|
Úvod
Revolúcia v oblasti informačných a komunikačných technológií
v posledných desaťročiach so sebou priniesla potrebu aplikácie nových postupov,
metód a techník práce, ktoré sa využívajú na vyhľadávanie, spracovanie a
poskytovanie prístupu k informáciám a informačným zdrojom. V súvislosti s tým sa,
pochopiteľne, kladú aj iné požiadavky na informačných profesionálov, ktorí čoraz
častejšie nie sú zamestnancami len tradične ponímaných knižníc alebo
vedecko-informačných inštitúcií, ale tiež najrozličnejších informačných,
analytických či finančných organizačných zložiek komerčných firiem a
spoločností. Tento širší záber v potenciálnom uplatnení absolventov bolo potrebné
reflektovať aj v zmene obsahu prípravy študentov pre informačnú prax.
Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave (KKIV FiF UK) v tomto duchu inovovala svoje študijné
programy, ktoré boli akreditované na bakalárskom i magisterskom stupni pod názvom informačné
štúdiá. Zároveň pripravila na bakalárskom stupni štúdia nové špecializované
programy literárna komunikácia a knižnice a dejiny knižnej kultúry. V
nových študijných programoch sa objavilo viacero predmetov, ktoré sú v porovnaní s
doterajším programom knižnično-informačné štúdiá úplne nové, resp. si
vyžadujú zásadnú obsahovú inováciu. Na základe toho bol v prvej polovici roka 2008
pripravený výskumný projekt INWENT – Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0
a nových technológií, ktorý bol predložený ako grantová žiadosť v rámci
schémy KEGA Ministerstva školstva SR. Projekt bol schválený, výskum sa realizuje od
roku 2009 a jeho ukončenie je plánované na koniec roka 2011. Cieľom tohto článku je
informovať o základných východiskách formulovania projektu INWENT, o jeho zámeroch i
priebežných výsledkoch, ktoré boli dosiahnuté v roku 2009.
Príprava informačných profesionálov
Príprava informačných profesionálov, ktorá v súčasnosti –
podľa sústavy študijných odborov Ministerstva školstva SR platnej od roku 2002 –
zapadá do rámca študijného odboru 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá, sa
realizuje na Slovensku od roku 1952. Tradične bolo toto vzdelávanie orientované na
prácu s informáciami a dokumentmi v knižniciach, od 60. rokov 20. storočia sa postupne
zavádzali predmety súvisiace s automatizáciou a informatizáciou spracovateľských
procesov, najmä v duchu rozvoja sústavy vedecko-technických a ekonomických
informácií. Od začiatku 90. rokov do vývoja profesie výrazne zasahujú vplyvy
spojené s rozvojom globálnej informačnej infraštruktúry, sieťovej komunikácie a
nových typov informačných systémov, zdrojov a služieb.
Sieťová komunikácia a elektronické publikovanie zásadným
spôsobom modifikujú paradigmy tvorby i využívania informácií, nárastom kvantity
dostupných informácií radikalizujú spoločenský dopad informačného problému a
akcentujú potrebu dôkladnej selekcie kvalitných informácií na uspokojenie
informačnej potreby používateľa. Hoci sa zdá, že úroveň penetrácie informačných
technológií do spoločnosti sa stále zvyšuje, prístup k internetu má čoraz
väčšia časť populácie a informácie pre svoju potrebu si nájde každý sám, bez
sprostredkovateľa, opak je pravdou – selekcia relevantných a kvalitných
informačných zdrojov stále nie je samozrejmosťou. Vyžaduje kompetencie a zručnosti
založené na adekvátnom vzdelaní a tréningu. Ich absencia či nedostatočný rozvoj
vedie k stavom informačného stresu a preťaženia, ktoré sa dnes už prejavujú nielen
na úrovni jednotlivca, ale aj inštitúcií.
Všetky tieto zmeny sa postupne premietali do študijných plánov
zameraných na prípravu informačných pracovníkov, ktoré Katedra knižničnej a
informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave priebežne
aktualizovala. Za posledných 8 rokov sa uskutočnilo viacero stretnutí s partnerskými
katedrami podobného zamerania (library studies, information studies, media studies) z
Európy aj zámoria (Praha, Ľubľana, Katovice, Stuttgart, Aberdeen, Boras, Oslo,
Vilnius, Pittsburgh, Urbana-Champaign), na ktorých prebiehali diskusie o optimálnom
obsahu prípravy informačných profesionálov pre 21. storočie. Jedným z
najvýznamnejších podujatí tohto charakteru bola konferencia o obsahu vzdelávania
informačných profesionálov European Curriculum Reflections on Library and
Information Science Education, ktorá sa uskutočnila v roku 2005 v Kodani
(European, 2005). V rámci týchto stretnutí, ale aj mimo nich, boli vykonané podrobné
porovnávacie analýzy študijných programov, ktoré identifikovali základné tematické
okruhy v tejto oblasti vzdelávania. Sú to:
- digitalizácia kultúrneho dedičstva,
- informačná gramotnosť a vzdelávanie,
- vyhľadávanie informácií,
- informačná spoločnosť – bariéry v slobodnom prístupe k
informáciám,
- informačný a znalostný manažment,
- organizácia znalostí,
- knižnice v multikultúrnej informačnej spoločnosti,
- informácie a knižnice v historickej perspektíve,
- mediácia kultúry v európskom kontexte,
- manažment knižníc a informačných inštitúcií,
- virtualizácia komunikácie a kultúry.
V roku 2007 na základe uvedených analýz a odporúčaní KKIV FiF
UK pripravila inovovaný študijný program informačné štúdiá
(študijný odbor 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá), ktorý je postavený na téze
o potrebe integrácie dôkladnejšieho štúdia nových médií, organizačných,
legislatívnych, technologických, sociálnych i humánnych podmienok spracovania,
uchovávania, tvorby informačných produktov a poskytovania prístupu k informáciám v
ére sieťovej komunikácie.
Jedným zo základných východísk úvah o zmenách v koncepcii
vzdelávania informačných profesionálov je nové ponímanie sieťového
informačného prostredia. Nová generácia webu, web 2.0, je postavená na princípe
personalizovanej spolupráce používateľov a technologického rozhrania, posune od
centralizovaného spracovania k decentralizácii. Nejde ani tak o novú verziu
technických špecifikácií už známeho webu, ako skôr o sociálne zmeny v spôsoboch
využívania tohto priestoru ako platformy pre komunikáciu i písanie aplikácií.
Typickým príkladom tejto generácie webu sú wiki a komunitné weby, ktoré umožňujú
spoluprácu pri tvorbe a spoločné využívanie zdrojov používateľmi. Aplikácia
týchto princípov znamená premenu súčasného webu, ktorý sa skladá z viac alebo
menej statických dokumentov, na sieť dát, údajov a poznatkov.
Významný rozmer chápania súčasnej komunikačnej paradigmy
predstavuje štúdium sociálnych aspektov sieťového informačného prostredia, ktoré
reprezentujú predovšetkým sociálne siete. Čitatelia, resp. používatelia
knižničných a informačných služieb boli tradične významným objektom, na ktorý sa
sústreďovala pozornosť informačnej vedy. Sociálne siete poskytujú efektívnu
metodológiu skúmania používateľov informácií či klientov informačných systémov,
berúc do úvahy nielen ich individuálne charakteristiky, ale aj ich sociálne zaradenie.
V poslednom desaťročí sa v oblasti skúmania využívania
informačných zdrojov, používateľských potrieb a preferencií presadzuje komplexný,
celostný prístup k chápaniu správania sa používateľov informácií. Tento
prístup sa postupne transformuje na novú významnú paradigmu vo výskume v prostredí
informačnej vedy, s využitím sociologických, psychologických, etnologických a
ďalších spoločenskovedných metód pri skúmaní tvorcov i používateľov
informácií. Súčasťou modelu informačného správania sú aj vzorce využívania
informačných zdrojov, používateľských potrieb a preferencií, ktoré sa v
knižniciach a informačných inštitúciách skúmajú pomerne často najmä v
súvislosti so snahami o skvalitňovanie štruktúry informačných fondov a služieb.
Informačné správanie je do značnej miery podmienené, resp.
formované ďalšou sociálno-pedagogickou kategóriou, informačnou gramotnosťou
a súvisiacou informačnou výchovou. Informačná gramotnosť sa pokladá za jeden zo
základných aspektov civilizačnej gramotnosti súčasného človeka a súvisí s
požiadavkami súčasnej modernej spoločnosti, ktorá je vyšpecifikovaná ako
informačná, resp. znalostná spoločnosť. Tá kladie na človeka vysoké nároky z
hľadiska jeho schopnosti aktívne a efektívne pracovať s informáciami a informačnými
zdrojmi. Človek, ktorý sa má v súčasnosti aktívne a funkčne uplatniť, sa musí
vedieť dobre orientovať v nebývalej záplave informácií a informačných zdrojov,
vedieť selektovať a kreatívne využiť tie správne informácie, vedieť sa orientovať
v rozličných médiách, vedieť pracovať s informačno-komunikačnými prostriedkami,
aby sa sám mohol stať tvorcom nových informácií a poznatkov. Nevyhnutným
predpokladom a zároveň kľúčovou kompetenciou informačnej gramotnosti je
čitateľská gramotnosť – hodnotiť, konfrontovať, funkčne a aktívne využívať
informácie môže len ten, kto ich dokáže prečítať – dešifrovať
z textu a porozumieť im.
Je nevyhnutné zakomponovať všetky uvedené atribúty súčasného
komunikačno-publikačného prostredia do odbornej prípravy informačných profesionálov
tak, aby sa vedeli úspešne vyrovnávať s technologickými i sociálnymi problémami ich
využívania a boli schopní v tomto duchu vzdelávať aj svojich používateľov či
klientov.
Projekt INWENT
Všetky uvedené východiskové tézy sme brali do úvahy, keď sme
v roku 2008 koncipovali projekt výskumu pre grantovú agentúru KEGA (Kultúrna a
edukačná grantová agentúra MŠ SR) v rámci tematického zamerania Výskum
orientovaný na tvorbu nových študijných programov pre I., II. a III. stupeň
vysokoškolského vzdelávania. Cieľovým zameraním projektu bolo výskumné
vytváranie predpokladov na vypracovanie nových moderných vysokoškolských učebníc a
didaktických prostriedkov najmä pre ťažiskové jednotky nového študijného programu,
ktoré doteraz nemajú vhodné učebné texty alebo iné didaktické prostriedky.
Hlavným cieľom projektu je inovácia a skvalitnenie obsahu
študijného programu informačné štúdiá prostredníctvom prípravy nových predmetov
reflektujúcich aktuálne zameranie výskumu v oblasti informačnej vedy na problematiku
informačného správania a informačnej gramotnosti, mediálne aspekty spracovania a
využívania informácií a zdrojov, sieťové elektronické prostredie novej generácie
(web 2.0) a možnosti kolaboratívneho spracovania a využívania informácií v
podmienkach sociálnych sietí. Študijné programy informačné štúdiá v rámci
študijného odboru 3.2.4 knižnično-informačné štúdia boli na bakalárskom i
magisterskom stupni štúdia pripravené v priebehu akademického roka 2006/2007 a boli
akreditované na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2007.
Obr. 1 Webová stránka projektu
INWENT
Dôraz pri riešení projektu sa kladie na 7 predmetov, ktorých
obsah by sa mal v priebehu výskumu rekreovať, vrátane vytvorenia novej/inovovanej
koncepcie obsahu, syláb a prípravy učebných textov.
Je potrebné podotknúť, že riešiteľské pracovisko, ktorým je
KKIV FiF UK v Bratislave, má rozsiahle medzinárodné kontakty na partnerské
inštitúcie, s ktorými spolupracovalo na niekoľkých medzinárodných projektoch
(CELIP, CECUP, DELOS, BOBCATSSS, EUCLID). Kontakty a spolupráca existujú aj v oblasti
prípravy a inovácie študijných plánov. Tu sa bude v najbližších rokoch spolupráca
primárne orientovať na vysokoškolské pracoviská v Prahe, Opave, Katoviciach a
Ľubľane, okrem iného predpokladáme aj formu vzájomného posudzovania či spolutvorby
učebných textov.
Výskumná a tvorivá aktivita projektového tímu sa zameriava na 7
bazálnych predmetov, ktoré predstavujú nóvum v štruktúre programu určeného na
odbornú prípravu informačných profesionálov na bakalárskom aj magisterskom stupni
štúdia:
- organizácia informácií v elektronickom prostredí,
- autorské právo,
- tvorba multimédií,
- informačná a mediálna gramotnosť,
- sieťové informačné zdroje a médiá,
- semiotika nových médií,
- informačná politika.
Na základe analýzy stavu poznania v danej oblasti a vlastného
výskumu sa spracujú nové, resp. inovované sylaby a učebné texty k uvedeným
predmetom. Jedným z primárnych východísk tvorby výstupov budú skúsenosti a
výsledky výskumného tímu katedry z predchádzajúcich výskumných projektov
orientovaných na problematiku informačného správania.
Učebné texty budú publikované primárne v elektronickej podobe a
budú prístupné nielen študentom katedry, ale aj ostatných katedier, ktoré
pripravujú informačných profesionálov na Slovensku (Žilinská univerzita, UPJŠ
Prešov) i v zahraničí (Univerzita Karlova v Prahe, Slezská univerzita v Opave,
Masarykova univerzita v Brne). Predpokladáme využiteľnosť takto zameraných učebných
textov aj pre študentov študijných programov v rámci príbuzných študijných
odborov, ako sú žurnalistika či masmediálne štúdiá.
Riešenie projektu je plánované na obdobie 3 rokov, v časovom
horizonte 2009 –2011.
V úvodnom roku 2009 boli čiastkové ciele zamerané najmä na:
- realizáciu základného prieskumu informácií a zdrojov;
- vytvorenie knižnice elektronických i tradičných publikácií,
ktoré sa venujú skúmanej problematike;
- syntéze poznatkov do podoby detailného návrhu syláb predmetov;
- vnútornej oponentúre navrhnutých syláb;
- modernizácii vybavenia počítačového multimediálneho
laboratória na realizáciu praktických kurzov orientovaných na prácu s elektronickými
zdrojmi a médiami.
Na rok 2010 sú plánované nasledujúce rámcové aktivity:
- príprava a odovzdanie prvých rukopisov učebných textov;
- vnútorná oponentúra učebných textov;
- pilotná realizácia vybraných predmetov – pôjde o tie predmety,
ktorá sa už v roku 2010 po spustení novoakreditovaných študijných programov začnú
vyučovať;
- prezentácia výsledkov výskumu na konferenciách.
Rok 2011, ktorý bude finalizačným rokom, budeme venovať úlohám
orientovaným na:
- externé oponovanie učebných textov;
- záverečné redigovanie textov, tvorbu finálnych elektronických
publikácií;
- prezentáciu výsledkov výskumu na konferenciách;
- zorganizovanie vlastnej vedeckej konferencie, na ktorej budú
prezentované ťažiskové výsledky výskumu.
INWENT v rokoch 2009 a 2010
Žiaľ, nie všetky plánované predstavy o dosiahnutých cieľoch
sa v uplynulom roku podarilo naplniť – do značnej miery aj preto, lebo pôvodne
plánovaný rozpočet bol pri pridelení grantu krátený zhruba na tretinu. Diskusie
riešiteľov v prvej polovici roka 2009 naznačili, že pôvodne definovanú skupinu
bazálnych predmetov by bolo vhodné rozšíriť o bibliometriu a informetriu a výskumy
elektronickej komunikácie. Základné výskumné ciele boli splnené, k vytypovaným
predmetom informačných štúdií boli spracované úvodné prieskumy literárnych a
iných, najmä webových zdrojov a realizoval sa nákup tlačených informačných zdrojov
– učebníc a monografií. Zoznamy relevantných elektronických zdrojov sa spracovali
do podoby webových bibliografií, ktoré sú od októbra prístupné na stránke KKIV FiF
UK (http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=4752).
Tvorba syláb predmetov prešla finálnym štádiom, vnútorná
oponentúra (ciele 3 a 4) prebehla v januári 2010. Vzhľadom na už spomínané krátenie
rozpočtu nebolo možné realizovať modernizáciu multimediálnej učebne (cieľ 5) v
pôvodnom rozsahu. Nakúpili sme iba 4 nové PC a ako provizórne riešenie sa financoval
upgrade existujúcich počítačov v laboratóriu katedry navýšením ich pamäťovej
kapacity.
Najdôležitejšie výsledky projektu za rok 2009 teda možno
zhrnúť do nasledujúcich bodov:
- identifikácia a akvizícia informačných zdrojov k problematike
bazálnych predmetov informačných štúdií;
- príprava webového portálu s odkazmi na relevantné zdroje,
elektronické i tradičné;
- spracovanie syláb predmetov;
- upgrade laboratória určeného na realizáciu technologicky
orientovaných predmetov informačných štúdií;
- overenie využitia kolaboratívneho prostredia
(http://stella.uniba.sk/texty2) v procesoch a technológiách prípravy a spracovania
textov, najmä v súvislosti s prípravou učebnice k predmetu organizácia informácií v
elektronickom prostredí;
- finalizácia prvých dvoch učebných textov.
Obr. 2 Webové bibliografie k
vybraným predmetom informačných štúdií
V rámci projektu sa v uvedenom období spracovalo 27 publikačných
výstupov v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Najvýznamnejším z
nich je zborník FiF UK Knižničná a informačná veda 22, ktorý mapuje viaceré
východiskové analýzy k tematickým okruhom pokrývajúcim obsah nových predmetov
študijných programov informačné štúdiá. Medzi takpovediac predčasné
výstupy projektu patria 2 učebné texty, ktoré boli pripravené ešte koncom roka 2009
a vychádzajú v elektronickej podobe vo vydavateľstve Stimul. Ide o skriptá Sociálne
a humánne kontexty elektronickej komunikácie (Šušol et al., 2009) a učebnicu Vyhľadávanie
informácií a organizácia poznania v elektronickom prostredí (Steinerová et al.,
2010).
Výsledky riešenia boli prezentované na domácich (INFOS 2009) i
zahraničných, resp. medzinárodných konferenciách (ABDOS, CASLIN, Kniha v 21.
století, International Conference – 10th Forum on Scientific and Technical Information
Zakopane). Uskutočnili sa aj prednášky a školenia v oblasti trendov výskumu
informačného správania a digitálnych knižníc (Steinerová) a informačnej
gramotnosti (Hrdináková).
Práce na projekte budú v roku 2010 pokračovať podľa pôvodného
zámeru a budú sa realizovať v troch základných smeroch:
- Detailnejšie rozpracovanie obsahu predmetov a príprava rukopisov
učebných textov.
- Pilotná realizácia vybraných predmetov – overovanie obsahu
jednotlivých kurzov. V prvej polovici roka 2010 pôjde o predmety, ktoré sa vyučujú v
letnom semestri (organizácia informácií v elektronickom prostredí, sieťové
informačné zdroje a médiá, informačná politika, bibliometria a informetria, výskumy
v elektronickej komunikácii), v druhej o predmety zimného semestra (autorské právo,
tvorba multimédií, informačná a mediálna gramotnosť).
- Dobudovanie multimediálneho laboratória (marec – jún 2010).
Kontrolné workshopy riešiteľov k stavu a postupu prác na učebných textoch sa
uskutočnia koncom júna a koncom novembra 2009. Plánované sú prezentácie
čiastkových výsledkov na domácich (Digitálne knižnice) aj medzinárodných
konferenciách (CASLIN, INFORUM, CoLIS).
Záver
Ako naznačujú doterajšie výsledky riešenia projektu INWENT v
podobe seriózne spracovaných podkladových analýz a bibliografií i prvých učebných
textov vyprodukovaných v roku 2009, je reálny predpoklad, že cieľ vytvoriť modernú
obsahovú náplň nových predmetov a súbor nových učebníc pre študijný program
informačné štúdiá sa v najbližších dvoch rokoch podarí naplniť. S ohľadom na
infraštruktúrno-technickú stránku realizácie je potrebné zdôrazniť, že celková
úspešnosť projektu bude do značnej miery podmienená výškou pridelených
finančných prostriedkov a tým, do akej miery nám tieto prostriedky umožnia
modernizovať laboratórium IKT do takej podoby, aby sa v ňom dali komfortne a efektívne
vyučovať technologicky orientované predmety.
Použité a odporúčané zdroje
European Curriculum Reflections on Library and
Information Science Education [online], 2005. Edited by Leif Kajberg and Leif Lorring.
Copenhagen : The Royal School of Library and Information Science 2005. 241 s. [cit.
2010-01-30]. Dostupné na webe: http://www.library.utt.ro/LIS_Bologna.pdf.
Rankov, P. 2009. Slovensko a paradigmatické zmeny v
komunikácii súvisiace s elektronizáciou : momentálny stav dynamických procesov. Knižnica.
– ISSN 1335-7026. – Roč. 10, č. 1 (2009), s. 3-6.
Rankov, P. 2009. Verejné a súkromné v komunikácii :
blog ako príklad aktuálnych zmien. Sociální studia. – ISSN 1214-813X. – Roč.
6, č. 2 (2009), s. 15-35.
Steinerová, J. 2005. Zmeny vo využívaní informácií a
nová paradigma informačnej vedy. In Nová paradigma spracovania a využívania
informácií [CD-ROM]. – Bratislava : Univerzita Komenského, 2007. – ISBN
978-80-223-2415-1. – S. 58-71.
Steinerová, J. – Grešková, M. – Ilavská, J. 2010. Vyhľadávanie
informácií a organizácia poznania v elektronickom prostredí [CD-ROM]. – Bratislava
: Stimul, 2010. – ISBN 978-80-89236-80-0.
Šušol, J. – Hrdináková, Ľ. – Regec, M.. 2009. Sociálne
a humánne kontexty elektronickej komunikácie [online]. Bratislava : Stimul, 2009.
199 s. [cit. 2010-01-30]. Dostupné na webe: http://stella.uniba.sk/texty/JS-Socialne_a_humanne_kontexty_elektronickej_komunikacie_2009.pdf.
1 Príspevok bol spracovaný s
podporou grantovej úlohy KEGA 3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a
nových technológií (INWENT).
|