|
Veta „našiel som to na internete“ patrí v súčasnosti v
rámci medziľudskej komunikácie medzi najčastejšie. Internetizácia postupuje i v
knižniciach, kde sa počet počítačov s internetom pre verejnosť neustále zvyšuje.
Situácia sa zlepšuje i vo verejných knižniciach, kde v roku 2009 bolo 1 783
počítačov pre verejnosť s pripojením na internet1.
Možnosť využívať internet sa tak stáva pre časť obyvateľstva často jediným
dôvodom pre návštevu knižnice, kde internet využívajú nielen na prácu a štúdium,
ale aj na zábavu.
Internet otvoril priestor i pre elektronickú komunikáciu,
umožňujúcu komunikovať pomocou nástrojov asynchrónnej komunikácie (elektronická
pošta, diskusné kluby, diskusné skupiny, diskusné fóra, blogy) a synchrónnej
komunikácie (četovanie). Mnohí používatelia prichádzajú do knižnice s cieľom
využiť niektorý z týchto komunikačných nástrojov, na čo sú v knižniciach rôzne
názory. O tom svedčia aj výsledky malého prieskumu realizovaného Slovenskou národnou
knižnicou.
Prieskum inicioval čitateľ SNK, ktorý sa sťažoval, že
knižnice umožňujú čitateľom otvárať aj stránky typu „pokec“, a tvrdil, že v
knižniciach so „vzdelávacími cieľmi“ by sa to malo zakázať. Otázku sme preto
adresovali knižniciam zastúpeným v Národnej komisii pre služby a ich odpovede budú
možno zaujímavé i pre širšiu knihovnícku verejnosť.2
a) vedecké knižnice
„Kedysi sme čitateľom zakazovali vstup do diskusných
skupín, ale asi pred štyrmi rokmi sme tento zákaz zrušili. Veď četovať, resp.
využívať Pokec môžu čitatelia i na odborné témy. Už asi rok sme aj na facebooku.
V zásadách študovní umožňujúcich prístup na internet je uvedené, že počítače
môžu byť monitorované. Adresy, na ktorých bol čitateľ, sa však preverujú iba v
prípade oznámenia, že prezeral pornostránky alebo stránky propagujúce fašizmus
atď.“
„V knižniciach – ani vedeckých – by sa nemala zakazovať
žiadna forma komunikácie, ani komunikácia typu Pokec alebo Facebook. My na našej
stránke takéto prelinkovanie nemáme, niektoré knižnice to však majú a nevidíme v
tom žiadny problém. Iné je, samozrejme, aby knižnica netolerovala navštevovanie
pochybných a nekorektných stránok používateľmi internetu, ale to sa predsa dá
zabezpečiť technicky. Nemyslíme si, že takéto obmedzenie by sa malo vzťahovať aj na
Pokec.“
„V našej knižnici nezakazujeme prístup na stránky typu
Pokec, ale prednosť majú návštevníci, ktorí hľadajú knižničné informácie. Keď
sú všetky počítače obsadené, upozorníme čitateľa, že musí skončiť, ale ak
nie, tak ho necháme, nech si „pokecá“. V poslednom čase viac bojujeme s prístupom
na pornostránky. Aj keď to naše pravidlá jasne zakazujú, zisťujeme, že prístup na
takúto stránku bol. V takom prípade ju hneď zablokujeme, ale vzápätí sa objaví
iná a ďalšia, ktorú počítač ešte nepozná a prístup umožní. Nad tým teraz
špekulujeme, ako to úplne zablokovať.“
„Keďže ide o verejné internetové stanice, používateľom
neurčujeme stránky, ktoré si môžu pozrieť alebo navštíviť, samozrejme okrem
stránok propagujúcich násilie, detskú pornografiu, rasovú diskrimináciu, fašizmus a
pod. Na druhej strane verejné internetové stanice slúžia predovšetkým na
vyhľadávanie v online katalógoch knižníc alebo na vyhľadávanie informácií
potrebných pre štúdium a vzdelávanie. Takže keď sú počítače voľné, je možné
byť i na Pokeci, v opačnom prípade je uprednostnený používateľ, ktorý potrebuje
vyhľadávať v katalógoch knižnice. Naším používateľom je mladý človek. Je
vlastne mladý stále, preto k nám prichádza stále modernejší a modernejší. On
potrebuje nás a my jeho. On vyrastá na nových technológiách a my, ak s ním chceme
udržať krok, musíme s ním nájsť spoločnú cestu a reč. Zákazmi to však určite
nedosiahneme.“
b) akademické knižnice
„Naša knižnica to neumožňuje a ani v budúcnosti s takouto
možnosťou nerátame“.
„Stránky typu Pokec sú v demokratickej spoločnosti
slobodným výberom pre každého. Nemajú žiadny rasový, náboženský a iný rámec.
Našimi používateľmi sú mladí ľudia a je to ich výber, ako budú tráviť svoj
voľný čas. Je dobré, že vôbec prídu do knižnice, potom skôr siahnu aj po
odbornejšom informačnom či vzdelávacom zdroji. Ako sa všade hovorí – knižnica je
kultúrnym, verejným a otvoreným zariadením pre všetkých, aj napriek rôznorodej
úrovni kultúrnosti či nekultúrnosti svojich používateľov.“
„Náš názor je jednoznačný: Pokec netreba zakazovať a v
našej knižnici sa ani nezakazuje. Zakazovanie na počítačoch slúžiacich verejnosti
je hlúposť. Iná vec sú pracovné stanice zamestnancov – ale to je už iná
otázka…“
„V knižničnom poriadku máme ošetrené, že používateľ
môže využívať zdroje zodpovedajúce profilu našej knižnice a má zakázané
pristupovať na stránky so zameraním na šport, zábavu, erotiku… Máme vytvorený
zoznam zakázaných adries, ktorý je uložený na serveri a následne tieto stránky
blokuje. Používateľ sa musí prihlasovať pred prístupom na internet svojím
užívateľským menom a heslom, takže vieme spätne zistiť, kedy a čo „študoval“.
Na základe toho sa nám podarilo niekoľko používateľov z využívania služieb našej
knižnice vylúčiť. Na druhej strane nikde nemáme šancu mať aktuálny zoznam
zakázaných adries. Používatelia sú veľmi vynaliezaví a stránku s podobnou
tematikou si vždy nájdu.“
c) verejné knižnice
„Súhlasíme s názorom čitateľa. V našej knižnici
nedovoľujeme otvárať stránky typu Pokec, lebo máme ten istý názor a myslíme si,
že internet v knižniciach má slúžiť na doplnenie si informácií a vedomostí na
študijné účely a nie kecať o ničom. Na to slúžia internetové kaviarne.
Sťažujúci mal pravdu.“
„Podľa nášho názoru sa v súčasnosti v knižniciach
stretávajú dva protikladné ciele. Na jednej strane chceme byť otvoreným komunitným
priestorom, kde by sme nemali používateľa obmedzovať a sledovať, čo na počítači
robí, na druhej strane nás však obmedzujú určité zaužívané pravidlá. Ak chceme
do knižnice pritiahnuť mladých ľudí, ktorí četujú a pri tom neblokujú počítače
tým, ktorí ich chcú použiť na vzdelávacie účely, nemali by sme ich obmedzovať.
Záleží však na profesionalite a úsudku knihovníka, ako danú situáciu zvládne.
Knižnica by mala mať pri každom počítači písomne stanovené pravidlá, ktoré by
mal používateľ dodržiavať. Potom sa vzniknuté problematické situácie riešia
oveľa jednoduchšie.“
„Sotva niekomu zakážeme ísť na Pokec. Je totiž pravda, že
mnoho mladých k nám chodí práve kvôli tomu. Nemôžeme im stáť stále za chrbtom a
pozerať sa, čo majú na stránke. Na to nemáme ani čas. Za vážnejší problém
pokladáme skutočnosť, že na verejnom internete nie sú blokované stránky s
pornografiou. Takéto prípady sme mali. Toto by sa malo riešiť.“
„Zatiaľ sme nemali žiadnu sťažnosť na to, že umožňujeme
otvárať rôzne diskusné stránky. Naša knižnica má všetky nevhodné stránky
zafiltrované vrátane tých, ktoré šíria vírusy. Filtrovanie robí pravidelne
správca siete.“
„Knižnica nie je len požičovňa kníh, ale:
1. zabezpečuje slobodný prístup k informáciám
šírených na všetkých druhoch nosičov, napomáha uspokojovanie kultúrnych,
informačných, vedeckovýskumných a vzdelávacích potrieb, podporuje celoživotné
vzdelávanie a duchovný rozvoj;
2. plní svoje úlohy poskytovaním
knižnično-informačných služieb z vlastných knižničných fondov a
sprístupňovaním vonkajších informačných zdrojov.
Tak hovorí knižničný zákon (§ 2 Úlohy knižníc). A preto
si myslíme, že Pokec patrí k zdrojom, ktorý napomáha uspokojovať kultúrne,
informačné atď. potreby. Ak je niekto na Pokeci, môže preberať so spolužiakmi
domácu úlohu, viesť filozofické debaty (duchovný rozvoj) a pod., hoci môže aj len
tak kecať. To, čo robia ľudia na Pokeci, nie je naša vec. Je to ich súkromie, ktoré
by sme mali rešpektovať, a mnohí majú na stránke Pokecu aj svoje e-mailové
schránky. Naša knižnica má zakázaný prístup k stránkam rasistickým,
pornografickým a všetkým, ktoré negatívne ovplyvňujú morálku spoločnosti.
Podmienky prístupu k internetu si určuje knižnica. Myslíme si, že každá knižnica
si určuje časové rozpätie, počas ktorého môže byť používateľ na internete a po
uplynutí tejto doby buď pustí nového používateľa, alebo môže ostať, ak o
internet nie je záujem. Sťažnosť čitateľa preto pokladáme za neoprávnenú.“
Interaktívny internet sa teda stal pre knižnice novou výzvou,
ktorá znamená zmenu v koncepcii knižnično-informačných služieb a v ich rámci aj
služieb internetu. Používatelia už nemajú záujem o využívanie internetu len na
vyhľadávanie, rešeršovanie a prístup k elektronickým informačným zdrojom, ale i
preto, aby mohli zadarmo komunikovať s ľuďmi z celého sveta.
V súčasnosti je k dispozícii veľa rôznych spôsobov komunikácie cez internet, ktoré
si získavajú používateľov všetkých vekových kategórií. Uvedené odpovede
naznačujú, že názor knižníc na tieto služby sa pohybuje od vážnych výhrad až po
dôrazné obhajovanie týchto nových foriem medziľudskej komunikácie. Tradičný
internet, v ktorom používateľ dostal iba to, čo si vyhľadal, sa stáva minulosťou.
Dnešný používateľ bloguje, zúčastňuje sa na diskusných fórach, četuje.
Nevystupuje už iba v úlohe pasívneho prijímateľa informácií, ale môže ich i
komentovať a posudzovať, prípadne vytvárať nové a umiestňovať ich na internete.
Slovenská národná knižnica poskytuje prístup k internetu jednak
v univerzálnej študovni, jednak na verejnom internetovom pracovisku v priestoroch pred
študovňou. Kým ešte pred niekoľkými rokmi sme museli využívanie internetu časovo
obmedziť na polhodinu, neskôr na hodinu, resp. v samom začiatku sa používatelia
museli často i vopred prihlasovať, v súčasnosti počet používateľov dramaticky
klesol a verejné internetové pracovisko v niekedy počas dňa zíva prázdnotou. Takýto
trend však zaznamenávame i v iných typoch knižníc. Napríklad vo verejných
knižniciach v roku 2009 klesol počet prístupov používateľov na internet na 1 019 123
oproti 1 130 342 prístupom v roku 2008.3 Preto by sa
knižnice nemali brániť pred využívaním internetu i na iné účely ako na tradičné
služby. Veď používateľmi knižníc nie sú iba študenti a vedeckí pracovníci.
1 KILÁROVÁ,
Iveta: Verejné knižnice v Slovenskej republike v roku 2009. – In: Knižnica,
ročník 11, 2010, č. 6, s. 20.
2 Uvádzam len odpovede, ktoré
prišli v rámci stanoveného termínu.
3 KILÁROVÁ, Iveta: Ibd., s. 21.
|