snažili získavať strategické informácie o sebe navzájom. Ak sa takto získané informácie použijú pre rozhodovací proces, stávajú sa podľa Medzinárodnej encyklopédie informačnej a knižničnej vedy INTELLIGENCE. Toto slovo všetci poznáte… Prečo by sa teda knižnice nemohli inšpirovať vojenskými dejinami alebo veľkými a komerčne úspešnými korporáciami, ktoré na rozdiel od nás musia používať rôzne spravodajské techniky, aby sa dozvedeli viac o produktoch a službách svojich konkurentov? Nám sa naopak informácie o našich konkurentoch a konkurenčných službách núkajú úplne všade navôkol. Nemusíme nič zložito zisťovať a získavať, stačí si to adoptovať, veď adopcie všetkých druhov sú dnes nakoniec v móde… Mnohé knižnice už v praxi prišli na to, že používatelia najradšej využívajú prístup do elektronických informačných zdrojov cez jednoduché vyhľadávacie pole, aké ponúka vyhľadávač Google. Existujú mnohé prípadové štúdie, ktoré dokazujú, že táto jednoduchá zmena na webovej stránke knižnice niekoľkonásobne znásobila využívanie tých istých informačných zdrojov, len na inom prin- YouTube.com je v súčasnosti asi najlepšou ukážkou toho, ako využiť to, čo sa samé ponúka. Webovú stránku na vzájomné pridávanie a prehliadanie krátkych videí a sprievodných služieb založil v roku 2005 kolektív troch kreatívnych ľudí. V roku 2006 bol YouTube.com odkúpený spoločnosťou Google za rekordných 1,65 bilióna USD! Čo bolo také drahé na stránke, ktorá je založená na tom, že jej obsah tvoria len jej samotní používatelia? Taký drahý bol nielen nápad tvorcov, ale hlavne 79 miliónov návštevníkov webovej stránky za jeden mesiac (údaj za január 2008), pričom ich počet stále narastá! Najdrahšie na všetkom je práve pochopiť psychiku súčasných používateľov elektronických služieb. Už im totiž dávno prestalo stačiť, aby boli iba pasívnymi príjemcami informácií. Chcú sa aktívne zapájať, chcú spolutvoriť, chcú byť súčasťou obsahu alebo virtuálnej komunity, nech je to akokoľvek v rozpore s našimi tradičnými predstavami o používateľoch služieb knižníc. Využime tento tvorivý potenciál! Dobrovoľníctvo, ako ho poznáme zo zahraničia, sa asi u nás nestihne udomácniť tak výrazne, ako sa nám asi práve teraz núka nová vlna potenciálnych elektronických dobrovoľníkov. Chceme prilákať používateľov na webové stránky knižníc? Aby tam neprišli len raz, ale navštevovali ju pravidelne? Ponúknime používateľom niečo, čo ich zaujme podobne ako úspešné zábavné a komunikačné servery! Že nechodia do knižníc? Dajme im priestor na našich weboch, aby chodili aspoň tam a komunikovali s nami! Že ani nevedia, ako knihovníci v knižnici naživo vyzerajú? Dajte im na web Vaše fotografie, videá, prípadne Vaše osobné avatary, nech už si zvolíte vizáž ako tvor z vesmíru, ako príťažlivá vysoká blondína či prípadne svalnatý mladík s hustou hrivou vlasov? Hlavne, že ich zaujmete! Musia totiž získať pocit, že s nimi komunikujete rovnocennými nástrojmi ako s rovnocennými partnermi a že komunikujete rovnakou rečou! Hovoríme, samozrejme, o najnovšej generácii používateľov – práve o tej, ktorá sa knižniciam zo všetkých najviac vzďaľuje. Jednoducho, všetko je dovolené, lebo všetko sa mení – OMNIA MUTANTUR. Keď som sa pri písaní úvodníka snažila zistiť, či vôbec nájdem knižnicu alebo inštitúciu, ktorá ešte elektronické informačné služby neposkytuje, zadala som si na skúšku … kam inam – do Google… vyhľadávací výraz “neposkytujeme elektronické služby”. A našla som dôkaz, že sme aj na Slovensku už dávno “up-to-date”! Univerzitná knižnica UPJŠ V Košiciach má na webovej stránke uvedené pravidlo, ktoré určite oceňujú ich najprogresívnejší používatelia: “Plné texty dokumentov dodávame záujemcom v elektronickej verzii prostredníctvom e-mailu.” Zvlášť ma v mene ich hardcore progresívnych používateľov potešila koncovka: “Tlačené kópie neposkytujeme.” No nie je to jasný dôkaz?Už dnes sme tam, kde nás chcú mať naši moderní používatelia a informačnými technológiami naruby prevrátený celý svet! Na záver azda knižniciam pripomeniem “zlatú strednú cestu” múdreho Horatia. Nechajme si v zálohe aj to, čo vieme predvídať, že raz bude vzácne… Vzácna raz budepráve možnosť vidieť a stretávať iných ľudí naživo, a nie cez obrazovky počítačov alebo prenosné komunikačné médiá, nech sú akokoľvek atraktívne, napríklad svojím rozmerom vo veľkosti špendlíkovej hlavičky. Nevieme síce predvídať vývoj informačných technológií – menia sa rýchlejšie, ako je vôbec potrebná ich zmena. Z histórie si však určite pamätáme, že bola éra hnutia rozbíjačov strojov, ktoré menili zaužívané príliš extrémne. Technický pokrok, a hlavne zisky, však nič nezastavilo a nasledoval rozmach priemyselnej výroby. Niečo podobné v súčasnosti zažívame v informačnom priemysle, aj keď bez hnutia rozbíjačov počítačov… Niektorí ľudia sa však určite časom začnú brániť, pretože miera zahltenia informáciami, monitorovania ich pohybu, neznesiteľnej dostupnosti všetkými možnými aj nemožnými médiami sa raz pravdepodobne stane pre ľudskú bytosť neznesiteľnou… Toto všetko môžeme len predvídať, ale rovnako môžeme z toho aj strategicky vychádzať. Knižniciam rozhodne svedčí Horatiova “zlatá stredná cesta”.Neopustime to tradičné v knižniciach nikdy úplne, len sa na chvíľu oblečme do slušivého elektronického outfitu moderného strihu. Ja osobne sa už teraz teším na ten moment, kedy ma redakcia IT-čka azda v blízkej budúcnosti osloví, aby som napísala úvodník k novej horúcej aktuálnej téme “Interpersonálne služby knižníc”. Podľa môjho názoru je to totiž práve tá jediná možná cesta, ktorou sa k nám raz používatelia radi vrátia… QUAE VOLUMUS, EA CREDIMUS LIBENTER.
|
