|
Úvod
Číňania vraj za najhoršiu kliatbu považovali výrok „bodaj by
si žil v zaujímavých časoch“. Stalo sa. Sme prekliati, žijeme v časoch plných
zmien a kotrmelcov, pre ktoré nevedia nájsť meno ani politici, ani ekonómovia, ani –
čuduj sa svete – akademici. Zatiaľ čo politici vedú spory o tom, či globálne
otepľovanie finančnú krízu predĺži (čo by bolo v súlade s fyzikálnymi zákonmi
– teplom sa veci predlžujú) alebo skráti (čo by bol výsledok zbožného priania
politikov), ekonómovia sa škriepia o tom, nakoľko turbulentná je turbulentná doba,
akademikom sa ušla úloha vytvoriť nové študijné programy produkujúce absolventov
schopných obstáť v prostredí, o ktorom ani politici ani ekonómovia nevedia nič
bližšie povedať. A tak si akademici vyhrnuli rukávy… Ďalej už budeme
pokračovať vo vážnejšom tóne a budeme sa zaoberať metamorfózami
knižnično-informačných štúdií. Nedá nám však nepriklincovať, že vyššie
uvedené je pravda.
Študijný odbor „knižnično-informačné štúdiá“
Knižnično-informačné štúdiá majú dlhú tradíciu na
univerzitách po celom svete. Na Slovensku bol tento odbor zavedený najskôr na FiF UK v
Bratislave.
Š. Kimlička v opise študijného odboru 3.2.4
„knižnično-informačné štúdiá“ použil nasledujúcu formuláciu: „Študijný
odbor sa zameriava na prípravu odborníkov v oblasti rozvoja a využívania metód
výberu, akvizície, organizácie, uchovávania, vyhľadávania, distribúcie a
využívania informačných zdrojov, organizácie poznania, tvorby a uplatňovania
informačnej politiky a podpory informačnej spoločnosti.“
Ide o nadčasovú definíciu, umožňujúcu fungovanie odboru bez
ohľadu na stav spoločnosti a stav technológií. Zároveň umožňuje podľa aktuálnej
potreby zvýrazňovať vždy inú oblasť práce s informáciami a tým odbor
približovať potrebám praxe. Takto došlo nielen k modifikácii a rozšíreniu kurikula
odboru na FiF UK, ale aj k vzniku sesterských študijných programov na Žilinskej
univerzite a Prešovskej univerzite.
Mediamatika
Druhá polovica 20. storočia bola poznačená najmä rozvojom
sektorov telekomunikácií, informatiky a elektronických médií. Na začiatku 21.
storočia dochádza ku konvergencii týchto sektorov a jeho výsledkom je revolúcia vo
vyhľadávaní, prístupe, organizácii, uchovávaní a distribúcii informácií a
tvorbe informačných obsahov. Konvergencia stiera hranice jednotlivých sektorov a
vytvára novú kvalitu, ktorá nie je ani prienikom, ani zjednotením predchádzajúcich
kvalít. Dôkazom sú tzv. nové médiá, ktoré nie sú ani pokračovaním, ani
rozšírením tradičných médií. Všeobecne sa do popredia dostáva nový
fenomén – sieť, a to nielen v technologickom, ale aj v spoločenskom zmysle slova.
Vzťah informácia – komunikácia – médium sa dostáva do novej roviny a hoci ide o
rôzne kvality (informácia je skôr abstraktum, komunikácia je proces a médium hmota),
jedno majú spoločné – digitálnu povahu.
Na pomenovanie tohto pohybu sme použili výraz mediamatika1. Ide o slovo vytvorené zo slov
médiá, telekomunikácie, informatika a informačná veda (obr. 1).
Obr. 1 Oblasť záberu mediamatiky
Aj keď je dnes všetko okolo nás digitálne, vždy tomu tak
nebolo. Ak teda chceme, aby naše kultúrne dedičstvo bolo zviditeľnené aj v
súčasnosti, musíme vytvoriť jeho digitálne kópie. Proces digitalizácie má
celý rad rozmerov: legislatívny, technologický, organizačný, bezpečnostný,
ekonomický, a čo je najdôležitejšie, vyžaduje si kvalifikované ľudské zdroje.
Študijný program mediamatika a kultúrne dedičstvo vznikol
ako reakcia na uvedené trendy. V súčasnosti je program
akreditovaný vo všetkých troch formách vysokoškolského štúdia, t. j. bakalárske
(absolvent získa po troch rokoch štúdia titul Bc.), magisterské (absolvent
získa po dvoch rokoch štúdia titul Mgr.) a doktorandské (absolvent získa
titul PhD.). Študijný program „mediamatika a kultúrne dedičstvo“ možno
v každej forme štúdia (bakalárske, magisterské, doktorandské) študovať v dennom i
externom štúdiu buď v zameraní „mediamatika“ (s ďalšou špecializáciou na nové
médiá, správu informácií alebo interaktívny dizajn), alebo v zameraní
„dokumentácia kultúrneho dedičstva“ (obr. 2).
Obr. 2 Študijný program
„mediamatika a kultúrne dedičstvo“
Bakalárske štúdium, zameranie „mediamatika“
Bakalárske štúdium v zameraní „mediamatika“ ponúka
štúdium nových foriem (predovšetkým elektronickej) komunikácie s
dôrazom na tvorbu a prácu s informáciami vo všetkých podobách (text, audio, video,
multimédiá). Okrem problematiky nových médií, interaktívneho dizajnu a správy
informácií sa pozornosť venuje aj legislatívnym aspektom mediamatiky (autorské
práva, vytváranie legislatívneho rámca pre nové formy komunikácie a regulácia
prostredia, ochrana súkromia) a obchodným aspektom (elektronické obchodovanie s
informáciami).
Študijné predmety
Študijné predmety sú zoskupené do štyroch skupín:
- Informačné štúdiá
- Tvorba mediamatických aplikácií
- Ekonomika a manažment
- Všeobecnovzdelávacie a humanitné predmety
Skupina Všeobecnovzdelávacie a humanitné predmety:
Predmety z tejto skupiny majú dať poslucháčom znalosti zo
psychológie, sociológie, práva, počítačového umenia, teórie komunikácie
(medziľudská komunikácia, elektronická komunikácia, obchodná komunikácia, mediálna
komunikácia – rozhlas, TV, internet).
Skupina Ekonomika a manažment:
Poslucháči získajú vedomosti z nasledujúcich oblastí:
makroekonomika, mikroekonomika, ekonomika malého a stredného podnikania, účtovníctvo,
financie, štatistika, odvetvové stratégie a politiky, marketingový výskum,
marketing služieb, projektové riadenie.
Skupina Tvorba mediamatických aplikácií:
Poslucháči získajú vedomosti z nasledujúcich oblastí:
elektronická komunikácia, počítačová grafika, tvorba hypertextových dokumentov,
databázové aplikácie, prezentácia informácií, projektovanie mediamatických
služieb, tvorivé písanie.
Skupina Informačné štúdiá:
Poslucháči získajú IKT gramotnosť, informačnú a
mediálnu gramotnosť, vedomosti o službách informačno-komunikačných sietí,
informačných systémoch, organizácii informácií.
Magisterské štúdium, zameranie „mediamatika“
V magisterskom štúdiu sa kladie dôraz na poznanie teórie
mediamatických procesov a pochopenie širších súvislostí nových spôsobov
manipulácie s informáciami. V magisterskom štúdiu si absolvent prehĺbi znalosti
z oblasti spracovania a prezentácie informácií, dizajnu, počítačového
umenia, práce s digitálnou informáciou obsahov (v textovej, audio-, video- i
multimediálnej forme), projektovania mediamatických systémov a systémov e-obchodu.
Profil absolventa
Absolvent štúdia má vedomosti a praktické znalosti z oblasti
komunikácie a PR, o zásadách a normách tvorby informačných obsahov, vedomosti z
oblasti spracovania, prezentácie a uschovávania informácií a o projektovaní
mediamatických systémov. Okrem toho má vedomosti o manažmente a marketingu v nových
e-médiách a podnikaní na internete.
Uplatnenie absolventa mediamatiky v praxi
Absolventi sú počas štúdia pripravovaní na zvládnutie
teoretických a metodologických základov knižničnej a informačnej vedy,
informačných technológií, sociálnej komunikácie, knižnej kultúry, ochrany
informácií, organizácie poznania, informačnej analýzy a informačného
manažmentu. Majú schopnosti tvorivo aplikovať teoretické poznatky v praxi s využitím
moderných informačných a komunikačných technológií najmä v oblasti tvorby
mediamatických systémov, lokálnych a globálnych informačných zdrojov, tvorby a
spracovania mediamatických dokumentov a informačných zdrojov, informačného prieskumu
a navigovania v informačných zdrojoch, manažmentu mediamatických služieb a systémov.
Ovládajú prácu s IKT, metódy a nástroje na tvorbu a budovanie
informačných zdrojov, analýzu informačných potrieb, vyhľadávanie informácií,
analýzu informačných zdrojov, sprostredkovanie informácií a poznatkov
používateľom.
Absolvent magisterského štúdia nájde uplatnenie predovšetkým:
- v oblasti dizajnu a správy digitálnych informačných systémov pre
štátnu správu a samosprávu ako samostatný dizajnér a správca týchto systémov,
- v oblasti dizajnu a riadenia prevádzky mediamatických aplikácií
(webové aplikácie, e-noviny,
e-rádio/video a pod.),
- pri tvorbe multimediálnych produktov pre reklamu,
- ako informačný špecialista,
- ako špecialista na komunikáciu s verejnosťou vrátane dizajnu
systémov e-komunikácie,
- v oblasti dizajnu, manažmentu a správy podnikových informačných
systémov,
- ako špecialista na tvorbu, spracovanie, organizáciu a prezentáciu
digitálnych informácií,
- ako samostatný podnikateľ v oblasti e-médií,
- ako tvorca mediálnych a reklamných obsahov,
- zabezpečovať informačný servis pre štátnu správu, tretí
sektor a pod., alebo pracovať ako špecialista na tvorbu a prezentáciu
informácií, ekonomiku a manažment mediamatických systémov.
Magisterské štúdium, zameranie „kultúrne dedičstvo“
Program sa zameriava na prípravu profesionálov v oblasti:
- rozvoja a využívania metód výberu, akvizície, organizovania,
uchovávania, vyhľadávania, distribúcie a využívania informačných zdrojov,
- organizácie poznania a navigovania vo svete informácií,
- tvorby a uplatňovania informačnej politiky a všestrannej podpory
informačnej spoločnosti,
- podpory informačnej výchovy,
- skúmania a spracúvania historických knižničných fondov.
Táto široká oblasť knižnično-informačných činností
predpokladá pomerne veľkú potrebu profesionálov. Absolventi sa uplatnia najmä v
týchto typoch inštitúcií: verejné, vedecké, akademické, špeciálne a historické
knižnice, kultúrne pamäťové inštitúcie, informačné agentúry a pracoviská,
informačné analytické a dokumentačné strediská, vedeckovýskumné a vývojové
pracoviská (informačné zabezpečenie výskumu), vedeckovýskumné pracoviská v oblasti
knižničnej a informačnej vedy, informačného vzdelávania a knižnej kultúry.
Profil absolventa
Absolvent štúdia ako informačný špecialista je pripravený pre
praktickú a výskumnú činnosť v informačných, kultúrnych a vzdelávacích
zariadeniach a inštitúciách hlavne v oblasti dokumentácie s osobitným zreteľom na
elektronické dokumenty, prácu s prameňmi, získavanie, spracovanie, popularizáciu a
ochranu prejavov, dokumentov a iných dokladov národného kultúrneho dedičstva a
uplatňovanie informačnej a komunikačnej techniky a technológie v systéme
dokumentácie informačného a kultúrneho obsahu.
Záver
Študijný program „mediamatika a kultúrne dedičstvo“ je
postavený na jadre odboru knižnično-informačné štúdiá a ďalej ho rozvíja smerom
k aktívnej práci s informáciami v digitálnej podobe. Pritom zasahuje i do oblastí,
ktoré pôvodne boli mimo sféry záujmu informačných špecialistov. Takouto oblasťou
je napríklad interaktívny dizajn alebo tvorba informačných obsahov. Tým reaguje na
súčasné trendy, ktoré kladú dôraz na interaktivitu, vizualizáciu informácií,
kolaboratívnu tvorbu informačných obsahov, nové techniky prístupu k informačným
obsahom a pod.
1 Pojem „mediamatika“ ako
prvý použil Michael Latzer začiatkom 90. rokov minulého storočia v súvislosti s
riešením problémov regulácie telekomunikácií a médií. (Viac sa o tejto
problematike možno dočítať v knihe Puntscher Riekmann, Sonja – Mokre, Monika –
Latzer, Michael: The state of Europe: transformations of statehood from European
perspective.)
|